Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208209082
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4208209082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/
XXX, J., 2/ D.S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, J. L., 3/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. X, J.,
4/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX J. 5/ M. I., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXX/XX, J., 6/ G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.. I. XX, J. L., 7/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom

T. XX/XXXX, J. L., a 8/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX J., všetci zastúpení Mgr.
Ing. Evou Solčanovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, proti žalovanej: A. E. Z., rod. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, J., zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom
Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. novembra 2017 č. k. 8C/98/2008-867, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:
Súd určuje, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K.

XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres
H., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a ktoré sú v súčasnosti zapísané
v katastri nehnuteľností Okresného úradu H., odboru katastra nehnuteľností, pre katastrálne územie J.,
obec J., okres H., v celosti na žalovanú:
na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. registra E evidované na mape určeného operátu ako:
-parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2,

-parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XX m2,
-parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere XX m2,
-parc. č. XXXX/X vodná plocha o výmere XXX m2,

-parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2,

-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXXX trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape ako
-parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2,
-parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2,

-parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2,-parc. č. XXXX/XXX záhrada o výmere XXX m2.

Žalobcom1/až8/priznávavočižalovanejnároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX. XX.
XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres H., ktoré boli pôvodne zapísané v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parc.

registra E evidované na mape určeného operátu pod ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX
m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy
o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne

porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX
orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č.
XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,
parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o
výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne

porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé
trávne porasty o výmere XXXX m2, a na LV č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej
mape pod parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2,
vedené na mene A. E. Z. v celosti. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou súdu dňa
26.6.2008 domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. J. vedených na LV č.
XXXX, pôvodne vedené vo vložke č. XXXX a to - parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č.
XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXX

orná pôda o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc.č. XXXX/
X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX
m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X vodné plochy o výmere XXX
m2, parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 , parc.č. XXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne

porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc.č. XXXXX
trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,
parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX, parc.č. XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2,
parc.č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. Dňa 22.6.2016 súd pripustil zmenu petitu v
zmysle návrhu žalobcov a to tak, aby súd určil, že žalovaná A. E. Z., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, rodné

číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, J., nie je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území J., obec J., okres H., ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č.
XXXX a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parc. registra E evidované na mape
určeného operátu pod parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty

o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé
trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X vodné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXXX/
X vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc.
č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XXXX

m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č.
XXXXX vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, a
na LV č. XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX záhradyo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX záhrady o výmere XXX m2, vedené na mene A. E. Z. v celosti.

3. Žalobu odôvodnili tým, že Výmerom Osídľovacieho úradu pre Slovensko v G., odpisom vydaným
Krajským národným výborom v J. č. XXXX-XXX/I.-X/XXXX ako aj dodatkom k výmeru zo dňa X.X.XXXX
boli ich právnemu predchodcovi I. K. v podiele X/X k celku a jeho manželke E. I., rod. K. v podiele X/
X k celku pridelené predmetné nehnuteľnosti ako náhrada za majetok, ktorý vlastnili a zanechali v S.
v rámci presídľovania osôb. Išlo o nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi Z. N. a manž. M. rod. S., ktorí

boli v roku XXXX presídlení podľa čl. VII. Dohody č. 145/1946 Zb. o výmene obyvateľstva medzi P. a
S.. Nehnuteľnosti obhospodaroval a dňa X.X.XXXX vstúpil do O. v J. a sporné nehnuteľnosti aj vniesol.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako neopodstatnenú zamietnuť poukazujúc na to, že
žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože negatórnou žalobou nie je
možné dosiahnuť účel. Úlohou určovacej žaloby nie je suplovať rozhodnutia iných orgánov. Žalobcovia

mali možnosť požiadať pozemkový úrad, aby ich na základe listín zapísal ako domnelých vlastníkov
do evidencie nehnuteľností. Žalobcovia mohli napadnúť platnosť osvedčenia o vydržaní. Poukázala
na rôzne formy výmerov tak textom ako aj formou. Nebolo produkované rozhodnutie o konfiškácii a
či I. E. rod. K. je oprávneným presídlencom. V danej veci absentuje konfiškačné rozhodnutie ako aj
jeho záznam v pozemkovej knihe. Dodala, že ona vlastnícke právo nadobudla na základe darovania

od právneho predchodcu a teda originálnym spôsobom. Uviedla, že pri vydržaní nebolo prekážkou
vydržania, že pozemky boli v užívaní N.. Q., čiže vtedajšieho Z.. Do plynutia vydržacích lehôt sa u
žalovanej ako u každého iného subjektu započítava aj doba oprávnenej držby právnych predchodcov.
Na strane druhej žalovaná v čase keď pozemky nadobudla bola dobromyseľná v tom, že jej tieto
pozemky patria. Preto popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcov s tým, že ako dobromyseľný

nadobúdateľ vychádzala pri nadobudnutí z dostupných listín a z nikým nespochybneného zápisu v
kat. nehnuteľností, čo je v plnom súlade s judikatúrnou zásadou ochrany práv už nadobudnutých.
Poukázala na zásadu „právo patrí bdelým" kedy žalobcovia premeškali všetky zákonné lehoty na to,
aby sa domáhali svojho vlastníctva a nahradzujú to oneskorene podaním žaloby čo je neprípustné.
Tak isto pokiaľ by sa nehodnotilo len dobromyseľné nadobudnutie žalovaná už po zápise do katastra

splnila časovú podmienku na vydržanie nehnuteľnosti. Prídelovú listinu, ktorá by bola vkladu schopná
nepredložili nielen so žalobou v tomto konaní ale nedisponovali ňou ani 6.9.2011 (čl.508) a nevedia sa
preukázať do dnes ani intabuláciou tohto prídelu ani tým, že v lehote podľa vtedajších predpisov zaplatili
prídelovú cenu. Z toho je možné predpokladať, že intabulácia nebola vykonaná ani pre to, že prídelová
cena zaplatená nebola a žalobcovia sa skutočnej držby pridelených pozemkov neujali. O tomto svedčí

aj potvrdenie, ktoré predložila protistrana a to že ani O. ako transformačný subjekt ako povinná osoba
na vydanie pozemkov nemala v čase uplatnenia nároku k pozemkom žalovanou resp. inými členmi
rodiny o tom, že by týmto pozemkom uplatňovali akékoľvek právo žalobcovia, naopak, aj v tom čase
boli sporné nehnuteľnosti „písané na mene právnych predchodcov", čím sa myslia právni predchodcovia
žalovanej a nie právni predchodcovia žalobcov. Tvrdí, že na strane žalobcov existuje vada aktívnej

legitimácie a naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žiadajú poskytnúť ochranu krajným právnym
prostriedkom právam, ktoré nevedia preukázať a ktoré si mohli uplatniť v zmysle zákona v predpísaných
lehotách pred podaním žaloby. Mohli sa taktiež domáhať, pokiaľ mali ten dojem o vydanie dedičstva
od neoprávneného dediča alebo vydania nehnuteľnosti pri čom všeobecne určovacia žaloba tak ako
je podaná je vylúčená vtedy, pokiaľ je možné použiť iný druh žaloby a podmienkou úspešnosti takejto

žaloby je, že priamo výrokom rozhodnutia sa odstráni právna neistota. Ani jedna z týchto podmienok
nie je splnená. Žalovaná tvrdí, že by bolo v rozpore so spravodlivosťou ak by súd poskytol ochranu
žalobcom popretím vlastníckeho práva žalovanej aj s prihliadnutím na dobromyseľnosť nadobudnutia
a uplynutie kvalifikovaného času XX rokov medzi zápisom vlastníckeho práva žalovanej do katastra
nehnuteľností a podaním žaloby, z ktorej sa prvý krát dozvedela, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

si uplatňuje aj iná osoba. Do podania žaloby nebola vo vzťahu k darovaným pozemkom nikým a ničím
rušená a jej vlastníctvo nebolo spochybnené. Preto žiadali, aby súd ako prejudiciálnu otázku posúdil
vznik vlastníctva žalovanej predmetným pozemkom právny titul vydržania a to tak k dátumu 4.6.2003
ako aj k 6.12.2006 vzhľadom na to, že č ide o otázku podstatnú o rozhodnutí žalovaného nároku.

5. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 25.1.2012 tak, že žalobe vyhovel. Proti tomuto
rozsudku podala odvolanie žalovaná a Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/134/2012-599 zo dňa
13.11.2013 napadnutý rozsudok v napadnutej - vyhovujúcej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie s
tým, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodu, že disponujú dedičskýmirozhodnutiami, ich právni predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské
rozhodnutia sú záznamu schopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou
sporných nehnuteľností je v liste vlastníctva vedená žalovaná, žalobcovia sú v stave právnej neistoty.

Uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal iným právnym predpisom, keďže notársku
zápisnicu J. XX/XX vydanú v Notárskom úrade v H. notárky S. H. dňa XX.X.XXXX bolo potrebné
posúdiť podľa vtedy platného notárskeho poriadku. Z jej obsahu vyplýva, že ide o vydanie osvedčenia
podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. Ďalej, že sa súd prvej inštancie nezaoberal chronológiou doplnenia
výmeru. Uviedol, že sa javí, že výmer vydaný v roku XXXX je vkladuschopnou listinou, čo konštatoval i

Ľudový súd a následné výmery len upresňovali pridelené parcely, teda dopĺňali pôvodný výmer. Parcely
uvedené vo výmeroch vydaných v r.XXXX a XXXX nemohla žalovaná, resp. jej právny predchodca
vniesť do O. v r. XXXX, pretože v r. XXXX ešte neboli pridelené. Súd má posúdiť a vysvetliť rozdiel v
zápise osoby Z. N..

6. Ďalej uviedol, že odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o

platnosti výmeru č. Výmer o prídele č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX zo dňa X.X.XXXX do vlastníctva v k.ú. J.,
č.d. I.-X okrem iného nehnuteľnosti vedené v pkn. vl. č. XXXX z majetku bývalých vlastníkov N. Z. a
manž. M. r. S., č.d. I.-X, hospodárska jednotka XXX, ktorý sa javí ako vkladuschopná listina považuje za
vecne správne. Rovnako sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia majú
naliehavýprávnyzáujemnatakomtourčenízdôvodu,žedisponujúdedičskýmirozhodnutiami,ichprávni

predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské rozhodnutia sú záznamu
schopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou sporných nehnuteľností
je v liste vlastníctva vedená žalovaná, žalobcovia sú v stave právnej neistoty. Súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že z listín uložených na MV SR, Štátny archív J. vyplýva, že výkaz

nehnuteľného majetku týkajúci sa vysídlenca Z. N. a N.. bydlisko J. I.-X, č. hosp. jednotky XXX, k.ú. J.,
vedený pod č. „I." XXXX obsahuje údaje, kde vysídlencami boli N. Z. a manž. M. r. S., deti: N. S., A.,
Z. a svokra S. S. rod. G.. V časti presídlenec sú uvedené osoby: I. K. a m. E. r. K., bydlisko XXX/I.-X,
právni predchodcovia žalobcov. Súčasťou výkazu sú prílohy č. X,X k č. hos.jed. XXX/J. vysídlenca N.
Z. a obsahujú súpis nehnuteľného majetku, okrem iného aj nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKN vl.

č. XXXX ako parc.č. XXXX, XXXXX, XXXX/X, XXXX/B., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a parc. č. XXXX/Xa,
XXXX/X, XXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX. Z týchto listín potom vyplýva, že Z. N. k
XX.XX.XXXX (k dátumu súpisu majetku), ktorý sám aj dňa XX.XX.XXXX podpísal (zápisnica o súpise
zo dňa XX.XX.XXXX - z nej aj vyplýva, že právny predchodca žalobcov prekročil hranice transportom

č. X-X-X, XX.XX.XXXX) a vlastnil nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKN vl. č. XXXX pre k.ú. J.. V
pozemnoknižnom stave je uvedené, že vlastníctvo svedčí Z. N. (ženatý s S. K.) a v skutočnom stave
je uvedené, že držiteľ N. Z. (ženatý S. M.) bydlisko :I.-X s poznámkou: druhý raz ženatý, prvá žena K.
S. a teda presídlencom- právnym predchodcom žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti, ktoré pôvodne
vlastnil Z. N., nar. XXXX, prvýkrát ženatý s S. r. K. a druhýkrát s M. r. S..

8. Vysídlenec Z. N. a N.., bydlisko J. F.-XX, č. hosp. jednotky XXX, k.ú. J., vedený pod č. „I."XXXX
mal manželku M. r. K. (a nie S. r. K.), bol narodený v r. XXXX a zomrel ako XX ročný na území
N. dňa XX.X.XXXX, aj v jeho úmrtnom liste sa ako trvalý pobyt uvádza J. F.-XX. Tento Z. N. bol
evidovaný ako vlastník úplne iných nehnuteľností ako sú tie, ktoré boli predmetom prídelu právnym

predchodcom žalobcov. Dokonca v bode pozemnoknižný stav - poznámka je pri mene N. Z. - 6 riadkov
odspodu uvedené: „ F. N. Z. (ž. S. K.)I.-X. Vzhľadom na úmrtie tohto Z. N. v r. XXXX vysídlená bola
len jeho manželka N. M.- uvedené v zložke I. XXXX. Súd prvej inštancie poznamenal, že Z. N. - výkaz
nehnuteľného majetku pod „XXXX" bol v r. XXXX vysídlený do S. podľa Dohody č. 145/1946 Sb. Medzi
P. a S. o výmene obyvateľstva, ak by tomu tak nebolo, už dávno by sa on sám alebo jeho nástupcovia-

dedičia prihlásili o nehnuteľnosti pridelené právnym predchodcom žalobcovi. V roku XXXX boli ako
skutoční držitelia nehnuteľností zapísaných v PKN vl. č. XXXX pre .k.ú. J. Z. N. a manž. M. r. S., ktorá
skutočnosť vyvracia tvrdenia uvedené v Notárskej zápisnici J. XX/XX, že ich mal od r. XXXX až do r.
XXXX užívať G. E. (právny predchodca žalovanej) a mal ich dostať ako svadobný dar od Z. N..

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia predložili originál odpisu Výmeru č. XXXX/XXX/I.-
X/XXXX, ktorý vydal Krajský národný výbor v J., dňa X.X.XXXX a XX.XX.XXXX. V predmetnom opise
je aj uvedené, že "nehnuteľnosti uvedené v tomto výmere o prídele do vlastníctva sú u bývalých pkn.
vlastníkov právoplatne konfiškované podľa O. č. XXX/XXXX, nar. č. 104/1945 v znení zák. č. 148/1947Sb". V zmysle § 1 ods. 1,2 nar. č. 104/1946 Zb. n. SNR P.P. a P.R. môže ešte pred zaplatením prídelovej
cenyvydávaťprídelcomvýmeryovlastníctvepôdypridelenejimpodľanar.č.104/1945Sb.n.SNRvznení
nar. č. 64/1946 Sb.n. SNR. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo

prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Výmer o
vlastníctve pôdy predložený žalobkyňou možno v súčasnosti preskúmať len v tom smere, či spĺňa všetky
formálne náležitosti a či je dostatočne určitý a jasný. Nemožno preskúmať samotnú pravdivosť výmeru
v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (nar. vl. č. 104/1945 Zb. v znení nar.vl. 64/1946 Zb.). Prídelové

listiny boli a sú aj v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, takže sú
stále záznamu (zápisu) schopnými listinami v zmysle katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom
znení.

