Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2006

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/247/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204118790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2006:1204118790.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Vlastimilom Pavlikovským

v právnej veci žalobcu: URBICOM, a.s., Šoltésovej 2, Bratislava, zast.: JUDr. Máriou Duračínskou,
CSc., advokátkou, Poľná 16, Ivánka pri Dunaji, proti žalovanému: Keramis - Keramické závody, s.r.o.,
Nevädzova 5, Bratislava o zaplatenie 258.043,20 Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 151697,60 Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 25672,60
Sk vo výške 0,035% za každý deň omeškania od 16.2.2003 do zaplatenia, zo sumy 10134,60 Sk vo
výške 0,042% za každý deň omeškania od 25.4.2002 do zaplatenia, zo sumy 51134,35 Sk vo výške
0,045% za každý deň omeškania od 22.7.2002 do zaplatenia, zo sumy 48431,90 Sk vo výške 0,045%

za každý deň omeškania od 18.10.2002 do zaplatenia, zo sumy 2306 Sk vo výške 0,035% za každý deň
omeškania od 16.2.2003 do zaplatenia, zo sumy 5289,40 Sk vo výške 0,042% za každý deň omeškania
od 29.1.2002 do zaplatenia, zo sumy 4500 Sk vo výške 0,045% za každý deň omeškania od 22.7.2002
do zaplatenia, zo sumy 4500 Sk vo výške 0,045% za každý deň omeškania od 18.10.2002 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 34.845,-Sk, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15.7.2004 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k
zaplateniu 258.043,20 Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému poskytol do
odplatnéhoužívaniavsúladesozmluvouopodnájmenebytovépriestorynachádzajúcesanaObchodnej
ulici číslo 22 v Bratislave (Royko pasáž). Žalobca evidoval voči žalovanému nezaplatené faktúry za
nájom a za platby za služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetného nebytového priestoru v
celkovej výške 258.043,20 Sk, ktoré žalovaný ani na písomnú výzvu nezaplatil.

Súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 32Ro 1657/2004-40 zo
dňa 3.11.2004.

Žalovaný proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote na súd podal odpor v ktorom žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že v žalobe sú uvádzané nepravdivé tvrdenia,
popieral výšku nároku v nej uplatnenom a ako obranu uvádzal, že žalovaný sám eviduje voči žalobcovi
pohľadávku z predchádzajúceho zmluvného vzťahu žalobcu so žalovaným, keď užíval tie isté nebytové

priestory na základe predchádzajúcej podnájomnej zmluvy a tiež, že faktúry vystavované žalobcom
nezodpovedali zneniu v súlade so zmluvou o podnájme. Ďalej žalovaný namietal žalobcovo tvrdenie o
termíne ukončenia podnájmu keď uviedol, že podnájom v predmetných nebytových priestoroch skončilv polovici februára 2004 z dôvodu nemožnosti užívať predmetný nebytový priestor po násilnom rozbití
čelnej sklenenej steny nebytového priestoru neznámym páchateľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania, výsluchom svedka C.
G., oboznámil sa so zmluvou o nájme, so zmluvou o podnájme, s faktúrami č. 10200163, 10200162,
10200113, 10200112, 10200069, 10200015, 10200014, 2003016, 2003015 vystavenými žalobcom
žalovanému, s kurzovými lístkami Národnej banky Slovenska aktuálnymi ku dňu vzniku zdaniteľného
plnenia podľa zmluvy o podnájme, s dodacím listom č. 34/03/2003 zo dňa 12.2.2003 na dodávku

sklenenej výplne do predmetného nebytového priestoru, zo spisom OR PZ - Bratislava I, Odboru
justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-123/SMS-2003, s výpoveďou zmluvy o podnájme adresovanej
žalovanému zo dňa 7.3.2003, s dokladom o doručení výpovede, s korešpondenciou medzi účastníkmi
konania ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

Účastníci konania s účinnosťou od 1.1.2002 uzavreli zmluvu o podnájme, ktorej predmetom bolo
odplatné užívanie nebytového priestoru o výmeru 11,8m2 nachádzajúceho sa na Obchodnej ulici 22 v
Bratislave (Poyko pasáž). Žalobca bol oprávnený poskytnúť predmetný nebytový priestor do odplatného
užívania tretej osobe zo súhlasom vlastníka na základe zmluvy o nájme uzavretej s vlastníkom Mestskou
časťou Bratislava - Staré Mesto dňa 21.6.1999. Na základe tejto zmluvy uzavretej na dobu určitú (2

roky) bol žalovaný oprávnený predmetné nebytové priestory užívať a užívať i služby v tejto súvislosti
poskytované. Žalovaný bol povinný platiť nájomné vo výške 4650 EUR ročne splatné v slovenských
korunách podľa aktuálneho kurzového lístka NBS po štvrťročných splátkach. Účastníci konania sa
dohodli, že prvé nájomné za prvý štvrťrok 2002 bude vo výške 1309,5 EUR. Žalovaný bol povinný
na zabezpečenie pohľadávok žalobcu zložiť po podpise zmluvy o podnájme na účet žalobcu kauciu

vo výške 65.000,-Sk. Spolu s nájomným bol žalovaný povinný platiť poplatky za energie, služby a
prevádzkové náklady v pomere podľa rozlohy prenajatého nebytového priestoru k celkovej výmere
Royko pasáže. Služby, ktoré mal žalobca poskytovať žalovanému spočívali v dodávke elektrickej
energie, prípojky telefónu, tepla, vody, odvoz a likvidácia odpadu a zrážkovej vody, deratizácie a
dezinsekcie, osvetlenia spoločných častí a zariadení domu, upratovania a strážnej služby.

Žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 10200014 za nájomné splatnú dňa 28.1.2002 znejúcu na sumu
62.547,60 Sk. Z uvedenej faktúry žalovaný dňa 1.3.2002 uhradil 10.000,-Sk. Žalobca vystavil faktúru č.
10200015 za dodávku elektrickej energie, OLO, strážnej služby, upratovania, UK a TUV, vodné a stočné
vo výške 6.689,40 Sk. Uvedenú faktúru žalovaný neuhradil. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.

10200069 za podnájom za druhý štvrťrok 2002 vo výške 53.355,80 Sk splatnú dňa 24.4.2002 z uvedenej
faktúry uhradil žalovaný 30.000,-Sk v splátkach po 10.000,-Sk dňa 3.5.2002, 14.5.2002 a 6.6.2002.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10200112 za podnájom v treťom štvrťroku 2002 znejúcu na
sumu 55.803,70 Sk splatnú 21.7.2002. Žalovaný uhradil z faktúry dňa 26.7.2002 sumu 5073,10 Sk.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10200113 za dodávku elektrickej energie, OLO, strážnej služby,

upratovania, UK a TUV, vodné a stočné vo výške 6689,40 Sk. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
10200162 za nájomné v štvrtom štvrťroku 2002 znejúcu na sumu 55.550,60 Sk. Z uvedenej faktúry
žalovaný dňa 30.10.2002 uhradil 5.050,10 Sk. Žalobca vystavil faktúru č. 10200163 za dodávku
elektrickej energie, OLO, strážnej služby, upratovania, UK a TUV, vodné a stočné vo výške 6689,40
Sk splatnú 17.10.2002. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 152003 v sume 55.574,30 Sk splanú

15.2.2003. Žalobca vystavil faktúru č. 10200015 za dodávku elektrickej energie, OLO, strážnej služby,
upratovania, UK a TUV, vodné a stočné vo výške 6.618,10 Sk, splatnú dňa 15.2.2003.

