Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819203270.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky W. H.
narodenej XX.X.XXXX bývajúcej v S. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Bakošovou, so sídlom
Advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej č. 20 proti povinnému R. H. narodeného X.X.XXXX
bývajúceho v S. č. XX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom Advokátskej

kancelárie v Rožňave na Hviezdoslavovej č. 4 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželkyonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaoodvolanípovinnéhozvyživovacejpovinnosti
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 7.11.2019 č.k. 6Pc 15/2019-47 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo vyhovujúcom výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému

prispievaťnavýživunavrhovateľky200Eurmesačnevždydo15.dňavmesiacivopredpočnúc7.11.2019
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podal v zákonnej
lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd zamietol návrh navrhovateľky. Tvrdenia
navrhovateľky v návrhu označil za zavádzajúce polopravdy a uviedol, že ňou uplatnený nárok

nepovažuje za dôvodný, pretože navrhovateľka nie je zamestnaná zo subjektívnych dôvodov na jej
strane a priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky by preto bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na to, že navrhovateľka na jednej strane tvrdí, že nemá žiaden príjem a na strane
druhej deklaruje značné výdavky spojené so svojim živobytím, ktoré konajúci súd prevzal do svojho
rozhodnutia. Tvrdil, že ide o výdavky, ktoré neznáša navrhovateľka a už vôbec nie v období po zániku
manželstva. Zdôraznil, že v tejto veci je potrebné vychádzať zo stavu, ktorý existoval až po rozvode

(19.9.2019), pričom z príloh podaného návrhu vyplýva, že prevažná časť deklarovaných výdavkov je z
predchádzajúceho obdobia. Poukázal na to, že navrhovateľka bezodplatne obýva rodinný dom, ktorý je
v jeho vlastníctve, čo je potrebné považovať za vecné plnenie príspevku na výživu rozvedenej manželky,
pričom si on musí platiť drahú ubytovňu. Tvrdenia navrhovateľky ohľadom výživy ich plnoletej dcéry
označil za zavádzajúce a zdôraznil, že dcére pravidelne prispieva sumou 100 Eur mesačne. Pokiaľ
navrhovateľka predložila potvrdenie o tom, kedy a kde pracovala, je jasným dôkazom toho, že sa

poctivej práci vyhýba. K predloženej lekárskej správe uviedol, že lekárka, ktorá ju vystavila je známou
navrhovateľkyanavyše,,kvýraznýmobmedzenýmmožnostiampracovnéhouplatnenia“jekompetentný
sa vyjadriť odborník na pracovné lekárstvo a nie neurológ. Z uvedeného dôvodu spochybňuje tento
listinný dôkaz a navrhuje vyžiadať správu z Kliniky pracovného lekárstva za účelom ustálenia, aké sú
možnosti uplatnenia na trhu práce epileptického pacienta. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľka je vyučená krajčírka a v ich regióne je viacero firiem, ktorých predmetom činnosti je šitie

a s tým súvisiace pracovné činnosti, a ktoré zamestnávajú desiatky zamestnancov vyučených práve v
tomto obore. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že tieto spoločnosti majú voľné pracovné miesta aponúkajú príjem až 600 Eur mesačne. Tvrdil, že navrhovateľka mala posledný epileptický záchvat pred
19 rokmi, teda už takmer 20 rokov je jej zdravotný stav absolútne vyhovujúci. Vo vzťahu k tvrdeniam
navrhovateľkyojehopríjmeuviedol,ženiejezamestnancomspoločnostiRA.,s.r.o.,alejejdodávateľom,

čo preukázal listinnými dôkazmi. Na základe zmluvy č. 17/2018 mu prislúcha hodinová odmena 3,50-
5,50 Eur a keďže je samostatne zárobkovo činnou osobou, z tejto musí odvádzať zákonom predpísané
výdavky, ktoré pozostávajú z odvodov do zdravotného vo výške 158,11 Eur mesačne a odvodov na
sociálne poistenie vo výške 66,78 Eur mesačne. Okrem toho má ďalšie výdavky spojené s podnikaním a
dopravou do zamestnania, ako aj na stravu, ošatenie, mobilný telefón, internet a P. služby. Z uvedeného

je zrejmé, že pri posudzovaní jeho príjmu je potrebné vychádzať z daňového priznania za uplynulé
zdaňovacie obdobie, ktoré navrhuje vyžiadať od príslušného správcu dane. Ďalej namietal tvrdenie
navrhovateľky, že okrem jeho rodinného domu nemá kde bývať a v tejto súvislosti poukázal na to, že
jej matka vlastní dva rodinné domy v obci Hrhov, pričom jeden z nich je neobývaný a navrhovateľke nič
nebráni, aby sa vrátila do rodičovského domu v rodnom Hrhove. V závere sumarizoval, že konajúci súd
pochybil,keďpredmetnúvecpovažovalza,,vecvýživného“,keďjehodomovpovažovalzaspoločnýdom