10. Podľa právnych predpisov, na základe ktorých sa prideľovali pôdohospodárske nehnuteľnosti, zápisy
prídelov do pozemkovej knihy mali už len charakter deklaratórny, pretože vlastníctvo prídelcov vzniklo

dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva, resp. prevzatím držby pridelenej
pôdy, ak bola pridelená prídeloveou listinou. Z hľadiska vlastníctva nebola v danom prípade rozhodujúca
skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní. Súd poznamenáva, že
listiny predložené v prejednávanej veci je potrebné vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale i komplexne v ich
vzájomných súvislostiach, pričom pri ich posudzovaní nemožno opomenúť ani dobu, v ktorej prebiehali

ako i skutočnosť, že vo veci konal štátny orgán, u ktorého je dôvodné predpokladať, že pozná právo.

11. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre súd prvej inštancie mal za to, že Výmer
o vlastníctve právneho predchodcu žalobcov zo dňa X.X.XXXX a následne jeho doplnenie zo dňa
XX.XX.XXXX (vložka č. X k vl. výmeru č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX) bol vydaný oprávneným orgánom a je

vkladuschopná listina. Poukázal na bod VI. výmeru písm. a), že je okrem iného možné výmer aj doplniť
a takto bol doplnený dňa XX.XX.XXXX.

12. Konštatoval, že Notárska zápisnica č. J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX bola spísaná
na základe žiadosti G. E., nar. XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 63 zák.č. 323/1992 Zb., teda bolo

spísané Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva. Táto zápisnica nebola spísaná podľa ust. zák.
č. 293/1992 Zb. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zák. č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára (ďalej
len osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa ustanovení zák. č.
293/1992 Zb. osvedčenie notára podľa tohto osobitného právneho predpisu bolo možné vydať

len pre držiteľa nehnuteľnosti a na návrh držiteľa nehnuteľnosti a bolo potrebné k návrhu pripojiť
písomné doklady o skutočnostiach preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo
jeho právnym predchodcom, ak navrhovateľ nebol bezprostredným právnym nástupcom posledného
vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe, čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých
miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ

je držiteľom nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ
je prenajímateľom, vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia. Na rozdiel od
notárskej zápisnice vydávanej podľa § 63 Not. poriadku navrhovateľ k návrhu na vydanie osvedčenia
podľa zák. č. 293/1992 Zb. povinne prikladal písomné doklady, čestné vyhlásenia a ak bola nehnuteľnosť
v nájme, aj vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom a súčasne vyjadrenie obce.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že z textu not. zápisnice J. XX/XX J. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX
jednoznačnevyplýva,žetátojevydanápodľaust.§63not.poriadku,obsahujenáležitosti,ktorévyžaduje
§ 63 not. por. a nie náležitosti, ktoré uvádza zák.č. 293/1992 Zb. V spomínanej zápisnici notár osvedčil
vyhlásenie G. E., že tento nehnuteľnosti užíva od r. XXXX, kedy tieto dostal ako svadobný dar od

pôvodných vlastníkov Z. N. a M. N., avšak vzhľadom na vojnové roky darovacia zmluva a zápis v
pozemkovej knihe prevedený nebol. Ďalej tam uviedol, že predmetné pozemky užíval až do roku XXXX,
keďtietopodnátlakombolnútenývniesťdoZ.J..Tátonotárskazápisnicaobsahujevyhlásenieúčastníka
k zákonom stanoveným podmienkam vydržania a dôkazy, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie
osvedčovaných skutočností (potvrdenie K. v J. zo dňa 16.11.1992 a čestné vyhlásenie svedkov I.

E. a Z. Y.). Súd prvej inštancie poukázal na prihlášku zo dňa 21.4.1992 okrem iných aj G. E., nar.
XX.XX.XXXX doručenúK.J.dňa24.4.1992sprílohouč.1,zktorejvyplýva,žeuviedolčíslaparciel,ktoré
sú predmetom konania, že sú na mene S. E. a jej priamych predkov (N.W. a manželka A.), teda vôbec
sa nespomína priamy predok Z. N.. K vydaniu notárskej zápisnice neboli predložené písomné doklady oskutočnostiach preukazujúcich spôsob získania nehnuteľností navrhovateľom, ani vyjadrenie nájomcu
o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom a ani vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie
osvedčenia, ktoré sa nevyhnutne vyžadovali na vydanie osvedčenia notára podľa zák. č. 293/1992 Zb.

a preto notárska zápisnica vyššie spomínaná nemôže byť zápisnicou spísanou podľa tohto zákona. K
návrhu na vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle § 63 not.
poriadku boli priložené len čestné vyhlásenia dvoch svedkov a potvrdenie K. v J. zo dňa 16.11.1992, v
ktorom sa potvrdzuje, že G. E., nar. XX.XX.XXXX vstúpil do O. dňa X.XX.XXXX a poľnohospodárske
pozemky, ktoré spolu s rodinnými príslušníkmi žiada vrátiť žiadosťou zo dňa 21.4.1992 sú v užívaní

K. O. a neboli im vydané z dôvodu, že podľa predložených dokladov pozemky sú ešte na mene
ich priamych predkov. Týmto potvrdením ale nedalo vyjadrenie v pozícii nájomcu, že by G. E. bol
prenajímateľom osvedčovaných pozemkov ako to vyžadoval § 5 písm. a) zák. č. 293/1992 Zb. Taktiež
nebolo predložené vyjadrenie obce J. o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia. Obec J. vydala
dňa 15.8.2011 stanovisko k osvedčeniu a potvrdila, že notár S. H. k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní si
nevyžiadala vyjadrenie obce, v ktorom katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza a že obec nemá k

vznikuvlastníckehoprávaaleboprávazodpovedajúcehovecnémubremenuvýhrady.Pravdivosťobsahu
dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje
(§ 6 ods. 1), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie stanovených
podmienok (NS SR sp. zn. 2Cdo 191/2009 zo dňa 29.11.2010). S poukazom na vyššie uvedené
spomínaná notárska zápisnica nie je osvedčením notára vydaným podľa druhej časti zák. č. 293/1992

Zb. a preto nemohli nastať ani účinky nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou uplynutím lehoty XX
rokov odo dňa zápisu G. E. do katastra nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. Prihláškou zo
dňa 21.4.1992 G. E. a N.. žiadajú vydať pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania po vlastníkoch: Y.
N. a manž. A.. Uvedené pozemky však pôvodne vlastnil pozemnoknižný vlastník Z. N. (druhá manž. M.
rod. S., prvá manželka S. rod. K.) a nie Y. N. a manž. A.. Preto aj skutočnosť, že v roku XXXX uvedené

nehnuteľnosti G. E. žiadal vydať po Y. N. a manž. A. nasvedčuje tomu, že žiadny svadobný dar v roku
XXXX od Z. N. nedostal a preto sú vyvrátené aj vyhlásenia G. E. v notárskej zápisnici. Aj jeho tvrdenia
o užívaní nehnuteľností od roku XXXX do XXXX vyvracia fakt, že v roku XXXX bola spísaná zápisnica
o súpise nehnuteľného majetku, ktorú podpísal vtedajší vlastník a aj užívateľ predmetných pozemkov
- vysídlenec Z. N.. Keby tieto pozemky Z. N. ešte v roku XXXX daroval G. E. ako svadobný dar, v

roku XXXX by ich Z. N. nemohol spísať ako svoj nehnuteľný majetok pred vysídlením do S.. Výkaz
nehnuteľného majetku „ I."XXXX v prílohe č.X udáva skutočného držiteľa nehnuteľností v roku XXXX,
ktorým je Z. N. (ž. S. M.) a nie G. E.. Z. N. mal vlastné deti a preto je nepravdepodobné, že by v roku
XXXX obdaroval nehnuteľnosťami G. E. a jeho manželku. V čase vydania potvrdenia K. J. 16.11.1992
(čl. 174 v spise) nehnuteľnosti boli v užívaní K. J., ktoré tieto na žiadosť G. E. odmietlo vydať a v roku

XXXX a ani pred tým ani po tom ich neužíval.

