Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412225186
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4412225186.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Klevitrans - Kombi group,
s. r. o., Jesenského 44, Štúrovo, IČO: 36 542 351, zastúpený KATONA - Advokátska kancelária, s.
r. o., Nové Zámky, M. Matunáka 11, Nové Zámky, IČO: 47 237 074, o zaplatenie 12.795,91 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 1. decembra
2017, č. k. 13C/163/2013-419, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.12.2017 č. k. 13C/163/2013-419 pri právnom posúdení

podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 12.795,91 eura s príslušenstvom, ako
postihu vo výške 100 % z vyplatenej náhrady škody v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z. z.

2. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v tomto konaní

plný úspech, s poukazom na obsah ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške.

3. O náhrade trov štátu rozhodol podľa čl. 4 CSP s tým, že tieto v sume 89,46 eura uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi na účet OS Nové Zámky, ktorý bol v konaní neúspešný.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd skonštatoval, že podaná žaloba nie je
dôvodná a preto ju zamietol. Ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 12 ods. 2 zák. č.
381/2001 Z. z., voči žalovanému, tak potom je potrebné poukázať na to, že žalobca pokiaľ ide o ťahač
S. nie je v právnom vzťahu so žalovaným, ale so spoločnosťou S. - G. P. N. N. s.r.o., ako leasingovým
prenajímateľom. Táto spoločnosť je vlastníkom ťahača a zároveň aj poisteným (podľa bodu 44.1 tejto
zmluvy ak sa prenajímateľ a nájomca dohodli na službe PZP poistnú zmluvu uzaviera vo svojom mene

nájomca, pričom poisteným je vlastník vozidla). Pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní
je potom leasingový prenajímateľ, t. j. S. - benz P. services N. s.r.o., G., a nie v žalobe žalobcu označený
žalovaný. Čo sa týka pripojeného návesu k ťahaču v čase dopravnej nehody, ktorým mala byť škoda
spôsobená, tak uvedený náves nebol poistený u žalobcu, ale v Komunálnej poisťovni a.s. Bratislava, čo
zasa zakladá nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

5. Vychádzajúc z obsahu fotografií v spise doložených, podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne
zistiť, či k tam zachytenému poškodeniu zvodidiel došlo nárazom návesu alebo nie. Vzhľadom k tomu,že na fotografii č. 1, na ktorej je odfotené poškodenie zvodidiel, nie je sneh v blízkosti zvodidiel porušený,
je pravdepodobne možné konštatovať, že k danému poškodeniu nedošlo pôsobením návesu. Súd
prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím podanej žaloby, ako nedôvodne podanej voči žalovanému

(spoločnosť KX.) vychádzal zo L. o operatívnom leasingu č. XXXXXX - O uzatvorenej medzi žalovaným,
ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou S. - G. P. N. N. s. r. o., G., ako leasingovým prenajímateľom
a to konkrétne z jej bodov 44.1, 49.1 a 51.1.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 12.795,91 eura
s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy. Takisto navrhol aj zmenu súvisiacich výrokov o trovách
konania (účastníkov a štátu). Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania. Podané odvolanie odôvodnil
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

7. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok pasívnej legitimácie zo strany žalovaného, tak súd síce vychádzal

zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. XXXXXX-X, ako aj zo Všeobecných podmienok operatívneho
leasingu (VPOL), avšak uviedol iba tri body, z toho jeden z nich nesprávne. Zo zmluvy o operatívnom
leasingu ani s VPOL však vôbec nevyplýva to, čo v rámci odôvodnenia konštatoval súd prvej inštancie
(18-ty odsek), že ak sa prenajímateľ a nájomca dohodli na službe PZP, tak poistnú zmluvu uzaviera vo
svojom mene nájomca, avšak poistením je vlastník vozidla. V bode 44.1 sa uvádza prenajímateľ, a nie

ako nesprávne uvádza súd, že ide o nájomcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, na
základe akej úvahy dospel súd k záveru , že poisteným je v danom prípade vlastník vozidla.

8. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezobral zreteľ na obsah ust. bodu 2.1, 2.3 a 12.1, 12.3,
12.5 VPOL, z obsahu ktorých je možné usúdiť, že vôľou zmluvných strán bolo to, aby sa poisteným

prevádzkovateľom stal práve nájomca vozidla.

