Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113213321
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113213321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o F. K., nar. XX.XX.XXXX,
do nadobudnutia plnoletosti zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., mal. U. K., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., deti rodičov C. K., bytom Z., F.
XXXX/XX, zastúpenej R. a U. K., bytom Z., K. XX, zastúpeného L.. U. I., advokátom, so sídlom Z. Z.,

F. XXX/X, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. apríla 2015,
č.k. 31P/214/2013-448, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otcovi sa zvyšuje vyživovacia povinnosti k F. K. z
doterajších 250 Eur mesačne na 290 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám F. K., vždy do 15.
dňa v mesiaci s účinnosťou od 10.09.2013.

Dlh na výživnom za obdobie od 10.09.2013 do 30.04.2015 vo výške 788 Eur súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám F. K. v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného
vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti v čase svojho
rozhodovania k mal. deťom F. a U. zamietol. Otcovi detí zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. F. z

doterajších 250 Eur mesačne na 290 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 10.09.2013. Dlh na výživnom za obdobie od
10.09.2013 do 30.04.2015 vo výške 788 Eur súd prvého stupňa povolil otcovi splácať popri bežnom
výživnom, k rukám matky v mesačných splátkach po 20 Eur až do úplného
vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. K
mal. U. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z doterajších 210 Eur mesačne na 250 Eur mesačne, ktoré
je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2014.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2015 vo výške 320 Eur, súd prvého stupňa povolil
otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky, v mesačných splátkach po 20
Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. Zmenil tak v časti výživného rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.
22C/115/2011-21 zo dňa 22.07.2011. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval

ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Preskúmal zmenu pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, osobitne v schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu
povinnosť k mal. deťom na strane otca detí, ktorý žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti. Konštatoval,že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti u mal. detí uplynuli viac ako tri roky. Na
strane v tom čase ešte mal. F. konštatoval zmenu pomerov najmä v tom, že začala navštevovať stredný
typ školy, navštevuje jazykovú školu, hodiny hry na gitare, chcela si urobiť vodičský kurz. U mal. U. došlo

k zmene pomerov najmä v tom, že začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, navštevuje viac
odborných ambulancií, jazykovú školu a tiež je členom zápasníckeho klubu. Obe deti sú vekovo staršie,
okrem toho F. je na prahu dospelosti, čo sa pochopiteľne odráža aj na jej výdavkoch. Na strane matky
konštatoval zmenu pomerov v zvýšení príjmu o cca 50 Eur až 70 Eur. Konštatoval, že u
otca zmena pomerov nastala viac-menej iba v čase, kedy bol práceneschopný, teda od 28.03.2013 do

17.06.2013, pričom v tomto čase mal nárok na nemocenské dávky. A hoci jeho pracovná
schopnosť bola v tomto období obmedzená, mal nárok na poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy
pre tento prípad. Otec napriek tomu nepreukázal, že by o takéto poistné plnenie požiadal. V ostanom
období otec u svojich zamestnávateľov dosahoval takmer rovnaký príjem a väčšina jeho pracovných
pomerov skončila zo subjektívnych príčin na jeho strane. Súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom
matky detí, podľa ktorého návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti bol účelový s tým, aby sa

otec vyhol vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Súd prvého stupňa poukázal na neekonomické
správanie sa otca, týkajúce sa využívania, resp. nevyužívania jednoizbového
bytu, ktorý má vo svojom vlastníctve, v ktorom sa však počas jeho pobytu na Slovensku nezdržiava, ani
ho neprenajíma, iba znáša výdavky spojené s týmto bytom, pričom okrem toho ešte prispieva
mesačne svojej matke na bývanie, keď sa u nej zdržiava počas víkendov, ktoré trávi na

Slovensku. Zároveň otec hodnoverne nepreukázal svoje výdavky spojené s jeho ubytovaním v E., kde je
zamestnaný. Naproti tomu matka detí dostatočne preukázala zvýšené výdavky oboch maloletých detí,
u F. s účinnosťou od 10.09.2013, teda od podania návrhu a u mal. U. a účinnosťou od
01.09.2014, od času, kedy začal navštevovať druhý stupeň základnej školy. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že otec detí dlhodobo dosahuje stabilný príjem na úrovni cca 1.300