14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane G. E.
absentuje nielen dobromyseľný vstup do držby nehnuteľností, ktorý je jednou zo zákonných podmienok
vydržania vlastníckeho práva, ale absentuje aj užívanie týchto nehnuteľností G. E. v dobrej viere ako ich

vlastník po zákonom stanovenú XX-ročnú vydržaciu dobu. Nikdy tieto pozemky neužíval a nemal žiadny
dôvod byť presvedčený o tom, že mu tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria, pretože žiadny svadobný dar
od Z. N. v podobe pozemkov nedostal. Podľa oznámenia M. M..N. zo dňa 8.6.2010 pozemky pôvodne
zapísané v PKV č. XXXX sústredil do družstva I. K. N.. nar. XX.X.XXXX na základe výmeru o prídele
č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX ako majetok bývalého vlastníka Z. N. žen. s S. K. a M. S. o výmere XX H.

XXXX šš (XX ha XX á) v celosti, ktorý vstúpil do družstva ako člen X.X.XXXX. G. E. nar. XX.XX.XXXX
vstúpil do družstva X.XX.XXXX s inou poľnohospodárskou pôdou, ktorú nadobudol dedením po svojom
otcovi neb. Z. E. a celková výmera pozemkov predstavovala X,XX ha. Predmetné nehnuteľnosti nikdy
G. E. neužíval, ale ani žalovaná, ktorá ich mala nadobudnúť od G. E. na základe darovacej zmluvy zo
dňa X.XX.XXXX. K. J. nehnuteľnosti nikdy G. E. nevydalo do užívania, pretože nepreukázal vlastníctvo

k nim (potvrdenie K. zo dňa XX.XX.XXXX). Už v čase vydania predmetnej not. zápisnice v roku 1995
nebola splnená podmienka reálnej držby a užívania nehnuteľností G. E., ktorá je jednou zo zákonných
podmienok vydržania. O vydanie nehnuteľností sa s K. J. vedie aj súdny spor na tunajšom súde pôvodne
pod č.k. 9C 4/93, kde dňa 29.12.1992 bol podaný návrh G. E. nar. XX.XX.XXXX a spol. o vydanie
poľnohospodárskych pozemkov, majetkových podielov a na určenie vlastníckeho práva k pozemkom.

Zo sobášneho listu G. E., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že tento sa dňa XX.XX.XXXX oženil s S. N.,
ktorej rodičia boli Y. N. a A., rod. K.. A preto aj v prihláške, resp. jej prílohe uvádza G. E. ako predkov
svojej manželky Y. N. a A. (od ktorých mohli dostať svadobným darom nejaké nehnuteľnosti, avšak nie
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré jeho resp. jeho manželky predchodcovia aninevlastnili). Tomu potom svedčí aj tvrdenie G. E. v žalobe zo dňa 28.12.1992 o vydanie pozemkov,
majetkových podielov a určenie vlastníckeho práva k pozemkom a to v bode III., že predmetné poľn.
pozemky sú v užívaní K. J. od X.XX.XXXX, kedy pozemky vniesol do družstva G. E. (XXXX) a jeho

nebohá manželka S. E., rod. N. (XXXX-XXXX), ktorí získali ako svadobný dar od svojich rodičov v roku
XXXX. Preto aj táto skutočnosť potvrdzuje, že G. E. a jeho manž. mohli dostať (možno aj dostali) ako
svadobný dar nehnuteľnosti, ale len tie, ktoré vlastnili ich rodičia a to: Z. E. a Z. rod. J. (rodičia G. E.,
nar. XX.XX.XXXX) a Y. N. a A., rod. K. (rodičia manželky G. E.). Aj samotná žalovaná na pojednávaní
dňa 23.9.2015 (prostredníctvom svojej právnej zástupkyni) potvrdila existenciu súdneho sporu medzi

žalovanouaspoločnosťouM.M..N..ovydanienehnuteľnosti(kdarovaniumedziG.E.ažalovanoudošlo
počas tohto konania - 9C 4/93, t.j. dňa 6.12.1996), vo veci nie je rozhodnuté. Teda nikdy ani žalovaná
predmetné nehnuteľnosti nedržala a neužívala a nemohla k nehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke
právo nie len darovacou zmluvou (od nevlastníka) pre porušenie zásady „ nemo plus iuris", ale ani
titulom vydržania, pretože tak u nej ako aj u jej právneho predchodcu (G. E.) absentuje dobrá viera pri
nadobúdaní nehnuteľností a oprávnená a nerušená držba a užívanie nehnuteľností.

15. S poukazom na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie súd prvej inštancie uviedol,
že tak u žalovanej ako aj jej právneho predchodcu - G. E. chýba splnenie podmienok oprávnenej,
nerušenej a dobromyseľnej držby nehnuteľností, keď títo nehnuteľnosti nikdy nedržali a neužívali a preto
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom vydržania. Aj keď notárska zápisnica
J. XX/XX J. XX/XX zo dňa 19.4.1995 je verejnou listinou - je to písomný dokument, na ktorom je

odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. V danom
prípade sa však preukázal opak uvedený v spomínanej not. zápisnici. Poukázal na to, že z potvrdenia
notárskeho úradu S. J. zo dňa 2.7.2010 vyplýva, že notárska zápisnica J. XXX/XX zo dňa 4.6.1993 o
vyrovnaní dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva bola zaslaná dňa 11.6.1993 Správe katastra
a doručené dňa 12.7.1993 a preto nie je zrejmé prečo vlastnícke právo nebolo zapísané (na druhej

strane tejto not. zápisnice o osvedčení v bode X. je uvedené, že „ toto osvedčenie je podkladom pre
zápis vlastníctva do katastra.

