Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 16, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203868
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115203868.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Československá

obchodnábanka,a.s.,sosídlomMichalská18,Bratislava,IČO:36854140,právnezastúpenéhoMalata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,
proti žalovaným 1. F. E., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXX/X, XXX XX S. - K., X. K., zastúpená N. E., H..
XX.XX.XXXX, C. E.Í. XXX/X, XXX XX S., 2. N. E., H.. X.X.XXXX, C. E. XXX/X, XXX XX S. - K., X.
K., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Matej Šarišský, so sídlom Ľubovec 38, 082 42
Ľubovec, IČO: 50 746 383, o zaplatenie 42.155,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9 306,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne zo sumy 9 306,18 eura od 24.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

III. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.

IV. Žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca voči žalovanej nemá právo
na náhradu trov konania.

V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.2.2015 si žalobca uplatnil voči žalovaným právo na
zaplatenie sumy 42.155,90 eura s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 9.7.2010
uzatvoril žalobca so žalovanými Zmluvu o poskytnutí úveru č. 155807 (ďalej aj ako „Zmluva“), v súlade s

príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ako aj zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia podmienok peňažné
prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 94.500,-
eur (ďalej aj ako „Úver“) a žalovaní boli oprávnení Úver čerpať najneskôr do 25.1.2011. Podľa dohody
zmluvných strán sa Úver poskytol na kúpu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedený Okresným
úradom S. (Správa katastra S.), okres S., obec S., k.ú.: K., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX na
parcele L. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné

č. L. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Záhrady (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“). Žalovaní sa
zaviazali splatiť úver do 30 rokov, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 527,70 eura,
splatných vždy k 25 dňu v mesiaci. Zmluvne strany si zároveň dohodli, že Úver sa úročí úrokovou
sadzbou vo výške 5,35% p.a.. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanými a W. E. ako záložní dlžnícidňa 9.7.2010 zároveň uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. XXXXXX/Zal/X
(ďalej aj ako „Záložná zmluva“), na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na Nehnuteľnosti
v prospech žalobcu na zabezpečenie všetkých pohľadávok žalobcu vyplývajúcich zo Zmluvy, podľa

špecifikácie v čl. III bod 1 Záložnej zmluvy. Vznik záložného práva a jeho zápis potvrdzuje aj výpis z LV
č. XXXX. Žalovaní nedodržali platobnú bilanciu, a preto žalobca určil predčasnú splatnosť Úveru. Dňa
18.7.2014 bola vykonaná dražba Nehnuteľnosti, ktorej výťažok bol vo výške 71.103,30 eura. Náklady
na dražbu boli vo výške 2.913,99 eura. Ku dňu 18.8.2014 pohľadávka zo Zmluvy vo výške 42.155,90
eura pozostávala z istiny vo výške 23.894,49 eura, riadneho úroku vo výške 8.883,05 eura, úroku z

omeškania vo výške 9.322,43 eura a neuhradených poplatkov vo výške 55,93 eura.

2. Podaním zo dňa 14.6.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti poplatkov vo výške 55,93 eura.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Právny zástupca žalovaného v 2. rade vo svojom vyjadrení namietal neplatnosť hypotekárnej zmluvy
z dôvodu chýbajúc základných náležitosti, resp. ich neurčitosti. Ďalej uviedol, že ak by Zmluva mala
byť platná tak by sa mala spravovať zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle
ktorého je bezúročná a bez poplatkov. Zákon síce stanovuje výluku z režimu, avšak tento osobitný
režim možno v prípade banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie uplatniť iba a len

vtedy ak je poskytnutie finančného plnenia vymedzeného v § 1 ods. 2 upravené osobitným predpisom
upravujúcim jeho poskytnutie - ide napr. o zákon o bankách (hypotekárny úver), zákon o úveroch na
bývanie, zákon o stavebnom sporení, právne predpisy o obchodovaní s cennými papiermi a pod.. Náš
právny poriadok týmito osobitnými právnymi predpismi vrátane zákona č. 129/2010 Z.z. zohľadňuje a
reguluje osobitosti postavenia spotrebiteľa na finančnom trhu s úvermi a pôžičkami, tak aby obsiahol

