Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Friday, June 21, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200512
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8515200512.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v súkromnoprávnom spore žalobkyne:

H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., zastúpená splnomocnenkyňou: H. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XXX, XXX XX V., proti žalovanému: Obec V., IČO: 00329886, so sídlom V. 1, 065 01 V., pr.
zást. JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o
náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobkyňa,

pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.2.2015 po pripustení jej zmeny uznesením
sp. zn. 7C/99/2015 zo dňa 4.11.2016 domáhala proti žalovanému (pôvodne žalovaný v 1. rade) a proti
pôvodne žalovanej v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, XXX XX V., IČO: 43350267 uloženia
povinnosti nahradiť jej škodu spôsobenú úrazom z dôvodu neupraveného a zľadovateného chodníka
vo výške 1.509,05 eur ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňou uplatnená škoda predstavuje
škodu na zdraví - bolestné vo výške 629,- eur, náhradu straty na zárobku počas PN vo výške 819,89
eur, náhradou nákladov za lieky vo výške 53,16 eur a náhradou nákladov za spracovanie znaleckého

posudku vo výške 7,- eur. V časti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 60,-eur ako náhrady
za cestovné výdavky a sumy vo výške 15,96 eur žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť.
Podanú žalobu postavila na skutkovom základe, že dňa 9.2.2013 v čase okolo 10.00 hod. utrpela úraz,
a to úplnú zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy v dôsledku pádu na šmykľavom, zľadovatelom a
neupravenom chodníku pred budovou Obecného úradu v Hniezdnom, ktorej vlastníkom je žalovaný.
Poukazovala na § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pričom
tam upravená povinnosť vlastníka nehnuteľnosti žalovaného v tento deň nebola splnená, nakoľko na

chodníku sa nachádzala súvislá zľadovatela plocha, ktorá nebola vôbec posypaná a ani iným vhodným
spôsobom upravená.
2. Žalovaný v priebehu konania namietal nepreukázanie žalobkyňou uplatnenej náhrady škody na
zdraví. Poukazoval na to, že žalobkyňa v priebehu konania preukazovala iba výšku škody nepreukázala
ostatné zložky podstatné pre priznanie nároku na náhradu škody, a to protiprávne správanie žalovaného,
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym správaním žalovaného a vzniknutou škodou a zavinenie. Taktiež
namietalajjehopasívnuvecnúlegitimáciuvtomtokonaní.Poukázalnato,žemalvčasevznikuškodovej

udalosti uzavretú nájomnú zmluvu so pôvodne žalovaným v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V.
XXX, 065 01 V., IČO: 43350267, z ktorej vyplýva povinnosť vykonávať údržbu verejného priestranstva
a chodníka pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote (čl. V bod 12 zmluvy o nájme
nebytových priestorov uzavretej medzi žalovaným a pôvodne žalovaným v 2. rade dňa 22.5.2012).3. O predmetnej žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7C/99/2015 zo dňa
1.12.2016, ktorým súd v prvým výrokom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 75,96 eur. Druhým
výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom žalovaným priznal proti žalobkyni náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 7C/99/2015 zo dňa 15.12.2016 súd
priznal štátu proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti predmetnému rozsudku
s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/69/2017 zo dňa 26.4.2018 bol prvým
výrokom potvrdený rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vo veci

samej. Druhým výrokom zmenený rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňu a žalovanou
v 2. rade tak, že sa medzi nimi náhrada trov konania nepriznáva. Tretím výrokom bol vo zvyšku vo
veci samej rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia sa vec vrátila tunajšiemu súdu ako súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň odvolací súd uložil tunajšiemu súdu opätovne
posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Po opätovnom posúdení veci
opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v

ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania medzi žalobkyňou a žalovaným. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe
poukázala na ustanovenia zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa
ktorého závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti sú povinní odstraňovať vlastníci alebo
užívatelia nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že vlastníkom budovy obecného úradu je žalovaný.

