Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 9, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611206738
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1611206738.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcov: v 1. rade Y. M., nar.
XX.XX.XXXX,bytomG.XXXX/XX,G.av2.radeI.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.XXXX/X,G.,zast.:AS
Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlučínska 1, Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanej:
A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. 4. apríla č. XX, S., zast.: JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o., Niťová
3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 3.382,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016

p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 6C 72/2011-181 zo dňa 15.12.2016 vo veci o zaplatenie
3.382,99 € s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobcovi (právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade)
priznal nárok na zaplatenie 821 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 25.01.2012
do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol a v časti úroku z omeškanie 9,25% zo sumy

2.780,98 Eur od 20.08.2008 o 25.01.2012 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98
Eur od 26.01.2012 do zaplatenia súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi
priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 40,94%.

2. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume
3.382,99 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.08.2008 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
zdôvodnil tým, že v roku 2007 so žalovanou uzavrel ústnu zmluvu o právnom zastúpení v konaní na

Okresnom súde v Malackách sp. zn. 4C/2/2003 o ochranu osobnosti. Žalobca v tomto konaní vykonal v
rámci zastupovania právne úkony - prevzatie a príprava právneho zastúpenia v cene 22.650,- Sk, účasť
na pojednávaní dňa 04.06.2007, ktoré bolo odročené v sume 1/4 ceny úkonu t. j. 5.662,- Sk a účasť na
pojednávaniach dňa 11.09.2007, 23.10.2007 a 13.11.2007. Žalobca si uplatnil aj režijný paušál v sume
po á 178,- Sk za 5 úkonov právnej pomoci a cestovné za 4 cesty z Bratislavy do Malaciek a späť v sume
2.382,- Sk. Celkom si uplatnil sumu 101.916,- Sk t. j. 3.382,99 Eur. Uviedol, že v konaní si uplatňuje
náhradu trov konania, ktoré boli priznané žalovanej, ktorá bola v konaní Okresného súdu Malacky

sp. zn. 4C 2/2003 úspešná. Na základe rozsudku bola neúspešná strana v tomto konaní zaviazaná
zaplatiť žalovanej trovy konania v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi. Uvedené ustanovenie O.s.p.
však neznamená, že predmetné trovy konania aj advokátovi patria. Aj napriek ustanoveniu § 149 ods.
1 O.s.p., trovy konania sa vždy prisudzujú účastníkovi konania a to aj v prípade, že je zastúpenýadvokátom. Nie je teda možné priznať náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka
konania. Predmetné ustanovenie O.s.p. iba určuje miesto plnenia trov priznaných účastníkovi konania,
ktoré je určené adresou advokáta alebo označením banky a čísla účtu advokáta, ktorý zastupoval

účastníka konania. Na to, aby si advokát mohol trovy ponechať a nevyplatiť ich účastníkovi konania
je nevyhnutná osobitná dohoda, uzavretá medzi advokátom a klientom, ako účastníkom konania, na
základe ktorej môže advokát disponovať a ponechať si trovy konania priznané súdom. Vzhľadom k
tomu, že nárok na vyplatenie priznanej čiastky patrí účastníkovi konania, nie je advokát ani oprávnený
sám vo vlastnom mene podal návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný nezaplatí trovy dobrovoľne (viď.

uznesenia NS SR publikované v zbierke rozhodnutí pod číslom R 33/2005, Cdo 205/2009). Žalobca
sa svojej odmeny nevzdal, pričom vyzval žalovanú, aby mu riadne odmenu advokáta, vyčíslenú v
zmysle vyhlášky, zaplatila. Je irelevantné, či žalovaná mala trovy konania zaplatené alebo nie. Priznané
trovy konania totiž predstavujú pohľadávku klienta voči povinnej strane, ktorej uplatnenie môže byť
realizované jedine žalovanou.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že na rozdiel od uplatnenej sumy v žalobe, žalobca
žalovanej zaslal vyčíslenie trov právneho zastúpenia o 2.106,95 Eur viac a to v sume 5.489,94 Eur.
Keďže žalovanej bola rozsudkom Okresného súdu v Malackách priznaná náhrada trov konania vo
výške 3.382,99 Eur, nesúhlasila s úhradou vyúčtovaných trov právneho zastúpenia, ktoré jej zaslal
žalobca. Následne jej už novú faktúru za právne služby nezaslal. Z toho dôvodu nesúhlasila ani s