Eur bez ohľadu na jeho častú fluktuáciu. Súd prvého stupňa teda mal za to, že nemôže skonštatovať,
že by na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej
povinnosti k mal. deťom, a to aj s poukazom, že mal za preukázané, že otec iba 10 dní pred podaním
svojho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti predčasne jednorazovo splatil svoju pôžičku vo výške
takmer 8.000 Eur, pričom už v tom čase bol práceneschopný. Mal za to, že finančná situácia otca nebola

natoľko vážna, aby bola dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom, a preto jeho
návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zároveň zastával názor, že suma zvýšeného výživného
zodpovedá zistenej zmene pomerov u mal. detí a súčasne spĺňa kritériá zákonných ustanovení, ktoré
citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dôvodil, že je v objektívnych schopnostiach a možnostiach
otca prispievať na výživu detí vo zvýšených sumách, pretože dosahuje stabilný príjem a zvýšená výška

výživného je teda adekvátna aj finančnej situácii otca. Výživné na v tom čase mal. F. nezvýšil v zmysle
návrhu matky na sumu 350 Eur a na mal. U. na sumu 300 Eur, pretože výživné určené v takej výške
nepovažoval za adekvátne zisteným pomerom detí, aj s poukazom na ponechanie priestoru
na prípadné zvyšovanie vyživovacej povinnosti v budúcnosti. Vyživovaciu povinnosť otca súd prvého
stupňa zvýšil u v tom čase mal. F. s účinnosťou od 10.09.2013 a u mal. U. s účinnosťou od 01.09.2014

v zmysle návrhu matky. Zročné výživné na F. vo výške 788 Eur (21 dní x 1,33 Eur plus 19 mesiacov
x 40 Eur) a na mal. U. vo výške 320 Eur (8 mesiacov x 40 Eur) súd povolil za použitia § 160
ods. 1 O.s.p. otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám matky.

Proti rozsudku vo výrokoch, ktorým bolo zvýšené výživné na v tom čase mal. F. a mal. U., ako aj vo

výrokoch, v ktorých bol určený nedoplatok na výživnom na obe deti, podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie matka. Dôvodila, že na strane detí došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca. Mala za to, že súd prvého stupňa správne ustálil okamih, od ktorého došlo k
podstatnejzmenepomerov,atouF.,ktorásastalažiačkoustrednéhotypuškolyamal.U.od01.09.2014,
ktorý sa stal žiakom 2. stupňa základnej školy. Nesúhlasila so zvýšením výživného v sume určenej

súdom. Zastávala názor, že odôvodnené potreby detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca odôvodňujú zvýšenie výživného tak, ako navrhla, t. j. zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na F. zo
sumy 250 Eur na sumu 350 Eur mesačne s účinnosťou od 10.09.2013 a zvýšenie vyživovacej povinnosti
na mal. U. zo sumy 210 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne s účinnosťou od
01.09.2014. Zároveň nesúhlasila s tým, aby bol otcovi povolený splácať dlh na výživnom v splátkach,

ale aby bol povinný uhradiť dlh na výživnom do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na tú
skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.07.2011,
č.k. 22C/115/2011-21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2011, t. j. takmer pred 4
rokmi. Návrhom zo dňa 27.02.2011, len pol roka po určení výživného súdom, otec sa domáhal zníženiasvojej vyživovacej povinnosti, ktorý návrh mu bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
10.04.2012, č.k. 11P/22/2012-68. Dňa 28.05.2013 otec podal na súd ďalší návrh na zníženie výživného.
V priebehu celého konania účelovo menil svoje výpovede ohľadom svojich výdavkov a svoje výdavky

riadne nepreukázal. Naopak, bol preukázaný ľahkovážny prístup otca k životu a k plneniu si svojich
povinností, keď po podaní návrhu na začatie konania opakovane menil zamestnanie, a to od podania
návrhu 5x. Posledný zamestnávateľ vykonával otcovi mnohé zrážky zo mzdy, ako napríklad zrážky za
škodu, za porušenie predpisov a podobne, t. j. z dôvodu, že otec si riadne neplnil svoje
pracovné povinnosti. Počas celého konania pred súdom prvého stupňa účelovo menil svoje tvrdenia a

žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal svoje výdavky na ubytovanie v E. a výdavky na cestu do
E.. Naopak, ona ako matka detailne preukázala všetky odôvodnené potreby detí. Poukazovala na to,
že otec jej uviedol, že urobí všetko pre to, aby dosiahol zníženie výživného, o čo sa aj v konaní pred
súdom prvého stupňa všemožne snažil. Vyjadrila presvedčenie, že v konaní pred súdom prvého stupňa
preukázala, že výdavky na odôvodnené potreby detí plne odôvodňujú zvýšenie výživného
v zmysle návrhu na zvýšenie výživného.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj otec detí, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného na F. na sumu 200 Eur
a mal. U. 180 Eur mesačne. Pochybenie súdu prvého stupňa videl v tom, že súd mal k dispozícii všetky
potrebné podklady o príjmoch a výdavkoch rodičov, po zhodnotení ktorých mal rozhodnúť o primeranom

znížení výživného, nakoľko po zaplatení výživného, splátky dlhu a úhrady nákladov na bývanie mu
nezostane žiadna čiastka, ani na stravovanie.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel, a
aby vyhovel jej odvolaniu v zmysle jej odvolacieho návrhu.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.

V preskúmavanej veci sa matka podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného a otec sa podaným
návrhom domáhal zníženia výživného na v tom čase mal. F., ktorá v priebehu konania nadobudla
plnoletosť a na mal. U..

Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomvyplývapriamozozákona(§62ods.1Zákonaorodine)aplnenie
tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa,
na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre
všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných
potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo
jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného

v čase vydania rozhodnutia.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby

dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na
budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä
vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne.Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery
rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú
možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozsah vyživovacej povinnosti otca k

F. a k mal. U. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne
porovnával,čivpomerochúčastníkovnastalatakázmena,ktoráodôvodňujezmenurozsahuvyživovacej
povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.07.2011, č.k.
22C/115/2011-21, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli mal. deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. F. sumou 250 Eur a mal. U.
sumou 210 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2011. V tom čase mal. F. mala

XX,X roka a bola žiačkou X. ročníka základnej školy. Mal. U. mal X rokov a bol žiakom X.
ročníka základnej školy. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemali. Otec bol v tom čase nezamestnaný,
matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 700 Eur netto.

Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, od ktorej doby došlo k zmene pomerov predovšetkým

na strane F., ktorá nadobudla plnoletosť. V súčasnej dobe je študentkou X. ročníka gymnázia. Mal. U.
je žiakom 2. stupňa základnej školy, má XX rokov. Je nesporné, že výdavky na pokrytie ich
osobných, ako aj školských potrieb podstatne vzrástli. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času
ako zmenu pomerov na strane F., ako aj na strane mal. U., a to v každej oblasti uspokojovania
ich potrieb. Náklady na ich výživu a starostlivosť sa s ohľadom na ich vek neustále zvyšujú. Vzrastajú

náklady na ich ošatenie, obuv, stravu, voľnočasové aktivity a podobne. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja
rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných
potrieb, ako sú jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a
všestrannývývoj,medziktorépatrívzdelávanie,kultúrne,športové,rekreačnépotrebyapodobne.Užlen

takáto zmena pomerov na strane F. a mal. U. odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného, pretože
povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladoch má aj otec detí, nielen matka, ktorej sú deti zverené
doosobnejstarostlivosti.Rovnakootecjepovinnýzvýšenoumierousapodieľaťnazvýšenýchnákladoch
F. a mal. U., nakoľko nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, naviac si riadne
svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplní. Vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradou povinnosťou

rodiča, má prednosť pred ostatnými výdavkami. Otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že výdavky
na výchovu a starostlivosť sa s ohľadom na vek detí neustále zvyšujú. Matka predložila súdu doklady,
ktorými preukazuje odôvodnené potreby mal. detí. Tak ako nastala zmena pomerov na strane detí, ktoré
sú vekovo staršie a vyspelejšie, čím nepochybne a objektívne stúpli ich náklady, zmena pomerov nastala
aj na strane ich rodičov. Matke sa od predchádzajúcej úpravy výživného zvýšil príjem o cca 50 Eur a

