Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 24Cb/170/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4000899589
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4000899589.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v sporovej veci žalobcu: +ULTRA asset & debt recovery, s.r.o., sídlo Grösslingova
56, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 054, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Valko,
advokát,sosídlomPorubského2,Bratislava,vykonávajúciadvokáciuakospoločníkakonateľobchodnej
spoločnosti Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti
žalovanému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Štefan Slováčik,

sídlo Štefánikova trieda 33, Nitra, IČO: 36 110 787, o zaplatenie 623.575,98 eura s príslušenstvom, o
späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Nitre ako v čase podania žaloby vecne príslušnému a miestne príslušnému súdu
na prejednanie veci v prvej inštancii (§ 9 ods. 3 písm. b/ bod 14., § 11 ods. 1, § 84, § 85 ods. 4, §
85a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase podania žaloby), na
ktorom sa konanie podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) dokončí aj za účinnosti Civilného sporového poriadku, bola dňa
17.08.2000 doručená žaloba pôvodného žalobcu (právneho predchodcu súčasného žalobcu).

2. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 623.575,98 eura
(v pôvodnej mene 18.785.850,- Sk) a príslušenstva vymedzeného v žalobe, ktorá vznikla z úverového
záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalobcom (Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalovaným,
založeného úverovou zmluvou č. 181/97 z 26.05.1997.

3. V priebehu konania Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2K/40/2002 z 2. septembra
2003 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného. Toto uznesenie v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2004. Uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/40/2002 - 400 z 9. februára 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.03.2012, bol konkurz na majetok žalovaného podľa § 44 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“

alebo „ZoKV“) zrušený.

4. Súd v priebehu konania uznesením č. k. 24Cb/170/2000 - 46 z 24. augusta 2004 pripustil zmenu
žalobcu - teda aby do konania na miesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) vstúpil
súčasný žalobca. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2004.

5. Dňa 02.09.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu z 02.09.2020, ktorého obsahom bolo späťvzatie
žaloby v plnom rozsahu. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, žalobca uviedol, že túto sineuplatňuje. Žalobca preto navrhol, aby súd konanie zastavil. Súčasne navrhol, aby súd rozhodol aj o
vrátení súdneho poplatku vo výške 16.596,96 eura (v pôvodnej mene 500.000,- Sk) kráteného o 1 % na
jeho účet (v podaní bližšie neidentifikovaný - pozn. súdu).

6. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že si v konkurze vyhlásenom na majetok žalobcu (bod 3.
odôvodnenia) prihlásil pohľadávku uplatňovanú v tomto sporovom konaní, a že táto pohľadávka žalobcu
bola uznaná zo strany správkyne konkurznej podstaty JUDr. Zdenky Benčíkovej v celom rozsahu ako
pohľadávka I. triedy s právom na oddelené uspokojenie v 1. poradí podľa § 28 ZoKV. Keďže prihlásená

pohľadávka bola zistená a podľa § 45 ods. 2 ZoKV zoznam prihlášok je exekučným titulom, žalobca pre
správanie sa žalovaného po podaní žaloby berie žalobu v celom rozsahu späť.

7. Súd zo spisu zistil, že v prejednávanej veci nebolo doteraz začaté predbežné prejednanie sporu a
ani pojednávanie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Spätˇvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozicˇných oprávnení žalobcu ako úcˇastníka
konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré
sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvnˇovatˇ priebeh a smerovanie celého súdneho konania

(tzv. dispozicˇný princíp civilného sporového konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu spätˇvzatia žaloby je limitovaná len nesúhlasom druhej procesnej strany so
zastavením konania z vážnych dôvodov, pričom však súd nemôže ani na takýto nesúhlas druhej
procesnej strany prihliadnuť v prípade, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie.

13. Súd dospel k záveru, že podanie žalobcu z 02.09.2020 obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a
bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu v celom rozsahu späť, teda ide o účinné späťvzatie
žaloby s riadnymi procesnoprávnymi účinkami. Súčasne, vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd by nemohol prihliadnuť

ani na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne toto
späťvzatie žaloby žalovanému doručovať na vyjadrenie, keďže ani jeho nesúhlas by nebol spôsobilý
zmeniť rozhodnutie súdu o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Za týchto skutočností sú
v prejednávanej veci splnené všetky podmienky, za ktorých naplnenia je súd povinný konanie podľa §
145 ods. 1 CSP zastaviť.

14. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP upravuje náhradu trov konania podľa zásady procesnej

zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. Procesné zavinenie (v zmysle § 256 ods. 1 CSP) sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pojem procesnézavineniejepritomnutnévykladaťkomplexneaextenzívne.Zaosobu,ktorázavinilazastaveniekonania,
je tak považovaný aj žalovaný, ktorý napr. svoj dlh splnil po začatí sporu, a tým vyvolal u žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.

18. V nadväznosti na v predchádzajúcom bode uvedené závery doktríny civilného procesu (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck. 2016. - ďalej len „Veľký komentár k CSP“, k § 256) súd dopĺňa, že účelom
sporového konania, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojho tvrdeného nároku žalobou na plnenie

- tak ako je tomu aj v prejednávanej veci - je dosiahnutie meritórneho kondemnačného rozsudočného
výroku, ktorým súd poskytuje ochranu už existujúcemu subjektívnemu právu a deklaruje existenciu
subjektívnej právnej povinnosti žalovaného. Takýto rozsudok má vlastnosť vykonateľnosti (§ 232 ods.
1 CSP) a v prípade dobrovoľného nesplnenia ním uloženej povinnosti možno viesť proti povinnému
subjektu nútený výkon rozhodnutia v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku.

19. V prejednávanej veci, vychádzajúc z dôvodov, pre ktoré vzal žalobca žalobu späť, uvedených v
späťvzatí žaloby (bod 6. odôvodnenia), súd konštatuje, že zrušením konkurzu na majetok žalovaného
(bod 3. odôvodnenia) získal žalobca voči žalovanému okamihom nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o zrušení konkurzu na jeho majetok podľa § 45 ods. 2 ZoKV exekučný titul (ktorým je podľa
uvedeného ustanovenia ZoKV zoznam prihlášok, ak prihlásená pohľadávka bola zistená), na podklade

ktorého mohol po zrušení konkurzu iniciovať exekučné konanie, v ktorom by sa domáhal núteného
vymoženia predmetnej pohľadávky, uplatnenej (pred začatím konkurzu žalobou) v tomto konaní.

20. V intenciách už uvedených skutkových a právnych okolností prejednávanej veci súd dospel k
záveru, že zastavenie konania (pre späťvzatie žaloby) v tomto konaní zavinil žalovaný. Bol to totiž práve

žalovaný, na ktorého strane vznikli po začatí tohto súdneho konania skutočnosti (vyhlásenie konkurzu na
jeho majetok, zrušenie konkurzu na jeho majetok), v dôsledku ktorých žalobca dosiahol cieľ sledovaný
týmto súdnym konaním, a to získanie exekučného titulu, na podklade ktorého môže iniciovať nútené
splnenie žalovanej povinnosti voči žalovanému v exekučnom konaní. Dosiahnutím tohto sledovaného
cieľa pominul právny záujem žalobcu na pokračovaní v tomto konaní, keďže by mohlo viesť len k

tomu, čoho sa už žalobou domáhal a čo po jej podaní v dôsledku skutočností na strane žalovaného
aj dosiahol. Logickým dôsledkom tejto procesnej situácie bolo späťvzatie žaloby žalobcom, vedúce k
zastaveniu tohto konania, ktoré pre žalobcu už nemalo ten právny význam, ktorý bol u neho daný pred
nadobudnutím exekučného titulu.