uplatneným úrokom z omeškania, keďže nevie, na základe akej skutočnosti si ich žalobca uplatňuje. Z
toho dôvodu mala a za to, že žaloba je podaná predčasne a neopodstatnene. Ďalej uviedla, že v rámci
konania 4C/2/2003 ju zastupovali dvaja právny zástupcovia a to O. a žalobca. S O. sa žalovaná ohľadne
trov konania vyporiadala. Žalobca si však v konaní uplatnil náhradu odmeny za oboch advokátov. Podľa
príjmového dokladu, žalovaná poskytla žalobcovi v rámci jeho zastupovania zálohu v sume 45.000,- Sk

dňa 1.6.2007. Na základe toho mal žalobca po ukončení konania 4C/2/2003 odovzdať žalovanej spis
a vykonať vyúčtovanie trov konania t.j. vyčísliť svoju odmenu za zastupovanie, od ktorej mal odpočítať
poskytnutú zálohu. Až takto vyčíslenú odmenu by mohla žalovaná žalobcovi zaplatiť. Podľa vyčíslenia
odmeny žalobcom, ktoré urobil listom zo dňa 19.8.2009 - ide o vyčíslenie úkonov, ktorých sa žalobca
nezúčastnil, pričom právne úkony pod bodom 1 - 6 vykonal Dr. I. a napr. úkon pod bodom 8 - účasť na

pojednávaní dňa 10.7.2007 je nesprávne účtovaný, keďže toto pojednávanie sa nekonalo. V rámci tohto
vyúčtovania nie je odpočítaná záloha 45.000,- Sk. Z týchto dôvodov so žalobou žalobcu nesúhlasila.
Uviedla, že žalobca podal návrh na výkon exekúcie právoplatného rozsudku v konaní 5C/408/2008
(4C/2/03), v ktorom konaní žalobca zastupoval žalovanú na základe plnej moci. Exekučné konanie bolo
zastavené z dôvodu, že povinný nemal žiaden majetok.

4. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral viackrát späť žalobu, najprv v časti o 602,01
Eur a v časti úroku z omeškania 9,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 20.08.2008 do 25.01.20123 a v časti
úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia a v tejto časti
žiadal konanie zastaviť. Neskôr predložil špecifikáciu v rámci ktorej žiadal zaplatenie sumy 1.165,01 Eur

s 9,25% úrokom z omeškania od 20.08.2008 do zaplatenia a vo zvyšku žiadal konanie zastaviť.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Okresný súd Malacky rozsudkom č. k.
5C/408/2008-220 zo dňa 13.11.2007 zaviazal spoločnosť VOX POPULI, s. r. o. ako žalovaného zaplatiť
žalovanej (v danom konaní ako žalobkyňa) sumu 1.500.000,- Sk ako nemajetkovú ujmu. Žalovanú

spoločnosť zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania 252.000,- Sk za zaplatený súdny poplatok a sumu
128.780,- Sk trovy právneho zastúpenia. Ako advokát žalovanú v spore zastupoval žalobca a ďalší
advokát - JUDr. I. . Priznané trovy konania predstavovali podľa odôvodnenia rozsudku odmenu advokáta
za 9 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vypracovanie návrhu, 3. úprava
žalobného petitu. 4. účasť na pojednávaní dňa 27.1.2004, 5. účasť na pojednávaní dňa

07.06.2004 - odročené, 6. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007 - odročené, 7. účasť na pojednávaní
dňa 11.09.2007, 8. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 a 9. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007,
spolu v sume 123.824,- Sk s režijným paušálom 1.396,- Sk a cestovné za 6 ciest na pojednávania z
Bratislavy a späť v celkovej sume 3.560,- Sk. Pri úkonoch 1. až 3. bola tarifná odmena stanovená v sume
7.300,- Sk s režijným paušálom 128,- Sk za každý úkon. Pri úkone 4. bola tarifná odmena stanovená