otec, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, len za obdobie od podania návrhu
vystriedal viacero zamestnávateľov, a tak ako správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia, dlhodobo dosahuje stabilný príjem. Od 01.09.2011 do 27.03.2013 pracoval v
spoločnosti E. F., kde dosahoval príjem až do 1.900 Eur, tento pracovný pomer sa skončil zo strany
zamestnávateľa z organizačných dôvodov a otec dostal odstupné vo výške cca 1.900 Eur. Následne

bol od 28.03.2013 do 17.06.2013 práceneschopný s nárokom na nemocenské dávky vo výške 18,857
Eur na deň. V čase od 26.08.2013 do októbra 2013 pracoval v spoločnosti U., kde dosahoval príjem
vo výške 600 Eur a na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval aj v
spoločnosti P. T.. Pracovný pomer v spoločnosti U. otec skončil dohodou a od 11.10.2013 do 18.01.2014
pracoval v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti P. T., kde dosahoval príjem vo výške 1.300, Eur,

tento pracovný pomer bol taktiež skončený dohodou zo strany otca detí. Od 22.01.2014
pracoval v spoločnosti F. G. v E., kde dosahoval príjem vo výške 1.400 Eur a kde
pracovný pomer podľa jeho vyjadrenia skončil on sám výpoveďou, doklad o skončení tohto pracovného
pomeru ani na výzvu súdu nepredložil. Od 27.06.2014 je zamestnaný v spoločnosti B. B.-Z.-G., kde
dosahuje porovnateľný príjem ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, teda cca 1.400 Eur. Súd prvého

stupňa mal za preukázané, že otec už v čase, kedy bol práceneschopný, jednorazovo
splatil pôžičku vo výške takmer 8.000 Eur. Správne teda vyvodil, že finančná situácia
otca nebola natoľko vážna, aby bola dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Neopomenul
ani tú skutočnosť, že otec je vlastníkom 1-izbového bytu, ktorým žiadnym spôsobom nevyužíva, ani honeprenajíma. Otec návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že od 28.03.2013 je práceneschopný
s tým, že v prípade, ak si nájde vhodné zamestnanie „s istotou a ihneď“, prehodnotí svoje finančné
možnosti smerom k výživnému. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zmena

pomerov,ktoráuotcavdôsledkujehopráceneschopnostinastala,aktoráboladôvodompodanianávrhu,
nebol dlhodobá, trvala necelé tri mesiace (28.03.2013 - 17.06.2013). O tom, že otec bol finančne aj
počas tejto doby zabezpečený, nasvedčuje aj jednorazové splatenie pôžičky.

Súd prvého stupňa tak náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré

vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k F. a k mal. U. nie je dôvodné
znížiť, ale naopak, je potrebné vyživovaciu povinnosť zvýšiť. S prihliadnutím k odôvodneným potrebám
detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca ako osoby povinnej platiť výživné súd prvého stupňa
správne považoval za dôvodné zvýšenie výživného u F. na 290 Eur a mal. U. na 250 Eur mesačne.
Výživné vo výškach určených súdom prvého stupňa je tak aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraným
zisteným pomerom.

Súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi v rozsudku povinnosť nedoplatok na zročnom
výživnom, vyčíslený u F. za obdobie od 10.09.2013 do 30.04.2015 vo výške 788 Eur a u mal.
U. za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2015 vo výške 320 Eur zaplatiť v mesačných splátkach
po 20 Eur. V danom prípade predĺženie splatnosti nedoplatku na zročnom výživnom, vzhľadom na výšku

nedoplatku a pomery otca, považuje odvolací súd za primerané.

Keďže výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti, v prípade mal. dieťaťa je
z dôvodu nedostatku jeho spôsobilosti na právne úkony platené k rukám rodiča, ktorý sa o mal. dieťa
osobne stará. V dôsledku nadobudnutia plnoletosti F. je otec ako povinný rodič povinný výživné platiť k

rukám F., ktorá po nadobudnutí plnoletosti má v konaní už samostatné procesné postavenie, v dôsledku
ktorej skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil otcovi
povinnosť platiť výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 290 Eur mesačne už priamo k rukám
plnoletej F. a rovnako aj vyčíslený dlh na výživnom.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .