Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7812202136.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu V. Č., N.. XX.X.XXXX, A. T., Š. XXX/XXX, zastúpeného
advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, 040 11 Košice,
proti žalovaným: 1. V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. T., Š. Č.. XXXX/XXX a 2. P. W., N.. XX.XX.XXXX, A. T.,
Š. Č.. XXXX/XXX, zastúpených JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, o uloženie povinnosti navrátenia kanalizačnej prípojky a žumpy do

pôvodného stavu a trpenia výkonu práva vecného bremena, o predbežnom opatrení, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému v 1.rade povinnosť v lehote do
troch dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia na vlastné náklady o d s t r
á n i ť nasypaný bližšie neurčený (miešaný štrkovitý) materiál zo žumpy nachádzajúcej sa na parcele
KNC 1936/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T. a žumpu
riadne v y č i s t i ť.

Z a m i e t a návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania o nároku žalobcu o uloženie
povinnosti žalovanému v 1. rade na vlastné náklady navrátiť do pôvodného stavu (pred 29.11.2011)
časť kanalizačnej prípojky (kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru) v trvalom užívaní žalobcu
nachádzajúcu sa na parcele KNC 1936/23 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX k.ú.

T. - spriechodniť kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru.

P r e r u š u j e konanie o nároku žalobcu o výkone práva vecného bremena, ktorým sa domáha uloženia
povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade umožniť žalobcovi vstup na parcelu KNC 1936/23 - zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T. za účelom vykonania údržby a opravy kanalizačnej
prípojky v trvalom užívaní žalobcu a to jej priameho prepojenia na verejnú kanalizáciu (prehradením

žumpy odpadovou rúrou) do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Rožňava vedeného pod
sp.zn. 9C/81/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa vo veci samej domáha vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade na
vlastné náklady navrátiť do pôvodného stavu časť kanalizačnej prípojky nachádzajúcej sa na parcele
KNC 1936/23, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. - spriechodniť kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru.
Ďalejnavrhuježalovanýmv1.a2.radeuložiťpovinnosťumožniťžalobcovivrámcivýkonuprávavecného

bremena vstup na pozemok za účelom vykonania údržby a opravy kanalizačnej prípojky v trvalom
užívaní žalobcu a to jej priameho prepojenia na verejnú kanalizáciu prehradením žumpy odpadovou
rúrou.

Žalobca sa v konaní 10C/11/2012 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, kde súd uznesením
10C/11/2012-26 zo dňa 8.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.2.2012 zamietol návrh žalobcu na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1.rade na
vlastné náklady navrátiť do pôvodného stavu kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru - spriechodniťkanalizačný vpust, žumpu a odpadovú rúru. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý
z dôvodu, že takého istého nároku sa žalobca chcel domáhať vo veci samej a v konaní nepreukázal
naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko stav nastal dávnejšie v minulosti.

Vo veci samej doteraz nebolo rozhodnuté, pričom žalobca podal v priebehu konania v súlade s
ustanovením § 102 ods. 1 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že napriek prebiehajúcim súdnym konaniam 8C/34/2012
a 9C/81/2012 žalovaný v 1.rade pokračuje v protiprávnom konaní, keď 27.3.2013 zasypal žumpu

ležiacu sčasti na parcele KNC 1936/23, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T.. Predtým zasypal výpust, časť
odpadovej rúry vedúcej zo žumpy, na základe čoho žalobca podal žalobu vo veci 8C/34/2012. Žalobca
zdôraznil, že žumpa sa právne nachádza v trvalom užívaní žalobcu a jeho manželky, ktorí ju zákonne
užívajú a právny titul užívania žumpy nebol žiadnym spôsobom zrušený ani určený za neplatný a stav
užívania žumpy bol dávno pred uzavretím kúpnej zmluvy na pozemok, v ktorej užívanie žumpy bolo
len deklarované. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný v 1.rade nezákonne zasahuje do výkonu jeho

vlastníckych práv pri užívaní domu, nakoľko najprv dom ostal bez napojenia na verejnú kanalizáciu,
čoho sa žalobca domáha vo veci samej, ale následne žalovaný v 1.rade zamedzil žalobcovi vypúšťanie
odpadových vôd do žumpy, čím žalobca ostal bez akejkoľvek kanalizácie a nemá kam vypúšťať
odpadové vody. Z toho je zrejmý naliehavý právny záujem žalobcu na dočasnej úprave pomerov
účastníkov, keď bez ohľadu na výsledok sporu vo veci samej žalobca nemôže ostať v takom stave, že