na sumu 22.650,- Sk s režijným paušálom 150,- Sk, za právny úkon 5. bola stanovená cena úkonu
ako 1 zo sumy 22.650,- Sk s režijným paušálom 150,- Sk t. j. v sume 5.662,- Sk, za právny úkon 6. bola
stanovená cena úkonu ako 1 zo sumy 22.650,- Sk s režijným paušálom 178,- Sk t. j. v sume 5.662,- Sk,
za právne úkony 7. až 9. bola stanovená tarifná odmena v sume 22.650,- Sk za každý úkon s režijnýmpaušálom 178,- Sk za každý úkon. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a vykonateľnosť
dňa 13.05.2008. Podkladom pre priznanie odmeny advokáta v konaní 5C/408/2008 bolo vyúčtovanie
odmeny žalobcom zo dňa 19.11. 2007 v celkovej sume 167.390,- Sk za 10 úkonov právnej pomoci a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. vypracovanie návrhu a
podanie na súd v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 3. úprava žalobného petitu podanie na súd
v sume 6.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál. 4. účasť na pojednávaní dňa 27.1.2004 v sume 22.650,-
Sk + režijný paušál 150,- Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 22.04.2004 v sumy 22.650,- Sk + režijný
paušál 150,- Sk, 6. účasť na pojednávaní dňa 31.08.2004 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 150,- Sk,

7. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007 - odročené, v sume 5.662,- Sk, 8. účasť na pojednávaní dňa
10.07.2007 - sumy 22.650,- Sk + režijný paušál 178,- Sk, 9. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v
sume 22.650,- Sk + režijný paušál 178,- Sk, 10. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,-
Sk + režijný paušál 178,- Sk, cestovné v sume 3.560,-

6. Z exekučného spisu EX 145/2008 súdnej exekútorky Mgr. M. S. súd zistil, že návrh na výkon

exekúcie právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. MA4C/2/2003-220
podal žalobca na základe plnej moci udelenej mu žalovanou dňa 26.09.2008. Predmetná exekúcia bola
zastavená uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 48 Er/1951/2008-12, Ex 145/08 zo dňa 10.05.2010
z dôvodu, že majetok povinného VOX POPULI , s. r. o. nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovanú zastupoval ako advokát v konaní vedenom na Okresnom
súde v Malackách pod sp. zn. 4C/2/2003 o ochranu osobnosti. V predmetnej veci bol vydaný rozsudok
a žalovanej boli priznané trovy konania vrátane odmeny advokáta. Po právoplatnosti rozsudku v konaní
4C/2/2003 ho žalovaná splnomocnila aj na spracovanie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie
predmetného rozsudku, pričom exekúcia sa viedla pod č. 48Er/1951/2008, EX 145/2008. V rámci tejto

exekúcie bola uplatnená aj odmena žalobcu ako advokáta. Exekúcia však bola zastavená dňa 10.5.2010
z dôvodu nemajetnosti povinného (spoločnosti VOX POPULI, s.r.o.). Na základe toho žalobca vyzval
žalobkyňu, aby mu doplatila jeho odmenu, ktorú mal priznanú súdnym rozhodnutím. Zmluvy o právnej
pomoci žalobca so žalovanou nemal uzavreté, mal podpísané len 3 plné moci na zastupovanie v 3
konaniach. Žalovaná mu nevyplatila odmenu advokáta ani v jednom konaní. Trovy právneho zastúpenia

žalobca vyčíslil žalovanej listom zo dňa 19.8.2009 a toto vyčíslenie jej doručoval poštou.

8. Právny zástupca žalovanej namietal vyúčtovanie žalobcu, keďže tento si uplatňuje odmenu za
zastupovanie za dvoch advokátov, a to za seba ale aj za JUDr. H. I., ktorý žalovanú zastupoval od
podania žaloby. Z toho dôvodu v súlade s rozsudkom žalobcovi nepatrí priznaná odmena za úkony

právnej pomoci pod č. 1,2,3,4,5,6. Žalobca sa zúčastnil len na troch pojednávaniach dňa 11.9.2007,
dňa 23.10.2007 a dňa 13.11.2007. Čo sa týka úkonu “ prevzatia a prípravy “, tak na tento úkon by mal
žalobca nárok, keby si ho riadne uplatnil.Z vyúčtovania zo dňa 19.08.2009 žalovaná uznáva len úkony
pod č. 9 a 10, keďže v tomto vyúčtovaní sa nenachádza úkon účasti na pojednávaní dňa 11.9.2007. Ide
teda celkom o sumu za 3 úkony právnej pomoci vo výške 22.650,- SK x 3 a 3 krát režijný paušál po

178,- Sk, t.j. 68.484,- Sk a k tomu cestovné. Od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 45.000,- Sk,
ktoré žalovaná žalobcovi uhradila.

