Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215636
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516215636.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci

žalobkyne: K.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená Advokátska
kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: V. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX F. a žalovanému v 2. rade: C. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX Bratislava, obaja zastúpení AKAK, s.r.o., Slowackého ul. č. 56, 821
04 Bratislava o vylúčení veci z exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e nehnuteľnosti
spoluvlastníckeho podielu vo výške 51/1500 na pozemku parcely reg. ,,C,, s parc. č. XXX/X o výmere

XXXXmX, druh pozemku: ostatné plochy, zapísaný I. úradom Y., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre
k. ú. Y., obec Y., okres Y., patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov: K.. T. C., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, L. 2, XXX XX F. a K.. N. C. rod. C., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX F.

pozemok parcely reg. „C“
s parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
s parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

pozemku parcely reg. „E“
s parc. č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku: orná pôda,
s parc. č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku, orná pôda,
s parc. č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku, orná pôda,
rodinný dom so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. XXX/XXX,
zapísaných I. úradom Y., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec Y., okres Y.,

priestor č. X - XX nachádzajúci sa vo vchode W.. hraničiarov X-XX na 1. poschodí v inej dopravnej a

telekomunikačnej budove so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XX/X, s parc. č. XX/X a s
parc. č. XX/X, a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy
vo výške XXXX/XXXXX, zapísaný I. úradom F., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. T., obec: BA-
m. č. T., okres: F. V z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský
úrad Bratislava, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, ktorá je vedené v exekučnom konaní pod sp. zn. X
na základe poverenia č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie udelenej Okresným súdom Bratislava V.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2016 sa žalobkyňa domáhala vylúčenia nehnuteľnosti
z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava,Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, ktorá je vedené v exekučnom konaní pod sp. zn. EX123/2010 na
základe poverenia č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie udelenej Okresným súdom Bratislava V .

2.Predmetom vylúčenia z exekúcie boli nehnuteľnosti:. spoluvlastníckeho podielu vo výške 51/1500 na
pozemku parcely reg. ,,C,, s parc. č. XXX/X o výmereXXXXmX, druh pozemku: ostatné plochy, zapísaný
I. úradom Y., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Y., obec Y., okres Y., patriaci do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov: K.. T. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, L. 2, XXX XX F. a K.. N. C. rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX F. pozemok parcely reg. „C“ s parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
s parc. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely
reg. „E“ s parc. č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku: orná pôda, s parc. č. XXX o výmere XX m2,
druh pozemku, orná pôda, s parc. č. XXX o výmere XX m2, druh pozemku, orná pôda, rodinný dom so
súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. XXX/XXX, zapísaných I. úradom Y.,
katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. Y., obec Y., okres Y.,

priestor č. X - XX nachádzajúci sa vo vchode W.. hraničiarov X-XX na 1. poschodí v inej dopravnej a
telekomunikačnej budove so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XX/X, s parc. č. XX/X a s
parc. č. XX/X, a k nemu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy
vo výške XXXX/XXXXX, zapísaný I. úradom F., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. T., obec: BA-
m. č. T., okres: F. V.

3.Žalovanívzhodezosvojímpísomnýmvyjadrením zodna18.1.2017 neuznávaližalobkyňouuplatnený
nárok, ani skutkový a právny základ podanej žaloby, žalobu považujú za nedôvodnú, predčasnú a
neplniacu účel.

4.Vyhodnotením výpovedí žalobkyne, žalovaných, výsluchom svedka K.. T. C., oboznamením sa s
obsahom exekučného spisu sp. zn. EX123/2010 vedeného JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad
Bratislava, listinami predloženými stranami sporu: notárska zápisnica zo dna 5.10.2015 obsahom ktorej
je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu( v danom prípade K.. T. C. t. č. ešte manžel žalobkyne ),
listina uznanie dlhu zo dňa XX.X.XXXX, listina upovedomenie o začatí exekúcie, kópia LV č. XXXX kat.

