Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22CbZm/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2108201643.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: AGROREAL, spol.

s.r.o.,sosídlom:Hlavná918/2,Galanta,IČO:31104649,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouLEGAL
ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava, IČO: 36 289 302 proti žalovanému: JUDr. Jozef Boľo - FAPO, 29.
augusta 9/9, Galanta, IČO: 30 342 180, zastúpeného advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.,
Dobrovičova 6, Bratislava o zaplatenie 331.939,19- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd r u š í zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 21.01.2008 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 10.000.000- Sk (331.939,19
Eur) s príslušenstvom, a to titulom indosovanej vlastnej zmenky.

Súd v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k.
9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-461 zo dňa 01.12.2011 tak, že
žalobu zamietol, zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008 zo dňa 29.01.2008 a rozhodnutie o
trovách ponechal samostatnému uzneseniu. Proti rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21CoZm/1/2012-487 zo
dňa 29.06.2012, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zo záverov odvolacieho súdu vyplynulo, že bude potrebné opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy, aj tie,

ktoré boli predložené aj pred vydaním rozhodnutia NS SR a tieto vzájomne so všetkými vzídenými
skutočnosťami vyhodnotiť a opätovne rozhodnúť vo veci, najmä s poukazom na zistenie skutočnej
funkcie zmenky. Dňa 20.11.2012 súd opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol, zrušil predmetný
platobný rozkaz a o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. 21CoZm/1/2013-547 zo dňa 31.10.2013, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo záverov odvolacieho súdu vyplynulo, že nie je jednoznačne

ustálený charakter zmenky, a tak nie je možné určiť, či plnenie, ktoré poskytol žalovaný je plnením zo
zabezpečovacej zmenky alebo zmenky platobnej.Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov, vypočutím svedkov: Ing.
M. B., JUDr. Z. N. B., Mgr. F. G., X. I., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu,
najmä so žalobou, predmetnou zmenkou, zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/2/2008-14

zo dňa 29.01.2008, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluvou o vzájomnom vyrovnaní zo
dňa 20.04.2005, Notárskou zápisnicou zo dňa 20.04.2005, rozsudkom Okresného súdu Trnava
č.k. 22CbZm/2/2008-59 zo dňa 31.03.2008, opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
22CbZm/2/2008-67 zo dňa 17.04.2008, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/6/2008-235
zo dňa 03.03.2009, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3MObdo/4/2009-292 zo

dňa 30.04.2010, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21NCb/25/2011 zo dňa 09.07.2010-341,
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-345 zo dňa 06.09.2010 rozsudkom Okresného
súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-461 zo dňa 01.12.2011, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
21CoZm/1/2012-487 zo dňa 29.06.2012, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-461
zo dňa 20.11.2012, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/1/2013-547 zo dňa 31.10.2013,
ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie tak, aby
smerovalo k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky a to buď platobnej alebo zabezpečovacej, ktoré
bude vyplývať z konkrétnych zistení a nie iba z hypotéz. V tejto súvislosti prvostupňový súd vyzval
žalobcu v súlade s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 30.04.2010 sp. značka 3MOBdo/4/2009 (str. 8

ods. 2 posledná veta za čiarkou: „keďže remitent popiera žalovaným tvrdenú funkciu zmenky, je dôkazné
bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky, na žalobcovi“), aby navrhol ďalšie dôkazy, ktoré by
preukázaliinú(nežzabezpečovaciu)funkciuzmenky.Napriekvýzvezostranysúdužalobcatakýtodôkaz
nenavrhol. Ani žalovaný nenavrhol doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy, preto súd nemohol žiadne
ďalšie dôkazy vykonať.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie skutočnej funkcie zmenky, súd sa znova zaoberal vykonaným dokazovaním.
Tvrdenia žalobcu boli podporené výlučne svedeckou výpoveďou Ing. M. B., ktorá zmenku na žalobcu
postúpila. V jej výpovedi však existuje rozpor so skutočnosťami, preukázanými listinnými dôkazmi.
Svedkyňa na pojednávaní uvádzala, že predmetnú zmenku nepredložila na plnenie v deň jej splatnosti

v domicile uvedenom na zmenke z dôvodu, že ju o to požiadal žalovaný, nakoľko v danom čase nemal
finančné prostriedky na účte na úhradu tejto istiny. Toto tvrdenie je ale v rozpore s listinnými dôkazmi,
ktoré súdu predložil žalovaný (zmluva o prolongácii kontokorentného úveru vo výške 100 mil. Sk z
15.04.2005). Z týchto listín je zjavné, že v čase splatnosti zmenky mal žalovaný k dispozícii dostatok
finančných prostriedkov aj na uspokojenie zmenky, o čom svedkyňa vedela, pretože osobne podpisovala

