Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315212089
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4315212089.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: V. G., predtýmI., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, XXX XX Y. G., proti žalovanému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX X.,
zastúpenému JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 9C/473/2015-376 zo dňa 29.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu patrí práčka Beko v hodnote 50 eur, ktorú súd prikazuje do výlučného

vlastníctva žalovaného, finančné prostriedky na účte vo I., a. s., číslo účtu XXXXXXXXXX vo výške
1.022,06 eura, ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, finančné prostriedky vo výške
69.223 eur, ktoré prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, a debet na účte vo I., a. s., číslo účtu
XXXXXXXXXX vo výške 338,69 eura, ktorý prikazuje žalobkyni.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 35.316,88 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Levice
súdny poplatok vo výške 2.108,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) do výlučného vlastníctva žalovaného práčku Beko za 50
eur a finančné prostriedky na účte (vo I., a. s. číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.022,06 eura, číslo
XXXXXXXXXX vo výške 27.603,50 eura a číslo J. XXXX XXXX XXX vo výške 79.280,32 eura) v

celkovej výške 107.905,88 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal debetný zostatok vo I., a.
s. na účte číslo XXXXXXXXXX vo výške - 338,69 eura. Žalovaného zaviazal titulom vyrovnania vyplatiť
žalobkyni sumu 54.147,28 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok 1.624,41 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM, pričom súd konštatoval,
že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 15P/284/2012-16 zo dňa

XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 20.08.2012, a strany za trvania manželstva nadobudli do BSM práčku
zn.Bekovzostatkovejhodnote50eurakoajfinančnéúsporynabankovýchúčtoch.Finančnéprostriedky
predstavujú spolu 107.905,88 eura a debetný zostatok na účte žalobkyne predstavuje 338,69 eura. Čistá
hodnota BSM potom činí 107.955,88 eura. Z hnuteľných vecí patrí do BSM len práčka v zostatkovejhodnote 50 eur a užíva ju žalovaný. Ku dňu zániku BSM bol zostatok vo I., a.s. na účte žalovaného č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.022,06 eura a na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX bol debetný zostatok
338,69 eura. Zostatok na účte žalovaného v J. č. J. XXXX XXXX XXX predstavoval ku dňu 19.08.2012

sumu 73.527,21 J., čo v prepočte ku dňu 19.08.2012 činí 10.057,32 eura a 69.223 eur, spolu 79.227,31
eura. Z potvrdenia I. banky súd zistil, že účet č. XXXXXXXXXX bol zrušený ku dňu 02.04.2012 a z tohto
účtu bola dňa 01.04.2012 prevedená suma 69.223 eur na účet žalovaného č. J. XXXX XXXX XXX
vedený v J.. Potom na jeho účte č. XXXXXXXXXX boli finančné prostriedky ku dňu 30.12.2011 len vo
výške 27.603,50 eura, a keďže žalovaný nepreukázal iný stav na účte ku dňu 20.08.2012, súd zahrnul do

masy BSM aj túto sumu. Na účtoch v peňažných ústavoch teda ku dňu 20.08.2012 boli vklady v celkovej
výške 107.905,88 eura. U žalovaného sa nachádza hodnota 107.955,88 eura (vklady na bankových
účtoch 107.905,88 eura + 50 eur pračka Beko ), na účte žalobkyne debetný zostatok - 338,69 eura, na
ktorom sa podieľajú obaja v polovici. Z celkovej masy BSM prináleží každému polovica, t. j. po 54.147,28
eura (108.294,57 : 2). Na hodnotové vyrovnanie podielov tak má žalovaný vyplatiť žalobkyni 54.147,28
eura bezúročne.

2. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sú podiely oboch manželov rovnaké, a to aj za situácie, že najmä žalovaný sa pričinil o finančné
zabezpečenie rodiny, pretože roky pracoval v L. a mal možnosť dosiahnuť vyšší zárobok. Žalobkyňa
bola tiež zamestnaná, aj keď nie sústavne, a z pracovného pomeru dosahovala príjem vo výške podľa

svojich možností a schopností. Do manželstva priviedla dve maloleté deti vo veku XX a XX rokov.
V čase, kedy bol žalovaný pracovne v L., starala sa o deti, aj o domácnosť. Nebolo preukázané, že
by s majetkom zaobchádzala nedbanlivo, že by úspory zbytočne utrácala alebo inak poškodzovala
rodinu. Potreby rodiny majú zabezpečovať obaja manželia spoločným úsilím a nebolo nič mimoriadne,
ak manžel posielal manželke peniaze na živobytie a hradil pravidelné mesačné výdavky. Súd preto

konštatoval, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

3. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že do BSM patrí z
hnuteľných vecí len práčka v cene 50 eur. Spornými boli úspory na účtoch žalovaného, o ktorých on
tvrdil, že sú jeho výlučným majetkom. Manželstvo bolo uzatvorené v roku XXXX, ale on nepreukázal,

že by finančné prostriedky v sume 1.000.0000 Sk, ktoré mal dostať niekedy v deväťdesiatych rokoch od
svojej krstnej matky, vniesol do manželstva a ako s nimi naložil. Na túto sumu súd preto pri vyporiadaní
neprihliadol. Tiež nebolo preukázané, ako žalovaný naložil s peňažnými darmi od svojej matky, ktoré
mal dostať v roku XXXX vo výške 50.000 Sk, a tiež s ďalšou sumou vo výške 50.000 Sk. Preto ani
tieto financie súd pri vyporiadaní nezohľadnil. Nesporným bolo, že prakticky všetky finančné prostriedky

rodiny zo mzdy žalovaného sa ukladali na jeho účty. On roky pracoval v L. a dňa XX.XX.XXXX previedol
z tuzemského účtu č. XXXXXXXXXX na účet v J. sumu 69.223 eur. Jeho argument, že majetok
nachádzajúci sa mimo územia Slovenskej republiky nemožno zahrnúť do masy BSM a vzťahujú sa
naň ustanovenia medzinárodného práva súkromného a procesného, neobstojí. Obaja sú totiž štátni
občania Slovenskej republiky a žalovaný sa v J. zdržiaval len pracovne. Vyporiadanie BSM sa spravuje

ustanoveniami vnútroštátneho práva, aj keď sa nejaký majetok patriaci do BSM nachádza v zahraničí;
tu nejde o právny vzťah s medzinárodným prvkom, a preto do úvahy neprichádza použiť ustanovenia
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. To, že žalovaný dosahoval v
L. vyššie príjmy, neznamená, že úspory na účtoch nie sú spoločné. Žalobkyňa sa zase svojim pričinením
postarala o potreby rodiny. Nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa počas trvania manželstva zachovala

voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce tvrdil, že mu žalobkyňa bola neverná, jej
nevera sa však v konaní o rozvod manželstva ( sp. zn. 15P/284/2012 ) nepreukázala. Keďže každej
zo strán sporu zo spoločného majetku patrí rovnaký podiel, zaviazal súd žalovaného vyplatiť žalobkyni
finančnú čiastku na vyrovnanie podielov.

4. Výrok o súdnom poplatku súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c), § 7 ods. 8
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a výrok o trovách konania odôvodnil tým, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
pretože ich úspech v spore bol rovnaký.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci,
inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých
dôkazov, potrebných pre istenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol,že súd do masy BSM zahrnul duplicitne finančné prostriedky, keď nezohľadnil, že dňa XX.XX.XXXX
previedol sumu 26.941,36 eura z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a
následne dňa XX.XX.XXXX previedol sumu 69.223 eur na účet v J. č. J. XXXX XXXX XXX. Keďže

účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol počas manželstva zrušený, nemohol preukázať ani zostatok na ňom
ku dňu zániku BSM. Zdôraznil, že aj žalobkyňa v priebehu konania žiadala vyporiadať len sumu, ktorú
previedol na účet v J., teda niečo cez 69.000 eur. Nesúhlasí ani s postupom súdu, ktorý do masy BSM
zahrnul aj finančné prostriedky na účte v J. vo výške 10.057,32 eura, ktoré sa od počiatku v J. nachádzali
a neboli prevedené z účtu vedeného na N.. Uviedol, že právna úprava všeobecnej právomoci stanovená

