Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117223575
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117223575.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. M. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX, J., 2. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, J. M., 3. O. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. XXX/X, J. M., všetci zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20,
Topoľčianky, proti žalovanému: O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/X, J., zast.: Mgr. Štefan Palkovič

- advokát, s.r.o., so sídlom Prievozská 1, Bratislava, IČO: 42 176 093, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 13.05.2019,
č. k. 12C/64/2017-149, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 03.07.2019,
č. k. 12C/64/2017-225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti - pozemky reg. „C“ - parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX

vedenom na Okresnom úrade J. M., kat. odbor pre obec J., kat. úz. C. tak, že tieto patria do dedičstva
po neb. B. I. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX J. v podiele 1-ica
a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti - pozemky registra „C“ parc. č.
XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
zapísané na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade J. M., katastrálny odbor pre obec J., kat. úz.
J. patria do dedičstva po nebohom B. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.
XXX/XX, J. v podiele 1/1. Žalobcom v 1. - 3. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške. Svoje
rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcav1.radeažalovanýsúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti
každý z nich v podiele 1/2 zapísaných na LV č. XXX obec J., kat. úz. C., pozemky registra „C“ parc. č.

XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.
Pôvodne tieto nehnuteľnosti boli zapísané v O. č. XXX kat. úz. C. ako parc. č. XX/X záhrada intravilán o
výmere XXX m2 a parc. č. XX/X záhrada intravilán o výmere XXX m2. Ako podieloví spoluvlastníci boli
zapísaní I. I. v podiele X/X, Q. Y. v podiele X/X, O. K. v podiele X/X, B. I. v podiele X/X a I. I. v podiel
X/X. Dňa 03.06.1963 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva, predávajúcimi bola I. I., Q. Y., zastúpený

B. I. starší a kupujúcim bol B. I. mladší. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v O. č. XXX
parc. č. XX/X a XX/X konkrétne podiely predávajúcich X/X I. I., X/X Q. Y. a podiely X/X a X/X B. I.
staršieho a I. I.. B. I. mladší sa tak stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele X/X. G.
nebol vysporiadaný podiel X/X od O. K. požiadal o vyvlastnenie pozemku, o čom svedčí rozhodnutie o
vyvlastnení Okresného národného výboru, odbor výstavby zo dňa 22.06.1967, ktorým bol vyvlastnený v
prospech B. I. pozemok v kat. úz. J., C., vo vložke XXX z parcely č. XX/X o výmere XX,XX m2 za finančnú

náhradu. Čo sa týka pozemku parc. č. XX a tam uvedeného spoluvlastníckeho podielu X/X O. K., došlo
k zámene pozemkov konkrétne za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č.XXXX/X, ktoré nadobudla O. K., kde si aj postavila dom, ktorý v súčasnosti vlastní I. I., t. j. vnučka O.
K.. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nehnuteľnosti zdedil po svojej matke M. C.. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 124, § 126, § 129, § 130, § 132, § 134 OZ a ust. § 137 písm.

c/ CSP. V prvom rade sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje
aktuálnystavobjektívnejneistotymedzistranamisporu,keďžalobcoviatvrdia,žesúvlastníkmisporných
nehnuteľností, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na LV zapísaný žalovaný. K námietke
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Cdo 120/2009, na základe ktorého sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o
určenie, že určitý majetok mal patriť do dedičstva poručiteľa všetci dedičia alebo ich právni nástupcovia
a tvoria tak tzv. nerozlučné spoločenstvo. To znamená, že aktívne legitimovanými na podanie žaloby, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva sú všetci dedičia poručiteľa, konkrétne aj žalobca v 1. rade ako závetný
dedič a žalobcovia v 2. a 3. rade ako zákonní dedičia. V tom čase platil stredný občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb. a v zmysle ust. § 111 ods. 1 sa vlastníctvo k veciam, teda aj k nehnuteľným veciam

