Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/274/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220627
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119220627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: C. P., F.. XX.XX.XXXX, T.

F. T. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 792,06 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 200,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 585,48 eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/200/2018 zo dňa 22.2.20198 bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa úspešná. Žalobou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2019.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:

4. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorila dňa 26.2.2014 zmluvu o úvere č. 8500042136, na základe ktorej mal
byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 420,- eur, ktorý sa zaviazala splácať 42 mesačných splátkach
po 22,51 eura. V zmluve si strany dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,05%. Podľa zmluvy
mala RPMN predstavovať 69,24%. Priemerná RPMN bola vo výške 46,30%. Celková čiastka úveru
predstavovala sumu 945,42 eura. Z oznámenia zo dňa 7.11.2014 vyplýva, že žalobkyňa uhradila všetky
záväzky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa prehľadu platieb žalobkyňa uhradila
žalovanému celkovo sumu 945,42 eura.

27. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky tak súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým
právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho,
aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať,
pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Pokiaľ ide o namietanú neprípustnosť žaloby súd poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017, ktorý pripustil,
že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Taktiež podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnomprípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale
na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A
nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.
28. Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku v bode 8.1 a 8.4 zmluvy. Vykonaným
dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že zmluvná
podmienka, ktorú dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti

maximálne troch akýkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd z iných konaní
žalovaného má vedomosť o tom, že ten pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľom poplatok
za vyššie uvedenú službu. Navyše tvrdenie žalobkyne o tom, že jej bol stiahnutý poplatok vo výške
60,06 eura žalovaný ani nepoprel. Poplatok vo výške 60,06 eura (v zmluve je uvedená suma 215,75
eura) predstavuje 14,3% z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa službu spočívajúcu
v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu

práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v prvom rade namietal, že zmluvná
podmienka by mala byť vylúčená zo súdnej kontroly, pretože je individuálne dojednaná. K tomu súd
uvádza, že už v konaní 20C/39/2014 vypočul ako svedka obchodného zástupcu žalovaného, a ktorý
uviedol,žepodmienkouuzavretiazmluvyorevolvingovomúvereboloajuzatvoreniedohodyoposkytnutí
služby, nakoľko táto dohoda o poskytnutí služby sa uzatvára ku každej zmluve o revolvingovom úvere.

Navyše nie je možné považovať toto dojednanie za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie,
nakoľko žalobkyňa, hoci mala možnosť sa s ním oboznámiť pred samotným podpisom čl. 8 bod 1 a 4,
nemohla však ovplyvniť obsah tohto ustanovenia. Spotrebiteľ je teda povinný zaplatiť za službu, ktorú
ešte nevie, či v budúcnosti využije, a ktorá je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom
úvere. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech

spotrebiteľa, a preto je neprijateľná.
30. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia tak v zmluve si žalobkyňa a žalovaný dohodli úrok vo
výške 70,05%. Súd je toho názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov

občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny
úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a
princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa
údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských
úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014 pri úveroch od 1 do 5 rokov na

úrovni 11,16% ročne ().
Dohodnutá výška úrokov 70,05% ročne uvedená v zmluve podstatne /viac ako 3 šesťnásobné/
prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci február 2014. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje

vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri
bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého
úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak
neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby
veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na

Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška
zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako
100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov
za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval
súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru

úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53

ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako
absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková
sadzba vo výške 70,05% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle §
41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného je predmetný úver potrebné považovať za bezúročný.“Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne

uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy (§ 3 zák. č.
250/2007 Z.z.). Finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 585,48 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú
sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že účelom

ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo
neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za
to,žetietosvojeprávamuselspotrebiteľnásledneúčelneuplatňovaťalebobrániťvsúdnomkonaní,anie
primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na ich uplatnenie v súdnom
konaní). Žalovaný preto tvrdí, že nie sú preto splnené podmienky pre uplatňovanie žalovaného nároku.
Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobkyňa podala aj iné žaloby o zaplatenie finančného zadosťučinenia,

