Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201712
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416201712.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcov: 1. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W.,
3. J.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 4. V.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XXXX/X, XXX XX W. a 5. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX W., všetci

žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom kancelárie Hlavná
č. 45, 080 01 Prešov proti žalovanému: L. a K. Y., so sídlom Y. XXX, XXX XX Y., J.: XX XXX XXX,
právne zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom kancelárie Štefánikova č. 8, 058
01 Poprad, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní voči rozsudku Okresného
súdu Kežmarok, sp.zn. 9C/63/2016-604 zo dňa 21.05.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesení č. X až XX/XXXX,
ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 07.02.2016. Neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia sa domáhali z dôvodu, že dňa 07.02.2016 sa v K. dome v Y. konalo riadne valné
zhromaždenie podielnikov L. a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Y.. Na predmetnom
valnom zhromaždení došlo k niekoľkým pochybeniam, ktoré podľa názoru žalobcov zakladajú

nezákonnosť akýchkoľvek uznesení, ktoré boli na ňom prijaté a tiež uznesení, ktoré budú prijaté ďalšími
valnými zhromaždeniami žalovaného, ktoré by sa mali konať po termíne 07.02.2016.

2. Okresný súd Kežmarok, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“), rozhodol, že cit.:

„Súd určuje neplatnosť uznesení č. 1/2016, 2/2016, 3/2016, 4/2016, 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016,

9/2016, 10/2016 a 11/2016, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 07.02.2016.

Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 5 ods.

2, § 5 ods. 3 a § 5 ods. 4, § 13 ods. 1,2,3,4,5, § 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 15 ods. 1, 2 3, 4, 5, § 18
ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len zákon o pozemkových
spoločenstvách), § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 33 ods. 1, § 49, § 3 ods. 1 Občinaskeho zákonníka, čl. 5
Civilného sporového poriadku, ako aj čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri dotknutom valnom zhromaždení zo dňa 07.02.2016 sa

súd pri dokazovaní sústredil na primárnu otázku a to skutočnosť, či toto valné zhromaždenie bolo
uznášaniaschopné, pretože len v takom prípade mohlo prijímať akékoľvek rozhodnutie. Vychádzajúcz počtu veľkosti podielov v prepočte na hlasy, celkový počet hlasov by mal byť 16 529 (podľa výmer)
a počet hlasov 8 265 predstavuje polovicu. Na to, aby v súlade so Zmluvou o založení spoločenstva
bolo akékoľvek valné zhromaždenie uznášaniaschopné, to znamená, aby mohlo prijímať akékoľvek

rozhodnutia, musia sa na ňom zúčastniť členovia s nadpolovičným počtom dielov. V tomto prípade
v zápisnici z valného zhromaždenia sa uvádza, že sa ho zúčastnili členovia s počtom podielov
predstavujúci za daného stavu nadpolovičnú väčšinu, a z toho pohľadu by sa mohlo javiť, že valné
zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Vykonaným dokazovaním v konaní však bolo bez akejkoľvek
pochybností súdom zistené, že množstvo hlasov bolo falošne získaných či už v rozpore s príkazom

splnomocniteľa. Zároveň bolo súdom zistené, že pri ich sčítaní došlo k manipuláciám v snahe navýšiť
počet hlasov. Ak by sa odpočítali takto získané a hlasy, ktoré nebolo možné vyškrtnúť z prezentácie a ak
by sa odpočítali aj hlasy na základe splnomocnení, ktoré neboli schválené výborom a nemali náležitosti
plnej moci, tak jednoznačne valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné, a teda nemohlo platne
prijímať žiadne rozhodnutia. Pokiaľ sa za tohto stavu žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení,
ktoré predmetné valné zhromaždenie prijalo, je návrh v celom rozsahu opodstatnený, a to už len z