9. Žalovaná uviedla, že na Okresnom súde Malacky mala podané tri žaloby o ochranu osobnosti. V
konaní4C/2/2003protiVOXPOPULI,s.r.o.odzačiatkuvedela,ženičnevysúdi,pretožetátospoločnosť

vznikla výlučne len na to, aby vydala knihu o žalovanej. Žalobcovi uviedla, že na tejto žalobe trvá, ide jej
o otázku cti a chce mať v rukách rozhodnutie, v ktorom by bolo potvrdenie porušenia jej práv. Výslovne
sa so žalobcom ústne dohodla na podielovej odmene 20% z toho, čo sa reálne vymôže. Zástupkyňa
VOX POPULI, s. r. o. ich však upozornila, že odporca nemá žiadny majetok a nič platiť nebude. Žalovaná
aj napriek tomu na žalobe trvala. V konaní ju zastupoval najskôr advokát JUDr. I., ktorému vypovedala

plnú moc dňa 04.04.2007 a riadne ho vyplatila. Už 10.4.2007 podpísala plnú moc žalobcovi. V roku 2009
jej bolo doručené vyúčtovanie odmeny žalobcu po dvoch rokoch po rozhodnutí. Bola si naštudovať spis
a zistila, že súd mu z tohto vyúčtovania priznal len časť odmeny a napriek tomu jej žalobca vyúčtoval
plnú sumu. Okrem toho si tam zaúčtoval aj úkony Dr. I. a nezaúčtoval zálohu, ktorú mu vyplatila. Z
toho dôvodu nereagovala na jeho list. Nebola ochotná zaplatiť žalobcovi žiadnu čiastku, pretože mali

dohodu o podielovej odmene. Z faktúry č. 2007000169, z príjmového pokladničného dokladu JUDr. H.
I. a z výpisu z účtu žalovanej súd zistil, že žalovaná dňa 06.04.2001 zaplatila advokátovi JUDr. H. I.
sumu 30.000,- Sk ako zálohu na právnu pomoc a dňa 09.04.2007 mu uhradila sumu 10.000,- Sk za
poskytnuté právne služby (vyúčtované s prihliadnutím na poskytnutú zálohu).10. V priebehu konania si žalobca uplatnil v konaní len sumu 1.165,01 Eur s 9,25% úrokom z omeškania
od 20.08.2008 do zaplatenia a v ostatnej časti zobral žalobu späť. Súd potom konanie v časti žaloby o

2.217, 98 Eur a v časti úroku z omeškania 9,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 20.08.2008 do 25.01.2012 a
v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% zo sumy 2.780,98 Eur od 26.01.2012 do zaplatenia zastavil
podľa § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späť vzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná so späť vzatím
žaloby v tejto časti súhlasila.

11. Sumu 1.165,01 Eur žalobca špecifikoval za úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia
zo dňa 07.04.2007 v sume 7.300,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007
- odročené, v sume 1.825,- Sk + 128,- Sk režijný paušál, 3. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2007 v
sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk, 4. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v sume 22.650,-
Sk + režijný paušál 128,- Sk, 5. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný

paušál 128,- Sk, a cestovné v sume 2.382,- Sk celkom v sume 80.097,- Sk (2.658,74 Eur). Od tejto sumy
odpočítal poskytnutú zálohu v sume 45.000,- Sk a uplatnená pohľadávka predstavuje sumu 35.097,-
Sk (1.165,01 Eur).