celú škálu zmluvných vzťahov. To sa v celom rozsahu týka aj bezúčelového úveru zabezpečeného
nehnuteľnosťou, ktorý poskytuje banka. Poukázal na dôvodovú správu, kde je uvedené: „Z pôsobnosti
zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom
k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká
v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je

záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím
právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv.
americké hypotéky - písm. c).“ Úprava vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy ako jeden z druhov úverového
vzťahu výlučne podľa ustanovení obchodnoprávnej úpravy § 497 - Zmluva o úvere a všeobecných
ustanovení OZ ktoré nezohľadňujú špecifiká úverového trhu pre spotrebiteľov, je v priamom rozpore

s úpravou spotrebiteľských zmluvných vzťahov na finančnom trhu. Išlo by prakticky o jediný druh
úverového vzťahu so zreteľom na druh úveru a súčasne subjekt ktorý ho poskytuje, kedy by bol
spotrebiteľ vyňatý mimo právneho režimu regulácie osobitostí spotrebiteľských zmluvných vzťahov na
finančnomtrhu.Ďalejuviedol,žežalobcasivrozporesprávnymipredpismiuplatňujenároknazaplatenie
zmluvného úroku aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Po zosplatnení istiny ku dňu 25.6.2013

veriteľ (žalobca) nemá nárok na zmluvný úrok. Tu poukázal v celom rozsahu na argumenty a závery
uvedené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015, sp. zn.6Co/190/2014. Žalobca si
uplatňuje nárok aj na poplatok za vedenie úveru, ktorý je podľa žalovaného v 2. rade neprijateľnou
podmienkou a rovnako neprijateľnou podmienkou je aj poplatok za upomienku s omeškaním. Žalovaný
ďalej namietal aj nesprávnosť výpočtu zmluvného úroku. Zmluvné strany si v Zmluve o poskytnutí úveru

dohodli úrok vo výške 5,35% ročne. Táto sadzba bola dojednaná fixne ako ročná sadzba ktorá sa
rozpočíta ku každej anuitnej splátke samostatne. Zmluvné dojednanie neumožňovalo banke túto sumu
úročiť vždy podľa skutočnej výšky nezaplatenej sumy, ale iba sumy pripadajúcej na každú jednotlivú
splátku. Žalobca si však aj napriek tomu uplatňoval zmluvný úrok k skutočne dlžnej sume (istine), tj.
aj za už splatné a neuhradené splátky si nárokoval zmluvný úrok z celkovej dlžnej sumy a popri ňom

si uplatňoval a uplatňuje súbežne aj úrok z omeškania z dlžných splátok. Žalobca si tak v skutočnosti
z dlžných splátok uplatňoval zmluvný úrok až do ich zaplatenia a súčasne z tej istej sumy aj úrok z
omeškania, takéto plynutie týchto dvoch nárokov je vylúčené. Nakoniec uviedol, že v úverovom vzťahu
má každá splátka úveru samostatne určenú splatnosť a samostatne k nej začína plynúť premlčacia doba
a samostatne aj úrok z omeškania. Preto aj úroky z omeškania je potrebné uplatňovať jednotlivo ku

každej splátke úveru podľa jej splatnosti. Vzhľadom k tomu na všetky splátky, u ktorých sa žalovaní
dostali do omeškania po 1.2.2013 a na istinu po mimoriadnom zosplatnení, by sa mal uplatňovať úrok
z omeškania 5 percentuálnych bodov vyššie.5. Rozsudkom zo dňa 11.08.2017, sp. zn. 20C/63/2015 súd (I.) konanie o zaplatenie sumy 55,93 eura s
prísl. zastavil, (II.) Žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 35.685,36 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 26.789,59 eura od 19.8.2014 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (III.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a (IV.) priznal
žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,30%.

6. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade, a to proti výroku
II. a IV. Žalovaný v 2. rade uviedol, že súd nesprávne právne posúdil základnú otázku, a to absolútnu

neplatnosť zmluvy o poskytnutí úveru, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými. Žalovaný predmetnú
zmluvu uzatváral ako hypotekárnu zmluvu a nie ako zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka.
Žalovaní sú laici a zdôvodnenie súdu o tom, že v zmluve je jasne uvedená výška poskytnutého
úveru, výška splátky, doba splácania, výška úrokovej sadzby, je nepostačujúce a neobstojí. Uzatvorenie
hypotekárnej zmluvy podľa zákona o bankách má aj iný význam, a to ten, že klient je pri rokovaní
vo vedomí, že uzatvára štandardný bankový produkt upravený zákonom o bankách a podľa toho

spotrebiteľ k zmluvnému vzťahu aj pristupuje. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal otázkou
prístupu spotrebiteľa k jeho osobnému vnímaniu toho aký produkt uzatvára. Žalobca tento produkt
ponúkal pri rokovaní ako hypotekárny zmluvný vzťah a nie ako tzv. americkú hypotéku. Žalovaní sú
laici a nevedia aké sú podstatné náležitosti hypotekárnej zmluvy. Uzavretá zmluva ale neobsahuje
všetky náležitosti hypotekárnej zmluvy, a teda je neplatná. Uviedol, že ak by aj zmluva bola platná,

musela by spadať do režimu zákona 129/2010 a v dôsledku absencie predpísaných náležitostí by úver
bol bezúročný a bezpoplatkový. Z dôvodu, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková, je výrok čo do
výšky priznanej sumy nesprávny. Žalobca namieta aj nesprávnosť výpočtu zmluvného úroku, úroková
sadzba bola aj dojednaná ako fixná, ktorá sa rozpočíta ku každej anuitnej splátke samostatne. Zmluvné
dojednanie neumožňovalo banke túto sumu úročiť vždy podľa skutočnej výšky nezaplatenej sumy, ale

iba podľa sumy pripadajúcej na každú jednotlivú splátku. Je nesprávne, ak súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania zo zmluvného úroku. Nesúhlasil s tým, že úrok z omeškania je 8,5 % z dlžnej sumy, pretože v
úverovomvzťahumákaždásplátkaúverusamostatneurčenúsplatnosťasamostatneknejzačínaplynúť
premlčacia doba a samostatne aj úrok z omeškania. Prechodné ust. § 10c nariadenia vlády 87/1995
sa uplatňuje iba na tie plnenia, ktoré majú základ v záväzkovom vzťahu vzniknutom pred 01.02.2013,

ktoré najneskôr 31.01.2013 boli splatné a nie na všetky budúce. Aktuálna výška úrokov z omeškania
od 01.02.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky a táto sadzba sa mala uplatňovať na všetky splátky, s ktorými by sa dostal žalovaný do omeškania
až po 01.02.2013. Uviedol, že pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady trov konania, na jeho strane existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko je dôchodca s príjmom iba niečo cez 400 eur, má podlomené

zdravie, finančné úspory vyššej hodnoty nemá, nevlastní žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania a
v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že zmluva o

hypotekárnomúverepodľa§68zákonaobankách(účinnéhovčaseuzatváraniazmluvymedzistranami)
je osobitným druhom zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, jej náležitosti boli
upravené v § 75 ods. 4 zákona o bankách. Poskytovanie a správa hypotekárnych úverov má oproti
štandardnej zmluve o úvere svoje špecifiká upravené v § 75 Zákona o bankách. Z vyjadrení oboch strán
(ajkeďdôkazyotejtoskutočnostinebolivykonané)vyplýva,žemedzistranamibolauzatvorenázmluvao

hypotekárnom úvere (žalobca to tvrdí na č.l. 119 spisu, žalovaný na č.l. 139 a nasl.). Z rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie zistil, že zmluva uzavretá medzi stranami nemá náležitosti zmluvy o hypotekárnom
úvere a právne uzavrel, že chýbajúce náležitosti nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ale skutočnosť, že
sa nejedná o hypotekárny úver. Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto hodnotenie nesprávne. Ak
skutočne obe strany sporu mali záujem o uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere a uzavretá zmluva