pohľadu súdom konštatovanej skutočnosti, že predmetné valné zhromaždenie vzhľadom nespĺňalo
základnýpredpokladpreto,abybolouznášaniaschopné,t.j.nezúčastnilisahočlenoviasnadpolovičným
počtom dielov. Porušenie práv žalobcov súd videl aj v tom, že žalovaný podľa veľkosti vlastnených
podielov spoločnej nehnuteľnosti, neviedol riadne zoznam svojich členov so zodpovedajúcou veľkosťou
vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti tak, ako to mal robiť v zmysle zákona. V čase konania

valného zhromaždenia nemal riadne zistený reálny počet a mená svojich členov ako aj výšku ich
spoluvlastníckych podielov. Nesporným je proces zvolania valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané
včas a riadne a v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ako
aj samotným zákonom č. 97/2013 Z.z.. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že zástupcovia W.
A. ktorí boli aj podielnikmi žalovaného, čo potvrdil aj svedok Q. S., pripravili a zorganizovali za účelom

zachovania si poľovného práva a ovládnutia spoločenstva vlastný plán, ktorý ignoroval program valného
zhromaždenia, mienili odvolávať orgány spoločenstva, na čom sa už skôr dohodli. Súd prvej inštancie
mal za to, že pre tento zámer predmetná skupina, ktorá neskôr aj ovládla na zhromaždení orgány
spoločenstva, resp. niektorí jej členovia, sa neštítili ani falšovať či predkladať falošné plnomocenstvá
a bez pochýb dokazovanie preukázalo, že nešlo o ojedinelé, ale priam mnohonásobné konanie. Z

číslovaných plnomocenstiev, ktorých bolo zrejme len 140 a tých ktorých zaslala notárka v počte 150
boli plnomocenstvá vyhotovené W. združením a osoby registrujúce účasť na valnom zhromaždení boli
nútené členmi W. združenia tieto plnomocenstvá akceptovať. Podľa súdu prvej inštancie tieto plné
moci tak nemohli byť overiteľné, resp. chránené. Z dokazovania vyplynulo, že viacero týchto plných
mocí bolo falošných a to tak, že splnomocniteľ ich vôbec neudelil a jeho podpis bol falošný alebo sa

jednalo preukázateľne o plnomocenstvá vystavené na už mŕtve osoby. Množstvo plných mocí nebolo
vypísaných ani rukou splnomocniteľa, vypisovali ich vlastnoručne splnomocnenci rovnakým písmom, u
niektorých sa nápadne podobali podpisy, niektoré nemali celé meno alebo bolo použité viacero druhov
písma, čo nevzbudzuje ich dôveryhodnosť. Podľa zoznamu podielnikov by združenie malo mať 652
známych podielnikov z radov fyzických osôb, taktiež B. republiku ako vlastníka štátnych pozemkov a 160

neznámych vlastníkov, pričom za týchto koná B. pozemkový fond. Podľa čísiel plnomocenstiev, ktoré
boli súdu známe zo spisu plynie, že plnomocenstiev bolo zaslaných zrejme minimálne 587, keďže toto
je najvyšším číslom na poslednej plnej moci v súdnom spise. Táto skutočnosť však nekorešponduje s
počtom osôb podľa prezenčnej listiny. Z vyjadrenia notárky plynie, že celkom registrovala na valnom
zhromaždení 300 plných mocí (č. l. 238) a zaslala ich súdu. Súd tieto plnomocenstvá prepočítal a

zistil, že ich nie je 300, ale len 290 a že z tohto počtu číslovaných plnomocenstiev je 140. Počtom 150
plnomocenstiev bolo tých, ktoré vypracovalo W. združenie. Zjavne teda 10 plných mocí chýba. Súd
mal za preukázané, že bolo sfalšované plnomocenstvo V. D. z C. R., taktiež poľovník V. registroval
poverenie za V. M. z Y., ktorý v tom čase už bol mŕtvy. W. K. registroval plnomocenstvo za P. D. z
K., hoci tá už zomrela v januári 2015. Takisto mal byť prítomný ako účastník zhromaždenia aj V. F.,

