Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Pc/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203270
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819203270.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľky W. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX
XX S. XX, proti osobe ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné R. H., narodenému XX.XX.XXXX,
bytomS.XX,XXXXXS.,vkonaníourčeniepríspevkurozvedenejmanželke,onariadenieneodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j eneodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Súd ukladá osobe ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné povinnosť platiť navrhovateľke
príspevok na výživu rozvedenej manželky 200,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 07.11.2019 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a v prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa vo veci samej domáha určenia príspevku na výživu rozvedenej manželke vo
výške 600,00 Eur mesačne. Zároveň spolu s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov účastníkov a to
uložením povinnosti osobe ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné uhrádzať jej príspevok na výživu
rozvedenej manželky vo výške 600,00 Eur mesačne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Navrhovateľka vo svojom návrhu zo dňa 08.10.2019 uvádza, že rozsudkom sp. zn. 8Pc/7/2019-38
zo dňa 19.09.2019 bolo jej manželstvo s osobou povinnou podľa návrhu platiť výživné rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2019. Konanie o určenie výživného pre manželku je
vedené pod sp. zn. 8Pc/12/2019. Osoba povinná - bývalý manžel ešte počas manželstva nadviazal
mimomanželskú známosť a chcel sa s partnerkou nasťahovať do ich spoločného domu, ktorý zdedil
bývalý manžel po rodičoch. V júli 2019 sa sám odsťahoval z domu do turistickej ubytovne v Rožňave a

nechal tam žiť navrhovateľku so spoločnou dcérou. Navrhovateľka však všetky náklady na rodinný dom
uhrádza sama a neplatí výživné ani na dcéru, dáva jej len nejaké malé vreckové. Ich dcéra navštevuje
od septembra vysokú školu v Košiciach. Navrhovateľka je od 01.07.2011 evidovaná na ÚPSVaR a má
problém si nájsť zamestnanie z dôvodu jej zdravotného stavu, nakoľko je od roku 1996 liečená na
epileptické paroxyzmy, o čom predložila aj lekársku správu. Má zvýšené náklady na lieky, nemá žiaden
príjem a je odkázaná na pomoc iných. Bývalý manžel jej neprispieva na výživu ani na dom a sama

nemá žiaden príjem ani majetok. Mesačne uhrádza internet UPC vo výške 11,89 Eur, televíziu -DIGI vo
výške 17,20 Eur, telefón vo výške 6,13 Eur, elektrinu vo výške 84,45 Eur, sporák na plynovú bombu vo
výške 15,00 Eur. Na zimu je potrebné zakúpiť tuhé palivo v hodnote 350 Eur. Navrhovateľke vznikajú
aj náklady na cestovné vo výške cca 20,00 Eur, strava cca 100,00 Eur a drogéria 30,00 Eur mesačne.
Sama uhradila aj daň za psov v sume 20,00 Eur, daň za nehnuteľnosť v sume 13,02 eur a daň za
odvoz komunálneho odpadu v sume 39,00 Eur. Osoba povinná podľa návrhu platiť výživné - bývalý

manžel pracuje v spoločnosti REGIT STEEL, s.r.o. a jeho mesačný príjem predstavuje 1.241,00 Eur.
Navrhovateľka má za to, že životná úroveň oboch manželov má byť rovnaká a osoba povinná podľanávrhu platiť výživné je povinná prednostne zabezpečovať výživu rozvedenej manželky. Vzhľadom na
vyššie uvedené ma navrhovateľka za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania.

3. Na základe predložených listín, najmä z Potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
príjmových pokladničných dokladov, platobných dokladov, Potvrdenia o zdravotnom stave pacienta pre
potreby súdu zo dňa 17.09.2019 a výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni v tomto štádiu konania
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne
dôvodný.

4.Podľaustanovenia§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.-Civilnéhomimosporovéhoporiadkunakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327,
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

9. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje;
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie

o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný
odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

12. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je

vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.
2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

13. V danej veci ide o konanie vo veci výživného plnoletých osôb, ktoré konanie je upravené
v Civilnom mimosporovom poriadku, za rešpektovania zásady všeobecnej subsidiarity Civilného

sporového poriadku.