zákonom č. 97/1963 Zb. umožňuje slovenským súdom konať v majetkových sporoch len vtedy, ak má
žalovaný majetok na území SR. Keďže sa finančné prostriedky nachádzajú v L., nie je daná právomoc
slovenského súdu konať vo veci. Predmetom vyporiadania BSM nemohli byť ani peniaze v sume 69.223
eur, pretože tieto boli prevedené na účet do J.. Namietal aj výpočet celkovej sumy na J. účte v sume
79.280,32 eura, pretože takúto sumu počas trvania manželstva na účte nikdy nemal. Nie je mu zrejmé z
akého dôvodu súd spočítal peniaze prevedené zo N. na účet v J. v Z. XXXX so zostatkom na ňom ku dňu

zániku manželstva v auguste 2012. Vytýkal súdu, že nezohľadnil, že práve on mal väčšiu zásluhovosť na
nadobudnutí finančných prostriedkov. Pri absencii spoločného úsilia o zabezpečenie potrieb nemožno
spravodlivo požadovať rozdelenie majetku rovným dielom. Žalobkyňa nebola pravidelne zamestnaná,
nesnažila sa dosahovať stabilný príjem. Nedokázala hospodáriť s finančnými prostriedkami napriek
tomu, že on uhrádzal náklady spojené s bývaním a posielal jej aj finančné prostriedky. Síce sa starala

o svoje deti, ale jeho potreby ju nezaujímali. Dlhodobo sa zdržiaval v J., na N. chodil len sporadicky, ich
hospodáreniebolooddelené,malioddelenéúčty.Súdsadostatočnenezaoberalneveroužalobkyne,ako
aj skutočnosťou, že neviedli spoločnú domácnosť a tiež ich oddeleným hospodárením, ktoré považuje za
kritériá pre určenie disparity podielov. Súd sa nevysporiadal ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol.
Žalobkyňa sa totiž mohla dovolať neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nakladania s finančnými

prostriedkami vo výške 69.223 eur. Zastáva názor, že súd sa nemohol zaoberať majetkom, ktorý ku
dňu zániku BSM už neexistoval. Podľa neho bolo potrebné vychádzať zo zásady, že v prípade ak došlo
jedným z manželov za trvania manželstva k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami bez
súhlasudruhéhomanželaatakýtoúkonnebolsúdomurčenýzaneplatný,jetrebatakýtoúkonpovažovať
za platný a peňažné prostriedky za spotrebované za trvania manželstva a preto ich nie je možné zahrnúť

do masy BSM. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že pri vstupe do manželstva mal vlastné
finančnéprostriedky,ktorézískaldaromodsvojejmatkyakrstnejmatky,čobolopreukázanésvedeckými
výpoveďami.

6. Žalobkyňa k odvolaniu uviedla, že žalovaný sa ju snaží očierniť, keď o nej udáva, že nepracovala

a nestarala sa o deti. Vždy bola pod psychickým tlakom. Vydieraním a vyhrážaním získal aj jej byt. Pred
rozvodom previedol všetky peniaze na účet v L.. Snažil sa preukázať, že mal peniaze od krstnej mamy,
ktorú však nikdy nenavštevoval a peniaze od nej ani nikdy nedostal. V súčasnosti vlastní žalovaný X
byty, nie je pravda, že má všetok majetok v L.. K rozvodu došlo z dôvodu dlhodobého psychického
týrania zo strany žalovaného a nie kvôli milencovi. S rozhodnutím súdu súhlasí.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dôkazy v
potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP), a ktoré sa konalo so súhlasom strán sporu v ich neprítomnosti v
zmysle vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných

zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, dospel k tomu, že odvolanie je čiastočne
opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil.

8. Žalobkyňa podľa obsahu spisu žiadala vyporiadať BSM, ktoré zaniklo dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode - dňa 20.08.2012. Počas trvania manželstva v dobe od XX.XX.XXXX

do 20.08.2012 nadobudli manželia pračku Beko, ktorej zostatková hodnota ku dňu rozvodu bola 50 eur,
a finančné prostriedky, ktorých zaradenie do masy BSM žalovaný namietal a v základe namietal tiež
právomoc slovenského súdu, pretože finančné prostriedky sa nachádzajú na jeho účte v peňažnom
ústave v J.. Súdu vytkol, že nezohľadnil finančné dary, ktoré dostal pred uzavretím manželstva a
nezohľadnil ani jeho väčšie úsilie na nadobudnutí finančných prostriedkov.