nar. v roku XXXX, hoci ten už je mŕtvy od roku XXXX a rovnako pani K. A. nikoho nesplnomocnila,
ale jej plnomocenstvo predložil rovnako poľovník J.. S.. Viaceré osoby ako Q. X., B. R., Q. V., Q. C.,
Y. W., V. Y., V. F., F. J., K. S., V. F., J. M., K. T., Y. R., J.. Q. T., kaník V., Q. A., V. D., K. R., V. T.,
magda V., V. Q., Q. M., P. X., V. X. vyhlásili, že pri udeľovaní splnomocnenia členom poľovníckeho
združenia A. boli uvedení do omylu, pretože ho dali iba na užívanie pozemku za účelom poľovania a

nie na odvolávanie členov výboru, ktoré nakoniec nebolo ani v programe a žiadajú pre zneužitie plnej
moci o neakceptovanie splnomocnenia a o nezarátanie do prezentácie pre zneužitie plnej moci už v
prebehnuvšom hlasovaní , či / niektorí z nich /ako aj v budúcich prípadných hlasovaniach. V. K. potvrdila,
že boli zneužité plné moci niektorých osôb aj na iné účely, nielen na hlasovanie za výkon poľovnéhopráva. Súd prvej inštancie taktiež z vykonaného dokazovania zistil, že plnomocenstvá totožné pod č.
536 boli dve. Podpísali ich tak V. R., ako aj P. Q., hoci muselo byť zaslané iba jednej z nich. Ak súd
prvej inštancie zohľadnil započítanie falošných plných mocí a mocí, ktoré možno považovať vzhľadom

na ust. § 22 ods. 2, § 33 a § 49 Obč. zákonníka za neplatné, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k tomu,
aby bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Za daných okolností je podľa názoru súdu následne
veľmi otázne či valné zhromaždenie predmetného urbárskeho spoločenstva bolo v čase konania vôbec
uznášaniaschopné. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že prezentácia
ako bola vykonaná a následný postup nepreukázal, že zhromaždenie bolo vôbec uznášaniaschopné.

Taktiež v priebehu konania bol súdom zistený aj celý rad ďalších sporných skutočností. Súd už ďalej
neriešil to, či dočasný riadiaci môže ukončiť valné zhromaždenie, avšak predbežne konštatoval, že ak to
zákon nezakazuje, tak zrejme dočasný riadiaci môže ukončiť valné zhromaždenie. Žalovaný nie je štátny
orgán, takže môže konať všetko, čo zákon nezakazuje. Taký prípad by mali riešiť vnútorné dokumenty
spoločenstva, to ich však doposiaľ neprijalo. Ak schôdza nebola zrejme uznášaniaschopná, tak zrejme
mal a mohol. Ak ju ukončil nemalo sa v nej už pokračovať. Takéto pokračovanie odporuje zneniu a

výkladu uvádzaného zákona. Z takto opísaného postupu súd vyhodnotil zo strany žalovaného zrejmú
prevažujúcu motiváciu poškodiť, či znevýhodniť niektorých spoluvlastníkov a získať z takéhoto konania
aj svoj prospech. Takýto výkon práv odporuje dobrým mravom a vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 262 ods. 2 a ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd predmetný rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní ďalej uviedol,
že žiadne dokazovanie ohľadom údajne falošne získaných hlasov a ich použitia v rozpore s príkazom

splnomocniteľa v konaní nebolo vykonané. Výrok súdu odporuje skutkovému stavu a neobsahuje
právne relevantné skutočnosti. Rozsudok je nesprávny a vychádzajúc zo znenia textu nezrozumiteľný.
Súd z takto vykonaného dokazovania zistil nad všetku pochybnosť neuznášaniaschopnosť valného
zhromaždenia. Splnomocnenia, ktoré boli udelené spoluvlastníkom však podľa názoru žalovaného
zodpovedajú zákonnej požiadavke na zastupovanie na základe splnomocnenia podľa Občianskeho

