Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 13, 2010

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/93/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107209607
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010:8107209607.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: v 1. rade

Zuzana Serenčová, bytom Košice, Dénešova 55, v 2. rade Erik Seman, bytom Košice, Bielocerkevská
4, obaja zastúpení Ing. Miroslavom Lenártom, bytom Košice, Muškátová 34, proti žalovanému: Zlatá
Studňa s.r.o., so sídlom Široké 631, právne zastúpený Mgr. Pavlom Horovčákom, advokátom v
Košiciach, Hroncova 3, v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný Zlatá Studňa s.r.o. so sídlom Široké 631, IČO: 36499552 p o r u š i l osobnostné
práva žalobcov Zuzany Serenčovej, nar. 11.1.1983, bytom Košice, Dénešova 55 a Erika Semana, nar.
11.7.1983, bytom Košice, Bielocerkevská 4 tým, že použila ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na

reklamné účely.

Žalovaný je p o v i n n ý za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov poskytnúť im
zadosťučinenie vo výške po 5.000 EUR každému, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade na trovách konania 740,13 EUR a zaplatiť
ich do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu Ing. Miroslava Lenárta, Košice,
Muškátová 34.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu na trovách konania 745,32 EUR a zaplatiť ich na účet Okresného
súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 366,39 EUR a zaplatiť ho na účet Okresného

súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia dňa 25.4.2007 doručili žalobu, v ktorej sa domáhali určenia, že žalovaný porušil ich
osobnostné práva tým, že použil ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely a zároveň
žiadali, aby za tento neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcom im žalovaný poskytol
zadosťučinenie v peňažnej forme, a to pre každého so žalobcov vo výške 250.000,- Sk. Svoj nárok
odôvodnili tým, že v roku 2006 žalovaný použil obrazovú snímku žalobcov bez ich súhlasu na svojich
reklamných pútačoch, ktorými propagoval distribúciu a predaj svojich výrobkov minerálnych vôd Zlatá

Studňa. Reklamný pútač mal formu papierovej násadky, na ktorej bola umiestnená obrazová snímka
žalobcov tvoriacich tanečný pár a reklamný slogan žalovanej „So živou vodou je aj tanec ľahší“, ktorý
používala na propagáciu svojich výrobkov využívajúc pritom aj jej generálne reklamné partnerstvo v
reality šou „Let´s Dance, tanečná horúčka na Markíze“. Uvedené papierové násadky boli umiestnenéokolo uzáverov fliaš na minerálnych vodách produkovaných žalovaným, ktoré boli distribuované do
veľkoobchodnej i maloobchodnej siete jeho odberateľov. Obrazová snímka žalobcov, na ktorej sú
odfotografovaní ako tanečný pár spoločenských tancov a ktorú žalovaný bez súhlasu žalobcov použil

vo svojej reklamnej kampani, pôvodne vznikla v novembri 2002 a bola vyhotovená na objednávku
spoločnosti USS STEEL za účelom vyhotovenia veľkoplošnej fotografie, resp. bilboardu propagujúceho
reprezentačný ples USS Steel 11.1.2003. Neskôr v roku 2005 bola pôvodná fotografia žalobcov s ich
súhlasompoužitáprepotrebytanečnéhoklubu„TanečnáškolaPoprocký“,ktoréhoboližalobcoviačlenmi
na propagáciu tanečnej súťaže „CASSOVA OPEN 2005“. Žalovaný použil pre svoje reklamné účely

obrazové snímky, fotografie žalobcov bez ich súhlasu, pričom obrazovou snímkou je identifikovateľným
spôsobom nasnímaná ich fyzická podoba. V súvislosti s neoprávneným konaním žalovaného sa
žalobcovia s ním kontaktovali 11.1.2007 v snahe sa mimosúdne dohodnúť, pričom žalovaný odkázal
žalobcov, aby v tejto veci rokovali s jej právnym zástupcom Mgr. Pavlom Horovčákom. Pri osobnom
stretnutí právny zástupca žalovaného uznal, že žalovaný neoprávnene zasiahol do osobnostných práv
žalobcov a tlmočil aj snahu žalovaného so žalobcami sa primerane finančne vyrovnať, ale následne

listom z 12.3.2007 žalovaný žalobcom iba oznámil, že nesúhlasí s ich písomným návrhom mimosúdnej
dohody, a keďže nenavrhli ani iné riešenie, ani žiadne ospravedlnenie za svoje konanie, žalobcovia
opätovne oslovili právneho zástupcu žalovaného listom z 23.3.2007, na ktorý však nedostali odpoveď.
V prípade žalobcov sa za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným nejaví dostačujúce
morálne zadosťučinenie, pretože je už neaktuálne, nakoľko v súčasnosti už nie sú v predaji fľaše

minerálnych vôd s uvedenou reklamnou násadkou, ktoré boli aktuálne v čase vysielania reality šou „Let
´s Dance, tanečná horúčka na Markíze.“ Do úvahy neprichádza ani morálne zadosťučinenie vo forme
ospravedlnenia sa žalovaným žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa preto žalobcovia
domáhajú za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv žalovaným poskytnutie zadosťučinenia v
peňažnej forme, a to pre každého so žalobcov vo výške 250.000,- Sk. Žalovaný je nepochybne na

Slovenskom hospodárskom trhu jedným z najväčších súťažiteľov v oblasti produkcie minerálnych vôd,
sirupov a iných produktov, a tým, že bez súhlasu žalobcov použil ich podobu v reklame, ktorej cieľom
je v konečnom dôsledku dosiahnutie zisku, pripravil žalobcov minimálne o honorár za ich nedobrovoľné
pôsobenie v jeho reklamnej kampani. Na reklamné účely si žalovaný mohol prenajať tanečný klub
prenajať účinkujúcich v spomínanej tanečnej súťaži, čo by si vyžiadalo uhradiť určitú výšku ich

honorárov a práve táto minimálna výška honorárov, na ktorú by pri reklame žalovaný vyplatil by mala
predstavovať toto finančné zadosťučinenie. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv
takýmto konaním sa porušovateľ dopúšťa civilného deliktu definovaného v § 11 a 12 Občianskeho
zákonníka, za ktorý prináleží uložiť civilnú sankciu. Toto finančné zadosťučinenie potom plní funkciu
satisfakčnú, sankčnú a preventívnu. Výška finančného zadosťučinenia by teda mala byť takto určená,

aby splnila všetky tieto tri funkcie. Žalovaný porušením ustanovenia § 11 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka sa zároveň súčasne dopustil aj nekalosúťažného konania upraveného v generálnej klauzule
§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka označeného tiež ako získanie neoprávnenej súťažnej výhody tým,
že boli porušené ustanovenia verejného alebo súkromného práva. Žalovaný svojim postupom porušil aj
ustanovenie § 3 ods. 4 písmena m) zákona 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Priznanie finančného zadosťučinenia v danom prípade by malo prezentovať aj záujem o postoj
štátu chrániť v prvom rade ako prvoradé celospoločenské hodnoty osobnostných atribútov fyzických
osôb pred súkromnými, hospodárskymi záujmami jednotlivcov, ktorý si v mene ich dosiahnutia uzurpujú
právo zasahovať aj do osobnostných práv bez súhlasu ich nositeľov.

Žalovaný nárok žalobcov neuznával a žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že nie je daná aktívna
legitimácia na podanie takejto žaloby zo strany žalobcov voči žalovanému. Pokiaľ tu bola použitá snímka
žalobcov, a to fotografia, autorské právo patrí inému subjektu. Z tohto dôvodu nemajú žalobcovia
ani právo na ochranu osobnosti. Ďalej žalovaný potvrdil, že použil na svojich produktoch papierové
násadky, ktoré neboli vyrobené žalovaným, ale dodané košickou tlačiarenskou firmou Harlequin Quality

na základe zmluvy o dielo. Žalovaný týmito násadkami chcel podporiť reklamnú kampaň v rámci reklamy
„Let´s Dance.“ Požiadavka žalovaného na tohto dodávateľa bola, aby jej vyhotovil grafické znázornenie
s motívom sponzorstva „Let´s Dance“ a aby na nej bol písomný slogan, ktorý žalovaný použil na
násadke „So živou vodou je tanec ľahší.“ Žalovaný nemal dojem, že je tam známi tanečný pár, nemal
záujem parazitovať na tanečníkoch. Zobrazenie plní len funkciu grafického symbolu tanca a je jedno,