9. Ako už odvolací súd uviedol v zrušujúcom uznesení č. k. 12Co/101/2017-231 zo dňa 31.05.2018,
súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželovje oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Prioritnou zásadou pre vyporiadanie BSM je to, že podiely manželov na majetku nadobudnutého
do BSM sú rovnaké. Dôkazným bremenom je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý

tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ a ktoré majú
ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada rovnakých podielov bývalých manželov. V
danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý tvrdil, že pri vstupe do manželstva mal
svoje výlučné finančné prostriedky, nadobudnuté darom od matky a krstnej matky. Túto skutočnosť s
ohľadom na obsah spisu riadne nepreukázal a súd prvej inštancie neunesenie dôkazného bremena
žalovaného v tomto smere posúdil správne. Nestačí totiž len tvrdiť a preukazovať, že peniaze mu boli

darované, ale je nutné preukázať aj to, že peniaze nadobudol pred uzavretím manželstva a že boli
použité na nadobudnutie konkrétnych vecí spadajúcich do BSM, ktoré sa rozsudkom súdu podľa §
150 Občianskeho zákonníka vyporiadavajú v rámci širšieho vyporiadania. V prvoinštančnom konaní
žalovaný objektívne posudzovanými dôkaznými prostriedkami nad všetky pochybnosti nepreukázal,
že by mal pri vstupe do manželstva finančné prostriedky, ktoré by boli v jeho výlučnom vlastníctve,

a ktoré by počas manželstva boli použité na nadobudnutie vecí spadajúcich do BSM. Rovnako súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Je pravdou, že žalovaný
dosahoval pri práci v L. vyšší príjem, no to ešte neznamená, že zarobené peniaze nepatria do masy BSM
a že by v dôsledku toho mal byť jeho podiel vyšší. Skutočnosť, že žalobkyňa dosahovala nižší príjem
ako žalovaný, jej nemožno „klásť za vinu“, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva,

že by sa počas manželstva správala ako manželka a matka nezodpovedne - bola zamestnaná do
roku XXXX, mala určitý príjem, starala sa o domácnosť a o deti, a tiež hradila aj náklady domácnosti.
Žalobkyňavtomtosmerepoukazovalanato,žežalovanýjejokremúhradynájomnéhoničímneprispieval
a všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a so starostlivosťou o deti hradila zo svojich zárobkov.
V takom prípade vyznieva účelovo tvrdenie žalovaného o jej neschopnosti hospodáriť a zamestnať sa,

a jeho požiadavka o stanovenie vyššieho podielu pri vyporiadaní BSM nemá podklad vo vykonanom
dokazovaní. Navyše nepreukázal, že by pravidelne prispieval na domácnosť, že by žalobkyňa bola
po celý čas počas manželstva nezamestnaná a že nebola schopná hospodáriť s financiami. Rovnako
nepreukázal, že manželka mu bola v manželstve neverná.

11. Aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/3637/2010 vyplýva, že skutočnosť, ktorá by mala za
následok odklon od rovnosti podielov (v danom prípade to bol alkoholizmus jedného z manželov), nie
je sama o sebe dôvodom na nerovnostiach podielov, ak sa nepremietla do hospodárenia so spoločným
majetkom, či do starostlivosti o rodinu. K rovnosti podielov sa vyjadril aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn.
22Cdo/1274/2006, keď uviedol, že výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno

odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal k tomu lepšie predpoklady
vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. než druhý manžel, ktorému
však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri
starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svojich schopností a možností.