zákonníka. Súd nemôže prihliadať na jednoduché tvrdenia žalobcov a rozhodnúť bez náležitého
zistenia a preukázania údajného falšovania splnomocnení. Ani bez náležitého zistenia a preukázania,
v akom rozsahu a ktoré konkrétne splnomocnenia boli údajne falošné. Súd nemôže ani prihliadať
na späťvzatie niektorých splnomocnení, keďže tieto boli údajne späťvzaté, až po skončení valného
zhromaždenia. Sporné plnomocenstvo V. D. nebolo v prezenčnej listine zaregistrované a z tohto dôvodu

nemohlo ovplyvniť výsledky hlasovania na zhromaždení, čím sa súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec
nezaoberal. Súd zároveň poukazoval na množstvo listinných dôkazov aj z rokov 2014 a 2015, tieto s
prejednávaným návrhom nemajú žiadnu relevantnú súvislosť. V odôvodnení rozhodnutia súd neuvádza
aký význam pre jeho rozhodnutie, ten ktorý z listinných dôkazov má. Z uvádzaného možno tiež odvodiť
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj konšpiračné

teórievpodobezosnovaniaplánovzostranyW.združeniaA.,akoajexistenciurušičkysignálumobilného
telefónneho spojenia na valnom zhromaždení, pričom tieto nemajú miesto v odôvodnení súdneho
rozhodnutia a nezodpovedajú zákonnému princípu nestrannosti súdu. Všeobecný súd by nemal byť
vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, teda jeho rozhodnutie musí byť
konzistentnéajehoargumentymusiapodporiťpríslušnýzáver.Súdvodôvodnenírozhodnutiapoukazuje

na zaužívanú prax pozemkového spoločenstva, že splnomocnenia boli číslované a z toho odvádza pre
žalovaného nepriaznivé následky. Ani zákon a ani zmluva o založení pozemkového spoločenstva, takéto
obmedzujúce ustanovenie neobsahuje. Žiadne kogentné ustanovenie predmetného zákona neurčuje
naplniť žalobcom a súdom vyžadovanú formu splnomocnenia. Splnomocniteľovi nemožno uprieť jeho
zákonom a ústavou garantované právo nechať sa zastupovať podľa svojej slobodnej vôle. V spise sa

nachádzajú prezenčné listiny, ktoré boli predložené žalobcami, ako aj prezenčná listina, ktorá spĺňa
podmienky pre riadne konanie valného zhromaždenia a na tejto prezenčnej listine nachádza plný
počet podielnikov, teda 652, ako aj Slovenská republika zastúpená B.. Kontrola prezenčných listín bola
v úvode prezentácie valného zhromaždenia odobrená žalobcom v štvrtom rade, ako aj predsedom
dozornej rady. Predseda výboru nemal zákonnú možnosť zhromaždenie ukončiť, keďže ho riadne otvoril

a konštatoval jeho uznášaniaschopnosť. V tomto momente bol jediným orgánom, ktorý mohol prijímať
akékoľvek uznesenia (vrátane uznesenia o ukončení zhromaždenia) samotné valné zhromaždenie.
Po otvorení zhromaždenia a vyslovenia uznášaniaschopnosti zhromaždenia predseda výboru nemá
žiadne právomoci či kompetencie, okrem moderovania priebehu zhromaždenia. Žalobcovia a odídenciz valného zhromaždenia, ktorí sa prezentovali a boli zapísaní do prezenčnej listiny boli aj prítomní na
zhromaždení. Týmto je zrejmé, že zhromaždenie nebolo znovu zvolané, ale sa pokračovalo v riadne
zvolanom zhromaždení zákonným spôsobom, a to za účasti nadpolovičnej väčšiny v pomere 51,36 % k