úz Y., LV č. XXXX kat. úz T. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil
nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :

5.Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala vylúčenia z exekúcie vyššie uvedených nehnuteľnosti
z dôvodu, že jej manžel K.. T. C. urobil dňa XX.XX.XXXX jednostranný právny úkon - uznanie dlhu

z titulu pôžičky peňazí od žalovaných v I. a II. rade- svojich rodičov. Predmetom tejto pôžičky malo
byť prenechanie peňazí vo výške 86.304 eur ( v tom čase 2.600 000Sk) so splatnosťou k 11.08.2006.
Na podklade tohto uznania dlhu z titulu pôžičky peňazí manželom žalobkyne od žalovaných v I. a II.
( rodičov ) bola spísaná notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX o
právnom úkone súčasťou ktorej bol aj súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

X.Dňa 06.07.2015 podal manžel žalobkyne na Okresnom súde v Malackách návrh na rozvod ich
manželstva. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 8P/247/2015,
pričom návrh na rozvod manželstva bol podaný ešte pred jeho uznaním dlhu.
7.V rámci prípravy na pojednávanie vo veci rozvodu sa žalobkyňa dozvedela, že na ich spoločné
nehnuteľností, ktoré má s manželom- synom žalovaných v bezpodielovom spoluvlastníctve je na LV v

časti ťarchy zriadené súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom exekučné záložné právo na základe
exekučného príkazu zo dňa 04.01.2016 so sp. zn. EX2255/2016 v prospech žalovaných v 1. a 2. rade
ako oprávnených. Okresný súd Bratislava V vydal ako exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2015.
8.Žalobkyňa spolu s predmetnou žalobou podala aj návrh na vydanie neodkladného opatrenie v ktorom

sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v I. a 2 r. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k
výkonu exekučného záložného práva zriadeného exekučným príkazom číslo EX 2255/2015- 11 zo dňa
04.01.2016 súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom na vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a K.. T. C..
9.Prvostupňový súd predmetnému návrhu žalobkyne dňa 30.11.2016 vyhovel a nariadil požadované

neodkladné opatrenie uznesením sp. zn. 56C214/2016-18. Na odvolanie žalovaných proti uzneseniu
prvostupňového súdu rozhodol odvolací sú Krajský súd v Bratislave uznesením sp. z. 6Co/33/2017-57
zo dňa 28.02.2017 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.10.Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu k dôvodom žaloby uviedla: manželstvo s K.. T. C. uzatvorila dňa
XX.X.XXXX. Pred vstupom do manželstva žalobkyňa bývala som so svojou sestrou, posledný pol rok
pred svadbou manžel navrhol aby bývali spolu na Dlhých dieloch v byte vo vlastníctve manžela. V konaní

nevedela uviesť z akých finančných zdrojov bol tento byt zabezpečovaný. Poukazovala na udalostí
v období dvoch rokov po svadbe pri ktorých pri nedorozumeniach a hádkach manželov jej manžel
uvádzal, že si môže pobaliť veci a vypadnúť a že nič nezarobila nakoľko je na materskej dovolenke s
tým, že všetko je jeho. O existencii spornej pôžičky až do októbra 2016 nemala vedomosť, až v rámci
konania o rozvode na pokyn sudkyne zabezpečovala listiny a po oboznámení sa s LV k nehnuteľnostiam

patriacim manželom zistila vedenie exekúcie. Nehnuteľnosť v Y. nadobudli z dvoch úverov jeden na
pozemok vo výške cca 70 tis. a jeden na rodinný dom 120.000,- eur.

11.Právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že všetky listiny ktoré žalujúca strana v konaní predložila,
preukazujú skutočnosti ktoré majú žalobkyňu dostať do nevýhodného postavenia resp. ich cieľom bolo
postaviť tak žalobkyňu pri následnom vyporiadavaní BSM. Na dôkaz uvedeného poukázal na časový

sled predmetných úkonov, lehotu splatnosti pôžičky a na účel ktorý manžel žalobkyne týmto konaním
sledoval. Zároveň poukázal na rozhodnutie odvolacej inštancie Krajského súdu v Bratislave v sp. zn. 6C
33/2017-57 zo dňa 28.2.2017 a týmto má za to, že žalobkyňa dôvodne podala žalobu a na tejto trvá. V
ďalšom poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ nie je ukončené konanie o rozvod manželstva žalobkyne
a jej manžela K.. T. C. na OS Y. pod sp. Zn. 8P XXX/XXXX. Do pozornosti súdu dal aj stav exekučného

konania a uviedol, že o odklade exekúcie príslušný súdny exekútor doposiaľ nerozhodol.

