Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200057
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu

A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom
Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen proti žalovanému Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti A. Y., bytom D. XX, R. (ďalej len „žalobca“) o starobný dôchodok z 29.06.2018
vydala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 27.08.2018 rozhodnutie č.
XXX XXX XXXX X-L., ktorým mu priznala starobný dôchodok v sume 246,40 Eur mesačne (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňový orgán v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca
získal 11 259 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom
osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli

podľa prvostupňového orgánu zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom
získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Po zistení konkrétnych hodnôt
osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol zistený úhrn
osobných mzdových bodov žalobcu vo výške 10,7649. Následne prvostupňový orgán zákonným
postupom dospel k záveru, že za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný
dôchodok je suma starobného dôchodku patriaca žalobcovi vo výške 238,- Eur mesačne. Suma bola
určená súčinom priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty. Na základe uplatnenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) prvostupňový orgán určil sumu dôchodku aj podľa
predpisov účinných pred 31.12.2003. Takto určená suma starobného dôchodku predstavovala výšku
152,10 Eur mesačne. Prvostupňový orgán skonštatoval, že suma starobného dôchodku určená podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. je vyššia ako suma určená podľa dovtedajších predpisov, a preto žalobcovi
patrí starobný dôchodok v sume 238,- Eur mesačne. Prvostupňový orgán sumu starobného dôchodku
ďalej v súlade s § 82 a s § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil odo dňa priznania dôchodku o 8,40

Eur mesačne na sumu 246,40 Eur mesačne. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X-L. z 27.08.2018, ktorým žalobcovi podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. od 08.10.2018 odňal invalidný dôchodok v sume 161,20 Eur mesačne a oznámil žalobcovi, že od
29.06.2018 sa mu bude vyplácať starobný dôchodok v sume 246,40 Eur. Prvostupňový orgán vydalďalej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-L. z 27.08.2018, ktorým rozhodol, že podľa § 82b zákona č.
461/2003 Z.z. žalobcovi od 29.06.2018 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku. Podľa odôvodnenie tohto rozhodnutia k 29.06.2018 žalobca získal 10

842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, podľa priloženého osobného listu. Žalobca
tak nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, a preto nemá nárok
na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne

(ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.11.2018 tak, že odvolanie žalobcu v celom
rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
konkretizoval obdobia, ktoré mu boli započítané do nároku na vznik starobného dôchodku. Uviedol tiež,
že suma starobného dôchodku žalobcu bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vo
výške 238,- Eur mesačne, ktorá je vyššia než suma vypočítaná podľa predpisov platných do 31.12.2003

určená vo výške 152,10 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu bola podľa § 82 a §
293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená o 8,40 Eur mesačne na sumu 246,40 Eur mesačne. Žalovaný
ďalej uviedol, že starobný dôchodok žalobcu bol posúdený aj podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z.
Poukázal na to, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia
získané pred 01.01.1993 v cudzine, v kalendárnom roku v ktorom boli splnené podmienky nároku na

starobný dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný
mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych
rokoch, za ktoré sa určil osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 0,241 nie je kvalifikovaným
obdobím dôchodkového poistenia. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že osobný mzdový bod žalobcu za
kalendárne roky 1997, 1998, 2003 a 2016 je nižší ako 0,241, preto sa obdobie dôchodkového poistenia

získané v týchto rokoch nehodnotilo žalobcovi na účely minimálneho dôchodku. Upozornil, že nie
každé obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia.
To znamená, že počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pri priznaní starobného
dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. K
29.06.2018, kedy podal žalobca žiadosť o priznanie starobného dôchodku, získal žalobca 10 842 dní

kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257 dní kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko žalobca nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia, žalovaný uzavrel, že mu nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca
vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je podľa žalovaného

obdobím dôchodkového poistenia, preto podľa žalovaného nebolo možné toto obdobie započítať pre
nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Keďže suma starobného dôchodku bola vyššia ako
suma invalidného dôchodku, ktorý do priznania nároku na starobný dôchodok žalobca poberal vo výške
161,20 Eur mesačne, žalovaný uzavrel, že z tohto dôvodu bude žalobcovi patriť dôchodok, ktorého
suma je vyššia. Z tohto dôvodu rozhodnutím XXXXXXXXXXX-L. z 27.08.2018 podľa § 81 ods. 1 a §