celkovej výmere spoločných pozemkov. Spôsob odvolávania členov výboru nie je v zákone, ani v zmluve
o založení pozemkového spoločenstva nijako upravený. Žalovaný postupoval analogicky ako pri voľbe
členov výboru. Pri počítaní hlasov v následnom hlasovaní sa spočítali hlasy prítomných podielnikov
a ich splnomocnených zástupcov v rokovacej sále na hlasovacích lístkoch a zistila sa nadpolovičná
väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. Všetky uznesenia valného zhromaždenia boli prijaté v

súlade s požiadavkou zákona a teda boli platne prijaté. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa
07.02.2016 je tiež nesporné, že prítomní členovia spoločenstva verejným hlasovaním prijali uznesenie,
že valné zhromaždenie bolo riadne zvolané a je uznášaniaschopné. Žalovaný považuje rozhodnutie
súdu za nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko každý má právo na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a právo na spravodlivý súdny proces.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí vo svojom písomnom vyjadrení uviedli,
že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dostatočným
a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre meritórne rozhodnutie podstatnými skutkovými
okolnosťami, na ktoré aplikoval relevantné právne predpisy. Podľa názoru žalobcov odôvodnenie
napadnutého rozsudku je jasné, zrozumiteľné a výstižné. Súd v ňom šiel nad rámec nutne potrebnej

právnej kvalifikácie a vykonania dôkazov, ktoré vykonal a vyhodnotil ich jednotlivo, a tiež vo vzájomných
súvislostiach. Žalovaný v odvolaní uvádza zavádzajúce tvrdenie, podľa ktorého žalobca v 1. rade Q.
A., ako predsedajúci valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 07.02.2016, toto valné zhromaždenie
otvoril, keď mal zistiť a vyhlásiť, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné. Takéto jeho vyhlásenie je
zachytené v notárskej zápisnici, ktorú vyhotovila notárka Q.. B.. Táto skutočnosť, resp. konštatovanie, je

však iba orientačné. To, či valné zhromaždenie je v konkrétnom prípade uznášaniaschopné vždy overuje
a potvrdzuje mandátová komisia. K jej ustanoveniu však na valnom zhromaždení vôbec nedošlo, keďže
sa skončilo predčasne. Žalovaný však toto predčasné ukončenie valného zhromaždenia neakceptoval.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že podľa bodu čl. 5, bod 3 Zmluvy
o pozemkovom spoločenstve zastupovať vlastníka spoločnej nehnuteľnosti na valnom zhromaždení

môže iba iný vlastník spoločnej nehnuteľnosti, príbuzní v priamom rade, manžel, resp. manželka alebo
súrodenec. Súd zároveň zistil, že z predložených splnomocnení nebolo možné zistiť, či tieto spĺňajú
uvedenú požiadavku. To bol ďalší dôvod, pre ktorý súd dospel k záveru, že splnomocnenia sú neplatné.
Napadnutý rozsudok tak vo svojom odôvodnení neobsahuje žiadne konšpiračné teórie, ale na základe
riadne preukázaných skutočností v ňom súd vyvodzuje skutkové a právne závery, ktoré náležite, a

miestami nad rámec, svoje povinnosti zdôvodnil. V zmysle čl. 7, bod 3, tretej vety zmluvy, výbor je
uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. To znamená, že na to,
aby mohol právny zástupca pripraviť odvolanie, musel mať na to priamy pokyn žalovaného. Tento pokyn
by musel byť schválený nadpolovičnou väčšinou všetkých členov výboru, teda aspoň 5 členmi. Keďže v
súčasnosti má výbor de facto len 4 členov, je vylúčené, aby takýto pokyn mohol byť zo strany žalovaného

právnemuzástupcovidaný.Akbol,jednásaorozhodneprotiprávnekonanie.Žalovanýtakfaktickynemá
právnu subjektivitu. Vzhľadom na vyššie uvedené majú žalobcovia za to, že odvolanie bolo podané
neoprávnenouosobou,atonapriektomu,žesplnomocnenieadvokátanaprávnezastupovanienemožno
podľa Civilného sporového poriadku obmedziť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Základnou a podstatnou námietkou žalovaného bola nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia súdu
prvej inštancie a to z dôvodu, že súd prvej inštancie konštatoval neuznášaniaschopnosť valného