nadobúda samotnou zmluvou. Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa aj za účinnosti tohto stredného
občianskeho zákonníka naďalej zapisovali do pozemkovej knihy, ale tieto zápisy už nemali konštitutívny
charakter. Kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená písomne, bola platná a účinná a zmluva obsahuje
privolenie Okresného národného výboru G. k prevodu nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951
Zb. B. I. podpísal zmluvu aj za nesvojprávneho Q. Y. ako jeho opatrovník a tento právny úkon bol

schválený súdom. Čo sa týka podielu X/X na parc. č. XX/X, vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
právny predchodca žalobcov nadobudol dňom 20.08.1967, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o
vyvlastnení vydané Okresným národným výborom, odbor výstavby č. výst. XXX/XX zo dňa 22.06.1967,
ktorým bol vyvlastnený v prospech B. I. pozemok v kat. úz. J., C. vo vložke XXX z parc. č. XX/X o výmere
XX,XX m2 od O. K. za finančnú náhradu. Podľa § 133 OZ účinného v roku 1967 sa vlastníctvo okrem

iného nadobúdalo aj rozhodnutím štátneho orgánu a práve o toto rozhodnutie ide v prejednávanej veci.
Čo sa týka podielu X/X na parc. č. XX/X po O. K. tu súd dospel k záveru, že vlastnícke právo k tejto časti
pozemku nadobudol právny predchodca žalobcov vydržaním. Poukázal na spôsoby vydržania podľa
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ako aj podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a dospel
k záveru, že v predmetnej veci právny predchodca žalobcov splnil všetky podmienky pre vydržanie.

Jednalo o spôsobilý predmet vydržania, nakoľko v prípade pozemkov sa jednalo o záhrady a zastavané
plochy a nádvoria a tie sú spôsobilým predmetom vydržania, držba bola oprávnená, pretože došlo k
zámenepozemkov,konkrétnespoluvlastníckehopodieluX/XO.K.zapozemkyparc.č.XXXX/XaXXXX/
X, ktoré nadobudla O. K., kde si aj postavila dom. Žiadne dôkazy, že k zámene pozemkov nedošlo
produkované neboli, žalovaný sa vyjadril tak, že o zámene pozemkov nič nevie, tak súd považoval za

preukázanú uzatvorenú zámennú zmluvu, ku ktorej došlo v roku 1974. Právny predchodca žalobcov
vzhľadom na zámennú zmluvu bol v presvedčení, že má aj tento podiel X/X na parc. č. XX/X patrí,
postavil si tu rodinný dom a nehnuteľnosť užíval v celosti až do svojej smrti. Čo sa týka plynutia zákonom
stanovenej vydržacej doby, tá začala plynúť v roku XXXX a k vydržaniu zo strany právneho predchodcu
žalobcov došlo k 01.01.1992. Čo sa týka obrany žalovaného, že nehnuteľnosti zdedil po svojej matke,

túto jeho obranu nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože predmetom dedenia po O. K. bol
majetok, ktorý jej nepatril, nebol v jej vlastníctve a preto nemohol tvoriť dedičstvo a to z dôvodu, že ku
dňu smrti v roku XXXX tento majetok už nevlastnila. Žalovaný argumentoval aj tým, že B. I. bol nedbalým
vlastníkom, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015. Uvedené však
podľa názoru súdu nie je možné aplikovať v predmetnej veci, pretože za nedbalého vlastníka možno

považovať v zásade toho, kto sa k vlastníctvu veci stavia len ľahostajne. Žalobca sa o nehnuteľnosti
staral a užíval ich, čo v konaní nie je sporné a v jeho prípade nemôžeme hovoriť o tom, že by stratil svoje
vlastníctvo ako nedbalý vlastník. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom
súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žaloba bude v plnom rozsahu zamietnutá, prípadne, že vec bude zrušená a vrátená súdu
prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že ako prvý odvolací dôvod
uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí závažnou vadou
konania a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne právne

uzavrel, že ochrana podľa § 486 OZ sa neaplikuje na daný prípad a to napriek tomu, že žalovaný
a predchodcovia žalovaného nadobudli podiel 1/2 na pozemku dedením v dobrej viere. Takýto záver
súdu prvej inštancie nespĺňa ani základné nároky pre kvalitu odôvodnenia a strohé konštatovanie
súdu prvej inštancie o tom, že § 486 OZ nemožno aplikovať na posudzovaný prípad považuje zazásadný odklon od ustálenej judikatúry. Skutočnosť, že podiel 1/2 na pozemku tvoril dedičstvo v
prípade dedenia žalovaného a jeho matky je preukázané listinnými dôkazmi a preto záver súdu prvej
inštancie o tom, že podiel 1/2 na pozemku nemohol tvoriť dedičstvo, predstavuje ničím nepodložený

a chybný právny záver. Chýbajúce odôvodnenie v rozsudku zase zakladá inú vadu konania, nakoľko
žalovaný nevie z odôvodnenia rozsudku vyčítať skutočnú úvahu súdu prvej inštancie, ktorá ho viedla
k jeho nesprávnemu právnemu záveru. Samotný fakt, že pozemok bol poručiteľom a neskôr žalobcom
v 1. rade dlhodobo užívaný a nikto ho v jeho faktickej držbe nerušil ešte neznamenalo, že držba
poručiteľa bola dobromyseľná. Ako druhý odvolací dôvod uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho posúdenia veci a má inú vadu konania v dôsledku absencie dôkladného
zdôvodnenia a odklonu od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil nárok žalobcov z titulu vydržania z údajne uzatvorenej zámennej zmluvy za splnený a to
napriek absencii neexistencie písomnej zámennej zmluvy a zjavnej absencie dobromyseľnosti žalobcov,
resp. poručiteľa ako základnej zákonnej podmienky pre vydržanie. Súd prvej inštancie konštatoval,
že považoval za preukázanú uzatvorenú zámennú zmluvu z dôvodu, že neboli produkované žiadne

dôkazy o tom, že k zámene nedošlo. Súd tak postavil vlastné právne závery na neurčitých tvrdeniach
žalobcov a svedka B. I. bez preukázania existencie písomnej zámennej zmluvy a stačilo mu k tomu
len neurčito žalobcami uvádzaný rok 1974 bez ďalších nevyhnutných podrobností. Žalovaný nikdy
existenciu zámennej zmluvy nepotvrdil, naopak vo vyjadrení k žalobe vyhlásil, že podľa neho údajná
zámenná zmluva nikdy neexistovala a ani nebola vyhotovená v písomnej forme. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto
do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy
o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. V tejto súvislosti poukázal na
ustálenú prax Najvyššieho súdu SR a rôzne jeho rozhodnutia. Právne posúdenie zámeny súdom prvej

inštancie zároveň predstavuje závažný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Nesprávne posúdil
absenciu dobromyseľnosti poručiteľa, pritom poukázal na výpoveď svedka B. I., ktorý potvrdil, že
poručiteľ vedel o existencii vlastníctva spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov žalovaného.
Musel to vedieť aj zo samotného dedičského konania po svojom právnom predchodcovi, keď sa stal
podielovým spoluvlastníkom na pozemku len v podiele 1/8, ktorý nadobudol titulom dedenia po svojom

otcovi B. I. staršom a preto so všetkým na tieto okolnosti nemohol byť dobromyseľný. Ako tretí odvolací
dôvod videl v tom, že vec nesprávne právne posúdil, keď námietku žalovaného o poručiteľovi ako o
nedbalom vlastníkovi nevyhodnotil v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd prvej inštancie úplne opomenul
fakt, že nedbalým je taký vlastník, ktorý sa nezaujíma o právny stav svojho vlastníctva, čo je práve
prípad poručiteľa. Poručiteľ nemohol byť dobromyseľný o tom, že je oprávneným držiteľom pozemku

v celosti, keďže musel vedieť, že nie je evidovaným vlastníkom pozemku v celosti z dôvodu, že sám
dedil len podiel na pozemku len v 1/8. Súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil správanie
sa poručiteľa ako bdelého vlastníka napriek tomu, že poručiteľ sa o právny stav pozemku nestaral,
svoju držbu odvodzoval od nedobromyseľnej držby a napriek zjavnej vedomosti o dedeniach na strane
žalovaného a jeho predchodcov voči týmto nenamietal. Absenciu právneho posúdenia dobrej viery

žalovaného ako nadobúdateľa podielu 1/2 na pozemku absenciou odôvodnenia o právnom vyhodnotení
kolízii základných práv poručiteľa žalovaného k pozemku a absenciou dôkladného zdôvodnenia odklonu
od ustálenej súdnej praxe založil súd prvej inštancie vážnu vadu konania. Ako štvrtý odvolací dôvod
uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozpore s vyhláseniami
žalovaného uzavrel, že žalovaný v konaní nepriamo potvrdil zámenu pozemkov, čo sa však nikdy

nestalo. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.11.2018 vypovedal, že k zámene pozemkov sa vyjadriť
nevie a preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný nepriamo potvrdil zámenu, považuje za
vážny spôsob nesprávne vykonaného zistenia skutkového stavu. Ako piaty odvolací dôvod uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie má takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci - konkrétne súd prvej inštancie arbitrárne a v rozpore s ustálenou súdnou praxou

zaťažil dôkazným bremenom patriacim žalobcom žalovaného a zaviazal ho preukázať neexistenciu
zámennej zmluvy. Na základe uvedenej vady súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav,
keď nesprávne označil zámennú zmluvu za preukázane uzatvorenú. Súd prvej inštancie nesprávne
uplatnil zodpovednosť žalovaného za neunesenie dôkazného bremena, ktoré mu ale nepatrilo. Dôkazné
bremeno, týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností
tvrdí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015, IV. ÚS
35/2012. Bolo na žalobcoch, aby všetky uvedené podmienky vydržania vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam podložili relevantnými dôkazmi, t. j. písomnými a nie ústnymi zmluvami. Ako poslednýodvolacídôvoduviedol,žesúdprvejinštancienesprávneposúdilvecavecmáinúvadukonania,nakoľko
ako žalobcu popri sebe pripustil aj žalobkyňu v 2. rade, i keď zákonným dedičom poručiteľa z nich je
len žalobkyňa v 2. rade ako dcéra poručiteľa a nie žalobca v 1. rade ako vnuk i keď závetný dedič.

Vadou konania je i zmätočnosť v petite žaloby, nakoľko petit smeruje nielen proti žalovanému (voči jeho
podielu 1/2 na pozemku, ale aj voči podielu 1/2 žalobcu v 1. rade zapísaného v katastri nehnuteľnosti).
Vada zmätočnosti spočíva v tom, že petit smeruje voči vlastníctvu žalobcu. Podľa zápisu v katastri
nehnuteľností žalobca v 1. rade je vlastníkom polovice pozemku a preto znenie žaloby, ktorým by mal
namietať vlastné vlastnícke právo je zjavne zmätočné a nezrozumiteľné, spôsobujúce nezrozumiteľnosť

celej žaloby.

3. K odvolaniu žalovaného a vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 486 OZ
a spĺňajúce základné nároky kladené na kvalitu odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k zámennej zmluve
poukázali na to, že oprávnená držba a dobromyseľnosť sa nemusí nutne opierať o existujúci právny

dôvod. Postačí, ak tu bol domnelý právny dôvod z titulu sputativus, teda ide o to, aby bol držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto titul patrí. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015. V prípade, ak by mal súd konať v zmysle námietky
žalovaného a teda ako jedinú možnosť preukázania dobrej viery pribral do úvahy iba písomnú formu
zámennej zmluvy, dostali by sa do situácie, kedy by súd namiesto rozhodovania o určení vlastníckeho

práva vydržaním posudzoval platnosť právneho úkonu, teda súlad právneho úkonu so zákonom, hoci
to nebolo a nie je predmetom súdneho sporu. Zákonom určené podmienky vydržania tak, ako vyplýva
z § 134 ods. 1 OZ, musia byť splnené počas celej vydržacej doby. V zmysle uvedeného teda aj
podmienkadobromyseľnostimusíbyťdodržanáibavpriebehuvydržacejdoby.Vzhľadomnauvedenésú
akékoľvek námietky ohľadom absencie dobromyseľnosti po uplynutí vydržacej doby irelevantné. Počas