12. Žalovaná nesúhlasila s uplatnením úkonov prevzatia a prípravy zastúpenia a s úkonom účasti na

pojednávaní dňa 11.09.2007, keďže tieto úkony neboli špecifikované ani v rámci konania 5C/408/2008
a ani vo vyúčtovaní žalobcu z roku 2009 a ani neboli žalovanej priznané v rozsudku. Žalobca zastupoval
žalovanú v konaní 5C/408/2008 až do právoplatného skončenia konania t. j. do 07.5.2008, kedy
rozsudok v tomto konaní nadobudol právoplatnosť. V nadväznosti na to žalobcovi vznikol nárok na
vyúčtovaniesitrovprávnychslužiebposkytnutýchvtomtokonaní,ktorévzmysleadvokátskehoporiadku

mal povinnosť vyúčtovať najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom
písomne nedohodol inak. Vyúčtovanie mal teda vykonať do 8.6.2008, odkedy mu začala plynúť zákonom
stanovená trojročná premlčacia doba na uplatnenie si jeho nároku na súde. Žalobca si uplatnil svoj nárok
na súde žalobou dňa 20. 7. 2011, teda po zákonom stanovenej trojročnej dobe.

13. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona
účinného v čase rozhodovania súdu), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, § 10 a § 11 ods. 3 advokátskeho poriadku SAK.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za dôvodný len v časti. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní sp. zn. 5C/408/2008 (pôvodne
vedený pod sp. zn. 4C/2/2003). V tomto konaní bola žalovaná úspešná a rozsudkom súd priznal
žalovanej uplatnenú sumu. Zároveň súd priznal žalovanej aj náhradu trov konania, okrem iného i trovy
právneho zastúpenia v sume 128.780,- Sk. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovanú v tomto

konanízastupovalidvajaadvokáti,atedaokremžalobcuajJUDr.H.I.,pričomsúdpriznalžalovanejtrovy
právneho zastúpenia za zastupovanie oboma advokátmi. Žalobca si pôvodne uplatnil voči žalovanej
trovy právneho zastúpenia v sume 3.382,99 Eur, avšak nešlo o uplatnenie si odmeny advokáta za oboch
právnych zástupcov, ktorí žalovanú v konaní 5C/408/2008 na ochranu osobnosti zastupovali tak, ako
to tvrdila žalovaná. Žalobca si v konaní uplatnil len odmenu advokáta za svoju osobu, avšak uplatnil

si viac úkonov právnej pomoci ako súd v konaní na ochranu osobnosti žalovanej v rámci náhrady
trov právneho zastúpenia priznal. Po viacerých späť vzatiach žaloby zo strany žalobcu predmetom
konania bolo uplatnených 5 úkonov právnej pomoci žalobcu avšak v nižších tarifných čiastkach ako si ich
uplatnil pôvodne s tým, že zároveň v súlade s výsledkami dokazovania od uplatnenej sumy ako náhrady
trov právneho zastúpenia odpočítal sumu 45.000,- Sk, ktoré mu žalovaná poskytla ako preddavok.

Žalovaná namietala aj takto uplatnenú náhradu právneho zastúpenia, keď poukázala na skutočnosť, že
so žalobcom mala dohodnutú ústne podielovú odmenu za zastupovanie a zároveň uplatnila námietku
premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu, pričom premlčacia doba mala začať plynúť žalobcovi po
uplynutí 30 dní od právoplatného skončenia konania na ochranu osobnosti t. j. od 08.06.2008 a uplynula
dňa 08.06.2011, pričom žalobca žalobu podal dňa 20.07.2011. Súd sa nestotožnil s takýmto tvrdením

žalovanej. Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenie, že účastníci boli dohodnutí
na podielovej odmene pre žalobcu, priznanú odmenu za právne zastupovanie zo strany súdu v konaní
5C/408/2008 nikdy nenapadla a nenamietala v časti o trovách právneho zastúpenia žalobcu, práve
naopak, po právoplatnom skončení konania na ochranu osobnosti sp. zn. 5C/408/2008 podpísalažalobcovi plnú moc na podanie návrhu na výkon exekúcie na vymoženie priznanej sumy v jej prospech
a taktiež na vymoženie priznanej náhrady trov konania a v rámci toho aj trov právneho zastúpenia.
Keďže obe strany si dohodu o právnej pomoci písomne nespísali vrátane dohody o podielovej odmene,

taktiež potom nedošlo po právoplatnom skončení konania na ochranu osobnosti ani k spísaniu dohody
o ďalšom postupe oboch strán v lehote do 30 dní od skončenia konania. K takejto dohode však medzi
stranami došlo, aj keď ústne, o čom svedčí udelená plná moc zo strany žalovanej pre žalobcu na
podanie návrhu na výkon exekúcie. Na základe tejto skutočnosti potom nemohla žalobcovi začať plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie trov právneho zastúpenia voči žalovanej, keďže v rámci exekúcie mohlo