12. Rovnako neobstojí námietka žalovaného o oddelenom hospodárení, ktoré sa malo prejaviť v
disparite podielov. Aj podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo/1342/2002 samotná okolnosť oddeleného
hospodárenia účastníkov, hoci po dlhšiu dobu, nemusí viesť k záveru o potrebe stanovenia rozdielnych
podielov účastníkov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú
predpoklady pre zvýhodnenie jedného z účastníkov oproti druhému. Bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov trvá aj keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti a so spoločným majetkom hospodária
oddelene. Zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM manželov, bezpodielové
spoluvlastníctvomanželovtrváďalejipozrušeníspoločnéhohospodáreniaanaprávachapovinnostiach
manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení. Strany sporu nevyužili ani možnosť
danú im v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka, a nedohodli si zúženie zákonom určeného

rozsahu BSM. V danom prípade nemal odvolací súd za preukázané, že by existovali okolnosti, ktoré
by odôvodňovali zvýhodnenie žalovaného v rámci vyporiadania BMS. Žalovaný pracoval v L. a teda
mal logicky možnosť zarobiť počas manželstva so žalobkyňou väčší obnos peňazí, ktoré aj keď bolipoukazované na jeho osobný účet, patrili do masy tvoriacej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a
preto je potrebné ich vyporiadať.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka je totiž daný dôvod na vyporiadanie všetkých finančných
prostriedkov, ktoré strany nadobudli za trvania manželstva a na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 143
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Z právneho hľadiska je irelevantné, že žalovaný previedol peniaze zo N. účtu na účet, ktorý je
v L., alebo či tieto peniaze ku dňu zániku manželstva bez súhlasu žalobkyne minul. Použitie peňazí v

priebehu konania ani netvrdil a ani nepreukázal, a ak by tak aj spravil a použil peniaze výlučne pre svoj
prospech, treba pri vyporiadaní tejto sumy postupovať podľa zásad vyporiadania BSM obsiahnutých
vo vyššie citovanom ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Domáhanie sa neplatnosti právneho
úkonu prevodu týchto finančných prostriedkov žalobkyňou nemá oporu v zákone. Prevod finančných
prostriedkov v tak vysokej výške je potrebné zohľadniť práve pri vyporiadaní BSM, pretože tieto peniaze

nemohli byť spotrebované na bežný chod domácnosti žalovaného za trvania manželstva, práve naopak,
je dôvodné predpokladať, že jeho úspory, ktoré patria do masy BSM, ku dňu rozvodu ešte narástli. Výška
tohto nárastu však v konaní nad všetku mieru pochybností preukázaná nebola.

15. ČosatýkaprávomocisúduSR,tátojevovecivyporiadaniaBSMdanábezohľadunato,čižalovaný

previedol peniaze na účet vedený v J.. Ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom stanovuje, že právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, ak tu má majetok, čo neznamená, že finančné prostriedky, o vyporiadanie ktorých v spore ide,
musia byť vedené v peňažnom ústave len na Slovensku. Ako vyplýva z LV č. XXXX a XXXX založených

na čl. l. 15 až 17 spisu, žalovaný je aj vlastníkom dvoch nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X..

16. Odvolací súd na druhej strane konštatoval, že námietka žalovaného o nezohľadnení prevodu
finančných prostriedkov v sume 26.941,36 eura dňa XX.XX.XXXX z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a následne dňa XX.XX.XXXX v sume 69.223 eur na účet v J. č. J.

XXXX XXXX XXX, je opodstatnená. Je dôvodné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ak bol účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX počas manželstva zrušený, nemohol žalovaný ani preukázať zostatok na ňom
ku dňu zániku BSM. Ak teda žalovaný previedol finančné prostriedky v sume 26.941,36 eura z účtu,
ktorý následne zrušil, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a z neho obratom previedol sumu 69.223 eur
na účet v J., bolo nutné vychádzať práve z tejto sumy aj pri vyporiadaní BSM. Ďalej bolo v konaní

preukázané,žekudňuzánikuBSMsavšakužtietofinančnéprostriedkynaúčtevJ.nenachádzalivtakej
výške.Tupotomsúdprvejinštanciedospelknesprávnemuzáveru,keďspravilsúčetzostatkufinančných
prostriedkov na J. účte v sume 10.057,32 eura (73.527,21 J.) ku dňu 20.08.2012 so sumou, ktorá naň
bola prevedená, t. j. 69.223 eur, čo bolo spolu 79.227,31 eura. Z obsahu spisu však vôbec nevyplýva,
prečo bol na účte ku dňu zániku BSM len zostatok vo výške 10.027,32 eura, keď dňa XX.XX.XXXX

došlo k prevodu sumy 69.223 eur. Nie je tiež zrejmé, či a aká suma finančných prostriedkov na sa účte
nachádzala už v čase prevodu sumy 69.223 eur, či na ňom boli úspory žalovaného nadobudnuté počas
manželstva, a nie je tiež známe k akým pohybom došlo na predmetnom účte medzi dňom 04.01.2012
a dňom 20.08.2012, či okrem sumy 69.223 eur pribudli na tento účet aj ďalšie finančné prostriedky
predstavujúce mzdu žalovaného, a pod. Na výpise z tohto účtu založenom na č. l. 44 až 47 spisu je totiž

zrejmý len pohyb peňazí v mesiaci august 2012.