celej doby užívania nehnuteľnosti poručiteľom a to či už v priebehu vydržacej doby, alebo po nej, sa
nikto z pôvodných vlastníkov a ani ich právnych nástupcov nedomáhal ochrany svojich práv ako vlastník.
Vzhľadom na uvedené nemal poručiteľ dôvod domnievať sa, že mu predmetné nehnuteľnosti nepatria
v celosti. Tiež poukazovanie žalovaného na nebohého B. I. ako na nedbalého vlastníka je nenáležité a
v rozpore s individuálnymi okolnosťami tohto prípadu, pričom právnu vetu, o ktorú opiera svoje tvrdenie

len vytrhol z kontextu z uvedeného Nálezu Ústavného súdu. Čo sa týka zámeny pozemkov žalovaný
uviedol, že sa k tejto nevie vyjadriť a bez ohľadu na jeho vyjadrenia o umiestnení domu jeho sestry a
matkyvsúlades§151ods.1CSPnepriamopotvrdilexistenciuzámennejzmluvyatosvojouvýpoveďou,
že sa nevie vyjadriť k zámene. Naopak žalobcovia preukázali existenciu zámennej zmluvy aj výpoveďou
svedka B. I.. Platné právo a ani judikatúra k výkladu § 134 OZ nevyžadujú, aby sa oprávnená držba

opieralaoprávnydôvodspôsobilýknadobudnutiupráva,alepostačuje,abydržiteľsozreteľomnavšetky
okolnosti v dobrej viere o existencii takéhoto titulu. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcov poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 120/2009 ako aj sp. zn. 2Cdo 26/2011. Ak teda poručiteľ
zanechal závet, je potrebné považovať za účastníkov dedičského konania vedľa závetných dedičov aj
neopomenuteľných dedičov (§ 479 OZ) a ďalšie osoby, ktorým patrí dedenie zo zákona. Žalobca v 1.

rade nefiguruje ako právny nástupca zákonnej dedičky poručiteľa, ale ako závetný dedič poručiteľa.
Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď za aktívne vecne legitimovaný popri sebe pripustil
zákonných dedičov, ako aj závetného dediča. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
26/2011 nerozlučné spoločenstvo tvoria tak zákonní dedičia ako aj závetný dedič a preto aj žalobca
v 1. rade bez ohľadu na to, či ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na LV musí byť

jedným zo žalobcov.

4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne uviedol, že rozsudok je potrebné
zmeniť alebo zrušiť podľa jeho odvolacieho návrhu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí
v plnom rozsahu s tvrdeniami žalobcov v ich vyjadrení a zotrváva na dôvodoch uvedených vo

svojom odvolaní. Uviedol, že boli naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu § 486 OZ, pretože
argumentácia žalobcov neospravedlňuje postup súdu s ohľadom na skutočnosť, že dedenia o právnych
predchodcov žalovaného predchádzali dátumu údajného vydržania podielov na pozemku podľa
rozsudku napadnutého odvolaním. Tiež nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, že hodnotením absencie
písomného vyhotovenia zámennej zmluvy by išlo o posudzovanie platnosti úkonu. V súlade s ustálenou

súdnou praxou je absencia písomného vyhotovenia zmluvy (tam, kde ju zákon vyžaduje) hodnotená
ako neospravedlniteľný právny omyl o tom, že takýto úkon môže spôsobovať právne následky, ktoré by
mu inak zákon pripisoval (ak by bol vyhotovený vo forme vyžadovanej zákonom). Vo svetle uvedenej
judikatúry sa preto nerieši otázka platnosti právneho úkonu, ale splnenie, resp. nesplnenie podmienokpre dobromyseľnosť vo vzťahu k držbe pozemku a nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tiež
argumentácia žalobcov v ich vyjadrení k odvolaniu o údajnej aplikácii § 151 CSP je preto neaplikovateľná
a vo vzťahu k odvolaniu žalovaného irelevantná. Skutkové tvrdenia o zámene tvrdené žalobcami boli