nebude môcť odvádzať odpadové vody ani do žumpy, ktorú pravidelne vyťahoval. Uloženie povinnosti v
predbežnom opatrení by spôsobilo, že žalobca so svojou manželkou by naďalej mohol používať žumpu
aspoň počas konania vo veci samej a tým by vedel riadne používať svoju nehnuteľnosť. Nariadenie
predbežného opatrenia pre žalovaného v 1. rade by nemalo žiadne nepriaznivé následky, nakoľko aj
pred začatím sporu žalobca využíval žumpu a aktuálny stav bol vyvolaný konaním žalovaného v 1.rade,

keď bez právoplatného rozhodnutia súdu robí zásahy, ktorými znemožňuje výkon práv žalobcu pri
užívaní svojich nehnuteľností. Žalobca preukazoval zásah žalovaného v 1.rade podkladmi zo začatého
priestupkového konania a fotodokumentáciou.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z fotodokumentácie zo dňa 15.2.2013 a 3.3.2013 vyplýva, že na pozemku je odfotený kovový poklop,
kde sa má nachádzať žumpa. Zo snímky zo dňa 22.4.2013 vyplýva, že poklop sa tam nenachádza a
miesto je zasypané zmesou štrku a piesku.

Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 9.4.2013 vyplýva, že žalobca podal oznámenie, že žalovaný
v 1. rade dňa 27.3.2013 mu zasypal žumpu.

Z výpovede svedka pred OO PZ Rožňava - žalovaného v 1.rade vyplýva, že žalobca prehral súdny spor
na Okresnom súde Rožňava a robí mu schválnosti z dôvodu, že odmieta žumpu včas vyťahovať. Preto

bol nútený zabezpečiť vytiahnutie žumpy na vlastné náklady 8.3., 19.3. a 4.4. 2013. Asi 19.3.2013 mu
žalobca povedal, že žumpu nepotrebuje a môže ju zasypať, čo aj žalovaný v 1.rade urobil po tom, ako
naposledy vytiahol žumpu 4.4.2013.

Z rozsudku 9C/81/2012-87 zo dňa 20.11.2012, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu

podaného odvolania vyplýva, že vo veci žalobcov V. W. a P. W. proti žalovaným V. Č. a P. Č. súd určil,
že dohoda o zriadení vecného bremena v kúpnej zmluve zo dňa 7.8.2007 je neplatná a ďalej určil,
že vecné bremeno v práve vstupu žalovaných na pozemok žalobcov za účelom udržiavania a čistenia
kanalizačného vstupu neexistuje.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia je dôvodný a preto mu vyhovel.

Podľa § 102 ods. 1, prvá veta, Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné

vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz. Ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 74 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku:(1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak
nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné
opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec
príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa ustanovenia § 75 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o
odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,
k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných
predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh

musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti,
alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie

vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.

(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd
bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

(5)Aksúdrozhodujeonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniapodľa§76ods.1písm.b),rozhodne
najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín
od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota,
nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a,

rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie
o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.

(7) Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto
porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania
zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva
duševného vlastníctva.

(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo
predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani

prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.

(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho

vydania.

Podľa § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, abya) platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti;

c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

h) zdržal sa konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;

b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;

c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;

d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť

ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné
opatrenie.

Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že
tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ

právoplatne nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených
a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich
nariadenia je: 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť
ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie
obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej.

Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných

opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ku ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť,
či v dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi účastníkmi,

ktorý by bol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv
dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.Žalobca v konaní osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčil naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a preukázal vzťah navrhovaného predbežného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

Ako bolo uvedené vyššie, predmetom tohto konania vo veci samej je navrátenie časti kanalizačnej
prípojky do pôvodného stavu a strpenie realizácie vecného bremena. V inom oboznamovanom spore
sp.zn. 9C/81/2012 prebieha konanie o zrušenie vecného bremena medzi účastníkmi.

Z doteraz vykonaných dôkazov súd zistil, že na parcele KNC 1936/23 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 167 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. T., ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade, sa
nachádza žumpa, ktorá je v trvalom užívaní žalobcu a jeho manželky. Vyplýva to aj z časti C citovaného
LV, kde je zapísané vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu na parcelu KNC 1936/23
okrem iných aj pre žalobcu, nakoľko sa tam nachádza kanalizačný vpust, ktorý je potrebné udržiavať
a čistiť. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli žalovaní v 1.a

2.rade spornú nehnuteľnosť, kde v článku V zmluvy sa dohodlo zriadenie vecného bremena, ako aj
práva a povinnosti účastníkov dohody. To, že na spornom pozemku sa nachádza okrem kanalizácie aj
žumpa,vyplývajednakzvýpovedísamotnýchúčastníkov,akoajzlistovVýchodoslovenskejvodárenskej
spoločnosti a.s., závod Rožňava zo dňa 25.10.2010 a 28.11.2011.