nemá zákonné náležitosti takejto zmluvy, je takáto zmluva neplatná pre absenciu zákonných náležitostí.
Súčasne nemožno tvrdiť, že aj keď náležitosti zmluvy chýbajú, má to ten následok, že strany uzavreli
zmluvu o úvere (nie o hypotekárnom úvere). Javí sa, že strany nemali vôľu uzavrieť zmluvu o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zmluvu o hypotekárnom úvere. Ak je teda uzavretá
zmluva neplatná, potom mal súd prvej inštancie zisťovať výšku nároku žalobcu iným spôsobom, ako to

urobil (nie ako pohľadávku z úverovej zmluvy, ale ako pohľadávku z bezdôvodného obohatenia).

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o poskytnutí
úveru na č.l. 10-14, Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 15, Oznámením o zosplatnení úveru na č.l. 16,fotokópiou obálky na č.l. 17, Oznámením o zosplatnením úveru na č.l. 18, fotokópiou doručenky na č.l.
19, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na č.l. 20-23, Začatím výkonu záložného práva
na č.l. 24-25, Notárskou zápisnicou na č.l. 26-31, Písomnou správou o výkone záložného práva na č.l.

32-33, Oznámením o zosplatnení úveru na č.l. 34, fotokópiou obálky na č.l. 35, Písomnou správou o
výkone záložného práva na č.l. 36, Špecifikáciou nároku na č.l. 44-46, Tabuľkou na č.l. 47, Zmluvou
o poskytnutí úveru na č.l. 48-51, Sadzobníkom pre fyzické osoby občanov na č.l. 52-53, Čiastočným
späťzatím návrhu na č.l. 88-90, Výzvou č. 2 na zaplatenie dlžnej čiastky na č.l. 92-4, Poslednou výzvou
na úhradu pohľadávky na č.l 94-96, fotokópiou doručeniek na č.l. 97, Vyjadrením na č.l. 118-119,

Vyjadrením doručeným súdu dňa 14.7.2017, odvolaním na č.l. 176-186, Písomným prehlásením zo dňa
16.8.2019 a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 9.7.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí úveru č. 155807,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 94.500,- eur, ktorý boli žalovaní oprávnení
čerpať najneskôr do 25.1.2011. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver do 30 rokov, a to v pravidelných

anuitných mesačných splátkach vo výške 527,70 eura, splatných vždy k 25 dňu v mesiaci (čl. VI.).
Zmluvne strany si zároveň dohodli, že Úver sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 5,35% p.a.. Žalovaní
sa zaviazali zabezpečiť Úver zriadením záložného práva v prospech Banky k nehnuteľnostiam: rodinný
dom so súpisným číslom XXX na parcele CKN č. XXX/X a pozemky, parc. L. č. XXX/X - záhrady o
výmere XXX m2, parc. L. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 258 m2, všetko zapísané

na LV č. XXXX.

10. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X bolo na
zabezpečenie Úveru zriadené v prospech žalobcu záložne právo na nehnuteľnosti.

11. Dňa 26.6.2013 oznámil žalobca žalovaným, že úver bol dňom 25.6.2013 vyhlásený za splatný.

12. Dňa 23.12.2013 oznámil žalobca žalovaným výkon záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa
správy zo dňa 18.8.2014 výťažok z dražby predstavoval sumu 71.103,30 eura, pričom náklady na
dražbu boli vo výške 2.913,99 eura. Ku dňu 18.8.2014 pohľadávka zo Zmluvy vo výške 42.155,90 eura

pozostávalazistinyvovýške23.894,49eura,riadnehoúrokuvovýške8.883,05eura,úrokuzomeškania
vo výške 9.322,43 eura a neuhradených poplatkov vo výške 55,93 eura.