žalovaným riadne popreté a preto nie je možné za žiadnych okolností hovoriť o aplikácii § 151 ods. 1
CSP. V závere uviedol, že žaloba na prikázanie jedným pozemkom namiesto 1/2 polovice pozemkov
je zjavne zmätočná a absentuje v nej naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k tej 1/2 polovici
pozemku, ktorú už vlastní žalobca v 1. rade. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva môže byť
založený len vo vzťahu k 1/2 pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalovaného.

5. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že trvajú na svojom pôvodnom vyjadrení k odvolaniu. Čo sa týka bodov
1. a 2. a poukázali len na tú skutočnosť, že oprávnená držba sa nemusí opierať o písomnú zmluvu, ale
postačuje, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere o existencii takéhoto titulu. Tiež
nemožno vyvodzovať, že by súd zaťažil dôkazným bremenom žalovaného. Súd len poukázal na to, že

žalovaný účinne nepoprel tvrdenie žalobcov ohľadne existencie zámennej zmluvy. V závere poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 655/2001, z ktorého vyplýva, že je možné, aby aj
vlastník zapísaný na LV mal naliehavý právny záujem na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom v zmysle údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.

6. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť alebo zrušiť podľa odvolacieho návrhu a uviedol, že žalobcovia v podstate len replikujú svoje
predchádzajúce tvrdenia a vyjadrenia k odvolaniu žalovaného nepovažuje za účelnú znova v celom
rozsahu replikovať odvolacie dôvody a vyjadrenia k argumentom žalobcov. Vo vzťahu k tvrdenej
dobromyseľnosti držby poručiteľa žalobcov k pozemku upriamil pozornosť odvolacieho súdu na zásadnú

okolnosť a to, že žalovaný nerozporuje voči vlastníctvu spoluvlastníckeho podielu 1/2 na pozemku
poručiteľom B. I. v rozsahu, ako je teraz na LV č. XXX kat. úz. C. evidované v prospech vlastníctva M.
K., žalobcu v 1. rade. Namietajú však, že by podanou žalobou žalobcovia preukázali dobromyseľnosť
držby poručiteľa k celému pozemku, t. j. aj vo vzťahu k 1/2 na pozemku vlastnenej žalovaným.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech
ktorejbolorozhodnutievydané(§ 359CSP)prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniaodvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8.Odvolacísúdjevzmysleust.§379CSPviazanýrozsahomodvolaniaavzmysleust.§380ods.1CSP
je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania, na vady ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne
odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).

9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti - pozemky reg. „C“ parc. č. XX/
X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zast. plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané
na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade J. M., kat. odbor pre obec J., kat. úz. C. patria do
dedičstva po neb. B. I., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, J. v

podiele 1/1. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku odvolanie, kde uvádza, že
odvolanie podáva v celom jeho rozsahu, avšak z rozsahu a obsahu odvolania je zrejmé, že tento podáva
odvolanie len v časti, ktorou bolo určené vlastnícke právo do dedičstva po poručiteľovi a to k parc. č.
XX/X záhrady o výmere XXX m2 a to len v 1-ici zapísanej na LV č. XXX, pretože ako je zrejmé, z
posledného vyjadrenia žalovaného uviedol, že nerozporuje voči vlastníctvu spoluvlastníckeho podielu

