Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoP/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211803
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7218211803.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. D. XXX/XX, XXX XX T., t.č. bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Z. G., D. T., zastúpený Z. G. D., dieťa matky W.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.
D. XX, XXX XX T., právne zastúpená advokátom Mgr. Drahoslav Potoček, so sídlom Čajakova 5, 040

01 Košice a advokátom JUDr. Dušan Pavčík, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, a otca C. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G. XXX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom JUDr. Michal Harviš,
so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému,
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Svidník,
č.k. 5P/47/2020-196 zo dňa 07. septembra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
§ 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

3. Vychádzal zo zistenia, že matka sa podaným návrhom doručeným dňa 25.08.2020 domáhala proti
otcovi zrušenia uznesenia Okresného súdu Svidník sp. zn. 5P/47/2020-140 zo dňa 13.07.2020 a
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý dočasne zverený do jej osobnej starostlivosti
a súčasne by bol upravený styk otca s maloletým tak, že tento by mal možnosť stýkať sa s maloletým
raz mesačne, vždy v posledný víkend v mesiaci od soboty XX:XX hod. do nedele XX:XX hod., a

zároveň by zaviazal otca prispievať na výživu maloletého v sume 150,- Eur mesačne s tým, že uvedené
neodkladné opatrenie by platilo do právoplatného skončenia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že
dňa 13.07.2020 súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dočasne
zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom upravil styk medzi ňou a maloletým, avšak od
decembra2019otecmaloletéhojejsystematickybránivstykusmaloletýmarovnakoajmaloletémubráni
ju akokoľvek kontaktovať, rovnako jej odmieta poskytovať o maloletom akékoľvek informácie, čím hrubo

porušuje jej rodičovské práva, ako aj práva samotného maloletého. Vyhlásením uznesenia, toto sa stalo
vykonateľným, a teda záväzným pre oboch účastníkov. Následne opísala situáciu, kedy dňa 03.08.2020
podľa vykonateľného rozhodnutia vyzdvihla a prevzala maloletého do svojej starostlivosti na adrese
trvalého pobytu otca a odišli spolu do T.. Krátko pred XX:XX hod. zavolal otec maloletého a vyhrážal
sa podaním trestného oznámenia a tvrdil, že uznesenie nie je platné. M. prišiel do T. a bez vedomia a
súhlasu matky vzal maloletého a odviedol ho späť do D., čo urobil aj napriek tomu, že uznesenie sa stalo

vykonateľným už jeho vyhlásením. Cestou späť do D. ju opäť kontaktoval a zopakoval jej svoje tvrdenia
o nezáväznosti vydaného uznesenia. V ten istý deň sa matka dostavila na M. oddelenie G. T. - X., zaúčelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu marenia výkonu rozhodnutia.
Ďalej v návrhu opísala ako sa dňa 04.08.2020 a dňa 07.08.2020 opätovne pokúšala prevziať maloletého
na adrese u jeho otca, pričom v prvom prípade kontaktovala aj M. poriadkovej polície v D. a v druhom

prípade sa obrátila už aj na Z. G. v D.. Ďalej v návrhu poukázala na komunikáciu s maloletým cez
sociálne siete z ktorej vyplýva jeho smútok a strach, ako aj na to, že boli u neho badateľné aj pokusy,
resp. úvahy o možnom siahnutí si na život. Poukázala tiež na to, že otec maloletého je podnikateľ, ktorý
prevažnú časť podnikania realizuje v G. republike, určite nemá problém s finančným zabezpečením
svojho syna. Otec uvedený nový návrh matky považoval za zavádzajúci, keďže matka opätovne mení

názor na zverenie a starostlivosť o maloletého, keďže iba pred mesiacom vyhovel súd jej návrhu na jeho
zverenie do starostlivosti otca. Poprel jej tvrdenia o jeho správaní sa k maloletému. Poukázal na novo
nadviazané vzťahy so spolužiakmi v novej škole, jeho zlepšený prospech, zníženie hmotnosti a na jeho
ustálené správanie k blízkym. Navrhol, aby súd návrh matky zamietol ako nedôvodný.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsahu dôkazných

prostriedkov zúžený a za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy,
resp. sú medzi účastníkmi nesporné. Z obsahu spisu vyplýva, že existuje značne vyhrotená situácia
medzi rodičmi maloletého. Zdôraznil, že tak matka, ako aj otec si musia uvedomiť, že neustále vyhrotená
situácia medzi nimi, stupňovanie psychického napätia a vyvolávanie konfliktných situácií nie je na
prospech riadneho zdravého a psychického vývoja maloletého. Je potrebné uviesť, že v novembri 2019