Súdu prvej inštancie vytkol, že neuviedol, ako sa vyrovnal s predmetným zákonným ustanovením,
akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného nie je
daná. Vzhľadom na formuláciu ustanovenia zákona o pozemných komunikáciách nemožno uzavrieť,
že zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej z tohto
ustanovenia popri užívateľovi nehnuteľnosti nemôže byť aj vlastník. Javí sa, že súd prvej inštancie mal

za to, že prenechaním časti nehnuteľnosti vlastníkom do užívania tretej osobe a dohodou o povinnosti
udržiavať priestranstvo pred nehnuteľnosťou sa vlastník zbavuje povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona,
zodpovednosti za prípadnú škodu, neuviedol však, akými právnymi úvahami sa pri prijímaní tohto záveru
riadil. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
preukázanie porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti. Z rozhodnutia ale nie je zrejmé,

ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s výsledkami vykonaného dokazovania, a to najmä pokiaľ ide o
výpoveď svedkyne p. U. vo vzťahu k stavu chodníka a schodov vedúcich k obecnému úradu pri otvorení
prevádzky predajne a v čase úrazu žalobkyne, časový sled udalostí - prítomnosť žalobkyne v predajni,
krátky časový úsek medzi jej odchodom a návratom, dôvod návratu a pod..
4. V priebehu konania pred prvotným rozhodnutím súdu boli na pojednávaní dňa 16.9.2015 vypočuté

žalobkyňou navrhnuté svedkyne p. V. U. a p. H. U.. Z výpovede p. V. U. vyplynulo, že v deň škodovej
udalosti bola sobota. Bolo zlé počasie mrzlo a pršalo, bola hrozná poľadovica. Všetko bolo zľadovatené.
Do predajne na obecnom úrade prišla o 9.00 ráno. Musela dávať na schodoch pri vstupe do predajne
pozor, lebo mrzlo. Jednou z prvých zákazníčok bola žalobkyňa. Keď ju obslúžila vzápätí sa vrátila a
povedala, že spadla. Potom oslovila p. H. U., aby schody posolili. Žalobkyňa následne odišla z predajne

po svojich. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, či o schody a chodník sa v tento deň ráno medzi
9.00 hod. a 10.00 hod. niekto staral. Potom prišli p. Y. S. a p. I. V. a začali sa starať. Ďalej uviedla, že
žalobkyňa prišla do predajne do 15 minút od otvorenia predajne. Potom odišla a z predajne a opäť sa
do nej vrátila tak do 5 minút, hneď. Následne z predajne odišla sama. Z výpovede p. H. U. vyplynulo, že
v deň škodovej udalosti bolo nepriaznivé počasie mrholilo a bola poľadovica. Zazvonila jej p. V. U., ktorá

sa jej pýtala, či nemá viacej soli, aby posypali chodník, že jedna pani spadla. Priniesla soľ a zbadala
žalobkyňu. Sedela na stoličke. Posypali chodník, na ktorom bol ľad a p. V. U. niekomu volala, aby prišiel
po žalobkyňu. Žalobkyňa odišla sama, lebo sa p. V. U. nikomu nedovolala. Podľa jej názoru údržbu
chodníka mal vykonávať žalovaný, lebo ona tento vchod a chodník nepoužíva. Nevedela uviesť, či na
chodníku bola vykonaná údržba, lebo tam nevidela. Nemala vedomosť, že či tam bolo dané oznámenie

o nezjazdnosti chodníka. Žalobkyňu nevidela spadnúť iba sa s ňou zbežne rozprávala.
5. Z výpovede svedka p. Y.a S.a na pojednávaní dňa 6.4.2016, ktorý pracuje na obci ako správca obce a
mánastarostiúdržbukomunikáciiasprávubudovvovlastníctveobce.Vtentodeň-sobotumaltelefonát,
že sa pri budove obecného úradu stal úraz. Obec upratuje komunikácie a chodníky, keď je kalamitný
stav. V sobotu tak nastúpia pracovníci, ktorí najprv odhŕňajú prvé komunikácie, ktoré sú dôležité a potom