21. Spomenuté skutočnosti, ktoré vznikli po začatí tohto súdneho konania na strane žalovaného, v
dôsledku ktorých žalobca dosiahol cieľ sledovaný podaním tejto žaloby mimo tohto súdneho konania, a
ktoré v súhrne preto potom boli aj dôvodom späťvzatia žaloby, spočívajú konkrétne v nasledovnom: vo
vyhlásení konkurzu práve na majetok žalovaného (čo umožnilo žalobcovi prihlásiť si nárok, uplatnený
žalobou, aj do konkurzu, v ktorom bol správcom konkurznej podstaty uznaný v celom rozsahu) a aj v

následnom zrušení konkurzu, práve ktorého zrušením získal žalobca za splnenia ostatných podmienok
stanovených v § 45 ods. 2 ZoKV voči žalovanému exekučný titul na tú pohľadávku, ktorú si uplatnil
žalobou v tomto súdnom konaní. Uvedené vyhlásenie ako aj následné zrušenie konkurzu na majetok
žalovaného sú jednoznačne z hľadiska posúdenia zodpovednosti za zavinenie konania relevantnými
procesnoprávnymi skutočnosťami, ktoré sa vyskytli výlučne len na strane žalovaného. Keďže v priamej

príčinnej súvislosti s týmito skutočnosťami došlo dôvodne aj k späťvzatiu žaloby žalobcu, zodpovedá
žalovaný žalobcovi v celom rozsahu podľa § 256 ods. 1 CSP za procesné zavinenie zastavenia konania.

22.Žalobcovibypretoztýchtodôvodovpodľa§256ods.1CSPprináležalnároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

23. Žalobca však výslovne v späťvzatí žaloby v súvislosti s konaním o náhrade trov konania uviedol,
že tento nárok si neuplatňuje. Súd, v súlade s dispozičnou zásadou civilného procesu (čl. 7 CSP)
rešpektujúc túto v späťvzatí žaloby explicitne, zrozumiteľne a určito prejavenú vôľu žalobcu, preto II.
výrokomtohtouzneseniapodľa§262ods.1vspojenís§256ods.1CSProzhodol,žežalobcovináhradu

trov konania nepriznáva.

24. Čo sa týka návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku, ktorý návrh bol súčasťou podania, ktorým
vzal žalobca žalobu späť, tak o tomto návrhu súd nemôže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o zastaveníkonania pre späťvzatie žaloby v jednom rozhodnutí. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania pre
späťvzatie žaloby je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP), z ktorého dôvodu o ňom môže rozhodnúť
len sudca (a nie vyšší súdny úradník) (§ 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v

účinnom znení). V konaní podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov(ďalejlen„zákonosúdnychpoplatkoch“),atedaajvkonaníonávrhunavráteniesúdneho
poplatku podľa § 11 zákona o súdnych poplatkoch, koná a rozhoduje (len) vyšší súdny úradník (§ 14
ods. 4 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch). Keďže konať a rozhodnúť o zastavení konania pre
späťvzatie žaloby môže len sudca a o vrátení súdneho poplatku len vyšší súdny úradník, je vylúčené

rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku už v rozhodnutí o zastavení konania pre späťvzatie žaloby,
vydaného sudcom. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku tak rozhodne súd, obsadený vyšším
súdnym úradníkom, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (skôr, ako bude súdne konanie
právoplatne skončené, nemôže vzniknúť dôvod na vrátenie súdneho poplatku pre zastavenie konania).

25. Súd záverom pre úplnosť uvádza aj niektoré procesnoprávne súvislosti, ktoré nastali v priebehu

konania, a ktoré majú vplyv na to, s kým súd v tejto fáze konania koná a komu doručuje písomnosti.
Žalobca (súčasný, ktorý vstúpil do konania na miesto pôvodného žalobcu na základe právoplatného
uznesenia č. k. 24Cb/170/2000 - 46 z 24. augusta 2004) bol pôvodne v konaní zastúpený advokátom
JUDr. Mariánom Valkom, so sídlom Zámocká 5, Bratislava, zapísaným v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory pod č. 1693. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, v dôsledku ktorej

by došlo k zániku žalobcom dňa 16.03.2004 udeleného plnomocenstva, predloženého súdu dňa
21.07.2004. Dôvodom zániku uvedeného plnomocenstva nie je skutočnosť, že advokát JUDr. Marián
Valko v súčasnosti už vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným -
advokátskej kancelárie Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35
916 192, keďže takýto záver nemožno z noriem procesného ani hmotného práva vyvodiť. Z tohto dôvodu

súd aj v záhlaví tohto uznesenia ako zástupcu žalobcu uviedol uvedeného advokáta, ktorému podľa §
110 ods. 1 veta prvá CSP bude doručovať toto rozhodnutie.