12.Žalovaný v 1.r. vo svojej výpovedí uviedol: ako rodičia mali záujem, aby ich deti boli zabezpečené,
preto aj za tým účelom zabezpečili synovi T. byt v Bratislave v časti Dlhých dielov zo svojich vlastných
finančných prostriedkov, ktoré mal vrátiť v období keď už mal byť finančne zabezpečený.

13.Syn žalovaných sa do bytu nasťahoval aj so žalobkyňou v tom čase bola jeho priateľkou. Z pohľadu
rodičov bol tento byt vyhovujúci po všetkých stránkach aj pre potreby založenia rodiny, nepredpokladali,
že vývoj bude iný. V predmetnom byte bývali asi jeden rok ešte ako priatelia a následne asi rok po
uzavretí manželstva. Podľa názoru žalovaného v 1. r. žalobkyňa mala záujem o výstavbu rodinného

domu a tak sa aj udialo postavili rodinný dom v Y.. Podľa mienky žalovaného v 1. r. toto rozhodnutie
vyplývalo aj z postoja mamy žalobkyne a to s ohľadom na to, aby novostavba rodinného domu bola čo
najbližšie k bydlisku mamy žalobkyne.

14.K financovaniu výstavby rodinného domu žalovaný v 1. r. uviedol, že z predaja bytu bol výnos cca

130.000 eur a zvyšok sa zabezpečoval hypotékou. Nedisponoval presnými údajmi, ale v tomto čase
je zostatok 160.000eur. Žalovaní ako rodičia neposkytli do výstavby rodinného domu ďalšie finančné
prostriedky. Ale v čase keď sa syn s rodinou nasťahoval do novostavby, rodičia odpredali pozemky
nadobudnuté dedením za čo utŕžili hodnotu cca 700.000 Sk a v hotovosti v obálke prispeli sumou
200.000 Sk na zariadenie rodinného domu.

15.Počas výsluchu žalovaný v 1. r. uviedol: pokiaľ požičiavali peniaze v r. 2005 synovi riešili to
ústnou formou po dohode rodiny, zotrval na vyjadrení že pôžička bola do doby pokiaľ sa syn finančne
nepozbiera a potom to vrátil, pričom uviedol, že pôžička bola poskytnutá bez úrokov.
Vzhľadomnaskutočnosť,ževmanželstvesynabolinedorozumenia,prichádzalokodcudzeniu,dokonca

bolo povedané, že rodinný dom financovala mama žalobkyne, že syn v tom nemal žiadne finančné
prostriedkyibahypotékuaodsynasadozvedeli,žežalobkyňahoposielalabývaťkrodičomdoT.rozhodli
sa spísať notársku zápisnicu a uznanie dlhu. V konaní potvrdil, že predmetnú notársku zápisnicu spísali
aj s vedomím, že exekúcia postihne ich vlastného syna. Pokiaľ sa syn žalovaných v notárskej zápisnici
zaviazal, že všetky peniaze vráti do 30.10.2015, žalovaný v 1. r. neuviedol z akých prostriedkov to chcel

syn vrátiť, keď takéto vyjadrenie vyhlásil u notárky ale potvrdil, že finančné prostriedky na to nemal a
v predmetnej lehote nedošlo k zaplateniu dlhu. Žalovaný v 1. r. k otázke akým spôsobom sa mienia
rodičia dostať k peniazom, ktoré sú teraz na exekúcii odpovedal ,,/ život beží ako beží, možno dôjde k
tomu, že bude môcť po určitých čiastkach vrátiť dlh,,.

16.Žalovaná v 2. r sa stotožnila s výpoveďou svojho manžela k predmetu konania ešte uviedla: v r. 2008
do septembra sa riešili reštitučné záležitosti ohľadne vlastníctva pozemkov po právnych predchodcom
manžela. Potom keď získali finančné prostriedky a žalobkyňa s manželom dostali kolaudačné
rozhodnutia, nasťahovali sa do predmetného rodinného domu v novembri tak im darovali finančnéprostriedky vo výške ako uviedol jej manžel t. j. 200.000,- Sk , aby im urobili radosť. Tieto finančné
prostriedkysmeimdávalivpredmetnomrodinnomdomekeďužtambývalipreúčelzariadeniarodinného
domu. K pôžičke poskytnutej synovi uviedla, že finančné prostriedky boli poskytnuté bezúročne. Pokiaľ

uzavreli notársku zápisnicu obsahom ktorej je uznanie dlhu, uviedla že je len samozrejmé, že keď syn
finančné prostriedky nevrátil podnikli právne kroky, aby pôžička bola vrátená. V konaní potvrdila, že
nakoľko syn pôžičku dlho nevrátil teraz žiadajú vrátiť aj úroky.