účastníkov, keď konštatoval, že navrhovateľka znáša výdavky spojené s užívaním bytu po rozvode, keď
neskúmal možnosti navrhovateľky sa zamestnať a keď vychádzal z toho, že je zamestnaný s príjmom
1 241 Eur.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie považuje za spravodlivé a objektívne, pretože vychádza zo
správnezistenéhoskutkovéhostavu.Konštatovala,ževrodinnomdomepovinnéhobývasichspoločnou
dcérou, nakoľko tu spoločne žili 23 rokov počas trvania manželstva a nemá inú možnosť bývania, ako
ani finančné prostriedky na úhradu nájomného. Tvrdila, že povinnému nijako nebráni, aby býval vo
svojom dome a v tejto súvislosti poukázala na to, že povinný sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval

dobrovoľne, kvôli novej partnerke, čo bolo aj príčinou ich rozvodu, ktorý sám inicioval. Povinný tiež
opomenul,žetentorodinnýdomzveľaďovalizospoločnýchprostriedkovpočastrvaniamanželstva.Ďalej
tvrdila, že si aktívne hľadá prácu, no pre zdravotný stav a minimálne pracovné skúsenosti je veľmi ťažké
sa zamestnať. Počas manželstva sa starala predovšetkým o rodinu, spoločnú domácnosť a výchovu
dcéry, a to na úkor pracovných skúseností. Uviedla, že na rozdiel od povinného žije na hranici chudoby.

Povinný dosahuje pravidelný mesačný príjem dosahuje 1 200 Eur, vlastní osobné motorové vozidlo
značky Honda a je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností. Majetková situácia povinného svedčí o
dôvodnosti jej nároku a je presvedčená, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby jej v primeranej
miere prispieval na výživu ako rozvedenej manželke tak ako to vyplýva zo Zákona o rodine. Neodkladné
opatrenie považuje za zákonné a v danom prípade je naliehavo a potrebné, aby boli dočasne upravené

pomery do rozhodnutia vo veci samej.

4. Povinný v odvolacej replike zotrval na svojich vyjadreniach a právnom názore, ktoré zopakoval.
Uviedol, že pokiaľ navrhovateľka popiera skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania, mala by uviesť
vlastné tvrdenia a dôkazy, inak je jej popretie neúčinné. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka

neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by podložili a potvrdili jej tvrdenia. Vo vzťahu
k tvrdeniam navrhovateľky o dobrovoľnom odsťahovaní sa z rodinného domu uviedol, že dôvodom boli
predovšetkým dlhodobo narušené interpersonálne vzťahy, preto si už nevedel predstaviť spoločný život
s navrhovateľkou. Na základe uvedeného považuje tvrdenia navrhovateľky za zarážajúce a v rozpore
s dobrými mravmi. Tvrdenia navrhovateľky ohľadom údajnej spoločnej rekonštrukcie rodinného domu

označil za nerelevantné pre toto konanie a dodal, že v tejto veci je potrebné vychádzať zo stavu, ktorý
existovalažporozvodemanželstva.Tvrdil,ženavrhovateľkapriiniciovanítohtokonaniapravdepodobne
vychádzala iba z jeho mesačného príjmu, teda postupovala účelovo a nesprávne, keďže by mala skúmať
a zohľadniť aj jeho výdavky, ktoré sú na úrovni mesačného príjmu. Konštatoval, že je spoluvlastníkom
viacerýchnehnuteľností-pozemkovvkatastrálnomúzemíKružná,nojehospoluvlastníckepodielytvoria

len nepatrnú časť a nemá z nich žiaden príjem.

5. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že rodinný dom jej matky v obci Hrhov je neobývateľný,
pretože je v dezolátnom stave a navyše skutočnosť, že vlastníčkou predmetného domu je jej matka
neznamená, že by v ňom mohla bývať bezodplatne. Tvrdila, že povinnosťou povinného je zabezpečiť

jej náhradné bývanie, no namiesto toho podal návrh na vypratanie z jeho nehnuteľnosti, čo považuje z
jeho strany za kruté a nedôstojné. Okrem spomínaných nehnuteľností je povinný vlastníkom aj dvoch
traktorov, ošípaných a osobného motorového vozidla značky Honda zakúpené po rozvode manželstva.
Povinný po rozvode predal spoločné osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort a tiež osobné motorovévozidlo zn. Honda, ktoré kúpili dcére ako dar, pričom si ponechal príjem z jeho predaja. Nájomné
povinného za bývanie vo výške 550 Eur považuje za neprimerane vysoké a je presvedčená o tom, že
sa jedná o nedôvodný náklad, ktorý v značnej miere presahuje možnosti bývania v regióne. Povinný

si môže nájom zabezpečiť aj za ďaleko nižšiu sumu, napr. v 1 -izbovom byte v Rožňave, ktorých ceny
nájmov sa pohybujú okolo 250 Eur mesačne. Pokiaľ má povinný na tak luxusné bývanie, rovnako je
v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať aj príspevok na rozvedenú manželku. Zdôraznila, že jej
majetkové pomery sú veľmi nepriaznivé, nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci a nepoberá
sociálne dávky. Tvrdila, že nie je schopná sa sama živiť, pretože tomu bránia subjektívne aj objektívne

skutočnosti, a to najmä jej zlý zdravotný stav, vyšší vek a dlhodobá absencia na trhu práce v dôsledku
ktorej sa podstatne znížila jej kvalifikácia a pracovné skúsenosti.

6. Povinný v písomnom podaní z 10.2.2020 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a dodal,
že navrhovateľka opätovne otvára otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá nijako
nesúvisí s týmto konaním. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že by vlastnil traktory a ošípané alebo,

že by predal spoločné osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort. Osobné motorové vozidlo, ktoré
patrilo dcére bolo v zlom technickom stave a jeho oprava by už nebola dobre možná a rentabilná,
pretože náklady spojené s demontážou by prevýšili sumu, ktorú by bolo možné utŕžiť z predaja jeho
súčiastok. Konštatoval, že navrhovateľka prezentuje navzájom sa vylučujúce skutočnosti, keď na jednej
strane tvrdila, že po rozvode manželstva kúpil vozidlo zn. Honda a na strane druhej uvádzala, že mal

spoločné vozidlo zn. Honda predať. Pokiaľ by kúpil vozidlo po rozvode, tak nemôže ísť o spoločné
vozidlo a navyše vozidlo kúpené dcére nemá žiadnu relevanciu v tomto konaní. Keďže navrhovateľa
má prehľad o možnostiach prenájmu lacných jednoizbových bytov v Rožňave, nič jej nebráni, aby sa
tam nasťahovala a umožnila mu tak užívať vlastný majetok, a to rodinný dom, ktorý patrí do jeho
výlučného vlastníctva. Zdôraznil, že navrhovateľka sa medzičasom zamestnala, teda má možnosť

rekonštruovať svoj rodinný dom v Hrhove alebo si prenajať byt, o ktorom sa zmieňovala vo svojom
podaní. Ďalej namietal, že navrhovateľka nehovorí pravdu ani ohľadom svojej majetkovej situácie,
pretože vlastní nehnuteľný majetok v obci Hrhov. Navrhovateľka zavádza tvrdením, že nevlastní žiadne
hnuteľné veci, pretože v tom istom podaní zmieňuje jej pokus riešiť otázku vyporiadania BSM. V tejto
súvislosti položil otázku, prečo chce navrhovateľka vyporiadavať BSM, pokiaľ tvrdí, že nevlastní žiaden

majetok. Poukázal na to, že navrhovateľka sa vôbec nezmienila o tom, že sa medzičasom zamestnala
v hlavnom pracovnom pomere (od 1.1.2020), z ktorého dosahuje príjem 580 Eur mesačne brutto, ktorá
skutočnosť potvrdzuje dôvodnosť jeho procesnej obrany a zároveň vyvracia dôvodnosť jej procesného
útoku, keď tvrdí, že pre zdravotný stav nemôže pracovať. Ďalej namietal, že navrhovateľka v podaní
datovanom k 10.2.2020 poukazovala na to, že nepoberá žiadne sociálne dávky. Na základe uvedeného