14. Neodkladné opatrenie v zmysle § 324 a nasl. CSP v spojení s § 366 CMP slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnejúpravy rodinnoprávnych vzťahov v prípade preukázania potreby dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi. Dočasnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania,
ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení. V dôsledku toho, sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti
o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom účinnej a rýchlej úpravy pomerov
medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení, súd vykonával dokazovanie (§ 322 CSP ). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu,
aspoň osvedčené.

15. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 366 CMP pritom možno nariadiť bez ohľadu na to, o aké výživné
ide; podmienkou je len to, aby právny nárok na výživné vyplýval zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Aktívne legitimovaný je ten, komu patrí zákonný

nárok na výživné a osvedčí to spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, t.j. uvedie a osvedčí rodinný vzťah,
ktorý odôvodňuje platenie výživného. Pasívne legitimovaný je ten, kto je podľa zákona o rodine povinný
výživné platiť. Výživné určené neodkladným opatrením má len nevyhnutnú mieru a je určené len na
uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Nie je rozhodujúce, že povinný je schopný
platiť aj vyššie dávky výživného. Rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa nerozhoduje o tom, že je

daný aj základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

16. Navrhovateľka v konaní osvedčila, že je aktívne legitimovanou na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože je rozvedenou manželkou, pričom manželstvo účastníkov bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom o rozvode pod č. k. 8Pc/7/2019-38 zo dňa 19.09.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2019. Osoba ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - bývalý
manžel navrhovateľky je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne legitimovaný, pretože
z ust. § 72 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „zákon o rodine“) vyplýva, že rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

17. V zmysle § 73 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po
uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené
do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka žije v spoločnom dome účastníkov a hradí náklady
spojenésužívanímbytuvrátaneenergiívovýškepriemerne128,54Eurmesačne.Poodchode bývalého
manžela zo spoločnej domácnosti za dom uhradila aj daň z nehnuteľností vo výške 13,02 Eur, daň za
psov vo výške 20,00 Eur a poplatok za odpad 39,00 Eur. Je evidovaná na úrade práce, pričom nepoberá

žiadne sociálne či iné dávky. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pričom má výrazne obmedzené
možnosti pracovného uplatnenia vzhľadom na svoju diagnózu - epileptické paroxyzmy. Svoje náklady
na stravu a hygienické potreby vyčísľuje na sumu 130,- Eur mesačne, na telefón 6,13 Eur mesačne a na
cestovné 20,- Eur mesačne. Spolu základné životné náklady navrhovateľky na zabezpečenie bývania,
stravy, základných hygienických potrieb, a cestovné predstavujú sumu 284,67 Eur.

19. Bývalý manžel navrhovateľky je zamestnaný a podľa výpisu z jeho osobného účtu vedeného v
Slovenskej sporiteľni, a.s. (č.l. 34) dosiahol v mesiaci jún mesačný príjem 1 241,00 Eur. Býva
v turistickej ubytovni v Rožňave.

20. Dcéra účastníkov je plnoletá, je študentkou prvého ročníka vysokej školy, pričom náklady na jej
výživu hradí výlučne navrhovateľka, okrem malého vreckového. Dcéra účastníkov je plnoletá a výživou
je stále ako študentka vysokej školy odkázaná na rodičov.21. Súd starostlivo vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol manžel zaviazaný platiť jej výživné
je dôvodný v časti 200,- Eur mesačne. Takáto suma podľa názoru súdu zabezpečí aspoň základné

potreby navrhovateľky, pričom je reálne v schopnostiach a možnostiach jej manžela prispievať na výživu
navrhovateľky stanovenou sumou. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko táto
žiadala určiť výživné vo výške 600,00 Eur s poukazom na to, že životná úroveň manželov má byť
rovnaká. Súd zdôrazňuje, že výživné určené neodkladným opatrením má len nevyhnutnú mieru a je
určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného.

22. Je taktiež potrebné poukázať na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia súd nevytvorí
nenávratný a nenapraviteľný stav právnych vzťahov účastníkov. Rozsah nariadeného neodkladného
opatrenia pritom zodpovedá významu a rozsahu nároku navrhovateľky, ktorému sa poskytuje ochrana.

23. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.