17.Žalovaní v 1. a 2. r. cestou svojej právnej zástupkyne uviedli:. nehnuteľnosti ktorých vylúčenia z

exekúciesažalobkyňadomáhaniesúvsúčasnostivexekučnomkonanípostihovanépretosažalobkyňa
nemôže domáhať ich vylúčenia z s exekúcie. Poukázali na to, že exekúcia nie je vedená spôsobom
predajom nehnuteľností, na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo. Zriadenie
exekučného záložného práva však nie je spôsobom vykonania exekúcie, ale len zabezpečovacím
inštitútom. Aj z uvedeného dôvodu máme za to že žalobu je potrebné zamietnuť. Ďalej uviedli, že ak má
veriteľ pohľadávku ktorá vznikla pred uzavretím manželstva majetkové spoločenstvo manželov nemôže

byť dôvodom na to, aby takýto veriteľ nemohol byť uspokojený z vecí patriacich do BSM. Uviedli, že
manžel povinného je podľa ust. § 37 ods. 2 exekučného poriadku účastníkom exekučného konania
teda nie je treťou osobou stojacou mimo exekučného konania. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa podľa
názoru žalovaných nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. Zo
žiadneho ustanovenia exekučného poriadku ani z občianskeho zákonníka nevyplýva, že veci patriace

do BSM nemožno použiť na uspokojenie dlhu len jedného z manželov a to bez ohľadu na to kedy vznikol.

18.K skutkovému stavu veci žalovaní uviedli, že práve sporná pôžička bola použitá na zabezpečenie
kúpy predmetného bytu a teda na vytvorenie spoločného bydliska žalobkyne a jej manžela. Za tým
účelom navrhli vypočuť stále súčasného manžela žalobkyne K.. T. C. .

19.V konaní na návrh strany sporu - žalovaných súd vypočul ako svedka K.. T. C., ktorý uviedol: So
žalobkyňou sa spoznal v apríli r. XXXX. V auguste XXXX sa zabezpečil byt na H. dieloch R. XX. V tomto
obdobíukončilštúdiumpracovalakoživnostník.Predmetnýbytzabezpečilirodičia, financovalihovplnej
výške, pamätal, že bol zakúpený v hodnote 2.600.000,-Sk. V tomto byte bývali od augusta 2005 ako

partneri v r. 2006 a dňa 24.6.2006 uzavreli manželstvo. Následne keď boli v roku 2006 na svadobnej
ceste sa rozhodli, že by chceli mať rodinný dom. Potom si vzali hypotéku na pozemok. Byt v ktorom
žili bol stále písaný na svedka. Prvá hypotéka, ktorú čerpali ako manželia bola vo výške 70.000 eur.
Developer čakal na vybavenie hypotéky, ale žiadal zábezpeku takže on osobne poskytol mu 200.000,-
Sk. Po poskytnutí prvej hypotéky sa zakúpil pozemok v r. 2007.

20.Svedok uviedol, že o sume 200.000,-Sk určených na zábezpeku pri kúpe pozemku má mať
žalobkyňa vedomosť. V r. 2007 následne žalobkyňa otehotnela, mala rizikové tehotenstvo, v tom období
žilivspoločnejdomácnosti.Namietaltvrdeniežalobkynektoréuviedlavrámcisvojhovýsluchu,žebývala
so sestrou. Dňa 27.9.2007 sa narodila prvá dcéra N. a začali stavať dom. V tomto čase sa vybavila

ďalšia hypotéka /taktiež v r. 2007/ v celkovej výške 120.000,- eur na stavbu rodinného domu, ktorá sa
uvoľňovala po častiach. Rodina však naďalej bývala na adrese R. XX. Nakoľko finančné prostriedky
určené na stavbu domu vo výške 120.000 eur nestačili, tak sa v rodine rozprávali a rozhodli sa, že
predajú byt, nemohli ho predať cca trištvrte roka.