Dodatok č. 8 k Úverovej zmluve č. XXX/AU/OC/XXXX zo dňa 15.04.2005. Druhý rozpor spočíva v tvrdení
tejto svedkyne (ktorá bola pôvodnou remitentkou zmenky), že mala od žalovaného dostať 10 mil. Sk
pred podpisom notárskej zápisnice a 10 mil. Sk potom. Notárska zápisnica bola medzi žalovaným a
svedkyňou spísaná dňa 20.04.2005, avšak splatnosť zmenky bola určená na 18.04.2005 a v notárskej
zápisnici sa svedkyňa vo vzťahu k finančnému vyrovnaniu vo výške 10 mil. Sk vyjadrila tak, že „jej nároky

na finančné vyrovnanie sú konečné a nemenné a súčasne uspokojené v plnej výške“. Ani jeden z titulov
teda neoprávňoval svedkyňu na prijatie plnenia vo výške 10 mil. Sk „po podpise notárskej zápisnice“. Aj
táto skutočnosť nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalovaného, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu
vo vzťahu k záväzku pri zúžení rozsahu BSM.

Výpoveď svedkyne Ing. M. B. súd vyhodnocovať v kontexte ostatných vykonaných dôkazov a s ohľadom
na faktické a právne súvislosti prípadu. Keďže Ing. M. B. postúpila práva zo zmenky na žalobcu, je
v jej záujme, aby sa preukázalo, že tieto práva v čase postúpenia skutočne existovali a že naozaj
nezanikli splnením na jej účet dávno pred postúpením zmenky. Preto jej výpoveď súd vyhodnotil
ako nedôveryhodnú. Iné dôkazy v prospech svojich tvrdení žalobca nenavrhol. Listiny, týkajúce sa

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ing. M. B. a žalovaného nemožno z hľadiska
ich jazykového významu vyložiť jednoznačne v prospech žiadnej z produkovaných teórií (ani žalobcu
ani žalovaného) a preto sa súd zameral na ich vyhodnotenie v kontexte celého dokazovania.

Na druhej strane žalovaný okrem svojej výpovede podložil pravdivosť svojich tvrdení tiež listinnými

dôkazmi (str. 364 - 392 spisu), ktoré osvedčili logickú niť vzniku zabezpečovacieho vzťahu medzi
zmenkou, ktorá je predmetom tohto konania a plnením z Dohody o zúžení BSM medzi Ing. M. B. a
žalovaným. Z dohody o pristúpení k záväzku (str. 387 - 391 spisu) a zo zmlúv o zriadení záložného
práva (str. 404 - 410 a 414 - 421 spisu) vyplýva, že žalovaný skutočne potreboval podpis Ing. M.B. na to, aby mu bol obnovený kontokorentný úver a následne z tohto úveru došlo k zaplateniu
zmenkovej sumy (výpis z účtu žalovaného). Príkaz na úhradu dal svedok Ing. X. I., ktorý potvrdil jednak
zabezpečovací charakter zmenky a jednak plnenie sumy 10.000.000 Sk titulom zmenky. Potvrdil tiež

pravdivosť výpovede žalovaného, prečo sa žalovaný pri plnení zmenky nedomáhal jej predloženia
(pretože mala byť v trezore žalovaného, ktorý netušil, že ju Ing. I. vybral a odovzdal Ing. M. B.). Rovnako
vypovedala aj ďalšia svedkyňa Ing. F. G., ktorá bola účastná vyporiadavania vzťahov medzi žalovaným
a Ing. M. B. a aj odovzdania zmenky Ing. X. I.. O pravdivosti výpovede týchto dvoch svedkov súd nemal
dôvod pochybovať, pretože nešlo o osoby, ktoré by mali zo zmenky alebo z plnenia zo zmenky nejaký

prospech, svedok I. nie je v žiadnom vzťahu k žalovanému a svedkyňa G. je dcérou žalovaného
a svedkyne žalobcu Ing. M. B., takže jej zaujatosť výlučne v prospech jednej zo sporových strán je
nepravdepodobná. Sama hodnotila svoj vzťah k obom rodičom ako korektný (zápisnica z pojednávania
KS Trnava).

Pri hodnotení dôkazov vzal súd do úvahy tiež svedeckú výpoveď JUDr. Z. N.-B., ktorá je rovnako dcérou

žalovaného a svedkyne žalobcu. Okrem týchto dôkazov súd vyhodnotil tiež obranu žalovaného, ktorý od
začatia sporu tvrdil rovnaké skutočnosti a produkoval dôkazy, potvrdzujúce jeho tvrdenia. Už rok pred
podaním návrhu sa bránil (str. 20 spisu) proti predloženiu zmenky tým, že už bola splnená. Rovnakú
skutočnosť uvádzal v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmenka, ktorej plnenie je predmetom tohto konania, bola
splatná dňa 18.04.2005 (kedy bola pripísaná na zmenke uvedená suma na účet svedkyne - pôvodnej
majiteľky zmenky). Nebolo preukázané, ani tvrdené, že by ku dňu 18.04.2005 akýkoľvek iný platný
záväzok žalovaného vyplatiť Ing. M. B. existoval. Existoval len tento abstraktný zmenkový záväzok. Z
tohto dôvodu má súd za preukázané, že žalovaný plnil z tohto jediného existujúceho právneho dôvodu.