Uvedené dokazovanie súd vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania potrebných na
zistenie nimi tvrdených rozhodujúcich tvrdení. Ďalšie dokazovanie nad rámec účastníkmi označených a

predložených dôkazov súd nevykonal, keďže z priebehu konania existencia ďalších právne relevantných
dôkazov, ktoré by súd mohol v konaní nariadiť, nevyplynula a vykonaným dokazovaním zistený skutkový
stav považoval súd za dostatočne preukázaný pre rozhodnutie vo veci samej ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).

V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 31.8.2006, žalobca prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne špecifikoval svoj žalobný návrh kde vyčíslil žalovanú sumu na 151.697,60 Sk s
príslušenstvom.Súd so zmenou žalobného návrhu súhlasil uznesením zo dňa 5.9.2006, ktoré bolo vyhlásené na
pojednávaní pred oboma účastníkmi konania, resp. právnymi zástupcami.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho
časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho,
komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním
nebytového priestoru spojení.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým
udržiavaním.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Súdsavrámciskúmaniaskutkovéhostavuprejudiciálnevysporiadalstvrdenímžalovaného,ktorépoužil

ako obranu voči žalobcovi, že z predchádzajúceho zmluvného vzťahu, ktorého boli účastníci konania
na základe predtým platnej podnájomnej zmluvy účinnej do 31.12.2001 žalovaný, eviduje pohľadávky
za preplatky na nájomnom a za služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetného nebytového
priestoru do 31.12.2001. Žalobca na obranu žalovaného uviedol, že jeho pohľadávku nemožno brať do
úvahyazapočítaťvočipohľadávkežalobcuzdôvodupremlčanianárokužalovanéhouplynutímtrojročnej

premlčacejdoby.Podľanázorusúduzáväzokžalobcuzpredchádzajúcehozmluvnéhostavuzaloženého
podnájomnou zmluvou účinnou do 31.12.2001 pokiaľ nejaký vznikol bol povinný žalovanému vrátiť,
avšak žalobca, ak vedel o svojej pohľadávke, mal si ju uplatniť na súde do 1.1.2005. Odhliadnuc od toho,
že obrana navrhovateľa nebola urobená v takej forme, aby takéto podanie malo hmotnoprávny účinok,
bola súdu doručená dňa 4.3.2005 v podanom odpore a teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby

podľa§101Občianskehozákonníka.Pokiaľžalovanýtvrdil,žejehoprávosanepremlčalo,pretoževzťah
medzi účastníkmi konania bol vzťahom obchodnoprávnym a preto premlčacia doba sa má posudzovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a teda trvá štyri roky s týmto sa súd nestotožnil.
Zákon č. 116/1990 Zb. patrí do sféry občianskeho práva a je lex specialis k Občianskemu zákonníku.
Okrem toho vzťahy medzi účastníkmi zmluvy o podnájme nemožno charakterizovať ako záväzkové

vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by sa týkali ich podnikateľskej činnosti, a ktoré za účelom
podnikania by boli založené práve zmluvou o podnájme ako príčinou a dôsledkom ich podnikateľských
zámerov. Zmluvu o podnájme samotný účastníci konania považovali za právny akt z oblasti civilného
práva a nie obchodného, keď v prechodných a záverečných ustanoveniach uvedenej zmluvy účinnej
do 31.12.2001 konštatovali, že pre záväzky vzniknuté z tejto zmluvy v nej bližšie neupravené sa budú

spravovať ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. a subsidiárne ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Preto podľa názoru súdu pre záväzky a pohľadávky vzniknuté z realizácie uvedenej podnájomnej zmluvy
v otázke premlčania platia ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalovaným uvádzaná
pohľadávka sa premlčala uplynutím trojročnej premlčacej doby, teda skôr ako ju voči žalobcovi uplatnil.