zhromaždenia, pričom k uvedenému záveru súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ktoré konkrétne plnomocenstvá považoval súd za
neplatné a ktoré z nich považoval za sfalšované. Súd konštatoval neplatnosť, resp. sfalšovanie
jednotlivých plnomocenstiev bez uvedenia konkrétnych číselných údajov o počte neplatných hlasov.K takémuto záveru dospel bez náležitého zistenia a preukázania neplatnosti, resp. falšovania
splnomocnení. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z akejsi zaužívanej praxe
pozemkového spoločenstva o číslovaní plnomocenstiev, pričom takáto povinnosť ani zo zákona, ani

zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva nevyplýva, a napriek tejto skutočnosti súd prvej
inštancie odvodil pre žalovaného nepriaznivé následky v podobe neplatnosti plnomocenstiev. Taktiež sa
v rámci nepreskúmateľného a zmätočného odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie riadne
nezaoberal v spise sa nachádzajúcimi prezenčnými listinami, ktoré boli predložené žalobcami, ako aj
prezenčnou listinou, ktorá spĺňala podmienky pre riadne konanie valného zhromaždenia. Rovnako súdu

vyčítal konšpiračné teórie uvádzané v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré mali spočívať v tvrdeniach
súdu o zosnovaní plánov W. A. voči pozemkovému spoločenstvu, ako aj existenciu rušičky signálu
mobilných telefónov v čase a mieste konania valného zhromaždenia bez toho, aby súd prvého stupňa k
týmto skutočnostiam vôbec vykonal akékoľvek ďalšie dokazovanie, a tieto závery uvedené v rozhodnutí
oprel iba o tvrdenia samotných žalobcov.

10. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách každý člen
spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru
účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa ust. § 9 ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je
členom seba samého nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.

11. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje, podľa §
14 ods. 7 písm. a) b) i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach
podľa § 14 ods. 7 písm. c) f) g) h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov
spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond,
podľa ust. § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiel je na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje

alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa ust. § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci
spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva
majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu je záver súdu o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia

žalovaného zo dňa 07.02.2016 predčasný a nedostatočne odôvodnený. Tento záver nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie pri základnom hodnotení uznášaniaschopnosti valného
zhromaždenia často krát v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza iba domnienky a dohady, a to najmä
tam, kde je potrebné konštatovať konkrétne číselné údaje o počte platných a neplatných plnomocenstiev.
Je tomu napr. aj v odseku č. 68 rozsudku súdu , kde súd prvej inštancie uvádza, že plnomocenstiev bolo

zaslaných „zrejme minimálne 587“. Rovnako v ods. 72 uvádza, že boli zneužité plné moci „niektorých
osôb“, pričom tieto osoby nekonkretizuje. Rovnako neurčitosť záverov a vyhodnotenia dokazovania
vyplývaj aj z odseku č. 79 rozsudku, kde súd prvej inštancie síce uvádza, že ak započítava falošné
plné moci, ako aj plné moci, ktoré považuje za neplatné podľa ustanovení Obč. zákonníka, v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k tomu, aby bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné. Ktoré konkrétne

plné moci považuje za falošné, resp. ktoré konkrétne plné moci považuje za neplatné, však súd prvej
inštancie vo svojom odôvodnení už neuvádza, a to ani konkrétnymi číslami plných mocí, ako ani
osobami, ktoré ich udelili, resp. počtom hlasov, ktoré na tieto falošné, resp. neplatné plné moci pripadajú.
Rovnako tak neurčitosť záveru vyplýva aj z odseku č. 83 rozsudku, kde súd uvádza, že považuje za
veľmi otázne údaje o tom, či predmetné urbárske spoločenstvo a jeho valné zhromaždenie bolo v