chodníky, ktoré spájajú niektoré časti ulíc. Keď mi zavolali som prišiel na miesto, ale už tam nikto nebol
len p. V. U.. Ďalej uviedol, že s nájomcom p. U. V. mali ústnu dohodu, že počas pracovnej doby obecného
úrad od 7.00 hod. - 15.00 hod., vykonávali údržbu chodníka oni a následne sa stará ona, pretože ona mádlhšie otvorené. Pracovná doba na obecnom úrade je od pondelka do piatku. Cez víkend sa o chodníky
staral iba nájomca.
6. Z výpovede pôvodne žalovanej v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V.,

IČO: 43350267 na pojednávaní dňa 1.12.2016, ktorá mal v prenájme priestory v budove obecného
úradu na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej zo dňa 22.5.2012 vyplýva, že
počas pracovných dni a pracovnej doby údržbu chodníka zabezpečovali pracovníci žalovaného, v
dňoch pracovného pokoja a po pracovnej dobe som to zabezpečovala ona ako nájomca, pričom si
zabezpečovala aj posypový materiál.

7. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na pojednávaní dňa 23.5.2019 žalobkyňa ako aj žalovaný zotrvali
na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Uviedla že, žalovaná
nepreukázala, resp. sa nezbavila zodpovednosti za údržbu komunikácie v mieste, kde sa stala škodová
udalosť. Poukázala na rozpor v tvrdeniach svedkyne p. V. U., kde na jednej strane sa tvrdilo, že o
komunikáciu sa mal starať nájomca a na strane druhej sa tvrdilo, že pracovníci obce sa pravidelne
podieľali, údržbe chodníka priľahlého k nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na skutočnosť, že dohoda medzi

žalovaným a pôvodne žalovanou v 2. rade týkajúca sa údržby komunikácie, na ktorej došlo k úrazu bola
dohodou ústnou s tým, že takéto dohody nemajú žiaden právny účinok a nie sú právne záväzné voči
tretím osobám. Uvedené, t.j. údržba komunikácie nájomcom nebola upravená všeobecne záväzným
nariadením, ktoré by v takomto prípade bolo právne záväzne aj voči tretím osobám. Poukázala na zákon
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení kde obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu

a vykonávajú správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev obecného cintorína, kultúrnych,
športových a ďalších obecných zariadení kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodnosti
obce. Mala za to, že žalovaný nemohol preniesť túto povinnosť na iné osoby.. Zmluva o nájme nemôže
byť právne záväzná voči tretím osobám, na to aby to bolo právne záväzné mal žalovaný prijať všeobecne
záväzné nariadenie, čo však neurobil. Poukázala na skutočnosť, že obec neprenajala celú budovu

nájomcovi, ale len jej menšiu časť a značnú časť užívala a využíva pre účely obce a je preto základnou
povinnosťou zabezpečiť schodnosť komunikácie. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v uzatvorenej
nájomnej zmluve sa uvádza nájomca sa zaväzuje vykonávať údržbu verejného priestranstva a chodníka
pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať v ho v čistote. Nie je určený rozsah prác, ktorý má nájomca
vykonávať, pričom táto špecifikácia mala byť zakotvená v nájomnej zmluve a vzhľadom k absencii tejto

špecifikácie sa žalovaná v 1. rade nezbavila zodpovednosti za údržbu komunikácie, čo podľa jej názoru
vyplýva aj zo svedeckých výpovedí pani p. V. U. a p. Y.a S..
8. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce prednesy na predchádzajúcich pojednávaniach ako aj
na svoje písomné vyjadrenia. Zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie ako dôkaznej núdze žalobkyne vo vzťahu k preukázaniu jeho zodpovednosti za škodu.