1-ice na pozemku poručiteľom B. I. v rozsahu ako je teraz na LV č. XXX kat. úz. C. evidované v prospech
vlastníctva M. K. - žalobcu v 1. rade. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku absencie
odvolania v ostatných častiach, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a to v časti, v
ktorej bolo určené vlastnícke právo ku dňu smrti do vlastníctva poručiteľa a to k parc. č. XX/X záhrady
o výmere XXX m2 v podiele 1-ice a k ostatným parceliam tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku a to

k parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
parc. č. XX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXX. Preto prieskumom
odvolacieho konania zostala len časť parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2 zapísaných na LV č.
XXX a to v podiele 1-ici.10. Žalovaný vo svojom odvolaní ako odvolacie dôvody uvádza ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.
Okrem iného aj namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré podľa jeho názoru zakladá inú vadu

konania.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

12.Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujútútoprocesnúvadu-porušenieprávanaspravodlivýprocessú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces,
b/ nesprávny procesný postup súdu.
Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú žalovaný namietal v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia. Mal pritom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojmom procesný
postupsarozumielenfaktická,vydaniukonečnéhorozhodnutiupredchádzajúcačinnosťalebonečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu

realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca sa možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Postupom
súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v

rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v
spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy
nevyhnutnétakétorozhodnutiezrušiť,najmäzhľadiskaústavougarantovanéhoprávanasúdnuochranu

a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv priznaných jej v
Civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdunepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,čomázanásledokjehonepresvedčivosť.Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa

súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská.

14. Čo sa týka preskúmavanej parcely XX/X v podiele 1-ice, pretože ako bolo vyššie konštatované v
podiele 1-ice rozsudok nadobudol právoplatnosť, tak súd konštatoval, že právny predchodca žalobcov B.
I. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti k parc. č. XX/X v podiele X/X-ín na základe kúpnopredajnej

zmluvy zo dňa 03. 06. 1963. Túto zmluvu vyhodnotil za platnú a účinnú, pretože obsahovala všetky
podstatné náležitosti, ktorými bola podľa vtedy platného práva predmet kúpy kúpna cena. Predmet kúpy
bol jasne definovaný v bode 1 a kúpna cena v bode 2 zmluvy. Zmluva obsahuje aj privolenie Okresného
národného výboru Nitra k prevodu nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb. a s takýmto
právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje a ako na vecne správne, tak ako je uvedené v

bode 12 rozsudku už len odkazuje.

15. Čo sa týka ďalšieho podielu 2/8-iny na parc. č. XX/X, ktoré mal poručiteľ nadobudnúť po O. K. a
to na základe zámennej zmluvy skonštatoval, že právny predchodca žalobcov splnil všetky podmienky
pre vydržanie uvedenej nehnuteľnosti, pričom poukázal v bode 14 svojho rozsudku tak na Občiansky

zákonník č. 141/1950 Zb. ako aj Občiansky zákonník platný od 01. 04. 1964 Zb. Skonštatoval, že došlo k
zámene pozemkov, čo sa týka pozemku parc. č. XX/X spoluvlastníckeho podielu X/X-iny O. K. konkrétne
za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ktoré nadobudla O. K., kde
si aj postavila dom, ktorý v súčasnosti vlastní I. I., sestra žalovaného. J. dôkazy, že k zámene pozemkovnedošlo produkované neboli, preto súd považoval za preukázanú uzatvorenú zámennú zmluvu, ku
ktorej došlo až potom, čo si B. I. postavil dom, pričom žalobcovia ako aj svedok uvádzali rok zámennej
zmluvy 1974. Čo sa týka plynutia zákonom stanovenej vydržacej doby, tak táto začala plynúť v roku

1974, pričom zák. č. 40/1964 Zb. vydržanie a držbu neupravoval. Držba sa stala súčasťou právneho
poriadku až zák. č. 131/1982 Zb., pričom pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej
doby je významné intertemporálne ust. § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3 zák. č. 131/1982 Zb.) umožňujúce
započítať aj čas pred 01. 04. 1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01. 04. 1984
ako aj ust. § 872 ods. 6 zák. č. 509/1991 Zb. umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania

pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.
01. 1992. To znamená, že k vydržaniu zo strany právneho predchodcu žalobcov došlo k 01. 01. 1992
a po uplynutí vydržacej doby sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 2/8-ín k parc. č. 97/1. S
takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. So zreteľom na obsah žaloby, vyjadrenie
žalobcov, obranu žalovaného, spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu odvolania za ťažisko
odvolacieho konania v prejednávanej veci treba považovať riešenie otázky, či boli splnené predpoklady

pri posudzovaní podmienok vydržania na strane právneho predchodcu žalobcov.