dôjsť k plneniu zo strany povinného tak vo vzťahu k žalovanej ako i vo vzťahu k žalobcovi. Keďže v
rámci exekúcie nedošlo k plneniu zo strany povinného a v konečnom dôsledku bola zastavená pre
nemajetnosť povinného, žalobca doručil žalovanej vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v konaní sp.
zn. 5C/408/2008. V tomto vyúčtovaní si uplatnil trovy právneho zastúpenia za oboch advokátov, ktorí
žalovanú v tomto konaní zastupovali.

15. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
zastupovanie žalovanej v konaní na ochranu osobnosti sp. zn. 5C/408/2008 , keďže mal voči žalovanej
pohľadávku z neuhradenej odmeny a neuhradených náhrad za poskytnuté právne služby, súd potom
priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom vychádzal jednoznačne z rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 5C/408/2008-220 zo dňa 13.11.2007, ktorým boli žalovanej priznané

úkony právnej pomoci týkajúce sa žalobcu a to vo výške zo strany žalobcu uplatnenej, aj keď by mal
nárok na odmenu advokáta vo vyšších čiastkach pôvodne uplatnených. Ide o nasledovné úkony právnej
pomoci: 1. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2007, ktoré bolo odročené (1/4 ceny úkonu) v sume 1.825,-
Sk + 128,- Sk režijný paušál, 2. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný
paušál 128,- Sk, 3. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk,

5. účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 v sume 22.650,- Sk + režijný paušál 128,- Sk a cestovné v sume
2.373,32 Sk, celkom v sume 72.660,32 Sk. Od tejto sumy súd odpočítal poskytnutú zálohu zo strany
žalovanej v sume 45.000,- Sk. Výsledná suma predstavuje čiastku 27.660,32 Sk, čo v prepočte na Euro
predstavovalo sumu 918,15 Eur. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úkon právnej pomoci a to prevzatie
a príprava zastúpenia, keďže, aj keď žalobca by mal na zaplatenie takéhoto úkonu právnej pomoci

nárok, žalobca si tento úkon v konaní na ochranu osobnosti neúčtoval a ani mu tento úkon právnej
pomoci nebol zo strany súdu priznaný. Súd priznal žalobcovi aj cenu úkonu účasti na pojednávaní dňa
11.09.2007, keďže tento úkon mu bol v pôvodnom konaní priznaný, pričom vo vyúčtovaní si uplatnil
nesprávne úkon účasti na pojednávaní dňa 10.07.2007, ktoré sa nekonalo a ani na tomto pojednávaní
žalobca nebol prítomný. Pojednávanie sa konalo dňa 11.09.2007 a na tomto pojednávaní aj žalobca bol

prítomný a tento úkon právnej pomoci mu aj bol priznaný. Súd taktiež korigoval uplatnené cestovné v
sume 12.382,- Sk a to na sumu 2.373,32 Sk, keďže súd v pôvodnom konaní priznal žalovanej cestovné
v sume 3.560,- Sk za 6 ciest na pojednávanie z Bratislavy do Malaciek a späť. Prvý advokát JUDr. I.
bol prítomný na dvoch pojednávaniach, súd potom priznal žalobcovi cestovné za 4 cesty z Bratislavy
do Malaciek a späť v sume po 593,33 Eur za jednu cestu (1/4-ina z priznanej sumy). Súd konštatuje,

že chybou v počítaní súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým nesprávne priznal žalobcovi celkom
sumu 821,- Eur, hoci správne by mala po prepočte na Euro byť priznaná suma 918, 15 Eur. Vo zvyšku
súd žalobu žalobcu zamietol.

16. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením

priznanej čiastky dňa 25.1.2012, kedy jej bola doručená žaloba a kedy mohla plniť žalobcovi po prvý krát
aspoň v čiastke, ktorú považovala za dôvodnú. Výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k 25.01.2012. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 1%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% (8% + 1%) ročne z priznanej dlžnej sumy 821 Eur

od 25.01.2012 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou
úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP), vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov
konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania
bolo zaplatenie sumy 1.165,01 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 821,- Eur, t. j. 70,47
%. Žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 344,01 Eur, t.j. 29,53 % (neúspech žalobcu jeúspechom žalovanej). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov
v rozsahu 40,94 % (70,47% - 29,53%).

18. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to v časti výroku o zaplatenie a výroku o náhrade
trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
žiada aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

19. V podanom odvolaní žalovaná poukazovala na to, že žalobca si nesprávne vyčíslil trovy právneho
zastúpenia, čo uvádzala od začiatku konania. Uplatňoval si aj to, na čo nemá žiaden nárok hoci ide o
človeka s právnym vzdelaním. Až po štyroch rokoch od začiatku konania žalobca po niekoľkonásobných
námietkach žalovanej zobral návrh v časti späť. Súd prvej inštancie síce akceptoval námietky žalovanej,
čo sa týka nesprávneho vyúčtovania a priznal žalobcovi len tie úkony, ktorých sa zúčastnil ako právny

zástupca žalovanej v konaní 5C/408/2008, žalovaná je však toho názoru, že sa absolútne nesprávne
vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s námietkou premlčania zo strany žalovanej. Žalovaná poukazuje
na § 11 ods. 3 advokátskeho poriadku, kde z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalobca mal
povinnosť vyhotoviť vyúčtovanie do 30 dní od právoplatného skončenia veci. Vo veci bol vydaný
rozsudok dňa 13.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a vykonateľnosť 13.05.2008.

Žalobcove právne zastúpenie v tomto konaní tak zaniklo dňa 07.05.2008, v nadväznosti na to, mu
vznikol nárok na vyúčtovanie si trov právnych služieb a poskytnutých v tomto konaní, ktoré v zmysle
advokátskeho poriadku mal povinnosť vyúčtovať najneskôr v lehote do 06.06.2008 (30 dní od skončenia
zastupovania), keďže sa so žalovanou inak písomne nedohodol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
mal vykonať vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady výdavkov za poskytnuté právne služby dňom

nasledujúcim po tom, ako zaniklo jeho zastúpenie v tomto konaní teda, dňa 08.05.2008, najneskôr
však dňa 08.06.2008, odkedy mu začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia doba na
uplatnenie si jeho nároku na súde. Žalobca si uplatnil svoj nárok na súde podaním žalobného návrhu
dňa 20.07.2011, teda po zákonom stanovenej trojročnej dobe. Súd prvej inštancie počas celého konania
nesprávne vychádzal z myšlienky, že priznanú náhradu trov konania si môže uplatňovať samotný

právny zástupca za svojho klienta, ak je v rozsudku uvedené „nahradiť trovy konania k rukám právneho
zástupcu“. Žalobca ale aj žalovaná museli súd počas prvotných pojednávaní presviedčať, že advokát
nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným
titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, nakoľko z vtedy platných ust. § 142 ods.
1 a § 149 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník

konania. K tomuto sa žalobca dokonca vyjadroval písomne podaním zo dňa 26.02.2014, nakoľko súd
odkazoval žalobcu na vymáhanie trov samotného a nemá ich čo žiadať od žalovanej. Napriek tomuto
vysvetleniu sa súd opätovne vrátil k myšlienke, že na základe exekúcie mohlo dôjsť k plneniu zo strany
povinného tak vo vzťahu k žalovanej ako i vo vzťahu k žalobcovi. Také tvrdenie však nemá žiadnu
oporu v zákone a aj preto žalovaná považuje predmetný rozsudok v napadnutej časti za arbitrárny a

nepreskúmateľný. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie opätovne v rozpore so zákonom priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 40,49%. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie bez
akéhokoľvek vysvetlenia prehliadol, že predmetom konania bola suma 3.382,99 Eur, ktorú žalobca v
časti 2.217,98 Eur vzal späť bez pričinenia žalovanej. To znamená, že žalobca bol úspešný len v časti
24,27% a žalovaná v časti 75,73%. Žalovaná tak bola úspešná v pomere 51,46% a ona má nárok na

náhradu trov konania.