9. Odkaz súdu na rozhodnutie NS ČR 25Cdo 2563/2005, ktoré rieši dopravnú nehodu z r. 1994, teda
ešte pred prijatím právnej úpravy 56/2001 Sb, ktorá rieši problém prevádzkovateľa motorového vozidla,
nie je pre súd záväzný, nakoľko nejde o najvyššiu súdnu autoritu v SR a takisto nevyjadruje ani ustálenú

súdnu prax.

10. Keďže dopravná nehoda sa stala 07.02.20012, kedy už platil zákon č. 381/2001 Z. z., ktorý
pozná pojmy vlastník motorového vozidla (§ 3 cit. zák.) ako aj prevádzkovateľ motorového vozidla (§
2 písm. j/ cit. zák.) potom je zrejmé, že prevádzkovateľom motorového vozidla nemusí byť iba jeho

vlastník alebo držiteľ. Za prevádzkovateľa sa aj podľa judikatúry považuje fyzická alebo právnická
osoba majúca právnu a aj faktickú možnosť s dopravným prostriedkom disponovať a ktorá ho aj
organizovane užíva, či už podľa zmluvy alebo zákona. V danom prípade na základe uzatvorenej zmluvy
o operatívnom leasingu mal žalovaný právnu a aj faktickú možnosť disponovať s vozidlom, ktoré nehodu
spôsobilo. Predmetné vozidlo bolo práve na základe tejto zmluvy o operatívnom leasingu uzatvorenej

dňa 08.02.2011 organizovane užívané žalovaným. Za prevádzkovateľa sa v súčasnosti podľa odbornej
literatúry okrem vlastníka vozidla považuje aj taká osoba, ktorej doterajší prevádzkovateľ prenechal
vozidlo za účelom jeho dlhodobého užívania, aby sa o vozidlo starala a hradila náklady spojené s bežnou
prevádzkou vozidla.

11. Následne sa javí ako plne logické to, že takýto subjekt dlhodobo užívajúci organizovane vozidlo, v
prípade spôsobenia dopravnej nehody, nahlási škodovú udalosť poisťovateľovi, nakoľko prenajímateľ
sa o dopravnej nehode nemusí dozvedieť. Uplatnený nárok je v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č.
381/2001 Z. z., pričom nejde o nárok na náhradu škody, ako mylne uvádza súd v odseku 18 odôvodnenia
rozsudku. Za škodu na zvodidlách aj s prihliadnutím na ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. zodpovedá žalovaný,

ktorý je aj podľa zák. č. 381/2001 Z. z. poisteným.

12. Pokiaľ ide o danosť aktívnej legitimácie na strane žalobcu, tak táto je daná, pretože je potrebné
prihliadať na právo platné v krajine, kde došlo k dopravnej nehode, čo je V. a tu platí, že poistná udalosť
sa vždy likviduje z poistenia ťahača. V tomto smere boli žalobcom predložené dve rozhodnutia (20b

301/04K a 90ba/00z) súd ich však vôbec nezohľadnil. Takisto nie je možné súhlasiť ani s konštatovaním
súdu, že k poškodeniu zvodidiel nedošlo pôsobením návesu, pretože nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne správne a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania. Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodli v leasingovej zmluve na PZP

službe, čo sa aj dohodli, poistnú zmluvu o zodpovednosti uzatvára vo vlastnom mene a na vlastné
nákladyprenajímateľ,ktorýmjepodľatechnickéhopreukazuspoločnosťS.-G.P.N.N.s.r.o.Y.žalovaný
ani nemal vedomosť o poistnej udalosti, o ktorej sa dozvedel až z rozhodnutia súdu a preto si nemohol
splniť svoju oznamovaciu povinnosť.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení (replike) na písomné vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu
uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ako aj odvolacom petite, tak ako bol naformulovaný v jeho
odvolaní zo dňa 20.12.2017. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok NS SR zo dňa 31.08.2010
sp. zn. 4Cdo/54/2009. V prejednávanej veci je podľa názoru žalobcu nepochybne daná zodpovednosť
žalovaného za vzniklú škodu podľa § 420 Obč. zák., pričom táto skutočnosť sama o sebe postačuje k
uplatneniu nároku na náhradu vyplateného poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.