či tam bolo zobrazenie žalobcov alebo iných osôb, alebo len nákres z hľadiska tanečného efektu. Z
tohto pohľadu žalobcovia výrazne preceňujú úlohu a dôležitosť grafického znázornenia na násadke.
Cieľom týchto reklamných násadok bolo pripomenúť sponzorstvo v „Let´s Dance.“ Je pravdou, že so
žalobcami prebehla komunikácia. Žalovaný sa kontaktoval aj s dodávateľom, ktorý mu vyrobil násadkya záver dodávateľa bol taký, že tu nedošlo k porušeniu osobnostných práv. Za týmto účelom požiadali
o vyhotovenie znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že grafická podobizneň je zhodná s vysokou
pravdepodobnosťou s predloženým grafickým zhotovením a fotografiami, fotografickým materiálom

žalobcom. Nebola však preukázaná základná otázka, či je možné na grafickej snímke identifikovať
konkrétne fyzické osoby a identifikáciu stotožniť so žalobcami. Žalobcovia dostatočne nepreukázali, že
žalovaný zasiahol do ich osobnostných práv. Uvádzajú len, že sa spoznali na násadke. Ak by sa aj
preukázalo, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, neznamená to, že im patrí odškodnenie
vo výške, ako to žiadajú. Túto sumu žalovaný považuje za premrštenú. Žalovaný nemal úmysel ani

zámer poškodiť žalobcom, aj keď si je vedomí objektívnej zodpovednosti v tejto záležitosti. Žalovaný
nedosiahol žiadny vysoký zisk z toho, a takisto neprofitoval a nemal teda ani zisk z titulu použitia
násadok. Žalovaný ako reklamný partner Televízie Markíza, konkrétne v relácii „Let´s Dance“
smeroval svoje aktivity k popularizácii svojich výrobkov, a to sa týkalo aj finančnej podpory, konkrétnej
relácie, čo je vyjadrené na tejto násadke, ale to nijako priamo nesúvisí s obrazom na tejto násadke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Jána Svrčinu, Ing. Miloša
Poprodského, znaleckým posudkom Kriminalistického expertízneho ústavu Policajného zboru
Bratislava, znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Eduardom Jenčom pre účely žalovaného, faktúrou
z 27.12.2006 o dodaní násadiek a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento stkutkový stav:
Spoločnosť Harlequin Quality s.r.o. Košice dodala žalovanému dňa 27.12.2006 násadky v počte 20 000

ksna300gfľašeanásadkyvpočte15500ksna200gfľašezavyúčtovanúcenu17.433,50Sk,ktoréboli
vyrobené na základe ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný týmito násadkami podporoval reklamnú kampaň,
ako reklamný sponzor reality šou „Let´s Dance.“ Na týchto papierových násadkach bola umiestnená
obrazová snímka tvoriaca tanečný pár a reklamný slogan „So živou vodou je aj tanec ľahší.“

Žalobkyňa v 1. rade vypovedala, že sa spoznala na tejto snímke reklamnej násadky a dozvedela sa o
nej tak, že ju najprv na ňu upozornila jej kamarátka, ktorá jej doniesla túto etiketu. S takýmto použitím
svojho obrazu nebola oboznámená zo strany žalovaného a nebola ani oboznámená s tým, že takáto
snímka sa má použiť na reklamu. Táto snímka bola vyhotovená v roku 2002. Zobrazuje ju aj jej partnera,
a to v košickom ateliéry pre potreby USS STEEL. Zároveň vtedy bola vyhotovená aj ďalšia snímka s ich

trénerom pánom Poprockým, keďže v tej dobe tančili v jeho tanečnej škole. Na tento účel dali súhlas
a boli aj poučení, na aký účel bude snímka použitá. Ďalej s ich súhlasom pán Poprocký použil túto
snímku na svojej webovej stránke a okrem týchto dvoch prípadov nedávali žiaden iný súhlas na použitie
ich snímky. Preto jej nie je známe, z akého iného zdroja žalovaný si stiahol túto snímku. V súvislosti s
objednávkouspoločnostiUSSSTEELbolavyhotovenáajveľkoplošnáfotografia,resp.bilboardvživotnej

veľkosti,kdebolatátosnímkapoužitáazároveňbolapoužitáajnapozvánkachnaplesvtaktozmenšenej
podobe. Potom, ako zistila, že je snímka použitá žalovaným na reklamný účel, kontaktovala sa s ním,
ale na jej list jej žalovaný neodpovedal. Potom cestou právneho zástupcu pána Lenarta začali rokovania
so žalovaným, ktorý však odmietol ich nárok na finančné zadosťučinenie. V súvislosti s použitím tejto
snímky pre USS ples nedostali žiadnu odmenu. Na tomto plese tancovala aj celá ich tanečná škola, a

táto dostala nejaké financie, ale ona osobne nič. Odmeny dostávali len za vystúpenia na plese tak, ako
to dostávajú aj bežní tanečníci. V podstate boli radi, že boli vybratí, že budú propagovať tento ples na
bilboarde. V tanečnej škole pána Poprockého patrili k najlepším párom, a toto fotenie na bilboard brali
ako poctu. Žiadnu zmluvu o odmene nepodpisovali, ani o použití autorských práv.

Žalobca v 2. rade vypovedal obdobne, že spolu so žalobkyňou v 1. rade boli odfotení pre účely plesu
USS STEEL. Táto snímka bola použitá aj na bilboarde a na buletínoch k tomuto plesu, a takisto bola
použitá na stránke tanečnej školy pána Poprockého. Neuzatvárali žiadnu písomnú zmluvu, ani nebola
im vyplatená odmena. O použití tejto snímky žalovaným sa dozvedeli prostredníctvom priateľov, ktorí im
telefonovali a oznámili túto skutočnosť, že na minerálnych fľašiach je použitá ich snímka.

Svedok Ján Svrčina vypovedal, že fotil žalobcov pre účely USS STEEL, ktorý si objednal veľkoplošné
fotozábery. Prišiel za ním pán Poprocký spolu s týmto tanečným párom, ktorých nafotil. Má k dispozícii
všetky diapozitívy v počte 9, ale práve diapozitív č. 5 a 6 nie, lebo tento si objednávateľ vybral, zakúpil
a poskytol tlačiarni, kde aj v tlačiarni ostali tieto diapozitívy a už mu neboli vrátené. Práve z týchto

diapozitívov č. 5 a 6 boli urobené reklamné násadky. V minulom roku v máji mu volal pán Kríš z tlačiarne
Harlequin Quality s tým, že použil jeho diapozitív a navrhoval mu, aby mu dal potvrdenie, že by za to
zaplatil. Toto mu odmietol urobiť. On mu ešte spomínal, že chcel nejakých z Bratislavy, ale za to pýtali
veľa, a preto on radšej jemu zaplatí. Osobne sa nestretli. Tento hovor prebehol cez telefón. Tohto pánaosobne nepozná, ani nevedel, o čo ide, ale potom, keď prišiel za ním pán Lenárt pochopil, že ide o tieto
diapozitívy. Na násadkach je použitý jednoznačne záber, ktorý on vyhotovil. Vyplýva to z postavenia, z
polohy hláv, z držania tela, rúk, nôh. Všetko nasvedčuje tomu, že ide tu práve o diapozitív, ktorý vyhotovil

a odpredal USS STEELU a bol použitý na vyhotovenie zväčšeniny. Na tejto násadke sú jednoznačne
žalobcovia. Pán Kríš, keď mu volal, žiadal od neho potvrdenie, lebo použil práve tento diapozitív na
propagačné účely pre Zlatú Studňu.

Svedok Ing. Miloš Poprocký potvrdil, že žalobcovia sú tanečníci a pokiaľ ide o ich záber, tento vznikol

z podnetu USS STEEL, pre ktorých zabezpečovali tancovanie k plesu a chceli do pozvánky aj siluetu
tanečného páru. Preto oslovili žalobcov, ktorí s tým súhlasili. Tieto fotozábery boli urobené v ateliéry
fotografa pána Svrčinu. Sám tam bol prítomný. Čo sa dialo ďalej s diapozitívmi nevie, pretože už nič
neorganizoval ohľadne nich. S nimi nakladala firma USS STEEL, ktorá ich dávala do tlače. Je pravdou,
že na jeho webovej stránke je záber z pretancovania z tohto plesu, ako aj záber z tohto páru z bilboardu
pri vstupe. Okrem USS STEEL nikto nežiadal o použitie tohto snímku. Sám videl etiketu na fľašiach,

ale kto a ako to použil, nevie.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave vyplýva,
že pri skúmaní zobrazenia na predloženej veľkoplošnej fotografii (bilboardu) a zobrazenia na spornej
reklamnejnásadkenafľašebolipoužitémetódyvizuálnehopozorovaniaakomparačnémetódy.Metódou

položením zobrazenia vedľa seba, metódou prekrytia zobrazení, ako aj metódou porovnania uhlov,
hlavného motívu zobrazenia bola zistená zhoda detailov zobrazenia, zhoda v základných uhloch
hlavného motívu a zhoda v zobrazení pozície vybraných znakov. Porovnaním obsahu vyhotovených
zobrazenie na fotografiách z veľkoplošnej fotografie a reklamnej násadky boli zistené zhody v detailoch
zobrazenia, a to zhoda vo vzájomnom držaní tanečného páru, poloha prstov, pozícia vo vzťahu k telu,

zhodné preloženie top oblečenia partnerky v časti na boku, zhodná pozícia a preloženie boa voči telu
partnerky, zhodná poloha pramienka ozdobného lemu šiat partnerky, zhodná pozícia odlesku na topánke
partnera pomocou metódy prekrytia zobrazení bola zistená zhoda v detailoch, a to odlesky pod obočím
partnera, odlesk nad pravým okom partnerky, odlesk vo vlasoch na temene hlavy partnerky, odlesk
vo vlasovej časti partnerky na drdole, veľkosť a tvar náušnice partnerky, na bižutérii, top oblečenia

partnerky, zhody priesvitu pozadia v mieste pod ľavou rukou partnerky, ozdobná vreckovka v prednom
vrecku saka partnera, záhyby spodnej časti šiat partnerky, pramienok ozdobného lemu šiat partnerky,
odlesky na topánke partnera. Pomocou metódy prekrytia a zobrazenia hlavného motívu bolo zistené,
že skúmané zobrazenie veľkoplošnej fotografie a reklamnej násadky vykazujú zhodu v jednotlivých
čiastkových zobrazeniach a sú taktiež zhodné pri použití uhlových meraní.

Súd sa nestotožnil so znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Eduardom Jenčom na základe
objednávky žalovaného, v ktorom na strane 5 uvádza, že pre nízku kvalitu obrázku na násadke nie je
možnépotvrdiť,čitvárenafotografiisútotožnéstváraminanásadkyaniejemožnéjednoznačnevylúčiť,
že ide o iné tváre, resp. tváre iných osôb. Ďalej konštatoval, že pre samotný proces tvorby násadky

nemohla byť použitá len samotná fotografia, a len na základe zoskenovania fotografie by nebolo možné
vytvoriť etiketu s výrazne presným dodržaním čŕt obrázkov. Na vytvorenia obrázka musel byť použitý
aj negatív fotografie alebo ešte iný podklad, avšak pokiaľ by bola násadka vytvorená len na základe
negatívu fotografie, výsledná kvalita grafiky na etike by bola výrazne vyššia. V procese tvorby násadky
grafického spracovania s využitím prostriedkov výpočtovej techniky došlo k zmene tváre, ale aj iných

častí. Náčrty tvári z fotografií nie sú zachované. K zmene došlo pri spracovaní nekvalitného podkladu.
Tento znalec však nemal k dispozícii veľkoplošnú fotografiu žalobcov a porovnával fotokópiu fotografie,
a len z jeho vyhodnotenia, že totožnosti tváre na fotografii a na násadke nemožno jednoznačne
vylúčiť, že ide o tváre iných osôb alebo o totožné tváre, lebo na násadke sú výrazne zmenené črty
tváre, v dôsledku spracovania na nekvalitnom materiály, znalec však nehodnotí ďalšie znaky, ktoré

identifikujú postavy. V znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu boli použité tri
metódy vizuálneho, spozorovania komparačnej metódy, položenie vedľa seba a prekrytím zobrazení,
kde práve z týchto troch skúmaní bola potvrdená zhoda a identifikácia žalobcov na násadke. Nie je
rozhodujúce, aké techniky a úpravy boli urobené. Rozhodujúce je, že podobizeň žalobcov zodpovedá
podobizni na násadke a že žalobcovia sú na tejto násadke spoznateľní a jednoznačne identifikovaní. Z

tohto dôvodu preto súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie a nevykonal výsluch svedka Ing. Eduarda
Jenčaanikonfrontáciespracovateľovobochznaleckýchposudkov.ZosvedeckejvýpovedeJánaSvrčinu
jednoznačne vyplynulo, že tlačiareň Harlequin mala k dispozícii diapozitív, na ktorom boli zobrazení
žalobcovia, pretože sám majiteľ tejto tlačiarne oslovil tohto svedka a požadoval od neho potvrdenie, žemu zaplatil za tento diapozitív. Naviac svedok jednoznačne potvrdil, že práve na násadke je zobrazenie
žalobcov z diapozitívu, ktorý vyhotovil a odpredal USS STEELU. Zároveň tento diapozitív bol použití na
vyhotovenie bilboardu pre USS STEEL. Výsluch svedka Martina Kríša súd nemohol vykonať, pretože

napriek tomu, že bol predvolávaný 3 krát, na pojednávania sa neustanovil. Sám žalovaný však potvrdil
na ústnom pojednávaní 16.4.2008, že pán Kríš vlastní software a v telefonickom rozhovore sa vyjadril,
že všetko zavinila jeho grafička, ktorú okamžite prepustil.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na

základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie
takejto žaloby na ochranu osobnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd sa

nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcov. V prejednávanej
veci boli žalovaným použité pre reklamné účely obrazové snímky, fotografie žalobcov. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že ide o identické osoby, ktoré sú zhodné so zobrazením na násadke
a s fotografiou na bilboarde. Obrazovou snímkou je identifikovateľným spôsobom nasnímaná podoba
fyzickej osoby, t.j. žalobcov bez ich súhlasu a právo na ochranu obrazovej snímky spadá pod ochranu

osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, ako právo rýdzo osobne a neoprávneným zásahom do
tohtoprávajekaždékonanie,ktorézasahujedoprávchránenýchvObčianskomzákonníkuajevrozpore
so zákonom stanovenými povinnosťami pôvodcu zásahu, v danom prípade s povinnosťou žalovaného
disponovať súhlasom žalobcov na použitie ich obrazovej snímky a na reklamné účely. Z tohto dôvodu
sa žalobcovia oprávnene domáhajú svojich osobnostných práv, do ktorých zasiahol neoprávnene cudzí

subjekt, t.j. žalovaný, keď použil ich obrazovú snímku, resp. zneužil ich podobu na svoj prospech na
reklamné účely bez ich súhlasu. Aj keď pôvodná fotografia a obrazová snímka žalobcov bola vyhotovená
s ich súhlasom, tento ich súhlas neznamená automaticky súhlas na akékoľvek jej použitie mimo ich
osobnostnej sféry a už vôbec nie na reklamné účely. Žalovaný sa teda dopustil neoprávneného zásahu
do práv na ochranu osobnosti žalobcov, preto žalobcovia majú v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka

právo požadovať od žalovaného zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu v peňažnej podobe.
Z výkladu § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade zásahu do osobnostných práv,
môže sa fyzická osoba domáhať finančného zadosťučinenia aj v prípade, že neoprávnený zásah sa
nedotkol jej dôstojnosti alebo spoločenskej vážnosti. V prípade žalobcov došlo k zneužitiu podobizne
žalobcov na reklamné účely, preto morálne zadosťučinenie v danom prípade nie je aktuálne, lebo fľaše s

reklamnými násadkami minerálnych vôd už nie sú v predaji a neprichádza do úvahy ani ospravedlnenie,
preto ich požiadavka na úhradu finančnej nemajetkovej ujmy v peniazoch je jediná forma poskytnutia
zadosťučinenia. Žalovaný tým, že bez súhlasu žalobcov použil ich podobizeň v reklame, ktorej cieľom
a v konečnom dôsledku je dosiahnutie zisku, pripravil ich minimálne o honorár za ich nedobrovoľné
pôsobenie v reklamnej kampani a v každom prípade by žalovaný takýto honorár musel vyplatiť. Pri