a o ktorých sú vedené konania pod sp. zn. 20Csp/136/2019. Žalobkyni pritom nebránila žiadna
objektívna prekážka uplatňovania požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie už v danom
konaní, a to aj s odkazom na rozhodnutie sp. zn. 20Csp/200/2018 (napríklad aj formou zmeny žaloby,
ktorú Civilný sporový poriadok upravuje ako prostriedok na rozšírenie uplatňovaného nároku čo do
dôvodov, výšky práve aj s poukazom na hospodárnosť civilného procesu). Ak by účelom ustanovenia § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. malo byť priznanie primeranej satisfakcie spotrebiteľovi, potom je zrejmé,
že skutkovo a právne neopodstatnené multiplikovanie súdnych sporov sleduje dosiahnutie iného účelu,
ako má na mysli toto ustanovenie. Postup žalobkyne sa javí ďalej tak, že začatím separátnych konaní
neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale vždy len na základe parciálnych skutočností a
skutkových okolností. Žalovaný preto tvrdí, že je na mieste posúdiť žalobu aj s poukazom na dodržanie

zásad vyjadrených v článku 3 a 5 Civilného sporového poriadku. Opísaný postup žalobkyne je nielen
príkladom toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že
žalobkyňa takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 uvedeného zákona, pretože nesleduje
dosiahnutie účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia.
Na túto skutočnosť poukázal vo svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v Prešove

v rozsudku sp. zn. 14Co/91/2012. Nejestvuje žiadny oprávnený, zákonný a ani logický dôvod, aby
žalobkyňa za účelom získania finančného zadosťučinenia účelovo podávala niekoľko žalôb, ak tak
mohla preukázateľne spraviť jednou; jednoznačnej účelovosti nasvedčuje už obsah splnomocnenia,
ktoré je formulované všeobecne práve preto, aby sa uplatnilo vo viacerých konaniach. Podľa žalobcu
má uplatňované finančné zadosťučinenie plniť sankčnú funkciu. Žalovaný tvrdí, že tak ako platí princíp

„konzumpcie“ sankcií vo verejnom práve, platí aj vo vzťahu k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z,
čo znamená, že priznanie finančného zadosťučinenia znamená finančné zadosťučinenie za všetky
skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu o jeho priznaní. Ak vo verejnom práve platí princíp, že
zbiehajúce sa delikty sú postihnuté len sankciou určenou pre najvážnejší z nich, potom pri aplikácii
§ 3 ods. 5 uvedeného zákona, ktoré má rovnako verejnoprávny charakter, nie je možné postupovať

inak. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo
teda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej
podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané
finančnézadosťučinenie.Žalovanýpopreltvrdeniežalobkyne,žežalovanýsachcelpredloženímdohody
ozrážkachzomzdyzamestnávateľovižalobkyneobohatiť.VrozsudkuKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.

12Co/3/2015sauvádza,žeprimeranéfinančnézadosťučineniesamáchápaťakoodmenaspotrebiteľovi
za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Uvedeným
konštatovaním sa vymedzuje, že účel primeraného finančného zadosťučinenia súvisí s iniciovaním
vlastného postupu k ochrane svojich práv. To, či spotrebiteľ tak urobí jednou alebo viacerými žalobami
však neznamená, že nárok na finančné zadosťučinenie by mal vzniknúť v rozsahu rovnajúcom sa

násobku počtu podaných žalôb. Zadosťučinenie“ je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej
oblasti. Právny poriadok pozná takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách.
Pre porovnanie je možné poukázať na to, že žalobkyňou požadovaná suma napríklad dosahuje sumu
bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia (porov. príloha k zákonu
č. 437/2004 Z.z., ak zohľadníme hodnotu jedného bodu napr. v roku 2019 v sume 20,26 eur). Týmto

prímerom poukázal na to, že požiadavka žalobcu, ak by bolo oprávnená, je zjavne neprimeranou.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/200/2018,
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.2.2019, č.k. 20Csp/200/2018-63, zaviazal žalovaného
vydaťžalobkynisumuvovýške585,48eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5%ročneod11.11.2018

do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bez
poplatkov. Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300042136
zo dňa 26.2.2014 v čl. 8, bod 8.1. a bod 8.4 je neprijateľná. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 24.4.2019.

5. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

9. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa

dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,

o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo
povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

12. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva
ustanovenéhoosobitnýmpredpisomvkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.20Csp/200/2018,v
dôsledkučohobolžalovanýzaviazanývydaťžalobkynibezdôvodnéobohatenieazároveňbolivyhlásené
niektoré zmluvné podmienky týkajúce sa predmetného úveru za neprijateľné. Súd má teda za to,že pokiaľ bola žalobkyňa úspešná v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jej práva ako
spotrebiteľa, základ nároku je daný.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov

dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 200,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj rozsudok sp. zn. 20Csp/200/2018 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude
mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému
v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa

nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a
právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. V prevyšujúcej časti súd
preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.