Záver prvoinštančného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného
nie je správny.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V danej prejednávanej veci prvoinštančný súd svoje zamietavé stanovisko k uplatnenému nároku zo
strany žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 12.795,91 eura s príslušenstvom odôvodnil tým, že na strane

žalovaného nie je pasívna vecná legitimácia, pričom aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu predmetnej
žaloby nevzhliadol ani na strane žalobcu. Okrajovo sa vyjadril aj k vzniku škody na zvodidlách, ktorá
nebola spôsobená činnosťou návesu.

18. Odvolací súd nesúhlasí s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že v žalobe označený

žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Vychádzajúc aj z obsahu
odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/54/2009 zo dňa 31.08.2010 (R 32/2014) je možné vyvodiť
ten záver, že snahou a úmyslom zákonodarcu bolo v súvislosti s prijatím zák. č. 381/2001 Z. z.,
vymedzenie v čo najširšom slova zmysle okruhu tých osôb, na ktoré sa poistenie zodpovednosti
vzťahuje. Na uvedený záver reaguje aj samotný obsah ust. § 4 ods. 1 tohto zákona, ktorý nezahrňuje

taxatívny výpočet tých osôb, na ktoré sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje. Jedná sa totiž o
univerzálne určenie tým spôsobom, že tento druh poistenia sa vzťahuje na každú osobu, u ktorej je
daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z objektívnej
zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 a nasl. Obč. zák., resp. za zodpovednosť za škodu v zmysle
§ 420 a nasl. Obč. zák., zák. č. 381/2001 Z. z. neuvádza. Samotný obsah ust. § 2 písm. f/ v spojení

s obsahom ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., je potrebné vykladať v tom kontexte, že poisteným
sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa k
tomu, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu podľa § 427 a nasl., alebo podľa § 420 a nasl. Obč. zák.19. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že škodu na zvodidlách diaľnice v Rakúsku spôsobil
vodič žalovaného V. A., čím je daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 2 Obč. zák.,
nakoľko škoda bola spôsobená právnickou osobou pri jej činnosti osobou na túto činnosť poverenou.

Keďže za takúto škodu zodpovedá žalovaný, potom je aj poistený. Uvedené následne postačuje k
uplatneniu regresného nároku žalobcu proti žalovanému podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zák. č. 381/2001
Z. z., pretože to bol práve žalovaný (nájomca), ktorý žalobcovi a zároveň aj prenajímateľovi v rozpore s
ust. § 10 ods. 1 písm. h/ cit. zák., ako aj s článkom 51.1 Všeobecných podmienok obchodného leasingu
neoznámil vznik poistnej (škodovej) udalosti v lehote do tridsať dní. Existencia právneho vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným, ktorú súd prvej inštancie nemal za preukázanú, a kvôli ktorej podanú žalobu,
ako jedného z hlavných dôvodov aj zamietol, je podľa názoru odvolacieho súdu daná tým, že žalovaný
dlhodobejšie prevádzkuje poistené vozidlo u žalobcu, čím je na základe ust. § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001
Z. z., poisteným, na ktorého sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

20. Odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje a zároveň aj nesúhlasí s argumentáciou
prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože náves, ktorým
mala byť škoda spôsobená nebol poistený u žalobcu, ale v Komunálnej poisťovni a. s. V tejto súvislosti
rozhodovacia prax na Slovensku a aj v V. vychádza z toho, u ktorej poisťovne bol poistený ťahač, a
nie náves.

21. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu s poukazom na ust. § 391 ods. 2
CSP po vykonanom dokazovaní (najmä posúdením obsahu pripojených listinných dôkazov) rozhodnúť
o opodstatnenosti uplatnenej žaloby zo strany žalobcu, t. j., či je dôvodne podaná, alebo nie. Záverom
odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že Zákon o povinnom zmluvnom poistení za škodu

spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovmáčíslo381/2001
Z. z., pričom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dvakrát uviedol nesprávne číslo
tohto zákona 381/202 Zb.

22. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil za dôvodné a

rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).