konštatoval, že navrhovateľka sama potvrdila, že je nezamestnaná zo subjektívnych dôvodov, čo samo
o sebe odôvodňuje dôvodnosť jeho procesnej obrany v tom, že navrhovateľka si voči nemu uplatňuje
právo v rozpore s dobrými mravmi. V odvolaniu priložil pracovnú zmluvu 1.1.2020 uzatvorenú medzi
navrhovateľkou ako zamestnankyňou a F. n.f. IČO: 31256317 ako zamestnávateľom a zároveň pripojil
aj potvrdenie o príjme z 5.2.2020, z ktorého je preukázané, že jej hrubá mzda činí 580 Eur mesačne,

čistá mzda 467,07 Eur mesačne.

7. Výrok uznesenia, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2
CSP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na potvrdenie ani na zrušenie.13. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v
rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že v danom prípade neboli ku dňu rozhodnutia súdu prvej

inštancie splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľka
neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
nariadením neodkladného opatrenia v súlade s jej návrhom.

14. V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľka sa spolu s návrhom vo veci samej domáhala

nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu tvrdenej potreby dočasnej úpravy právnych pomerov
účastníkov. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia v takom prípade musí byť jednak
osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy znamená, že
oprávnený(navrhovateľka)musítvrdiťaosvedčiť,žepovinnýkonátak,ženárokuoprávneného,ktorému
sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma.

Tieto skutočnosti nemusia byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia preukázané, postačí, ak sú
aspoň osvedčené, t.j. javia sa ako pravdepodobné.

15. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 366 CMP pritom možno nariadiť bez ohľadu na to, o aké
výživné ide (príspevok na výživu rozvedeného manžela nevynímajúc); podmienkou je len to, aby právny

nárok na výživné vyplýval zo Zákona o rodine. Aktívne legitimovaný je ten, komu patrí zákonný nárok
na výživné a osvedčí to spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, t.j. uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý
odôvodňuje platenie výživného. Pasívne legitimovaný je ten, kto je podľa zákona o rodine povinný
výživné platiť. Osvedčenie vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné, pričom výživné
určené neodkladným opatrením má len nevyhnutnú mieru a je určené len na uspokojovanie základných

životných potrieb oprávneného. Nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky
výživného.

16. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

17. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

18. Navrhovateľka v konaní osvedčila, že je aktívne legitimovanou na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože je rozvedenou manželkou, pričom povinný je jej bývalým manželom.
Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 19.9.2019
č.k. 8Pc/7/2019 - 38, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.9.2019. Z manželstva pochádza plnoletá dcéra.

Povinný je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne legitimovaný, pretože z ust. § 72 a
nasl. Zákona o rodine vyplýva zákonná možnosť rozvedeného manžela (v tomto prípade navrhovateľky),
ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu tento prispieval na primeranú
výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

19. Ďalšia podmienka, ktorá musí byť splnená je neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť,
ktorá znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov veku, starostlivosti o invalidné dieťa alebo neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho
posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby a súčasne záver, že

nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem, z ktorého by sa sám uživil.

20. Pri skúmaní neschopnosti navrhovateľky ako bývalej manželky samej sa živiť odvolací súd, na
rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že táto neschopnosť podľa obsahu spisu nevyplýva
ani zo subjektívnych ani z objektívnych skutočností na strane navrhovateľky. Navrhovateľka svoju

odkázanosť odôvodňovala predovšetkým tým, že sa nemôže zamestnať pre nedostatok pracovných
skúseností a zdravotné komplikácie, ktoré preukazovala potvrdením o zdravotnom stave MUDr. Q. S. zo
17.9.2019, v ktorom ošetrujúca neurologička konštatovala, že navrhovateľka má obmedzené možnosti
pracovného uplatnenia vzhľadom na diagnózu primárne generalizované epileptické paroxyzmy. Vovšeobecnosti však platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia
o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a
opodstatnenosti takéhoto návrhu. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí

byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na rýchlosť konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú
procesnými predpismi (CSP a CMP) nemôže byť aktivita navrhovateľa nahradzovaná ani v rámci
vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konania, aktivitou súdu. Odvolací sud konštatuje, že