Kauzálny záväzok vznikol až 20.04.2005 (Dohoda o zúžení rozsahu BSM vo forme notárskej zápisnice),
v ktorej sa konštatovalo, že plnenie vyplývajúce zo vzájomného vyporiadania už bolo vyplatené.

Ak zmenka zabezpečuje určitý záväzok, neplatí podmienka akcesorického vzťahu medzi zabezpečeným
(hlavným) záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom. Je to rozdiel oproti všetkým ostatným

zabezpečovacím prostriedkom, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že zmenka je dokonalý cenný papier,
inkorporujúci záväzok výstavcu, ktorý vzniká už tým, že riadne vystavená listina je uvedená do obehu
(§1 a 2 alebo §75-76 zák. č. 191/1950). Zmenka, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu, zostáva vo
svojej podstate nedotknutá v abstraktnosti a nespornosti. Preto môže zmenka ako zabezpečovací
prostriedok vzniknúť aj skôr, než samotný zabezpečený záväzok, čo je u iných zabezpečovacích

prostriedkov vylúčené. Zmenka, ktorá neskôr bude plniť zabezpečovaciu funkciu, môže totiž platne a
bez ďalšieho existovať omnoho skôr, než účastníci neskôr zabezpečeného záväzku na tento vôbec
pomysleli. (Kovařík, Z. Směnka jako zajištení, 1.vydání Praha, C.H.Beck, rok 2002, str. 8-11). Citovaný
právny názor možno v plnom rozsahu vztiahnuť aj na tento prípad. Charakter zmenky (či ide o platobnú
alebo zabezpečovaciu zmenku) je daný jedine dohodou účastníkov. Ak sa účastníci dohodnú, že určitá

zmenka zabezpečuje iný záväzok, ide o zmenku zabezpečovaciu (Kovařík, Z. Směnka jako zajištení,
1.vydání Praha, C.H.Beck, rok 2002, str. 10). Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne opakovane
vyplynul záver, že zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom konania, bola dohodnutá ako zabezpečovací
prostriedok k záväzku, ktorý mal vzniknúť zúžením BSM medzi žalovaným a svedkyňou Ing. M. B.. Tejto
skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že samotná svedkyňa B. v notárskej zápisnici uviedla, že jej nároky na

finančné vyrovnanie sú konečné a nemenné a súčasne uspokojené v plnej výške.

Pokiaľ ide o právne posúdenie toho, či žalovaný namietal splnenie kauzálneho záväzku alebo splnenie
zmenkového dlhu, je potrebné prisvedčiť obrane žalovaného v tom, že nie je vylúčené, že sa zaplatí
zabezpečovacia zmenka a tým zanikne aj kauzálny záväzok. Je podstatný rozdiel, či je namietané

zaplatenie kauzálneho dlhu a tým strata dôvodu pre výkon práv z inak existujúceho záväzku zo
zmenky, alebo či je namietaný zánik samotného zmenkového záväzku. Pritom tvrdenie, že bolo niečo
platené, ešte nič nehovorí o tom, čo bolo platené. Je zrejmé, že ak je platený kauzálny záväzok,
nezaniká tým záväzok zmenkový. Platením zabezpečovacej zmenky je však uspokojený veriteľ úplne
a nemožno dospieť k záveru, že trvá i jeho nárok kauzálny. Ak však nevyužije platca možnosť pri

platení zmenky požadovať vydanie zmenky, bude možno ťažšie preukazovať, že plnenie bolo práve
na zmenku. (Kovařík, Z. Směnka jako zajištení, 1.vydání Praha, C.H.Beck, rok 2002, str. 64) Žalovaný
dňa 18.4.2005 nemal iný právny dôvod plniť svedkyni B., než zaplatiť v ten deň splatnú zmenku a to
z dôvodu, že existencia iného právneho dôvodu k tomuto dňu nebola dokazovaním ani preukázaná.Pokiaľ ide oprávnenie žalovaného žiadať vrátenie zmenky proti jej plneniu, v tejto súvislosti má súd za
preukázané, že žalovaný konal v domnienke, že je zmenka v trezore jeho spoločnosti a následne v držbe
spoločnej dcéry - svedkyne Mgr. F. G..

S poukazom na vyššie uvedené skutkové i právne skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.