21.Následne keď v roku 2008 predali byt za sumu 130.000 eur, mal v tomto čase možnosť vrátiť peniaze
rodičom. Rodičia boli však povedali, že keďže boli zaťažení dvomi hypotékami a iba svedok v danom
čase pracoval, neboli ďalšie zdroje na to, aby splácal pôžičku rodičom. V tomto čase svedok bol sám
živiteľ rodiny, na predmetných hypotékach splácal cca 980 eur mesačne. Z výťažku predaja bytu potom
vyplatili všetky záväzky a zvyšok použili na zariadenie domu. Svedok pred súdom potvrdil, že žalobkyni

povedal že byt na Dlhých dieloch nadobudol tak, že získal pôžičku od rodičov a keď bude na tom lepšie
tak im ju vráti, bola to ústna dohoda s rodičmi.
22.Svedok v konaní ďalej uviedol, že na pôžičke v r. 2005 sa dohodli ústne. Dohoda o vrátení pôžičky
bola taká, že keď svedok bude na tom lepšie tak ju vráti. Vyhlásenie do notárske zápisnice, v r. 2015,
že vráti finančné prostriedky do 11.8.2006 učinil preto, že tým že sa založila rodina, bude na tom lepšie,

bude lepšie zarábať, rodičia na neho netlačili, vedeli že máju hypotéku.

23.Notárska zápisnica spísaná v roku 2015 bola uzavretá podľa tvrdení svedka z dôvodu rozvratu
manželstva. Pri nezhodách boli zo strany žalobkyne boli poznámky aby išiel bývať k rodičom, že neviemnič zarobiť. Pokiaľ v notárskej zápisnici sa zaviazal, že peniaze vráti do 30.10.2015 uviedol, že za tým
účelom si chcel požičať peniaze. Potvrdil, že do domu v Y. sa nasťahovali v novembri v r. 2008. Svedok
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že na výstavbu rodinného domu prispievali aj rodičia žalobkyne. K

otázke súdu, odkiaľ boli zabezpečené finančné prostriedky vo výške 200.000,-Sk ako zábezpeka na
financovanie pozemku, svedok uviedol, že ich zabezpečil on, mal niečo našetrené, ale presne sumu,
ktorou disponoval nevedel uviesť, v tom čase už aj počas štúdia pracoval.

24.Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené stranami sporu.

Manžel žalobkyne K.. T. C. dňa XX.XX.XXXX uznal dlh z titulu pôžičky 86.304,- eur poskytnutej
žalovanými 1. a 2. r.- jeho rodičmi, ktorá mala byť uzavretá dňa 11.08.2005. Na podklade tohto uznania
bola pod č. N 1654/2015, Nz 34402/2015, NCRIs 35174/2005 spísaná notárska zápisnica o právnom
úkone spolu so súhlasom s jej vykonateľnosťou.

25.Zpripojenéhoexekučnéhospisusp.zn.53Er/3941/2015,Ex2255/2015súdzistil,ževtejtoexekučnej

veci je vedná exekúcia oprávnených 1./ V. C., X./Ružena C. proti povinnému T. C. ( syn žalovaných )
o vymoženie sumy 86.304,19 eur s príslušenstvom na základe poverenia vydaného Okresným súdom
Bratislava V dňa 27.11.2015.

26.Na základe exekučného príkazu sp. zn. EX2255/2016 zo 04.01.2016 bolo súdnym exekútorom JUDr.

Ivanom Nestorom zriadené exekučné záložné právo na spoločné nehnuteľnosti žalobkyne a jej manžela
Petra C. evidované na LV č. XXXX, LV č. XXXX, obec F.- m. č. T., kat. úz. T..

27.Dňa 18.12.2015 uzavreli oprávnení, v danom konaní žalovaní s povinným svojím synom K.. T. C.
Dohodu o postupnom splatení pohľadávky.

28.Návrhom na odklad exekúcie zo dňa 03.11.2016 žalobkyňa žiadala príslušného súdneho exekútora
o odklad exekúcie v súlade s ust. § 56 ods. 2 exekučného poriadku.