112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. od 29.06.2018 mu vypláca starobný dôchodok v sume 246,40 Eur
mesačne a súčasne od 08.10.2018 odňal invalidný dôchodok v sume 161,20 Eur mesačne. Záverom
žalovaný konštatoval, že námietka žalobcu, ktorou žiadal o prehodnotenie starobného dôchodku je
nedôvodná, nakoľko suma starobného dôchodku žalobcu bola vypočítaná správne a v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení, t.j. v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na nárok na

starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa žalovaného žalobcovi započítané všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na
základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v
informačnom systéme sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku žalobcu 246,40 Eur mesačne
zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia. V odvolacom konaní

žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na
starobný dôchodok, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že jeho odvolanie je nedôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu, kde namietal spornosť obdobia od
10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb
Banskobystrického kraja, avšak podľa tvrdenia žalovaného toto obdobie nie je obdobím dôchodkového
poistenia a preto toto obdobie nie je možné započítať pre nárok na starobný dôchodok, pričom tietotvrdenia nie sú žiadnym zákonným spôsobom zdôvodnené a následne je rozhodnutie nepreskúmateľné
aj v tomto konaní. Žalobca tiež poukázal na to, že zákon č. 448/2003 Z.z. o sociálnych službách a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

osobitnú úpravu neobsahuje. Tiež poukázal na to, že § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom, pričom doba vedenia v
registri poskytovateľov sociálnych služieb tu uvedená nie je. Na základe uvedeného navrhoval, aby
správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí.
Nespochybnil skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v Registri poskytovateľov sociálnych služieb
Banskobystrického kraja od 10.08.2011 pod registračným číslom XXX ako poskytovateľ
sociálnych služieb, čo vyplýva z registračnej karty poskytovateľov sociálnych služieb. Rozhodnutím

Banskobystrického samosprávneho kraja z 18.02.2016 bolo rozhodnuté o výmaze žalobcu ako
poskytovateľa prepravnej služby z Registra poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja
na základe jeho žiadosti. Poukázal na to, že s oporou v § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je v
napadnutom rozhodnutí uvedené, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený
v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je obdobím dôchodkového

poistenia a preto nie je možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie
jeho sumy. Ďalej žalovaný skonštatoval, že nakoľko žalobca v spornom období nebol ani dobrovoľne
dôchodkovo poistenou osobou a uvedená doba nie je obdobím dôchodkového poistenia, nie je možné
toto obdobie žalobcovi započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. Uvedené
skutočnosti potvrdzuje aj právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z 15.02.2017,

ktorým bolo rozhodnuté podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na
dávku v nezamestnanosti pretože v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, t.j. v období od 10.08.2013 do 09.08.2016 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia
v nezamestnanosti. V nadväznosti na to sociálna poisťovňa listom z 29.03.2017 oznámila žalobcovi,
že obdobie, kedy bol vedený ako poskytovateľ sociálnych služieb Banskobystrického kraja, t.j. od

10.08.2011 do 08.02.2016 mu na dôchodkové účely nebolo hodnotené, nakoľko nebol poistený na
dôchodkové účely. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok z 26.10.2016
uviedol, že v období od 01.11.2008 do 22.02.2016 bol nezamestnaný, nebol v evidencii nezamestnaných
občanov hľadajúcich zamestnanie vedenom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, bez účasti
dobrovoľného dôchodkového poistenia, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Taktiež v žiadosti o

priznaniestarobnéhodôchodkuz29.06.2018tietoskutočnostiopätovneuviedolapotvrdilvlastnoručným
podpisom. Pri posúdení nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa žalovaného
zhodnotené žalobcovi všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov
uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
sociálnej poisťovne, ktoré sa zhodujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo

žalobcom preukázané. Žalobca v žalobe podľa názoru žalovaného neuviedol konkrétne dôvody, ani
právny predpis, na základe ktorých by mu malo byť zhodnotené obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016
na účely nároku na starobný dôchodok. Žalovaný záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13
ods. 3 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto

žalobu žalobcu zamietol pre nedôvodnosť. Rozsudok bol dňa 26.03.2019 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu.
6. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Podľa § 15 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Povinne dôchodkovo poistení sú
a/ zamestnanec uvedený v ô 4 ods. 1 a 2,b/ samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do
šiestichrokovjehovekustrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskejrepubliky,akniejedôchodkovopoistená

podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek") a podala prihlášku
na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
d/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa
písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila
dôchodkový vek,
e/ fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný
príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu 35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy
o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu 35a) a podala prihlášku na
dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa
písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila
dôchodkový vek,
f/ na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do

dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
g/ ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,35b) ktorí dovŕšili 16 rokov veku
a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať
zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,

h/ vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,35c) ak nie je dôchodkovo poistený
podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok.
(5) Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá
má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý
pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

8. Podľa § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové
poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len "dobrovoľné poistenie") vzniká
odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom
odhláseniasazdobrovoľnéhopoistenia,najskôrododňapodaniaodhlášky.Dobrovoľnépoisteniezaniká

aj
a/ odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3,
b/ od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo
naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne
mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho

mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na
dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti
povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.

9. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa

považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50%
účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

10. Podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa §
142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.11. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

12. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

13. Podľa § 82b ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je

a/ 136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platnej
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b/ percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní

obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
(2) Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ
podľa osobitného predpisu, 1) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66

ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku
4.
(3) Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení
dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal
sume minimálneho dôchodku, ak

a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,
ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného

dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak
poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku
podľa osobitného predpisu,2)

3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) ak poistenec je poberateľ
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového

sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d/poistenecsiuplatnilnároknadôchodokpodľapísmenac)prvéhobodu,druhéhoboduaštvrtéhobodu.
(4) Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového

poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného
dôchodku, získané
a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b/ pred 1. januárom 1993,

c/ v cudzine alebo
d/ v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

14. Podľa § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1)Zamestnanec,povinnenemocenskypoistenáapovinnedôchodkovopoistenásamostatnezárobkovo
činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

a/ v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b/ od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods.
1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b)
do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa
potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
c/ zrušené od 1.1.2008.

(2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne
práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období,
počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(3) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba

nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období,
počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa
osobitného predpisu. 50)
(4) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne
poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na

dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej
poskytuje nemocenské.
(5) Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého
nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do
rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

15. Podľa § 142 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej
podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická

osoba
a/ mala prerušené poistenie podľa § 26,
b/ bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d/,
c/ bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo
d/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení

16 rokov veku.

16. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

17. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

18. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.19. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania

nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

20. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal najmä spornosť obdobia od 10.08.2011 do 18.02.2016,
kedy bol vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, ktoré obdobie
žalovaný nepovažoval za obdobie dôchodkového poistenia a preto ho nezapočítal do nároku na

starobný dôchodok, pričom toto tvrdenie žiadnym zákonným spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho
je rozhodnutie nepreskúmateľné.

20. Zo všetkých okolností danej právnej veci je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné,
že žalobca dosiahnutím dôchodkového veku a získaním 11.259 dní obdobia dôchodkového poistenia
splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.,

ktorý mu bol prvostupňovým rozhodnutím priznaný. Podľa obsahu správnej žaloby spočíva spornosť
teda v otázke ne/započítania obdobia od 10.08.2011 do 18.02.2016, v ktorom bol žalobca vedený
v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, pre určenie sumy starobného
dôchodku, najmä na účely jeho zvýšenia podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z.

21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol
žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je obdobím
dôchodkového poistenia a preto nebolo možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný dôchodok
a určenie jeho sumy. S uvedeným záverom žalovaného je možné sa stotožniť. Možno súhlasiť so
žalovaným v tom, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy bol žalobca vedený v Registri

poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nebolo obdobím dôchodkového poistenia
žalobcu a preto nebolo možné toto obdobie započítať pre nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie
jeho sumy, t.zn. aj na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku, pretože na iný záver nie je v platnej
právnej úprave ani v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad.

22. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je
obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za
tieto obdobia, okrem období uvedených v § 140, bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie
podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa Registračnej karty č. 223.1./1 vydanej
Banskobystrickým samosprávnym krajom a podľa rozhodnutí Banskobystrického samosprávneho kraja

z 10.08.2011 a z 18.02.2016, ktoré sú účasťou obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho
administratívneho spisu žalovaného, s ktorým bol správny súd povinný sa oboznámiť, bol žalobca
od 10.08.2011 do 18.02.2016 vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického
kraja. Z obsahu administratívneho spisu tiež plynie, že žalobca v rámci konania o žiadosti o priznanie
starobného dôchodku (ani v podanej správnej žalobe) netvrdil, že za uvedené obdobie bolo zaňho

zaplatené dôchodkové poistenie, či už ako povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby
(§ 15 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) a na základe toho ani nepredložil žalovanému a tiež súdu
žiadne podklady (§ 195 ods. 2, § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.) v tomto zmysle. Na uvedenom
základe možno dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal pre dané konanie o návrhu na priznanie
starobného dôchodku rozhodnú skutočnosť, že ako povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená

osoba za obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016 zaplatil poistné na dôchodkové poistenie, iba v ktorom
prípade, by mu toto obdobie bolo možné zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Splnenie tejto
podmienky nevyplývalo žalovanému ani z jeho úradnej činnosti (z informačného systému žalovaného).

23. Žalobná námietka, že ust. § 140 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vylúčenie povinnosti

platiťpoistnépoistencomazamestnávateľom,pričomdobavedeniavRegistriposkytovateľovsociálnych
služieb tu uvedená nie je, je nekonkrétna, pretože nestačí len všeobecné konštatovanie žalobcu bez
vyjadrenia jeho dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto možno len vo všeobecnosti
uviesť, že § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje vylúčenie povinnosti platiť poistné
poistencom a zamestnávateľom v tam uvedených v obdobiach (obdobie poskytovania materského,

práceneschopnosti, nezamestnanosti a pod.), medzi ktoré nepatrí doba vedenia poistenca v Registri
poskytovateľov sociálnych služieb a práve preto takéto obdobie nie je vylúčené z povinnosti platiť
poistné. Z obsahu § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. teda nerezultuje nič iné, než záver, že pokiaľ žalobca
v tom čase chcel aby mu v budúcnosti bolo obdobie vedenia v Registri poskytovateľov sociálnychslužieb zhodnotené na účely starobného dôchodku, bol povinný počas tohto obdobia platiť poistné. Opak
nevyplýva ani z právnej úpravy zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (§ 62 a nasl.). Podľa §
196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení. Z obsahu spisu ani z argumentácie žalobcu ďalej nevyplýva, či obdobie, v ktorom bol žalobca od
10.08.2011 do 18.02.2016 vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja
mohlo byť obdobím, počas ktorého by žalobca v súlade § 140 zákona č. 461/2003 Z.z. nebol povinný
platiť poistné na dôchodkové poistenie z dôvodov tam uvedených, napríklad ak bol práceneschopný a
podobne. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Oprávnený

je vykonať dokazovanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia napadnutého žalobou, nie však za tým
účelom, aby sám nanovo zisťoval skutočný stav veci, pretože súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej
správy či absentujúcu aktivitu účastníkov konania ani v konaní o žalobách v sociálnych veciach.

24. Žalobca ďalej namietal, že záver žalobcu o tom, že obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016,
kedy bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nebol

zákonným spôsobom zdôvodnený na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že: „Obdobie od 10.08.2011 do 18.02.2016, kedy
bol žalobca vedený v Registri poskytovateľov sociálnych služieb Banskobystrického kraja, nie je
obdobím dôchodkového poistenia, preto nie je možné toto obdobie započítať pre nárok na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy“. Uvedeným konštatovaním tak ozrejmil, že toto obdobie nie je