Poukázal na rozpor vo výpovedi žalobkyne vo vzťahu k priebehu škodovej udalosti a priebehu škodovej
udalosti vyplývajúcej z výpovede svedkyne p. V. U.. Kde z výpovede svedkyne p. V. U. vyplýva, že
žalobkyňa prišla do predajne, odišla a vzápätí sa vrátila a povedala, že spadla, pričom vz výpovede
žalobkyne vyplýva, že spadla a prišla do predajne, teda spadla pri vstupe do predajne.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov ako aj obsahom

písomných vyjadrení žalobkyne a k ním pripojených listinných dôkazov, písomnými vyjadreniami
žalovaného a k ním pripojených listinných dôkazov, výpoveďami svedkov ako aj obsahom ostatného
spisového materiálu
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:

10. V sobotu 9.2.2013 v čase okolo 10.00 hod. žalobkyňa utrpela úraz, a to úplnú zlomeninu vonkajšieho
členka ľavej nohy podľa jej tvrdenia v dôsledku pádu na šmykľavom, zľadovatelom a neupravenom
chodníku a vstupe - schode do budovy Obecného úradu v Hniezdnom v zmysle jej upresnenia na
pojednávaní, ktorej vlastníkom je žalovaný. Žalovaná išla do kvetinárstva, ktoré bolo v tom čase jedinou
prevádzkou v budove obecného úradu otvorenou pre verejnosť. Prevádzku kvetinárstva prevádzkovala

pôvodne žalovaná v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267, ktorá
mal so žalovaným ako vlastníkom budovy uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa
22.5.2012. Podľa čl. V bod 12 tejto zmluvy vyplýva povinnosť nájomcu vykonávať údržbu verejného
priestranstva a chodníka pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote. Z výpovedi svedkov
bolo ustálené, že počas pracovnej doby obecného úradu od pondelka do piatku v čase od 7.00 hod.

- 15.00 hod., vykonávali údržbu chodníka žalovaný a následne sa starala o údržbu chodníka pôvodne
žalované v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267, pretože ona má
dlhšie otvorené. Cez víkend, keď bola otvorená prevádzka kvetinárstva sa starala o údržbu chodníka
pôvodne žalovaná v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267. Žalobkyňasi podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1 509,05 eur. Žalobkyňou uplatnená
škoda predstavuje škodu na zdraví - bolestné vo výške 629,- eur, náhradu straty na zárobku počas PN vo
výške 819,89 eur, náhradou nákladov za lieky vo výške 53,16 eur a náhradou nákladov za spracovanie

znaleckého posudku vo výške 7,- eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti závady v schodnosti priechodov pre chodcov na
miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych

komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom
území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom.

14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom v čase vzniku škodovej udalosti rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s
prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.
15. Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností,

ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za
škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením,
poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
16. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závadami v schodnosti chodníkov, miestnych

komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v
zastavanomúzemísúzávadyobdobnézávadámvzjazdnosti,pokiaľtietozávadyneumožňujúbezpečnú
chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.
17. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) poveternostnými podmienkami, ktoré

môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä
a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,
b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky,
c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,
d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,

e) hmly a odmäky,
f) mrznúci dážď a mrholenie.

18.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
20. V prvom rade sa súd musel vyporiadať so žalovaným namietaným nedostatkom jeho pasívnej vecnej

legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa v civilnom sporovom konaní
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