čase konania vôbec uznášaniaschopné, pričom však vzniknutú „otáznosť“ bližšie nešpecifikuje, ani
neuvádza, ktoré údaje má na mysli. Rovnako tak súd v rámci vykonaného dokazovania sa náležite
nezaoberalprezenčnýmilistinamikvalnémuzhromaždeniu,pričomtietosaakolistinnédôkazyvsúdnom
spise nachádzajú. Rovnako nevykonal porovnanie prezenčných listín s listinnými dôkazmi v podobe
plnomocenstiev nachádzajúcich sa v súdnom spise a z uvedeného ani neurobil konkrétne porovnávacie

závery.Prikomplexnomposudzovaníplnomocenstievsasúddostatočnekonkrétneapodrobnezaoberal
iba niektorými (uvedené v odseku č. 70 rozhodnutia - falošné plnomocenstvá a odseku č. 71 rozhodnutia
- zneužité plnomocenstvá). Zároveň však už neporovnáva tieto plné moci s prezenčnými listinami,
notárskou zápisnicou a ich prípadným započítaním do kvóra nadpolovičnej väčšiny. Taktiež čo sa
týka plnomocenstiev, ktoré mali byť údajne zneužité súd prvej inštancie iba príkladne uvádza niektoré

osoby. V odôvodnení neuviedol skutkový priebeh ich zneužitia a ten ani nepodradil pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu. Možno teda konštatovať, že bez riadne vykonaného dokazovania a bez riadne
uvedených logických porovnávacích úvah (porovnania číselných údajov pomeru platných či neplatnýchhlasovacích práv) a bez konzistentných záverov súd prvej inštancie konštatoval neuznášaniaschopnosť
valného zhromaždenia.

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu riadne vykonať dokazovanie ohľadne dosiahnutia kvóra
v podobe nadpolovičnej väčšiny členov žalovaného na valnom zhromaždení konanom dňa 07.02.2016.

Súd jednotlivo preskúma v dostatočnom rozsahu plnomocenstvá nachádzajúce sa v súdnom spise.
Tieto zároveň porovná s prezenčnými listinami vyhotovenými k dotknutému valnému zhromaždeniu
a notárskej zápisnici. Následne v prípade vyslovenia právneho záveru o zneužití plnomocenstiev,
neplatnosti plnomocenstiev, resp. falšovania plnomocenstiev uvedie súd prvej inštancie, ktoré konkrétne
plnomocenstvá považuje za sfalšované a z akých dôvodov, ktoré plnomocenstvá považuje za neplatné
a z akých dôvodov, a ktoré plnomocenstvá považuje za zneužité a z akých dôvodov. Tieto závery

zároveň podradí pod konkrétnu hmotnoprávnu normu. Následne k plnomocenstvám, ktoré z týchto
dôvodov nebude možné započítať do kvóra nadpolovičnej väčšiny pri hlasovaní, uvedie konkrétne
množstvo hlasov, resp. percentuálny údaj v porovnaní s potrebou dosiahnutia kvóra nadpolovičnej
väčšiny tak, aby bolo zrejmé, či po vyhodnotení jednotlivých plnomocenstiev súdom prvej inštancie bolo
valné zhromaždenie vyhodnotené ako uznášaniaschopné, alebo neuznášaniaschopné. Až v prípade,

že súd dospeje k názoru, že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné v momente jeho započatia,
následne vyhodnotí či táto uznášaniaschopnosť trvala aj po odchode viacerých členov valného
zhromaždenia. Teda vyhodnotí uznášaniaschopnosť k momentu, keď došlo k ďalšimu pokračovaniu
valného zhromaždenia po odchode predsedu a spisovaniu notárskej zápisnice. Až následne sa bude
z pohľadu právneho posúdenia veci zaoberať možnosťou, resp. nemožnosťou pokračovania valného

zhromaždenia bez prítomnosti jeho predsedu.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu
časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).