možné započítať pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, pretože nie je obdobím
dôchodkového poistenia, čím zreteľne vymedzil svoj záver k tejto rozhodujúcej otázke. Rozhodovalo sa
o priznaní starobného dôchodku, pričom vyriešenie otázky ustálenia obdobia dôchodkového poistenia
malo charakter predbežnej otázky. Bolo preto logické, že žalovaný sa pri odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zameral na odôvodnenie skutočnosti, ktorá tvorila predmet konania. Pokiaľ žalobca mal na

mysli (jeho námietka nepreskúmateľnosti je všeobecná a nekonkrétna), že žalobca svoje odôvodnenie
ďalej nerozvíjal smerom k otázke dôvodov, pre ktoré toto obdobie nie je obdobím dôchodkového
poistenia, k relevantnosti tejto námietky na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia
správnym súdom chýba vyjadrený dôsledok v tom zmysle, aký mal namietaný nedostatok zákonného
odôvodnenia konkrétny vplyv na spôsobilosť napadnutého rozhodnutia na jeho preskúmanie súdom a

tiež na jeho zákonnosť. V rámci neformálneho posudzovania žalôb v sociálnych veciach možno uzavrieť,
že zmysel takto všeobecne sformulovanej námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je
súdu zrejmý, avšak vzhľadom na obsah predchádzajúcich odsekov tohto rozsudku, ktoré vysvetľujú
dôvody vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, jej nemožno vyhovieť. Pokiaľ sa v dôsledku
porušenia postupu pri vydaní rozhodnutia neprejavila takáto chyba v celkovom kontexte zákonnosti

rozhodnutia samotného, resp. sa nepreukázala, alebo sa dokonca ani zrozumiteľne netvrdila (čo je daný
prípad), nemožno to v rámci preskúmania rozhodnutia správnym súdom zohľadniť. Vo všeobecnosti
teda možno uzavrieť, že čiastkový nedostatok v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy, pokiaľ
nemá za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku, nepopiera zmysel jeho výroku a ani z
iných dôvodov nespôsobuje jeho nezákonnosť, nie je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia. V tejto

súvislosti je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Sž
98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.
6/2003, v ktorom vyslovil nasledovný názor: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces
a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie
pre účastníka.“

25. Pri určení kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia žalovaný zohľadnil, že nie každé
obdobie dôchodkového poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, teda
počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného pri priznaní starobného dôchodku nemusí
byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. Z obsahu napadnutého

rozhodnutia, ako aj po posúdení obsahu spisu je zrejmé, že obdobie dôchodkového poistenia
získané žalobcom v počte 11.259 dní, ktorého zhodnotením splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa nezhoduje s tzv. kvalifikovaným
obdobím dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný uzavrel, že
žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku,

pretože nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca
získal 10.842 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný vychádzal z toho, že kvalifikovaným
obdobím dôchodkového poistenia je mimo iného aj obdobie dôchodkového poistenia získané vkalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241. Žalovaný zistil,
že v kalendárnych rokoch 1997, 1998, 2013 a 2016 bol osobný mzdový bod žalobcu nižší ako 0,241,
preto sa mu obdobie dôchodkového poistenia získané v týchto rokoch nehodnotilo na účely minimálneho

dôchodku.

26. Žalovaný tak dospel k správnemu záveru, že žalobca získal len 10.842 dní kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29 rokov a 257, pričom pre priznanie nároku na zvýšenie sumy
starobného dôchodku podľa § 82b ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. (na sumu

minimálneho dôchodku) bolo potrebné získať obdobie dôchodkového poistenia podľa § 82b ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z. (kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia) v rozsahu 30 rokov. Obdobie
dôchodkového poistenia žalobcu získané v kalendárnych rokoch 1997, 1998, 2013 a 2016 nemohlo
byť zhodnotené v prospech žalobcu na účely minimálneho dôchodku a započítané do kvalifikovaného
obdobia dôchodkového poistenia, pretože v týchto rokoch na základe ním dosiahnutých osobných
vymeriavacích základov bol osobný mzdový bod žalobcu nižší ako 0,241 (§ 61, § 62 zákona č. 461/2003

Z.z.), čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia žalobcu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov
sociálneho poistenia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté

rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190
SSP zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšíúčastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.