zvažovaní výšky tejto náhrady súd prihliadol na tieto okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobcov v súvislosti s reklamnou kampaňou žalovaného propagovať
svoje výrobky a svoju reklamnú sponzorskú účasť v reality šou Televízie Markíza, ako aj na to, že
primerané zadosťučinenie by malo byť odmenou vo forme honoráru, ktorý by žalobcovia dostali zaúčinkovanie v takejto reklame, pričom žalovaný získanou spornou reklamou ušetril značné finančné
prostriedky, ktoré by inak musel vynaložiť. S prihliadnutím na tieto okolnosti sú má za to, že primeranou
výškou je čiastka po 5.000 EUR a zaviazal žalovaného túto sumu zaplatiť žalobcom do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Nad túto priznanú sumu súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou na súdnych pojednávaniach a v súvislosti s predložením
dôkazu pre účely vypracovania znaleckého posudku, a to v súvislosti s účasťou na pojednávaniach

10.12.2007, 13.2.2008, 10.3.2008, 16.4.2008, 5.5.2008, 3.4.2009, 3.2.2010, 6.5.2010 a 13.10.2010, 6
krátúčasťnapojednávanívPrešove, 3krátzacestuKošice-Bratislavaaspäťvsúvislostispredložením
dôkazového materiálu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu na znaleckú expertízu, v celkovej výške
740,13 EUR, pri použití motorového vozidla značky TOYOTA AVENSIS 2,0 D4D, ŠPZ KE 084 EY s
priemernou spotrebou 7,65 l na 100 km od 14.2.2009 motorové vozidlo značky TOYOTA AVENSIS 2,0
D4D ŠPZ KE 273 GJ, priemerná spotreba 5,85 l na 100 km za cestu Košice - Prešov a späť 2 krát 40 km

vykonaných 10.12.207 a 13.2.2008 pri cene nafty 40,70 Sk, 1 krát pri cene nafty 41,40 Sk 10.3.2008, 1
krát pri cene nafty 41,70 Sk 16.4.2008, 1 krát pri cene nafty 43 Sk 5.5.2008 a za cestu Košice - Bratislava
a späť 3 krát 820 km, 3.2.2010, 6.5.2010 podľa opatrenia č. 260/2004 Z.z. účinné od 29.4.2004 do
23.5.2008 a opatrenia 18/2008 Z.z. účinné od 24.5.2008 do 31.12.2008, opatrenia 632/2008 Z.z. účinné
od 1.1.2009 doposiaľ, keď náhrady za 1 km v korunách je 6,20 Sk - 4 krát, 1 krát 5,50 Sk a od 3.4.2009

0,183 EUR 4 krát pri cene nafty 40,72 Sk za liter, 1 krát 41,40 Sk, 1 krát 41,70 Sk, 1 krát 43,- Sk, 1 krát
1,052 EUR, 1 krát 1,06 EUR, 1 krát 1,13 EUR, 1 krát 1,124 EUR pri priemernej spotrebe 5,85 litra na
100 km potom vychádzajú za jednotlivé cesty (686,40 Sk, 686,40 Sk, 689,70 Sk, 691,10 Sk, 697,20 Sk,
946,80 Sk, 946,80 Sk, 946,80 Sk, 946,80 Sk), v eurách 740,13 EUR, ktoré vyplatí žalovaný priamo na
účet právnemu zástupcovi žalobcov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd uložil žalovanému nahradiť štátu na trovách
konania čiastku, ktorá bola vynaložená za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 745,32 EUR, lebo
tieto náklady znaleckého dokazovania boli hradené zo štátnych prostriedkov. Tieto trovy zaplatí žalovaný
priamo na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že

žalobcovia v 1. a 2. rade boli oslobodení od súdneho poplatku a v konaní boli úspešní. Tento dôkaz bol
nariadený v záujme oboch účastníkov konania.

Žalobcom súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, v konaní boli plne úspešní, preto súd podľa
§ 2 ods. 2 zákona 71/92 Zb. v znení noviel uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok vo výške 366,39

EUR na účet Okresného súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vyrubený podľa
pol. 7b písmena b) Sadzobníka súdnych poplatkov (2.000,- Sk + 3 % z výšky nemajetkovej ujmy).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.