17. Keďže žiadna zo sporových strán nenavrhla pred súdom prvej inštancie žiadny dôkaz na
preukázanie vyššie uvedených skutočností, bolo potrebné vychádzať pri vyporiadaní masy BSM vo
vzťahu k účtu v L., práve zo sumy 69.223 eur, a to napriek tomu, že zostatok v tejto sume sa v čase

zániku BSM už na J. účte nenachádzal. Žalovaný však za tak krátke obdobie cca 7 mesiacov (od januára
do augusta 2012) nemohol spotrebovať finančné prostriedky v takej vysokej výške, a ani to v konaní
netvrdil a nepreukázal. Práve z uvedených dôvodov je potrebné pri vyporiadaní BSM vychádzať zo sumy
úspor 69.233 eur, ktoré účastníci nadobudli počas manželstva a tiež zo sumy úspor nachádzajúcich sana účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré ku dňu rozvodu predstavovali sumu 1.022,06 eura (č. l. 48, 63
spisu, stav k 31.07.2012 bol 1.145,24 eura mínus 23,18 eura, mínus 100 eur, k výberu ktorých došlo
15.08.2012). Aj žalobkyňa v priebehu konania žiadala vyporiadať len peniaze, ktoré žalovaný previedol

na účet v J. („niečo vyše 69.000 eur“) a nežiadala vyporiadať peniaze, ktoré prípadne nadobudol do
rozvodu manželstva (č. l. 348 spisu). Rovnako tak je potrebné zohľadniť debet na účte žalobkyne vo
výške 338,69 eura a zostatkovú hodnotu práčky v sume 50 eur, ktorú po dohode strán sporu nadobudne
do výlučného vlastníctva žalovaný.

18. S ohľadom na uvedené odvolací súd prijal záver, že práčka Beko sa prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného. Titulom vyporiadania je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 35.316,88
eura. K tejto sume dospel odvolací súd tak, že zrátal finančné prostriedky patriace do BSM, ktoré
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v sume 69.223 eur a v sume 1.022,06 eura, pričom
zohľadnil aj zostatkovú hodnotu práčky v sume 50 eur, čo spolu predstavuje sumu 70.295,06 eura. Po
vydelení tejto sumy dvoma dostaneme sumu 35.147,53 eura, ktorá by mala titulom vyporiadania BSM

patriťžalobkyni.Keďžežalobkyňavykazovalanasvojomúčtedebetvovýške338,69eura,bolopotrebné
zohľadniť polovicu z tejto sumy aj pri vyporiadaní BSM, t. j. 35.147,53 eura + 169,35 eura = 35.316,88
eura. Pri takomto vyporiadaní BSM sú podiely oboch manželov rovnaké. Žalovanému po vyplatení sumy
35.316,88 eura titulom vyporiadania zostane suma 34.978,18 eura (70.295,06 eura - 35.316,88 eura).
A rovnakú sumu titulom vyporiadania nadobudne aj žalobkyňa, keďže je potrebné zohľadniť debet na

jej účte vo výške 338,69 eura (35.316,88 eura - 338,69 eura)

19. Súd zaviazal strany sporu v zmysle § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 7 ods. 8, položky 6 písm. b)
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 3% z predmetu konania, t.j. 2.108,50 eura (3% z 70.295,06 eura, zaokrúhlene 70.295

eur) spoločne a nerozdielne.

20. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, rozhodol nanovo aj o trovách
prvoinštančného konania, pričom vychádzal z rovnosti podielov strán sporu pri vyporiadaní BSM, a preto
žiadnej zo strán v súlade s § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal. V odvolacom

konaní bol úspech žalovaného len čiastočný, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 396 ods. 1,
2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).