16. Občiansky zákonník v platnom čase vstup právneho predchodcu žalobcov do držby pozemku (v
roku 1974) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zák. č. 131/1982 Zb.

účinnou od 01. 04. 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené
na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetu vydržania, keď nebolo možné vydržať
vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zák. č. 509/1991
Zb. účinnou od 01. 01. 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho
práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01. 01.

1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda
držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01. 01. 1992 podmienku
nepretržitej držby trvajúcej po 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bolo so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo
k pozemku vydržaním.

17. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je

so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titul, z
ktorého sa odvodzuje vznik práva). Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo písomnú)
nemožno vylúčiť ani potvrdiť existencie dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom

nehnuteľností, viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so
zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť
vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/984/2006). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva
došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného či neplatného). Je potrebné však vziať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného
prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo
právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne

zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/97/2009, 3NCdo/7/2010, 6NCdo/5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nespornéhoustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá,
že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

18. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode
nehnuteľností. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti
po 01. 04. 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme,
nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle

§ 130 ods. 1 veta prvá OZ, nemôže byť držiteľom oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je vlastníkom veci, aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držby nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže
viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/137/2011).

19. V danom prípade právny predchodca žalobcov svoj titul vstupu do držby odvodzoval od zámennej
zmluvy o prevode pozemku. V dobe, keď sa držiteľ ujal držby platný Občiansky zákonník pre
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vyžadoval písomnú scudzovaciu zmluvu (§ 46 ods. 1 OZ).
Ako už bolo uvedené vyššie, omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka ospravedlniteľný nie je. Právny predchodca žalobcov preto nepreukázal so

zreteľom na všetky okolnosti, že bol dobromyseľný, predovšetkým nepreukázal riadny vstup do držby.
Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti ani nerušene v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje.

20.Aktedasúdprvejinštanciekonštatoval,žeknadobudnutiunehnuteľnostidošlonazákladevydržania,
kde ako právny titul posudzoval ústne uzatvorenú zámennú zmluvu (pretože v písomnej podobe

predložená nebola) postupoval v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v
žiadnom prípade nemohol konštatovať, že došlo k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu v podiele 2/8-iny
ku dňu 01. 01. 1992. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí,
prečo sa odklonil od konštantnej judikatúry súdov, svoje rozhodnutie v tomto smere žiadnym spôsobom
neodôvodnil a preto je v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Naviac v bode 15 svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nemohol nadobudnúť majetok po poručiteľke O.
K., pretože táto ku dňu svojej smrti v roku 1983 tento majetok už nevlastnila. To je v úplnom rozpore s
tým, čo uvádza v bode 14 rozhodnutia, keď konštatuje, že k vydržaniu právneho predchodcu žalobcov
došlo ku dňu 01. 01. 1992 a zároveň konštatuje, že právna predchodkyňa žalovaného už v roku 1983
tento majetok nevlastnila. Preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný, čo založilo vadu konania

spočívajúcu v tom, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tiež
podotýka, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so svedeckou výpoveďou B. I.
na pojednávaní konanom dňa 15. 04. 2019, ktorý uviedol, že po zámene pozemkov upozornil právneho
predchodcužalobcov,abysidaldoporiadkupozemky,pričomonnajehopripomienkulenmykolplecami.
Z uvedených dôvodov teda je možné konštatovať, že po zámene pozemkov v roku 1974 i z týchto

dôvodov právny predchodca žalobcov nemohol byť dobromyseľný, že mu tieto nehnuteľnosti patria.

21. Záverom len odvolací súd dodáva, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že by žalobca v 1.
rade nebol aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý je vyjadrený v bode 11 rozsudku a ako na správne ďalej poukazuje.

22. Keďže súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia spočívajúceho v nedostatku
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho nepreskúmateľnosti, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§

391 ods. 2 CSP), pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).