13. Podľa prehľadovej tabuľky žalovaní uhradili celkovo sumu 14.090,52 eura.

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1až3a5 OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) a písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, úver, ktorého výška je menej
ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24; ak je na rovnaký

alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

20. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom,vrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,svýnimkoubanky,pobočkyzahraničnejbankyafinančnej

inštitúcie podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako „zákon o bankách“), Hypotekárny úver je úver s
lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej

nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo
výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou
podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)

c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)splatenieposkytnutéhoúverupoužitéhonaúčelypodľapísmena)ažc),ktorýjehypotekárnymúverom
poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym
úverom.

22. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.28. Po zrušení rozsudku predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 35.685,36 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 26.789,59 eura od 19.8.2014 do zaplatenia.

29. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 35.685,36 eura s
príslušenstvom a to titulom Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX. Súd je v danom prípade viazaný v

zmysle § 391 CSP názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že ak zmluva nemá zákonné náležitosti
zmluvy o hypotekárnom úvere, je takáto zmluva neplatná pre absenciu zákonných náležitostí a zároveň
je zmluva neplatná aj z dôvodu toho, že strany nemali vôľu uzavrieť zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ale zmluvu o hypotekárnom úvere. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
dňa 9.7.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX.
Podľa vyjadrenia žalobcu na č.l. 119 spisu a žalovaného v 2. rade na č.l. 139 a nasl. a písomného

prehlásenia, malo sa jednať o hypotekárny úver. V danom prípade je zmluva o poskytnutí úveru č.
XXXXXX neplatná, keďže poskytnutý úver, ako vyplýva zo Zmluvy, nebol poskytnutý na účel uvedený
v § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V dôsledku neplatnosti zmluvy nastáva medzi účastníkmi
tohto právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 OZ a je namieste, aby
si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia.

31. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

32. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd v prvom rade
zaoberal vznesenom námietkou premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu

a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam,
kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná
premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna

a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez
ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní
boli oprávnení čerpať úver najneskôr do 25.1.2011 (v spise sa nenachádza doklad o tom, kedy žalovaní

čerpali úver). Teda najneskôr nasledujúci deň, t.j. 26.1.2011 začala plynúť 3 ročná objektívna premlčacia
doba a uplynula dňa 26.1.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 18.2.2015, t.j. po uplynutí 3 ročnej
objektívnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal premlčaného práva voči žalovanému v 2.
rade zamietnuť.

34. Žalovaná v 1. rade námietku premlčania nevzniesla, a preto vo vzťahu k nej súd postupoval v zmysle
§ 457 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a v konaní bolo nesporné, že žalovaní čerpali úver vo
výške 94.500,- eur. Podľa prehľadovej tabuľky žalovaní uhradili celkovo sumu 14.090,52 eura. Podľa
správy zo dňa 18.8.2014 výťažok z dražby predstavoval sumu 71.103,30 eura. Túto sumu súd započítal

na čerpanú istinu a teda žalovaní celkovo uhradili sumu 85.193,82 eura. Súd preto zaviazal žalovanú v
1. rade na zaplatenie sumy 9 306,18 eura (94.500,- eur - 85.193,82 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.35. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval oznámenie o zosplatnení úveru zo
dňa 26.6.2013, ktorá bola doručovaná žalovanej v 1. rade a zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 23.7.2013.
Nasledujúci deň sa dostala do omeškania. Zákonný úrok z omeškania predstavoval 8,5% ročne, preto
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 9
306,18 eura od 24.7.2013 do zaplatenia.

36. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Žalobca procesne zavinil zastavenie v časti 55,93 eura a úspešný bol v časti zaplatenia

9.306,18 eura zo sumy 42.099,97 eura. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 22,08% a žalovaná v 1.
rade vo zvyšných 77,92%. Úspech žalovanej v 1. rade, ktorý prevyšuje úspech žalobcu, je preto 55,84%.
Nakoľko žalovaná v 1. rade si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd
žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá
právo na náhradu trov konania.

37. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Žalobca procesne zavinil zastavenie v časti 55,93 eura a vo zvyšnej časti bol

neúspešný. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému v 2.
rade nárok náhradu trov konania nepriznal, priznal súd žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci

(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).