16. V katastrálnom území J. boli vykonané jednoduché pozemkové úpravy (ďalej len JPU) podľa zák.
č. 330/1991 Zb., do obvodu ktorých bola zahrnutá aj pôvodná parcela reg. "E" č. XXXX orná pôda

o výmere XXXX m2. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových
úprav sa nadobúda vlastnícke právo k novým pozemkom. Išlo o tieto nové parcely reg. „C": č. XXXX/
XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady
o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2 namiesto parc.reg. „E" č. XXXX- orná
pôda o výmere XXXX m2. Parcely reg. „C": č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX

sú v súčasnosti zapísané na mene žalovanej v podiele X/X. K ostatným novovytvoreným parcelám reg.
„C" XXXX/XXX,XXX,XXX má žalovaná evidované spoluvlastnícke právo spolu so svojim otcom F.. G. E.,
pričomveľkosťspoluvlastníckehopodielužalovanejktýmtoparcelámzapísanýmnaLVč.XXXX prek.ú.
J. je XXXX/XXXX k celku. Žalovaná bola účastníčkou JPU a mala dve parcely vo výlučnom vlastníctve a
to parc. č. XXXX a XXXX- túto iba v časti. Žalovaná chcela preniesť parc. č. XXXX do bloku X, do lokality

určenej na výstavbu RD, žiadala stavebné pozemky a poľnohospodársku pôdu, ktorú chcela v blízkosti
rodinných príslušníkov. Pôvodnej parcele by sa približovali z bloku XE XXXX/XXX,XXX,XXX,XXX. Pri
projekte nemali spracovatelia vedomosť o tom, že sa vedie súdne konanie ohľadne sporných parciel a
ani zápis v katastri nebol, v opačnom prípade by sa s pôvodnou parcelou nehýbalo, jedine tvar by sa
mohol meniť. Iba S. E., matka žalovanej mala jednu parcelu v bloku X a tam uviedla, že prebieha súdny

spor. V JPU sa sceľujú pozemky schválením projektu a zanikajú pôvodné pozemky a vlastnícke práva
k nim a vznikajú nové pozemky s novými vlastníckymi právami.

17. Záverom súd prvej inštancie poukázal na zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest" čo
znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Žalobe v plnom rozsahu

vyhovel, keď mal za to, že nebolo preukázané, že by na vydržanie nehnuteľností právnym predchodcom
žalovanej bol splnený postup vyžadovaný zák.č. 293/1992 Zb., keď on sám navrhol vydanie osvedčenia
podľa § 63 not. poriadku. Preto ani žalovaná nemohla vlastnícke právo nadobudnúť od nevlastníka,
taktiež ani vydržaním, keď bolo preukázané, že obaja nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívali, nemali
v oprávnenej držbe ani nebola preukázaná ich dobromyseľnosť. Žalobcovia disponujú vkladuschopnými

listinami, ktoré ich vlastníctvo preukazujú.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže
žalobcovia mali vo veci plný úspech, priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vočižalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným
uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

19. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná, navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil v celom rozsahu a konanie zastavil podľa §
391 ods. 1 CSP alebo postúpil vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Uviedla, že má procesné výhrady
k okruhu žalobcov a výroku žaloby, súd konal nad rámec jeho zákonných kompetencií. Poukázala
na výraznú nerovnováhu pri posudzovaní úkonov a prednesov strán súdom prvej inštancie, ktorá sa

prejavuje v nerovnakom prístupe súdu k stranám, keď pri nerešpektovaní kontradiktórnosti konania
nahrádza procesnú aktivitu žalobcov vlastnou aktivitou súdu. Podľa jej názoru aj v dôsledku uplynutia
všetkých prekluzívnych lehôt nastali právne skutočnosti v jej prospech. Ďalej uviedla, že pre rozsudok
nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. Nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu kedysi
prislúchalo vlastnícke právo. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/130/2012-675,
kde je vyslovený právny názor, že účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva môžu byť len osoby

živé a nie mŕtve. Preto má za to, že listiny zabezpečené do tohto konania, ktoré sa týkajú nežijúcich osôb
sú dôkazmi nezákonnými, v rozpore s § 187 ods. 1 CSP s poukazom aj na § 216 ods. 1 CSP. Je teda
nevyhnutné, aby súd všetky tieto nezákonne zabezpečené listiny týkajúce sa nežijúcich osôb vylúčil zo
súdneho spisu a zároveň aby ustálil okruh účastníkov tohto konania s osobitným dôrazom na osobu
D. N., ktorej pobyt nie je známy - osud tejto osoby nie je objasnený ani v rozsudku. Nie je objasnené

postavenie žalobcov v zmysle § 75 až 78 CSP. Úlohou súdu bolo ustáliť, ktorá/ktoré zo živých osôb,
ktoré sú stranami sporu, nadobudli vlastníctvo nehnuteľností, akým právnym úkonom alebo na základe
akej právnej skutočnosti, prípadne akým právnym úkonom alebo na základe akej právnej skutočnosti
ich vlastnícke právo sčasti alebo celkom zaniklo a k akému dňu.

20. K vecnej stránke žalovaná uviedla, že iba pozitívne určenie vlastníckeho práva je spôsobilé na
zápis vyznačenia zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, avšak iba pred uplynutím prekluzívnych
lehôt, ktoré vyplývajú zo zákona. Predpokladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností
nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná
právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu. Poukázala na prípis Správy katastra H. č.

XXXX/XXXXXX zo dňa 6.9.2011 podľa ktorého výmer č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX nie je platný. Pokiaľ
ide o originál výmeru, ten kataster ani štátny archív ani žalobcovia nemajú k dispozícii. Uviedla tiež,
že žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti podľa výmeru boli vedené na matku, on s
tým nič nerobil, nemal s ňou najlepšie vzťahy, tak tieto záležitosti neriešil, preto finančne ich z ich
časti vyplatila. V kontexte toho súd neobjasnil čoho sa vlastne žalobcovia v súčasnosti domáhajú bez

preukázania ich aktívnej legitimácie na požadovanom určení a naliehavého právneho záujmu vrátane
vecnej legitimácia všetkých strán sporu, ktoré pri zapieracej žalobe podľa žalobcami uplatneného výroku
absentujú. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 590/2017.

21. Podľa názoru žalovanej nezodpovedá skutkovému stavu tvrdenie žalobcov a ani súdu, že by

žalobcovia zaplatili prídelovú cenu, keďže aj v dedičskom rozhodnutí XD/XXX/XX-X sa uvádza, že do
dlhov dedičstva pripadla pohľadávka štátu za nevyrovnanú prídelovú cenu vo výške 7.731,- Kčs, dedičia
prenechali svoje dedičské podiely matke, ktorá po ukončení dedičského konania podpíše darujúcu
zmluvu v prospech štátu na nehnuteľnosti rovnajúce sa výške ceny nevyplatenej pohľadávky. To je
ďalším dôkazom, prečo neboli údajne pridelené nehnuteľnosti z vložky č. XXXX prevedené na právnych

predchodcov žalobcov aj v katastri nehnuteľností.

22. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v dedičskom rozhodnutí, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia XD/
XXX/XX neboli prejednané parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXXX, XXXXX,
XXXXX, XXXXX, XXXXX, pričom sa vo vzťahu k týmto pozemkom domáhajú zapretia jej vlastníctva.

V konaní O. XX/XX je uvedené, že manželka E., rod. K. po neb. K. I. dedičstvo odmietla. Súd prvej
inštancie teda neúplne zistil skutkový stav.

23. Namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd bez akejkoľvek revízie prevzal
tvrdenia a úvahy strany žaloby a nevyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami uplatnenými

ňou. Petit žaloby považuje za nevykonateľný podľa § 185 ods. 2 CSP i podľa katastrálneho zákona.
Žalobcovia ani ich právni predchodcovia nikdy a nikde neboli zapísaní v evidencii právnych vzťahov čo
vylučuje aj existenciu ich naliehavého právneho záujmu. Poukázala na to, že ona bola zapísaná ako
vlastníčka sporných nehnuteľností od 31.07.1997. Odvtedy uplynula aj zákonom stanovená vydržacialehotapodľa§134OZ.Pretonebolapovinnátvrdiťapreukazovaťnadobudnutieoprávnenejdržbyvčase
predchádzajúcom tomuto zápisu. Nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne od vlastníka zapísaného na
liste vlastníctva. Aj v prípade vady právneho titulu jej právneho predchodcu by sa najneskôr uplynutím

doby XX rokov stala výlučnou vlastníčkou sporných pozemkov titulom vydržania. Jej starý otec mal
potvrdené vlastníctvo na listoch vlastníctva. Namietala, že súd prvej inštancie neposudzoval naliehavý
právnyzáujemžalobcov,ibasaodvolávalnavyslovenýprávnynázornadriadenéhosúdu.Ďalšiuneistotu
do postavenia žalobcov podľa jej názoru vnáša osvedčenie J. XXX/XX J. XXX/XX bez akýchkoľvek
náväzností na vtedajší stav v pozemkovej knihe a následne v katastri, od uzatvorenia ktorého uplynula

trojročná lehota, po ktorej zo zákona platí, že účastníci od zmluvy odstúpili podľa § 47 ods. 2 OZ.