29.Súd právne uzatvára:

Podľa ust.§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

30.Podľa ust.§ 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31.Podľa ust.§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

32.Excindačná (vylučovacia) žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému

exekúciouprávo,ktorévylučuje,abyboltentomajetokpoužitýknútenémuvýkonurozhodnutia,napríklad
vlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej veci. Platí zásada, že v exekúcii sa môžu postihnúť
len veci, ktoré patria povinnej osobe, teda osobe, voči ktorej sa exekúcia vedie. Nemožno však vylúčiť,
že sa v niektorých prípadoch postihnú aj veci iných osôb, teda osôb, ktoré s prebiehajúcou exekúciou
nemajú nič spoločné, nie sú to teda osoby, voči ktorým sa exekúcia vedie. Osoby nezúčastnené na

exekúcii môžu v takom prípade podať tzv. excindačnú žalobu.

33.Pokiaľ chce tretia osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby,
môže zároveň podať exekútorovi aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Kladné rozhodnutie o excindačnej žalobe má za následok zastavenie exekúcie (aj čiastočné) podľa §

57 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia
postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu.34.V predmetnej veci bolo nevyhnutné, aby sa žalobkyňa ochrany svojho spoluvlastníckeho práva
domáhala práve podaním vylučovacej žaloby, nakoľko iba právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým jej
návrhu vyhovie, môže byť i podkladom pre zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1

písm. e) Exekučného poriadku.

35.V danej veci sa žalobkyňa domáhala vylúčenia z exekúcie vyššie uvedených nehnuteľnosti.
Argumentovala a v konaní aj osvedčila predloženými listinami, že jej manžel K.. T. C. urobil dňa
XX.XX.XXXX jednostranný právny úkon - uznanie dlhu z titulu pôžičky peňazí od žalovaných v I. a II.

rade- svojich rodičov. Predmetom tejto pôžičky malo byť prenechanie peňazí vo výške 86.304 eur ( v tom
čase 2.600 000Sk) so splatnosťou k 11.08.2006. Na podklade tohto uznania dlhu z titulu pôžičky peňazí
manželom žalobkyne od žalovaných v I. a II. ( rodičov ) bola spísaná notárska zápisnica č. N 1654/2015,
Nz 34402/2015, NCRI 35174/2005 o právnom úkone súčasťou ktorej bol aj súhlas s vykonateľnosťou
tejto notárskej zápisnice.
V konaní bolo zistené, že dňa 06.07.2015 podal manžel žalobkyne na Okresnom súde v Y. návrh na

rozvod ich manželstva. Konanie sa na danom súde vedie doposiaľ pod sp. zn. 8P/247/2015, pričom
návrh na rozvod manželstva bol podaný ešte pred jeho uznaním dlhu.
36.Práve v konaní o rozvod manželstva žalobkyňa získala vedomosť o tom, že na nehnuteľností
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej ešte stále manžela T. C. bolo zriadené súdnym
exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom exekučné záložné právo na základe exekučného príkazu zo dňa

04.01.2016 so sp. zn. EX2255/2016 v prospech žalovaných v 1. a 2. rade ako oprávnených. Okresný
súd Bratislava V vydal ako exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa
27.11.2015.
37.S poukazom na ust. 143 OZ § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka možnosť postihnutia majetku v
BSM v prípade existencie dlhu jedného z manželov prichádza do úvahy len ak dlh vznikol za trvania

manželstva.

38.Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že so vznikom manželstva je spojený vznik majetkového
spoločenstva manželov - manželia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom, ale
aj do majetkových vzťahov voči tretím osobám. Majetkovým spoločenstvom manželov je podľa súčasnej

právnej úpravy BSM. Vznikom manželstva vzniká BSM (ako zo zákona vyplývajúci inštitút a spôsob
nadobúdania majetku) ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia
(niektorý z nich), nadobudli za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a
143a Občianskeho zákonníka.

39.K tvrdeniam žalovaných: že ak má veriteľ pohľadávku ktorá vznikla pred uzavretím manželstva
majetkové spoločenstvo manželov nemôže byť dôvodom na to, aby takýto veriteľ nemohol byť
uspokojený z vecí patriacich do BSM., že manžel povinného je podľa ust. § 37 ods. 2 exekučného
poriadkuúčastníkomexekučnéhokonania tedaniejetreťouosoboustojacoumimoexekučnéhokonania
a že z uvedeného dôvodu žalobkyňa podľa ich názoru nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie

žaloby o vylúčenie veci z exekúcie sud poukazuje na odôvodnenie v časti bodov 30- 38, 40 a nasl.