v odvolacom konaní bolo bývalým manželom jednoznačne osvedčené, že navrhovateľkin zdravotný
stav ju nevyradil z pracovného procesu, o čom svedčí aj skutočnosť, že od 1.1.2020 je zamestnaná s
príjmom 580 Eur mesačne v hrubom (pracovná zmluva na čl. 209). Je síce pravdou, že navrhovateľkin
príjem je na úrovni minimálnej mzdy, pričom na druhej strane povinný je samostatne zárobkovo činnou
osobou s vyšším pravidelným príjmom, teda jeho pomery sú v porovnaní s navrhovateľkou lepšie,
avšak niet sporu o tom, že z hľadiska nároku navrhovateľky, na jej strane nevznikol právny nárok na

v zásade rovnakú životnú úroveň s odporcom, pretože ide o zrejmú odlišnosť od výživného medzi
manželmi, teda v tomto prípade sa vyžaduje preukázaná kvalifikovaná miera odkázanosti na strane
navrhovateľky. Samotná skutočnosť, že druhý z rozvedených manželov, v tomto prípade odporca by
mohol mať vyšší príjem, teda majetkové pomery na vyššej úrovni ako navrhovateľka, automaticky
neznamená vznik nároku na tento príspevok v jej prospech. Povinný navyše v odvolaní dôvodne

poukazuje na to, že navrhovateľka nijako nepreukázala v akom konkrétnom rozsahu je vzhľadom na jej
zdravotný stav znížená jej pracovná schopnosť, napríklad predložením posudku posudkového lekára, z
ktorého by jednoznačne vyplývalo, aké sú zdravotné obmedzenia navrhovateľky, aké je % miery poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť a aké sú odporúčania lekára ohľadom možností
navrhovateľky zamestnať sa, nota bene navrhovateľka v podanom návrhu neosvedčila skutočnosti

diskvalifikujúce ju z akéhokoľvek pracovného zaradenia a tiež skutočnosť, že sa snažila vyčerpať všetky
možnosti zabezpečenia si príjmu na pokrytie jej životných potrieb, ktorá nečinnosť nemôže ísť na
ťarchu povinného a dôvodne viesť k záveru o tom, že navrhovateľka nie je spôsobilou sama sa živiť.
Predovšetkým táto v konaní nijako neosvedčila, že by si aktívne hľadala zamestnanie alebo požiadala o
dávkuvhmotnejnúdzi,čiinúkompenzačnúdávkuzosystémusociálnehozabezpečenia,ktoránečinnosť

z jej strany a z toho plynúci dôsledok v podobe nedostatku prostriedkov na pokrytie jej potrieb nemôže
mať za následok záver o jej nespôsobilosti samej sa živiť s následkom suplovania prostredníctvom
príspevku od povinného.

21. Z uvedeného teda vyplýva, že na strane navrhovateľky doposiaľ neboli zistené okolnosti, svedčiace

o tom, že nie je schopná či už prostredníctvom príslušných dávok zo sociálneho systému, či svojou
vlastnou prácou sama sa živiť a uspokojovať tak svoje základné odôvodnené potreby, čo je základným
predpokladom pre to, aby bolo možné jej návrhu na riadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Zároveň
je potrebné uviesť, že navrhovateľka v konečnom dôsledku nepreukázala žiadne tvrdené skutočnosti
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v minimálnej miere, okrem doloženia dokladov o

platení výdavkov (čl. 31 - 22) datovaných pred rozhodujúcim obdobím, t.j. pred rozvodom manželstva,
navyše znejúce na meno bývalého manžela/povinného, preto na nich odvolací súd neprihliadol.
Navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nepreukázala žiadne
výdavky zodpovedajú jej odôvodneným potrebám a ani neosvedčila žiadne skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že uspokojovanie jej nevyhnutných potrieb je bezprostredne

ohrozené. Dodáva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka býva bezodplatne v rodinnom
dome vo výlučnom vlastníctve povinného, čo je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať za
formu vecného príspevku na výživu navrhovateľky zo strany bývalého manžela.

22.Kostatnejodvolacejargumentáciiodvolacísúddodáva,žeskutočnostisvedčiaceorozporepriznania

príspevku navrhovateľke s dobrými mravmi tvrdené bývalým manželom v tejto veci neidentifikoval,
nakoľko tieto nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo podaní účastníkov a v
konečnomdôsledkuanizodôvodneniarozhodnutiasúdu,ktorýmbolomanželstvoúčastníkovrozvedené
nevyplynul záver o príčinách rozvratu manželstva na strane povinného, ako uvádzala navrhovateľka.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).