24. Predmetným súdnym konaním podľa žalovanej prebieha legalizácia postupu K. J. a jeho právneho
nástupcu M. M..N.. J., ktorý bol a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb.

25.Žalovanátvrdí,žemedzipísomnýmodôvodnenímrozsudkuajehoodôvodnenímpojehovyhláseníje

zásadná rozdielnosť. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, neuvádza v čom nebola
pri nadobudnutí nehnuteľnosti dobromyseľná, keď nadobúdala nehnuteľnosti od osoby, ktorej vlastnícke
právobolobezobmedzení,tiarchapoznámokzapísanévkatastrinehnuteľností.Odôvodnenierozsudku
je vnútorne rozporné, zmätočné, všeobecné, súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu,
nezaoberanie sa chronológiou výmerov, keď vo výmere r. XXXX neboli uvedené všetky sporné parcely

a parcely z výmerov po doplnení r. XXXX a XXXX nemohla žalobkyňa (nesprávne uvedené že
odporkyňa) vniesť do družstva v r. XXXX, keďže jej vtedy ešte neboli pridelené. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal tým, či výmery vydané po r XXXX sú vkladuschopnými listinami, ani duplicitnými zápismi,
neuviedol na základe čoho a kedy boli žalobcovia postupne zapísaní ako vlastníci a ku ktorým parcelám,
nedostatočne posúdil a vysvetlil rozdiel v osobe Z. N. (N., nie N., transport XXXX), nezaoberal sa tým

ako mohol odovzdať pozemky štátu XX.XX.XXXX, nevysvetlil rozdiel v priezviskách svokry menovaného
(G., G., G.), nevyporiadal sa riadne ani s absenciou konfiškačného rozhodnutia, ani s vadou nedostatku
intabulácie pred X.X.XXXX a absenciou akéhokoľvek zápisu konfiškácie alebo prídelu v pkn. vložkách.
26. Žalovaná ďalej poukázala na chyby vo výroku rozsudku, kde parcela č. XXXXX o výmere XXXX
m2 je uvedená dvakrát a parcela č. XXXXX tiež dvakrát ale raz s výmerou XXXX m2 a raz s výmerou

XXX m2.

27. Pôvodné parcely (z ktorých boli parcely XXXX s podlomením XXX, XXX, XXX a XXX vytvorené) nie
sú a ani neboli predmetom tohto súdneho sporu. Preto bolo nemiestne zo strany súdu vyvodiť záver, že
parcely nového stavu pod č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX boli vytvorené z prenesenej parcely č. XXXX

z bloku X. Pôvodné parcely č. XXXX a XXXX s pripadajúcou výmerou do JPÚ presahujú výmery parciel
nového stavu pod č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, teda z prenesenej parcely č. XXXX z bloku X nebolo
potrebné priradiť ani meter štvorcový. Keby boli predmetom JPÚ všetky jej napadnuté nehnuteľnosti,
rovnako by prešli pozemkovými úpravami.

28. Podľa názoru žalovanej pre nedostatok dôvodov nemôže odvolací súd posúdiť správnosť záverov
súdu prvej inštancie, preto musí napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť podľa § 391 ods.
1CSP. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jej námietkami a vykonal celý rad nadbytočných
dokazovaní. Navrhuje vypočuť všetkých žalobcov jednotlivo na objasnenie čoho sa vlastne domáhajú
žalobou.

29. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, žiadali napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaná namieta nesplnenie procesných podmienok, uplynutie
prekluzívnych lehôt, ale bližšie ich nešpecifikuje. Poukázali na to, že žalovaná sa nikdy nemohla
považovať sa dobromyseľnú pri nadobúdaní vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,

preto nemohli nastať žiadne právne skutočnosti v prospech žalovanej. Oni boli v konaní aktívni,
splnili si povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie konal nad
rámec jeho zákonných kompetencií. Nesúhlasia s tvrdením o údajnej nerovnováhe pri posudzovaní
úkonov a prednesov strán sporu súdom prvej inštancie, s údajným nerovnakým prístupom súdu k
stranám sporu a nerešpektovaním kontradiktórnosti konania. Sú presvedčení, že v ich prípade je

určovacia žaloba jediným právnym prostriedkom ochrany ich práv. Krajský súd v Nitre v uznesení
č. k. 5Co/134/2012-599 sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že disponujú dedičskými rozhodnutiami, ich právni
predchodcovia už v minulosti sporné nehnuteľnosti zdedili, pričom dedičské rozhodnutia sú záznamuschopnými listinami, nie je možné ich spochybniť a za situácie, že vlastníčkou sporných nehnuteľností
je v liste vlastníctva vedená žalovaná, oni sú v stave právnej neistoty. Nie je im známe, z akého
dôvodu žalovaná poukazuje na právny názor vyslovený v inej právnej veci (viazanosť súdu právnym

názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje na konkrétnu právnu vec), obzvlášť prečo by mali byť listiny
zabezpečené do tohto konania, ktoré sa týkajú nežijúcich osôb nezákonnými dôkazmi. Pokiaľ ide
o osobu D. N., jej podiel v zmysle notárskej zápisnice J. XXX/XX pripadol S. I. a preto v konaní
vystupujú všetky subjekty. Podľa ich názoru súd prvej inštancie skutkovo a právne správne vyhodnotil
nadobudnutie a stratu vlastníctva sporných pozemkov. Námietky žalovanej považujú v mnohom za

bezpredmetné. Poukazovanie žalovanej na prípis Správy katastra H. považujú taktiež za bezpredmetné,
keďže odvolací súd v uznesení č. k. 5Co/134/2012-599 uviedol, že sa javí, že výmer vydaný v roku
XXXX je vkladuschopnou listinou, čo konštatoval i Ľudový súd a následné výmery len upresňovali
pridelené parcely, teda dopĺňali pôvodný výmer. V spise sa nachádza originál odpisu výmeru, ktorý je
verejnou listinou preukazujúcou vznik vlastníckeho práva prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej pôde.
Zároveňnesúhlasiaanisnázoromžalovanej,ktorápoukazujenavýpoveďžalobcu1/,ktoráspredmetom

sporu nemá nič spoločné. Z podanej žaloby aj z ich posledných procesných úkonov je zrejmé čoho sa
domáhajú, že majú vecnú aktívnu legitimáciu na požadovanom určení a preukázali tiež naliehavý právny
záujem, bola preukázaná aj pasívna legitimácia žalovanej.

30. Ďalej žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej týkajúce sa dedičského konania XD/XXX/XX,

prídelovej ceny a vyplatenia zo strany matky (podľa výpovede žalobcu 1/) sú prostriedkom procesnej
obrany, ktorý mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nie sú splnené podmienky
podľa § 366 CSP a odvolací súd na tento prostriedok procesnej obrany by nemal prihliadať. Navyše
v spise sa nachádzajú doklady o zaplatení prídelovej ceny. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav
dostatočne, žalovanej nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa súd vyporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami. Poukázali na to, že preukázali existenciu notárskej zápisnice J. XXX/XX
J. XXX/XX o vyrovnaní dedičských podielov uznaním vlastníckeho práva, v ktorej sú uvedené všetky
parcely, ku ktorým sa domáhajú zapretia vlastníctva. Rozsudok súdu prvej inštancie je vykonateľný a
zapísateľný do katastra nehnuteľností.