21. V predmetnom konaní vzhľadom na vyššie popísaný zistený skutkový stav teda treba vychádzať
z práv a povinnosti vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v súvisle
zastavanom území a hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou vo vzťahu k odstraňovaniuzávad v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti vyplývajúcich zo zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti. Vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností vo vzťahu k chodníkom priľahlým k ich nehnuteľnostiam v

zmysle citovanej zákonnej úpravy majú povinnosť odstraňovať závady v schodnosti týchto chodníkov a
tobezprieťahov,pokiaľtietozávadyvznikliznečistením,poľadovicoualebosnehom(§9ods.2).Zároveň
sú aj zodpovední za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré
vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené. (§ 9a ods. 4).
V predmetnom konaní teda medzi stranami sporu nebolo sporné, že chodník, resp. schod, ktorý je pri

vstupe do budovy Obecného úradu V., ktorý ako miesto úrazu označila žalobkyňa, sa nachádza v súvisle
zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou. Subjektom, ktorý tak zodpovedá
za odstraňovanie závady v schodnosti týchto chodníkov je tak vlastník, správca alebo užívateľ tejto
nehnuteľnosti.
22. V predmetnom spore tak medzi stranami sporu vznikla a bola sporná otázka, či týmto subjektom
je žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti budovy Obecného úradu V. alebo pôvodne žalovaná v 2. rade

- U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267 ako užívateľ tejto nehnuteľnosti
na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.5.2012. Pôvodne žalovaná v 2. rade
bola v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy, konkrétne jej čl. V bod 12 povinná vykonávať údržbu
verejného priestranstva a chodníka pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote. Na
túto povinnosť poukazoval aj žalovaný vo svojich vyjadreniach a namietal tak svoju pasívnu vecnú

legitimáciu. Túto povinnosť potvrdila aj výpovede svedkov p. Y.a S.a, ktorý uviedol, že síce aj napriek
dojednaniu obsiahnutému v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.5.2012 počas pracovnej
doby obecného úradu od pondelka do piatku v čase od 7.00 hod. - 15.00 hod., vykonával údržbu
chodníka žalovaný a následne sa starala o údržbu chodníka pôvodne žalované v 2. rade - U. V., s
miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267, pretože ona má dlhšie otvorené. Cez víkend,

keď bola otvorená prevádzka kvetinárstva sa starala o údržbu chodníka pôvodne žalovaná v 2. rade -
U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO: 4335026. Vzhľadom na skutočnosť, že ku škodovej
udalosti - úrazu žalobkyne došlo v sobotu, teda nie v čase pracovnej doby žalovaného, v čase pracovnej
doby pôvodne žalovanej v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX, 065 01 V., IČO:
4335026, súd mal za to, že jednoznačne zodpovedným subjektom po preukázaní splnenia podmienok

na priznanie náhrady škody na zdraví by bola pôvodne žalovaná v 2. rade - U. V., s miestom podnikania
V. XXX, 065 01 V., IČO: 43350267. Teda žalobu žalobkyne smerovanú proti žalovanému bolo potrebné
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Pre úplnosť súd dodáva, že akékoľvek ústne
dojednania medzi žalovaným a pôvodne žalovanou v 2. rade - U. V., s miestom podnikania V. XXX,
065 01 V., IČO: 43350267, kto a kedy mal udržiavať predmetný chodník nemajú vplyv na zodpovednosť

nájomcuzapredmetnúškoduvovzťahuktretímosobám.Vzmluveonájmenebytovéhopriestoruzodňa
22.5.2012 je jednoznačne uvedené, že povinnosť vykonávať údržbu verejného priestranstva a chodníka
pred prenajatou nehnuteľnosťou a udržiavať ho v čistote má nájomca, teda on porušil svoju povinnosť
ako užívateľ tejto nehnuteľnosti a za túto musí zodpovedať.
23. Žalobkyňa navyše podala svoju žalobu bez toho, aby sa akokoľvek snažila pred samotným podaním

žaloby zistiť, kto je subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu, resp. dopytovať sa u žalovaného ako
vlastníka budovy, kto túto údržbu v dôsledku ktorej zanedbania vznikla škodová udalosť mal vykonávať.
Žalobkyňa v podanej žalobe cituje § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), teda vedela, že zodpovedným subjektom nemusí byť len vlastník nehnuteľnosti. Navyše
potvrdila, že vedela, že vlastník nehnuteľnosti má uzavretú nájomnú zmluvu, keď na pojednávaní dňa

