Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 21, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204110
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120204110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: R. Z., T.. XX.XX.XXXX, H.

Š. XX XXX XX C., právne zastúpenú JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 150 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2020 domáhala od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/126/2014 rozsudkom zo dňa 17.1.2017 bola úspešná v
konaní o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi v tomto
konaní žalobkyňou a žalovaným, pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu
pod sp.zn. 18Co/51/2017 zo dňa 14.3.2018. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie

spotrebiteľských práv, proti čomu sa musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie
má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ
už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Finančné zadosťučinenie požadovala v sume
600 eur, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve používal neprijateľné zmluvné podmienky.
Žiadala tiež priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č.

250/2007 Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia,
avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané
finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka,
ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. Porušenie práve by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade,

ak by žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušení. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca má dostatočnýsankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný je ďalej toho názoru,
že Žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nevznikla. Okrem toho žalobkyňa mala možnosť si Zmluvu pred jej podpisom prečítať. Žalovaný teda

poskytol žalobkyni úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Žalobkyňa mala možnosť
brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bola absolútne ľahostajná. Za
spornú považoval žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako
relevantne neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia.

3. Žalobkyňa v replike okrem iného uviedla, že zo zák. č. 250/2007 Z.z. nevyplýva, aby spotrebiteľ
dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa, ako ho
pociťoval a prežíval a pod.. Spotrebiteľ má teda podľa zákona tvrdiť a dokazovať len to, že na súde
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Žalobkyňa tiež uviedla, že zo skutočnosti, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje
súd voľnou úvahou logicky vyplýva, že ani jej výšku spotrebiteľ nedokazuje. Voľná úvaha súdu však

nemôže byť svojvôľou a už vôbec nie jej paušalizáciou. Jediným objektívnym kritériom pre určenie
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch,
ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva a
predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o výške primeraného finančného
zadosťučinenia vychádzať. Žalovaná pritom poukázala na to, že trendom v rozhodovacej praxi sú

rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie práve vo výške v akej bola, v
súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor
spotrebiteľov obohatiť, uplatnená.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa a jej právny

zástupca. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

5. Súd sa oboznámil so všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo označili strany
konania. Dokazovanie vykonal rozhodnutiami všeobecných súdov označených žalobkyňou, vyjadrením

žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 10C/126/2014, zo dňa 17.1.2017 súd zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 279 eur a určil, že úvere zo zmluvy
o úvere č. 806300336 uzavretej dňa 3.9.2010 medzi stranami konania je bezúročný a bez poplatkov

Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka v časti poplatku, ktorému zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
je neprijateľná. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

7. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 18Co/51/2017-177, zo dňa 14.3.2018 bol vyššie uvedený

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

8. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s

poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutiaprimeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ

porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp.zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,
napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohateniaaleboajnaurčenieneprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

14. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi z dôvodu, že sa vyžaduje
bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku,
príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd má teda za to, že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v

predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

15. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa konala ľahostajne je potrebné uviesť,
že to bol žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni na podpis
formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky (tzv. administratívny poplatok), pričom táto

neobsahovala ani obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/20101 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom žalovaný na jej základe požadoval zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej dobrým mravom,
ako to súd prvej inštancie konštatoval vo svojom rozsudku.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni

uplatňoval finančné plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a tak vyvolal u nej stav právnej
neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno
striktne držať majetkovej ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila, resp. ktorá jej vznikla. Súd preto
považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 150 eur a to s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, že na strane žalovaného

vzniklo bezdôvodné obohatenie. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak
funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.