Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206997
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416206997.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného: OTP Banka
Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému: S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 43XX/X, XXX XX M. S., o vymoženie 49.302,61 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/384/2016-27 zo dňa

13.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie, exekučný súd) napadnutým uznesením č. k.
9Er/384/2016-27 zo dňa 13.05.2020 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb., § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie,
keď poukazoval na Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie sp. zn. II/2014-7118 zo dňa 03.08.2015. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o easyotp úvere č. 018/3021/11SU, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 28.06.2011 a v
rámci ktorej bola dojednaná rozhodcovská doložka v článku VIII. bode 7.

2. V predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy
na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ

osobitne nevyjednal. Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade súd nemôže
formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, keďže táto bola veriteľom
vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a

zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou,
štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá
možnosť meniť. V danom prípade povinný nemal možnosť meniť obsah zmluvy, ako ani rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

3. Vzhľadom na uvedené nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za zmluvnú podmienku dojednanú
individuálne. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnejrozhodcovskej zmluvy, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovskú zmluvu súd
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe absolútne neplatnej zmluvy je

teda nulitným právnym aktom. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd
nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zmeniť tak, že súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, alebo napadnuté
uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil s
odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal, že rovnakým spôsobom ako rozhodcovská doložka sú v zmluve
dojednané aj iné individuálne dojednania, čo svedčí o jej individuálnom dojednaní. Nestotožnil sa s
názorom, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, pretože príslušný zamestnanec

vždy klienta poučí a poskytne mu všetky informácie a potom mu nechá priestor na rozhodnutie a
voľbu. Rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Mal za to, že dojednanie rozhodcovskej
doložky nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej ochrany. Dojednanie rozhodcovskej doložky nespôsobuje
značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na znenie
Smernice Rady 93/13/EHS, jej preklad do slovenského jazyka a transpozíciu do Občianskeho

zákonníka. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a rozhodcovský súd disponoval
právomocou na konanie a rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinným. Oprávnený tiež poukázal
na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Súd dostatočným spôsobom nevysvetlil a neodôvodnil,
z akého dôvodu nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo oprávnenému odopreté právo na

výkon vykonateľného rozhodnutia.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor uvádzajúc, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
podaným odvolaním oprávneného a trvá na vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienkyuvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

9. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 20.04.2016, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-7118 zo dňa 03.08.2015. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 22.04.2016, doručeným súdu dňa 02.05.2016 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 13.05.2020 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie,
ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto uznesenia.

10. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky,

ktorá mala byť obsiahnutá v VIII. Časti čl. 7 Zmluvy o easyotp úvere. S ohľadom na to, ako aj
na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny právny
záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky

v zmluve, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným
vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať
žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvej inštancie teda na základe listinných
dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala zákonným podmienkam. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má
vspotrebiteľskejvecizanásledokmateriálnunevykonateľnosť(nezáväznosť)rozhodcovskéhorozsudku
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012).
Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky i zmluvy, prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo
230/2011).

11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že takáto doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je

zrejmé, či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne. Nie
je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej
doložky a či mal reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko
zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28.
januára 2015. V predmetnej exekúcii rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, preto oprávneným
predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom pre vykonanie

exekúcie.

12. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok

materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).