31. K vyjadreniu žalovanej ohľadne uplynutia vydržacej doby a poukázaniu na rozsudok NS SR
sp. Zn. 6Cdo/47/2012 žalobcovia uviedli, že uvedený rozsudok nie je na danú vec aplikovateľný z
dôvodu, že notárska zápisnica J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 19.4.1995 nie je osvedčením notára
vydaným podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000, ale je osvedčením
vydaným podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., k čomu záväzný právny názor zaujal už odvolací súd

v uznesení č. k. 2Co/134/2012-599 zo dňa 13.11.2013 na strane 15 a čo rovnako vyhodnotil aj súd
prvej inštancie v rozsudku. Preto uplynutie lehoty XX rokov ustanovenej v § 2 ods. 2 zákona č.
293/1992 Zb. v znení účinnom do 30.11.2000 sa na daný spor nevzťahuje. Žalovaná nenadobudla
nehnuteľnosti dobromyseľne od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva. Ani žalovaná ani G. E. neboli
pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľní. U oboch chýba splnenie podmienok oprávnenej, nerušenej

a dobromyseľnej držby nehnuteľností, keď títo nehnuteľnosti nikdy nedržali a neužívali a preto nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôkladne vysvetlil
prečo sa v konaní preukázal opak, než je uvedené v notárskej zápisnici J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa
19.4.1995.

32. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovanej, že by neistotu do postavenia žalobcov vnášalo
osvedčenie č. J. XXX/XX J. XXX/XX. Na základe tejto notárskej zápisnice boli do LV č. XXXX pre
kat. úz. J. zapísané spoluvlastnícke podiely na pozemky v užívaní N.. Q.. a bol založený tzv. hluchý list
vlastníctva. Na skutočnosť, že uvedená notárska zápisnica o vyrovnané dedičských podielov uznaním
vlastníckeho práva bola zaslaná na zápis správe katastra dňa 11.6.1993 a doručená na zápis dňa

12.7.1993, poukazuje aj súd prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenie rozsudku. Nemohlo tak nastať
žalovanou tvrdené odstúpenie od zmluvy podľa § 47 ods. 2 OZ, ktoré sa na danú vec ani nevzťahuje.

33. Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
prezentovanými obidvomi stranami sporu. Tvrdenia žalovanej ohľadne odlišnosti dôvodov v písomnom

rozsudku a po jeho vyhlásení sú znovu len vo všeobecnej rovine bez bližšej konkretizácie odlišností.
Uvedené sa týka i tvrdenia o rozpornosti dôvodov. Poukázali na to, že už na pojednávaní dňa 25.9.2017
súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné a rovnako
tak uviedol predbežné právne posúdenie veci. Nie je povinnosťou súdu takto postupovať na každompojednávaní. Poukázali na to, že žalovaná vytýka nesprávne právne posúdenie len vo všeobecnej
rovine bez konkretizácie v čom má spočívať. Subjektívne vnímanie nedostatkov odôvodnenia na strane
žalovanej nemôže byť rozhodujúce pre záver o pochybení súdu prvej inštancie. Tiež nie je pravdou, že

by tvrdenia a úvahy súdu boli bez opory vo vykonanom dokazovaní.

34. Svojou žalobou nenapadli rozhodnutie správneho orgánu ohľadne jednoduchých pozemkových
úprav (JPÚ). Žalovaná v tomto bode predložila ďalšie listiny, čo je znovu v rozpore s § 366 CSP a
nemožno na ne v odvolacom konaní prihliadať. Podľa ich názoru preukázali, že v rámci JPÚ z pôvodnej

parcely registra „E" č. XXXX vznikli nové parcely registra „C" č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, súd prvej
inštanciedôkladnevysvetlilprečoichpovažovalzavytvorenézp.XXXX.Tvrdeniežalovanej,žepôvodné
parcely s pripadajúcou výmerou do JPÚ presahujú výmery parciel nového stavu, žalobcovia popreli a
poukázali na to, že nie je ani podložené žiadnym dôkazom, navyše je zákonom neprípustnou novotou
v odvolacom konaní.

35. K ďalším tvrdeniam žalovanej žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia mali pridelené
nehnuteľnosti výmerom o prídele do vlastníctva č. XXXX/XXX/I.-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa
XX.XX.XXXX vydaným Krajským národným výborom v J., následne uvedené nehnuteľnosti zdedili v
konaniachO.XXX/XX,O.XX/XX aO.XXXX/XX adňaX.X.XXXX bolaohľadomspornýchnehnuteľností
uzavretá dohoda o vyrovnaní dedičských podielov formou notárskej zápisnice č. J. XXX/XX, J. XXX/

XX, na základe ktorej boli spoluvlastnícke podiely zapísané do LV č. XXXX pre kat. úz. J. v užívaní N..
Q.. a bol založený tzv. hluchý list vlastníctva. Majú teda záznamu schopné listiny a preto bolo možné
negatórnej žalobe vyhovieť.

36. Ohľadne nedobromyseľnosti žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie dostatočne a jasne odôvodnil

v čom vidí jej nedobromyseľnosť a pokiaľ ide o odkaz žalovanej na § 11 zákona č. 265/1992 Zb., toto
ustanovenia v čase uzavretia darovacej zmluvy, t.j. dňa X.XX.XXXX nebolo účinné, pretože uvedený
zákon stratil účinnosť už dňom 1.1.1996.

37. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385
ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je v merite veci dôvodné, avšak bolo potrebné výrok rozsudku postupom podľa § 388 CSP

zmeniť z dôvodu potreby odstrániť duplicitne uvedené parcely a uviesť kultúry podľa aktuálneho zápisu
v katastri nehnuteľností.

38. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v
merite veci. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej

úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľkou vznášané

tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
sporovými stranami.
39. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne

i argumenty žalobcov uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranouprotitakémuuplatneniu.Vyjadrujetoajznenie§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré
skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázkynastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných sporovými stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces.

40. V prvom rade odvolací súd sa vyporiadal s chybami vo výrokovej časti napadnutého rozsudku kde
parcela č. XXXXX o výmere XXXX m2 je uvedená dvakrát a parcela č. XXXXX tiež dvakrát ale raz s

výmerou XXXX m2 a raz s výmerou XXX m2. Ide o zrejmé nesprávnosti takého charakteru, ktoré je
možné odstrániť upresnením petitu odvolacím súdom. Zmenu výroku napadnutého rozsudku odvolací
súd vykonal nie z dôvodu, že by ho považoval za vecne nesprávny, ale len z dôvodu chýb v označení
parciel, ktoré sú predmetom konania.

41. K odvolacím dôvodom žalovanej odvolací súd dodáva, že jej námietky ohľadne okruhu účastníkov,

rozsahu výroku, aktívnej legitimácie žalobcov, naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom
určení, absencie dôvodov ohľadne jej nedobromyseľnosti, vkladuschopnosťou výmerov, vysvetlenia
rozdielnosti dvoch osôb s rovnakým menom Z. N., zápis konfiškácie, vytvorenie parciel v JPÚ, uhradenie
prídelovej ceny, obsah dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcov, dôvodnosti negatórnej
žaloby sú nesprávne a bezpredmetné, pretože súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami

dôsledne vyporiadal vo svojom rozsudku. Napadnutý rozsudok je zdôvodnený podrobne, logicky a
zrozumiteľne. Nepochopenie dôvodov rozsudku je subjektívne vnímanie žalovanej.