26. Na druhej strane, žalovaný bol od podania odporu proti platobnému rozkazu č. k. 24Cb/170/2000
- 19 z 3. októbra 2002 zastúpený advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, so sídlom (v danom čase)

Mostná ul. č. 29, Nitra, zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 1194.
VyhlásenímkonkurzunamajetokžalovanéhouznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2K/40/2002
z 2. septembra 2003 (právoplatným v spojení s rozhodnutím NS SR dňom 03.01.2004) podľa § 14 ods.
1 písm. h) ZoKV zaniklo plnomocenstvo, ktoré žalovaný udelil advokátovi Mgr. Štefanovi Slováčikovi
na zastupovanie v tomto súdnom konaní. Zánik plnomocenstiev udelených úpadcom bol podľa § 14

ods. 1 písm. h) ZoKV jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu. V prípade žalovaného bol však následne
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2K/40/2002 - 400 z 9. februára 2012 konkurz na jeho
majetok podľa § 44 ods. 1 písm. a) a d) ZoKV zrušený. Zrušením konkurzu z týchto dôvodov podľa § 45
ods. 1 časť vety pred čiarkou ZoKV (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 206 ods. 1 ZoKR) zanikli
účinky konkurzu podľa § 14 ZoKV, teda zrušením konkurzu na majetok žalovaného zanikol aj ten účinok

vyhláseného konkurzu, ktorý spočíval v zániku žalovaným udelených plnomocenstiev (naviac, keďže
išlo o ex lege účinok, nešlo o úkon urobený v priebehu konkurzu, v prípade ktorého by sa aplikoval §
45 ods. 1 časť vety za čiarkou ZoKR). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nedošlo inak k zániku
plnomocenstva udeleného žalovaným advokátovi Mgr. Štefanovi Slováčikovi, zrušením konkurzu sa
toto zastúpenie žalovaného advokátom obnovilo a advokát Mgr. Štefan Slováčik je preto od uvedeného

zrušenia konkurzu riadnym zástupcom žalovaného v tomto konaní.

27. Medzičasom došlo k ďalšiemu vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného ako dlžníka, tentokrát
podľa štvrtej časti ZoKR, a to uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31OdK/255/2018 z 12. júna
2018. Aj tento konkurz bol už podľa § 167v ods. 1 ZoKR zrušený oznámením správcu v Obchodnom

vestníku č. 112/2019 z 12. júna 2019 o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku.
Ani toto vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa štvrtej časti ZoKR a ani jeho zrušenie, nemá
nijaký vplyv na to, že udelené plnomocenstvo žalobcom na zastupovanie v tomto konaní advokátovi Mgr.
Štefanovi Slováčikovi je v súčasnosti platné a účinné. Štvrtá časť ZoKR totiž právny účinok vyhláseného
konkurzu spočívajúci v zániku udeleného plnomocenstva neustanovuje (na rozdiel od likvidačného

konkurzu - porovnaj § 52 ZoKR). Súčasne bol aj tento konkurz už zrušený, v dôsledku čoho v tomto
konaní v súčasnosti už nekoná v mene a na účet žalovaného ako dlžníka ex lege správca konkurznej
podstaty (§ 167b ods. 1 ZoKR); účinok vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka podľa štvrtej časti
ZoKR spočívajúci v prechode oprávnenia konať vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúcemukonkurzu na správcu totiž zanikol zrušením konkurzu (§ 167v ods. 4 veta druhá ZoKR). Žalovaný je
preto oprávnený v súčasnosti v tomto konaní konať sám vo svojom mene a na svoj účet, resp. v
zastúpenínímsplnomocnenýmzástupcom-advokátomMgr.ŠtefanomSlováčikom,naudeleniektorého

splnomocnenia bol žalovaný v čase jeho vykonania oprávnený.

28. Súd z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).