Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Michaela Králová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/125/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217876
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217217876.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: Z.. N. Š., narodená
XX.X.XXXX, bytom: Q. XXX/XX, C., o zaplatenie 202,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa 4.4.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa 4.4.2018 p o t
v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa
4.4.2018 uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 204,05 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca v období od 04/2008 do 11/2016 poskytoval
žalovanej služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Žalovaná za obdobie od
1.8.2013 do 30.11.2016 cenu služieb verejnosti, spolu vo výške 185,60 eur, ako aj poštovný poplatok
1,45 eur spojený so zaslaním výzvy zo dňa 21.11.2016 na plnenie nezaplatila.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods.1,2 zákona č. 532/2010 Z.z. o
Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej aj RTVS), § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods.1, § 7 ods. 1,2, § 10
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska,
§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
v celom rozsahu dôvodná. Dlh žalovanej pozostáva z nedoplatku predpísaných úhrad za obdobie od
1.8.2013 do 30.11.2016 vo výške 185,60 eur, poštového poplatku 1,45 eur a nezaplatenej zmluvnej
pokuty vo výške 17,- eur, ktorá žalobcovi patrí z dôvodu, že úhrady za služby verejnosti poskytované
RTVS žalovaná nezaplatila do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
CSP)ažalobcoviakoplneúspešnejstranesporupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.
4. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie, pričom namietla premlčanie práva žalobcu. Poukázala na
to, že právo na zaplatenie koncesionárskych poplatkov RTVS je majetkovým právom, ktoré podlieha
premlčaniu. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Podľa žalovanej súdená vec má charakter spotrebiteľského sporu.
5. Žalobca k odvolaniu žalobkyne uviedol, že prejednávaný právny vzťah je založený na ustanoveniach
zákona č. 340/2012 Z.z.. So žalovanou neuzavrel formulárovú zmluvu, žalovaná nepristúpila k žiadnym
obchodným alebo iným podmienkam žalobcu, jej povinnosť platiť koncesionárske poplatky vyplývazo zákona a takýto právny vzťah potom nie je vzťahom spotrebiteľským a prejednávaná vec nie je
potom spotrebiteľským sporom. Výška a splatnosť koncesionárskych poplatkov je určená zákonom,
ktorý nie je zmluvou žalobcu. Keďže zákon nie je spotrebiteľskou zmluvou, nie je ani koncesionárska
povinnosť spotrebiteľskou povinnosťou. Predmetný spor nemôže byť podľa žalobcu ani sporom
súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko podmienky vzťahu žalobcu a žalovanej nebolo možné
vzájomne upraviť. Uzatvorenie zmluvy medzi žalovanou a poskytovateľom elektrickej energie je právnou
skutočnosťou spôsobujúcou vznik jeho zákonnej povinnosti. Žalobca nie je dodávateľom plnenia
žalovanej, ktorý by konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 6 zákona č.
532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii (zákon o RTVS) môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia
podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok (podnikateľská činnosť musí súvisieť s hlavným
predmetom činnosti žalobcu ako verejnoprávneho vysielateľa, a zároveň nesmie ohroziť plnenie jej
poslania). V zmysle § 19 ods. 6 zákona o RTVS nemôže žalobca verejné prostriedky podľa § 20 ods.
1 písm. a) zákona o RTVS (t. j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom
tohto konania) používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6 Zákona o RTVS. Žalobca poprel námietku
premlčania vznesenú žalovanou. Uviedol, že koncesionárske poplatky žaloval za obdobie 1.8.2013 -
30.11.2016 a súčasne požadoval náhradu pokuty v sume 17,- eur na základe písomnej výzvy zo dňa
21.11.2016 a poštovné vo výške 1,45 eur. Uplatnené pohľadávky nie sú v celom rozsahu premlčané.
Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, podľa zisteného skutkového
stavu veci, nakoľko žalovaná vo veci nepodala žiadne vyjadrenie.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
7. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z..
Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania
verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, a ktorých právny základ a výšku upravuje
zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie
plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby.
Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, teda za sledovanie
určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická
osoba i právnická osoba platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom
koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu
je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je
určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie
programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu
verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná
službajecharakteristickátým,žejeuniverzálneurčenáverejnostiajefinancovanáverejnosťou.Súčasný
systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako
základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platí
verejnú službu a preto neobstojí argumentácia žalovanej, že súdená vec má charakter spotrebiteľského
sporu. Pre takúto definíciu sporu súdenej veci chýbajú základné znaky spotrebiteľského právneho
vzťahu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy a status žalobcu ako dodávateľa plnenia v rámci obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, ktorej zmyslom je produkovanie zisku (§ 52 ods. 1,34 OZ).
8. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Podľa ustanovenia § 149 Civilného sporového poriadku sú prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranynajmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
navykonaniedôkazov,námietkyknávrhomprotistranynavykonaniedôkazovahmotnoprávnenámietky.
10. Podľa ustanovenia § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon
strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
11. Podľa ustanovenia § § 153 odsek 1 Civilného sporového poriadku sú strany povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
12. Podľa ustanovenia § 154 Civilného sporového poriadku možno prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.13. Podľa ustanovenia § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
14. Z ustanovenia § 152 CSP vyplýva, že hmotnoprávnou námietkou je právny úkon strany spôsobujúci
zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Takouto námietkou je aj námietka premlčania, ktorá
oslabuje právo na zaplatenie uplatnenej istiny do takej miery, že po uplynutí premlčacej doby ho už
nie je možné priznať. Vzhľadom na koncentračnú zásadu hmotnoprávnych námietok pred súdom prvej
inštancie ( § 154 CSP) je možné v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu
námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany) iba za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 366 CSP (podporne - uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo/65/2017).
15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie pasívna. Na
doručovanie súdnych písomnosti nereagovala (č. l. spisu - 20,31) pričom súdu prvej inštancie sa ani po
prešetrení pobytu žalovanej prostredníctvom policajného orgánu (č. l. spisu - 22), Sociálnej poisťovne
(č. l. spisu - 14) a Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. spisu - 15) inú adresu na doručovanie, ako
adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky nepodarilo zistiť. Oznámenie o podanej
žalobe v súdenej veci súd prvej inštancie zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke v čase
od 19.12.2017 do 19.1.2018 (č. l. spisu - 26). Žalovaná v podanom odvolaní vzniesla síce námietku
premlčania,avšakneuviedla(apotomaninepreukázala)žiadendôvod,prektorýnemohlabezsvojejviny
uplatniť námietku premlčania včas, teda už pred súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd konštatuje,
že námietka premlčania uplatnená žalovanou v odvolacom konaní nespĺňa predpoklady označené v
ustanovení § 366 ods. d) CSP na to, aby mohla byť prípustnou novotou v odvolacom konaní a odvolací
súd na túto námietku nemohol prihliadnuť.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, tento stav aj správne právne posúdil a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.