20. Odvolací súd uznesením č. k. 14Co/111/2017 - 224 zo dňa 10.02.2020 rozhodol, že v konaní
pokračuje s právnymi nástupcami žalobcu. Títo sa podaním zo dňa 27.03.2020 vyjadrili, že na podanej
žalobe a pokračovaní v konaní, ako s právnymi nástupcami, trvajú.

21. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; §
385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Odvolací súd

pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavovykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
821 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z predmetnej sumy od 25.01.2012 do zaplatenia, ako
aj výrok o náhrade trov konania je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a
ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Žalovaná v odvolaní neuvádzala podstatné,
rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj
odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

23. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale
nepreukázané (dohoda o vyplatení podielu v prípade úspechu v spore). V podanom odvolaní namietala,
že nemožno sa stotožniť so záverom súdu o tom, že nárok nie je premlčaný.

25. K tejto námietke premlčania odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru táto je nedôvodná. Žalovaná
sa jej dovolávala už pred súdom prvej inštancie a ten ju podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil
a dostatočne odôvodnil, prečo na ňu v konaní neprihliadal. Žalovaná namietala, že žalobcovi začala
plynúť lehota od 08.06.2008 (od momentu uplynutia 30 dňovej doby od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, v ktorej mal žalobca predložiť žalovanej vyúčtovanie právneho zastúpenia). Avšak

vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku najprv v exekučnom konaní, v ktorom aj
žalovanú zastupoval a vzhľadom na zastavenie predmetného exekučného konania uznesením zo dňa
10.05.2010 pre nemajetnosť povinného, nemohla začať žalobcovi plynúť lehota na podanie žaloby
na súde skôr, ako právoplatnosťou uznesenia, ktorým bolo exekučné konanie zastavené a v ktorom
si žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Preto aj súd prvej inštancie

vyhodnotil túto námietku správne, keď ju ako nedôvodnú nebral v úvahu pri svojom rozhodovaní, s čím
sa aj dostatočne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.

26.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnaskutočnosť,naktorúužsúdprvejinštanciepoukázal
v odôvodnení svojho rozhodnutia. A to na skutočnosť, že správne mala byť žalobcovi priznaná náhrada

voči žalovanej vo výške 918,15 Eur, avšak súd prvej inštancie pri vyhlasovaní rozsudku uviedol sumu
821 Eur a vzhľadom na viazanosť súdu vyneseným výrokom ju priznal žalobcovi v tomto uvedenom
rozsahu. Túto skutočnosť nemohol zmeniť ani odvolací súd, nakoľko odvolanie podala žalovaná a v
súlade s čl. 16 ods. 2 základných zásad CSP je zakázané meniť rozhodnutie v neprospech strany, ktorá
opravný prostriedok podala.

27. Odvolací súd k žalovanej uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich
sa dokazovania .

28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenulniektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzustanovení Civilnéhosporovéhoporiadku,alebo,že

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

29. Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh.

30. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe

navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie.

31. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide

o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné

preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

32. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

33. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, číslo 254-B, str.

49, § 30).

34. K námietke žalovanej o nesprávnom vyčíslení náhrady trov konania súdom prvej inštancie odvolací
súd uvádza, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie vyčíslil trovy konania správne v súlade s § 255
ods. 1, ods. 2 CSP a preto je námietka žalovanej uplatnená v odvolacom konaní nedôvodná. Žalovaná

namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia prehliadol, že predmetom konania bola
suma 3.382,99 Eur, ktorú žalobca v časti 2.217,98 Eur vzal späť bez pričinenia žalovanej. To znamená,
že žalobca bol úspešný len v časti 24,27% a žalovaná v časti 75,73%. Žalovaná tak bola úspešná v
pomere 51,46% a ona má nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd k tomuto uvádza, že náhrada
trovkonaniajenerozlučnespojenásosporovýmkonanímavyplývazjehopovahy,keďstranysporustoja

proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá
určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania
víťaznej strane. Nakoľko žalobca mal v konaní čiastočný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trovkonania v pomere jeho úspechu proti neúspešnej žalovanej, čo súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia dostatočne odôvodnil a správne vyčíslil.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

36. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej
časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by
iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval

odvolacísúdzadôvodnéapretorozsudokakovecnesprávnypodľa§387ods.1a2Civilnéhosporového
poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie.

37. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

38. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).