Súd sa vysporiadal tiež zo skutočnosťou tvrdenou žalovaným, že žalobca nesprávne faktúroval
štvrťročné splátky nájomného. Poukázal na čl. 5 Zmluvy o podnájme v ktorom sa uvádza, že ročné
nájomné predstavuje 4.650 EUR. Prvé štvrťročné nájomné bolo dohodnuté na 1.309,5 EUR a preto
podľa názoru žalovaného sa ďalšie štvrťročné nájomné mali rovnať 1.113,5 EUR. Súd sa nestotožnil
s týmto výkladom zmluvy o podnájme, pretože v čl. 5 ods. 1je uvedené, že ročné nájomné je 4.650

EUR a prvý štvrťrok v roku 2002 žalovaný má uhradiť 1.309,5 EUR ale v ods. 3 tohto článku sa ďalej
uvádza, že štvrťročné nájomné bude žalovaný platiť vo výške 1.162,5 EUR. Súd považuje určenie výšky
prvého štvrťročného nájomného v roku 2002 v sume 1.309,5 EUR len za výnimku v spôsobe výpočtuštvrťročného nájomného, ktorá nemala vplyv na povinnosť uhrádzať štvrťročné nájomné vypočítané na
sumu 1.162,5 EUR.

Preskúmaním vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané,
že v roku 2002 na nájomnom vznikol dlh vo výške 174.700,95 Sk a na službách vo výške 25.861,53
Sk. Čo sa týka služieb poskytnutých v roku 2002 v súvislosti s užívaním predmetných nebytových
priestorov, žalovaný užíval priestor o výmere 11,8m2 z celkovej plochy nebytových priestorov 999m2
teda 1,18%. Pokiaľ celkové náklady na služby subdodávateľsky poskytnuté v roku 2002 predstavovali

sumu 2.892.350,-Sk, potom pomerná povinnosť žalovaného v tomto roku na úhradu služieb bola vo
výške 34.129,73 Sk. Z tejto sumy žalovaný uhradil sumu 8.268,20 Sk a jeho dlh vo či žalobcovi
predstavoval sumu 25.861,53 Sk. V roku 2003 žalovaný užíval predmetné priestory 41 dní. Túto
skutočnosť mal súd za preukázanú zo zhodného tvrdenia účastníkov konania. Za toto obdobie vznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť nájomné 25.672,60 Sk. Za služby poskytnuté v roku 2003 v súvislosti s
užívaním predmetných nebytových priestorov vznikol žalovanému dlh vypočítaný rovnakým spôsobom

ako za rok 2002 vo výške 3.318,50 Sk. Z uvedeného teda celkový dlh za nájomné a služby spojené
s užívaním nebytového priestoru počas trvania zmluvy o podnájme predstavuje sumu 229.553,10 Sk.
Po započítaní kaucie, ktorú na zabezpečenie pohľadávok žalobcu zložil v súlade s čl. 6 zmluvy o
podnájme žalovaný v sume 65.000,-Sk voči sume 229.553,10 Sk predstavoval celkový dlh žalovaného
voči žalobcovi 164.553,10 Sk. Žalobca vo svojom upravenom návrhu žiadal zaviazať odporcu na úhradu

sumy 151.967,60 Sk. Súd považoval v tomto návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, v medziach
práva, ktoré žalobcovi voči žalovanému vzniklo a preto žalobcu súd zaviazal na zaplatenie 151.967,60
Sk, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Spolu s povinnosťou zaplatiť istinu súd zaviazal žalovaného i na povinnosť zaplatiť náhradu trov konania

a to v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR, č. 87/1995 Z.z.
Žalovaného súd zaviazal na úhradu úrokov z omeškania, čím prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že žalovaný
sa so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania dňom po splatnosti jednotlivých faktúr do výšky
nesplatenej časti na týchto faktúrach uvedených súm.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 142, ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému
žalobcovi priznalprávo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému. Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh po jeho úprave vo výške 7595,-Sk a trov
právneho zastúpenia vo výške 27.250,-Sk za päť úkonov právnej pomoci po 5450,-Sk.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.