16.09.2016, po tom, čo jej bola predložená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.5.2012
uviedla, že túto zmluvu má. Aj napriek týmto skutočnostiam sa po dobu dvoch rokov nijako nesnažila
reálne zistiť zodpovedný subjekt za údržbu chodníka vstupu do budovy.
24. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že je pravdou že povinnosti vlastníkov, správcov alebo
užívateľov nehnuteľností vo vzťahu k chodníkom priľahlým k ich nehnuteľnostiam a závadám, ktoré

vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom upravovali podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku
škodovej udalosti s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami,
avšak tu nie je predmetom úpravy, že kto túto údržbu má vykonávať, ale špecifikuje sa tu rozsah, postup
a spôsob tejto údržby. Subjekty zodpovedné za údržbu jednoznačne definuje ust. § 9 ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

25. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že dôvodom na zamietnutie žaloby bolo aj žalovaným
namietané neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by potvrdil, že miestom škodovej udalosti bol práve chodník a vstup do budovy obecného úradu.
Z výpovede svedkov nevyplýva, že by priamo videli pád žalovanej na mieste ňou v žalobe určenom.Z výpovede svedkyne p. H. U. vyplýva, že žalobkyňu videla iba v prevádzke kvetinárstva potom, čo
už jej žalobkyňa sprostredkovala, že spadla, pričom svedkyňa vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa jej
neuviedla kde spadla. Rovnako aj svedkyňa p. V. U. nebola priamym svedkom škodovej udalosti, a

teda aj miesta pádu žalobkyne. Rovnako o jej páde sa dozvedela až od samotnej žalobkyne. Tu navyše
sa výpovede p. V. U. a žalobkyne rozchádzajú. Keď žalobkyňa tvrdí, že spadla pri vstupe do budovy
obecného úradu, keď išla do prevádzky kvetinárstva, pričom svedkyňa p. V. U. tvrdila, že najprv vošla
do prevádzky potom z nej odišla tak sa po chvíli (asi 5 minút) vrátila späť s tým, že spadla. Rovnako ani
ona neuviedla miesto, kde mala žalobkyňa spadnúť. Svedkyňa p. V. U. iba uviedla, že zavolala p. H. U.

a poprosila ju, aby schody posolila. Iné dôkazy okrem tvrdení na preukázanie miesta nehody žalobkyňa
nepredložila ani nenavrhla vykonať. Žalobkyňa tak vo vzťahu k preukázaniu miesta škodovej udalosti
zostala iba v rovine tvrdení, bez predloženia dôkazov. Keďže súd nemal jednoznačne preukázané
miesto, na ktorom malo dôjsť ku škodovej udalosti, nemal preukázané ani zanedbanie povinnosti vo
vzťahu k údržbe chodníka, keďže bez preukázaného miesta škodovej udalosti nemožno určiť ani subjekt
zodpovedajúci za vzniknutú škodu, ktorý si nesplnil zákonnú povinnosť udržiavať schodnosť chodníka

a v konečnom dôsledku nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou, škodovou udalosťou a
prípadným porušením povinnosti žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vo vzťahu k týmto
podmienkam riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody neuniesla dôkazné bremeno súd musel aj z
tohto pohľadu žalobu žalobkyne zamietnuť. Súd záverom ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa
rovnako nepreukázala, ako ona si splnila svoju prevenčnú povinnosť, vo vzťahu k predchádzaniu vzniku

škody, keď podľa výpovede svedkov bolo zlé počasie mrholilo a mrzlo a tvorila sa poľadovica. Teda,
či žalobkyňa mal vhodnú obuv, či išla pomaly a opatrne a pod.. Poukazujúc na uvedené súd žalobu
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol:
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keď žaloba v celosti zamietnutá. Súd tak v zmysle § 255 ods.
1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania v zmysle § 262, ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.