Z dokazovania bolo jednoznačne zistené, že kanalizačná prípojka vychádzajúca z domu žalobcu ústí
do žumpy nachádzajúcej sa čiastočne aj na pozemku žalovaných v 1.a 2.rade a z uvedenej žumpy
vychádzala kanalizačná prípojka smerujúca do revíznej šachty, ktorá bola následne napojená na verejnú
kanalizáciu.

Uvedený stav bol v rozpore so Zákonom č. 442/2002 Z.z. a preto Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. vyzvala žalobcu na odstránenie protiprávneho stavu, kde mal priamo prepojiť
kanalizačnú prípojku do verejnej kanalizácie, nakoľko vypúšťať obsah žumpy do verejnej kanalizácie je
zakázané. Spor vo veci 8C/34/2012 bol vyvolaný tým, že došlo k upchatiu odpadovej rúry smerujúcej
zo žumpy k revíznej šachte, čo mal spôsobiť podľa tvrdení v žalobe žalovaný v 1.rade. Počas

prebiehajúceho sporu však došlo k úplnému zasypaniu žumpy, čo podľa tvrdenia žalobcu a z výpovede
žalovaného v 1.rade pred políciou mal urobiť v priebehu dní od 27.3.2013 do 4.4.2013 žalovaný v
1.rade. Po skutkovej stránke teda nebolo sporné medzi účastníkmi, že došlo k faktickému zrušeniu
žumpy jej zasypaním činnosťou žalovaného v 1.rade, čím sa znefunkčnil odvod odpadových vôd
z nehnuteľnosti žalobcu. Práve z toho dôvodu žalobca požadoval ochranu podaným návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia.

Súd dospel k záveru, že je potrebné poskytnúť žalobcovi účinnú a rýchlu ochranu pred zásahmi
žalovaného v 1.rade do jeho vlastníckych a užívacích práv, nakoľko došlo k znefunkčneniu existujúcej
kanalizácie z nehnuteľností žalobcu neoprávneným zásahom žalovaného v 1.rade.

Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Vyššieuvedenézákonnéustanovenieupravujenárokvlastníkanasúdnuochranu.Ochranasaposkytuje
buď žalobou na vydanie veci, alebo zapieracou žalobou. Obdobné právo na ochranu ako vlastník
má aj osoba, ktorá má vec u seba z akéhokoľvek iného právneho dôvodu. Zapieracia žaloba chráni

vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie veci. Žalobca sa teda
môže domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania, alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý
bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka.

Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca má v trvalom užívaní žumpu nachádzajúcu sa na pozemku

žalovaných v 1.a 2.rade, pričom toto právo je spojené s vlastníckym právom žalobcu k nehnuteľnosti,
ktorá je napojená na žumpu. Toto právo existovalo ešte pred tým, než nadobudli vlastnícke právo k
pozemkužalovanív1.a2.rade.Vkúpnejzmluvedošlokdohodeozriadenívecnéhobremenavprospech
žalobcu ako aj iných predávajúcich, čo len zvýraznilo oprávnenie žalobcu užívať žumpu. Je pravdou, žev dohode o zriadení vecného bremena sa používajú iné pojmy ako žumpa a to konkrétne „kanalizačný
vpust“ a „kanalizácia“. Je teda nesporné, že bez ohľadu na prebiehajúce spory vo veci 9C/81/2012 o
zrušenie vecného bremena, resp. 8C/34/2012 o uloženie povinnosti navrátenia do pôvodného stavu

časti kanalizačnej prípojky a realizácie vecného bremena, žalobca má aktívnu legitimáciu na ochranu
svojho vlastníckeho práva a to užívania kanalizácie vychádzajúcej z jeho rodinného domu a ústiacej do
žumpy vrátane žumpy. Aj v prípade, že by došlo k právoplatnému určeniu neplatnosti dohody o vecnom
bremene uzavretej 7.8.2007, žalobca má v zmysle ustanovenia § 127 OZ takzvané legálne bremeno
súvisiace s údržbou a obhospodarovaním susediacich pozemkov alebo stavieb.

Podľa § 127 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok
úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie
na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov

hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,
tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy
stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po
zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere

vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Žalobca teda pri užívaní žumpy nesmie porušovať jednak ustanovenia Zákona č. 442/2002 Z.z., ale
nesmie ani zasahovať do vlastníckeho práva žalovaným v 1.a 2.rade tým, že by nevykonával čistenie
žumpy,ktorábymohlaznečistiťpozemokžalovanýchv1.a2.rade.Nadruhejstranežalovanív1.a2.rade

nemôžu svojvoľne ohroziť susedovu stavbu a teda v konkrétnom prípade nemohli svojvoľne zasypať
žumpu ako podzemnú stavbu, ktorá slúži na zachytávanie odpadových vôd rodinného domu žalobcu a
ktorá tvorí príslušenstvo tohto rodinného domu.