42. Odvolacie námietky žalovanej, že prístup súdu prvej inštancie k stranám sporu nebol rovnaký, že
súd prvej inštancie nahrádzal procesnú aktivitu žalobcov, nerešpektoval kontradiktórnosť konania, že

uplynuli všetky prekluzívne lehoty, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej
inštancieprevzaltvrdeniažalobcov,nevyporiadalsasovšetkýmiskutočnosťamiňoutvrdenými,žemedzi
dôvodmi písomného rozsudku a dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie po vyhlásení rozsudku je
nesúlad, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné, že súd prvej inštancie vykonal nadbytočné
dokazovanie, sú absolútne bližšie nešpecifikované, sú uvedené iba všeobecne, preto odvolací súd

nemal podmienky pre preskúmanie rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu týchto
námietok.

43. Žalovaná v odvolaní poukazovala na právny názor a dôvody Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí č.
k. 25Co/130/2012-165, ktorý je však pre danú vec irelevantný. Pre odvolací súd nie je v konaní záväzné

rozhodnutie iného senátu odvolacieho súdu v inej skutkovo odlišnej ani podobnej veci. Pre súd prvej
inštancie v danej veci je záväzný jedine rozsudok odvolacieho súdu č. k. 5Co/134/2012-599 vydaný v
tejto veci.

44. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu

žalobcov na požadovanom určení. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí č. k. 5Co/134/2012-599 vyslovil právny názor, že naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanom určení je daný, žalobcovia ho jednoznačne preukázali tým, že disponujú dedičskými
rozhodnutiami, ktoré sú záznamu schopnými listinami. Odvolací súd už v uvedenom rozhodnutí mal
vyriešenú aktívnu a pasívnu legitimáciu sporových strán, taktiež platnosť výmeru č. XXXX/XXX/I.-X/

XXXX z X.X.XXXX a jeho vkladuschopnosť. Vytkol súdu prvej inštancie najmä nesprávne právne
posúdenie vo vzťahu k notárskej zápisnici J. XX/XXXX, keďže ju nesprávne posúdil podľa zákona č.
293/1992 Zb. namiesto zákona č. 323/1992 Zb. - notárskeho poriadku. Poukázal na to, že parcely
uvedené vo výmeroch vydaných v rokoch XXXX a XXXX nemohol právny predchodca žalovanej (ani
žalovaná) vniesť do družstva v roku XXXX, pretože v roku XXXX ešte neboli pridelené. Tento skutkový

záver súdu prvej inštancie žalovaná nesprávne pochopila o čom svedčia jej tvrdenia v odvolaní.

45. Nepochopiteľné je tvrdenie žalovanej, že v konaní predložené listiny týkajúce sa neživých osôb
sú nezákonnými dôkazmi a súd ich musí vylúčiť. Takéto posúdenie a postup nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Taktiež tvrdenie žalovanej, že od notárskej zápisnice J. XXX/

XX uplynula trojročná lehota a preto platí, že účastníci od zmluvy odstúpili je nejasné, nie je bližšie
zdôvodnené. Mnohé námietky žalovanej sú bezpredmetné, prípadne pre posúdenie veci nepodstatné.
Na listiny pripojené k odvolaniu odvolací súd nemohol prihliadať, pretože v zmysle § 366 CSP tieto
prostriedky procesnej ochrany mohla žalovaná uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadomk tomu sa odvolací súd k nim nebude ani vyjadrovať, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré sú
neprípustné.

46.Žalovanánamietalaajnedostatočnézdôvodnenierozdielumedzidvomiosobamisrovnakýmmenom
Z. N.. Odvolací súd považuje túto námietku za nesprávnu a poukazuje na to, že súd prvej inštancie veľmi
podrobne popísal, že vysídlenec Z. N., narodený v roku XXXX mal prvú manželku S., rodenú K. a druhú
manželku M., rodenú S., mal pridelené nehnuteľnosti pôvodne zapísané vo vložke XXXX v kat. úz. J.,
dňa XX.XX.XXXX podpísal zápisnicu o súpise majetku a v ten deň aj bol transportovaný do S.. Iný Z. N.

narodený v roku XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX na území N. a následne v roku XXXX bola vysídlená
iba jeho manželka M., rodená K.. Z tohto vyplýva, že v roku XXXX boli Z. N. a manželka M., rodená S.
skutoční držitelia sporných pozemkov. Skutočnosť, že sporné pozemky boli zaradené do súpisu majetku
Z. N. nar. XXXX v roku XXXX vyvracia tvrdenia G. E. v notárskej zápisnici J. XX/XX, že predmetné
pozemky mal užívať od roku XXXX. Tvrdil, že ich dostal darom od Z. N..

47. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že G. E. a N.. v roku XXXX žiadali vydať pozemky po Y. N. a
manželka A., ktorí však predmetné pozemky nikdy nevlastnili. To je v rozpore s tvrdením, že pozemky
mal dostať do daru od Z. N.. Uvedené tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, že Z. N. mal vlastné deti
a hlavne, že sporné pozemky, ktoré mali byť v roku XXXX darované G. E., boli zaradené do súpisu
majetku Z. N. pred vysídlením do S..

48.Odvolacísúdpoukazujenato,žežalobcoviavkonanípredložilioriginálodpisuVýmeruč.XXXX/XXX/
I.-X/XXXX z X..X.XXXX, uvádza sa v ňom, že ide o konfiškované nehnuteľnosti a že pozemky je možné
vydať ešte pred zaplatením prídelovej ceny. Súd prvej inštancie správne uviedol, že vlastníctvo vzniklo
dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy alebo o prídele do vlastníctva, resp. prevzatí držby prídelovej
pôdy. Nebola rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je zápis o prídelovom konaní. V roku

1993 notárskou zápisnicou J. XXX/XX došlo k vyrovnaniu dedičských podielov, bolo preukázané, že
notárska zápisnica bola doručená na zápis Správe katastra nehnuteľností dňa 12.7.1993, k zápisu však
nedošlo, dôvod zistený nebol.

49. Súd prvej inštancie správne posúdil notársku zápisnicu J. XX/XX ako spísanú podľa § 63 notárskeho

poriadku, tak ako žiadal pri spísaní G. E.. V notárskej zápisnici menovaný uviedol, že parcely (ktoré sú
predmetom tohto konania) sú na mene S. E. a jej predkov Y. N. a manželky A.. Vôbec nespomínal Z. N.,
o ktorom v tomto konaní tvrdil, že mu predmetné pozemky daroval. Odvolací súd poukazuje na to, že
keďže predmetná notárska zápisnica nie je osvedčením notára podľa zákona č. 293/1992 Zb., nemohli
nastať účinky nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou uplynutím lehoty XX rokov od zápisu G. E. do

katastra nehnuteľností. Ani K. J. nevyhovelo jeho žiadosti o vydanie pozemkov a nevydalo potvrdenie, že
by vo vzťahu k K. menovaný bol prenajímateľom sporných pozemkov. Bolo preukázané, že G. E. vstúpil
do K. J. v roku XXXX s pozemkami po svojom otcovi Z. E.. Bez pochýb bolo v konaní preukázané, že
G. E. a ani žalovaná sporné pozemky nikdy neužívali, nedržali, vzhľadom na v konaní zistené skutkové
okolnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva neboli dobromyseľní.

50. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie i keď vecne správny musel pre
chyby vo výroku zmeniť.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).