40.Podľa právneho názoru súdu zodpovedá obsahu a účelu ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho
zákonníka interpretácia, v zmysle ktorej môže byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená z
majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k veci postihnutej exekúciou,
teda za trvania manželstva dlžníka s druhým manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom veci, z ktorej
má byť pohľadávka uspokojená. To znamená, že pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla
pred uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako
ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM

( rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2010 sp. zn. 3Cdo8/2010).

41.V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že nehnuteľnosti ktorých vylúčenia z exekúcie
sa žalobkyňa domáha tvoria predmet BSM žalobkyne a jej manžela. Pohľadávka žalovaných voči
manželovi žalobkyne z ústne uzavretej pôžičky medzi nimi zo dňa 11.08.2005 vznikla pred uzavretím

manželstva žalobkyne a syna žalovaných T. C., ktorí manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX.

42.Podstatným vo veci je posúdenie, či predmetnú pohľadávku možno v exekúcii uspokojiť z majetku
v BSM žalobkyne a jej manžela- v exekučnom konaní povinného, syna žalovaných T. C.. Zo všetkýchskutkovo a právne relevantných okolností danej veci je zrejmé, že vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní sa žalovaní v 1. a 2. r. (ako oprávnení) usilujú v rozpore s § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uspokojiť z nehnuteľností (majetku patriaceho do BSM žalobkyne a syna žalovaných T. C. takú

pohľadávku voči T. C. (ako povinnému), ktorá vznikla pred uzavretím manželstva žalobkyne a T. C..
Podľa právneho názoru konajúceho súdu s poukazom na vyššie uvedené v tomto prípade sú splnené
predpoklady pre vylúčenie nehnuteľností z exekúcie.

43.Podľa názoru konajúceho súdu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci obrana

žalovaných spočívajúca v tom, že nehnuteľnosti ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobkyňa domáha
nie sú v súčasnosti v exekučnom konaní postihované preto sa žalobkyňa nemôže domáhať ich
vylúčenia z s exekúcie. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že exekúcia nie je vedená spôsobom
predajom nehnuteľností, na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené exekučné záložné právo a tvrdenie,
že zriadenie exekučného záložného práva však nie je spôsobom vykonania exekúcie, ale len
zabezpečovacím inštitútom.

44.Pokiaľ žalovaní uviedli, že práve sporná pôžička bola použitá na zabezpečenie kúpy predmetného
bytu a teda na vytvorenie spoločného bydliska žalobkyne a jej manžela k tomuto súd uvádza, že v konaní
žalovaní nepreukázali dôkaz svedčiaci o tom, že žalobkyňa mala vedomosť o pôžičke. Je potrebné
poukázať aj na rozpor vo výpovediach žalovaných v časti nároku na príslušenstva pôžičky ( úročenia )v

rámci exekúcie.

45.K časti svedeckej výpovede svedka T. C. súd uvádza, že aj jeho výpoveď v časti keď ani neuviedol
z akých prostriedkov mienil vrátiť pôžičku v lehote do 30.10.2015 ako vyhlásil v notárskej zápisnici
dňa 05.10.2015, hodnotí ako účelové konanie ktoré má smerovať k príprave vyporiadania BSM so

žalobkyňou.

46.Možno prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne, že listiny v konaní predložené preukazujú
skutočnosti ktoré majú žalobkyňu dostať do nevýhodného postavenia resp. ich cieľom bolo postaviť
tak žalobkyňu pri následnom vyporiadavaní BSM. Tomuto svedčí aj časový sled predmetných úkonov

uskutočnených žalovanými a manželom žalobkyne, lehota splatnosti pôžičky a účel ktorý manžel
žalobkyne týmto konaním sledoval.

47.Žalobkyňa ako uvádza aj odvolacia inštancia Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia sp.
z. 6Co/33/2017-57 zo dňa 28. februára 2017 osvedčila nárok na vylúčenie veci z exekúcie, keďže je

nepochybné, že k vzniku záväzku povinného- manžela žalobkyne voči žalovaným došlo v čase pred
uzavretímmanželstva,pričomnehnuteľnosti,kuktorým bolozriadenéexekučnézáložnéprávo súpodľa
údajov katastra nehnuteľnosti- v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne syna žalovaných.
Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného a
preukázaného v rámci procesného útoku žalobkyne ktorý žalovaní v priebehu celého konania a

procesnej obrany im prislúchajúcej v konaní rozporovali, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

48.Podľa§262odsek1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania
o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.