V konaní žalovaného v 1.rade súd preto videl svojvôľu a konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3

ods.1Občianskehozákonníka.Napriekprebiehajúcimsporommedziúčastníkmiokanalizačnúprípojku,
resp.orealizáciuvecnéhobremena,samotnážumpanebolapredmetomsporuaakovecpožívaochranu
v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd poznamenáva, že žalobca by mal právo aj bez toho, že by bolo zriadené vecné bremeno, vykonávať

údržbu a obhospodarovanie žumpy na základe ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Teda,
aj keby neexistovalo dohodnuté vecné bremeno v kúpnej zmluve, ktorej vklad bol povolený 8.8.2007,
žalobca by mal právo vstupu na pozemok žalovaných v 1.a 2.rade za účelom údržby a čistenia žumpy.

V prípade, že zo spornej žumpy nedochádza k vypúšťaniu odpadových vôd priamo do verejnej

kanalizácie, nedochádza k porušovaniu ustanovení Zákona 442/2002 Z.z. Samozrejme je potrebné
žumpu pravidelne čistiť a to zabezpečením vytiahnutia jej obsahu pomocou cisternového vozidla v
prípade jej používania. Žalobca teda má možnosť prevádzkovať uvedenú žumpu, ktorá mu slúži ako
zberná nádoba na odpadovú vodu z jeho nehnuteľnosti a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní aj bez ohľadu,
či existuje zmluvné vecné bremeno, umožniť žalobcovi údržbu a čistenie žumpy na základe vecného

bremena určeného v § 127 ods. 3 OZ.

Súd preto poskytol žalobcovi ochranu v podobe nariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho vo
vykonaní úkonov smerujúcich k odstráneniu materiálu, ktorý žalovaný v 1.rade nasypal do žumpy, čímju vyradil z prevádzky. Súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval nárok žalobcu za dôvodný formou
nariadenia predbežného opatrenia, aby sa urýchlene odstránil protiprávny stav, ktorý vytvoril žalovaný v
1.rade, čím by opäť bolo umožnené žalobcovi riadne užívať svoj dom a teda by nedochádzalo k zásahom

do jeho vlastníckeho práva.

Podľa názoru súdu nie je dôležité, ako dopadne spor o zrušenie vecného bremena, ani spor o uvedenie
kanalizačnej prípojky do pôvodného stavu, nakoľko žalobca má právo mať napojenú svoju nehnuteľnosť
do existujúcej žumpy a takto mať zabezpečený odvod odpadových vôd.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne vo veci samej.

Žalovaní v 1.a 2.rade podali návrh na prerušenie konania, nakoľko podali žalobu v konaní 9C/81/2012
o zrušenie vecného bremena.

Žalobca nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania a poukázal na skutočnosť, že vo veci 8C/34/2012
sa jedná o dva samostatné návrhy a v prípade, že by súd prerušil konanie o povinnosť trpieť výkon
práva vecného bremena, nemá dôvod prerušovať konanie o návrhu na uvedenie kanalizačnej prípojky
do pôvodného stavu.

Ako už bolo vyššie oboznámené, Okresný súd Rožňava v konaní 9C/81/2012 určil, že dohoda o
zriadení vecného bremena je neplatná a určil, že vecné bremeno neexistuje. Rozsudok nenadobudol
právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania žalobcom, pričom rieši dôležitú otázku, ktorá má vplyv aj
na rozhodovanie vo veci 8C/34/2012 o nároku žalobcu na výkon práva vecného bremena. Nerieši však
otázku ochrany vlastníckeho práva o navrátenie kanalizačnej prípojky do pôvodného stavu.

Súd preto dospel k záveru, že návrh žalovaných v 1.a 2.rade na prerušenie konania je dôvodný len
ohľadom výkonu práva vecného bremena a preto im v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti bol návrh
na prerušenie konania zamietnutý a súd bude v konaní pokračovať.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1,2 O.s.p.:
(1) Súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Výrok o prerušení konania v časti nároku žalobcu na výkon práva vecného bremena sa opiera o § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. Uvedeným konaním je konanie o určenie neplatnosti dohody o zriadenie vecného

bremena 9C/81/2012.

Keďže ďalší nárok, ktorý si uplatňuje žalobca nesúvisí s vecným bremenom, nebolo v tejto časti potrebné
konanie prerušiť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.