sa však pomery medzi matkou, otcom a maloletým zmenili tak, že mal. I. zostal po dohode rodičov a
syna v starostlivosti otca v D.. Navštevuje základnú školu, kde v nej, ako aj mimo nej má výborný vzťah
so spolužiakmi a navštevuje aj krúžkovú činnosť, čo má veľmi dobrý vplyv na jeho psychický vývoj a
ustálené správanie k blízkym i jeho okoliu. Jeho správanie je ustálené, bez akýchkoľvek vonkajších
vplyvov, neskratuje a správa sa normálne. Čo je však chvályhodné je jeho výrazne zlepšený prospech

v škole počas celého 7. ročníka, a preto vytrhnutie ho z doterajšieho školského prostredia, keď nastúpil
do 8. ročníka by určite nebolo vhodné ani čo do jeho prospechu, ani čo do zásahu jeho budúceho
psychologického a psychického vývoja. Maloletý počas času zverenia s otcom už viac ako pol roka
cvičí, schudol o viac ako XX kg, čo má taktiež významný vplyv na jeho psychiku, keďže trpel vysokou
nadváhou, čo značne vplývalo na jeho sebavedomie. Znížením hmotnosti a pravidelným cvičením s

otcom sa mu upravil aj jeho zdravotný stav. Súd dospel k záveru, že matka neosvedčila, aby bez
okamžitej úpravy pomerov bolo ohrozené právo účastníkov. Z uvedených dôvodov preto návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zdôraznil, že otec
je povinný dodržiavať úpravu styku matky s maloletým podľa uznesenia o neodkladnom opatrení č.
k. 5P/47/2020-140 zo dňa 13.7.2020, rovnako poukázal na to, že otázka definitívnej úpravy práv a

povinností rodičov k maloletému bude vyriešená v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolanie podala z dôvodu nesprávne
zisteného skutkového stavu. S odôvodnením zamietnutia návrhu sa nestotožnila, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie nevychádza z náležite a správne zisteného skutkového stavu a trpí vadou

arbitrárnosti, kedy súd bez náležitých podkladov jej návrh zamietol bez toho, aby na takéto rozhodnutie
mal naplnený akýkoľvek skutkový a právny podklad. Uviedla, že v návrhu podrobným spôsobom
popísala okolnosti za ktorých otec maloletého nerešpektuje nariadené vykonateľné neodkladné
opatrenie a rovnako popísala aj konanie otca, ktoré je v rozpore so záujmami maloletého, čo má značne
negatívny dopad na jeho vývoj a vývin, pričom svoje tvrdenia podložila množstvom dôkazov. Namietala,

že sa súd pridŕžal iba vyjadreniami otca, pričom na rozdiel od nej svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi
dôkazmi. Namietala, že aktuálna úprava práv a povinností, ktorú navyše otec maloletého hrubo a
protiprávne ignoruje je nielen v neprospech maloletého, ale do budúcna môže predstavovať výrazne
negatívne dôsledky, keďže ani samotný maloletý nemá záujem byť zverený do starostlivosti otca, ako
vyplýva z ňou predložených dôkazov. V podanom odvolaní zároveň odvolaciemu súdu vybrala v bodoch

uvedené podľa nej najpodstatnejšie tvrdenia o tom, že zverenie maloletého do starostlivosti otca nie
je v jeho záujme a ona je plne spôsobilá sa o maloletého starať. Mala za to, že popísané skutočnosti
odôvodňujúokamžitúúpravupomerov,právapovinnostíkmaloletémuajepreňunepochopiteľné,prečo
ich súd prvej inštancie doslova odignoroval. Ďalej poukázala na obsah doručeného vyjadrenia Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny v D. k podanému odvolaniu otca proti uzneseniu Okresného súdu Svidník

sp. zn. 5P/47/2020-140 zo dňa 13.07.2020, z ktorého jasne vyplýva, že maloletý prejavil jasne vôľu byť
so svojou matkou, avšak zo strany otca je mu neustále bránené byť so svojou matkou, a to pod hrozbou
represálií a zastrašovania a možno dokonca aj pod hrozbou fyzického či psychického týrania. Ďalej
výslovne odmietla v celom rozsahu tvrdenia otca a tieto považuje za nepodložené klamstvá. Poukázalatiež na to, že po nahliadnutí jej právneho zástupcu do spisu z údajov v spise nevyplýva, ako sa právny
zástupca otca mohol dozvedieť o jej podanom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ak o ňom
nemal mať ako vedomosť. Poprela tiež tvrdenia, že by výchovu maloletého zanedbávala a nestarala

sa o jeho prípravu do školy, o čom svedčí aj vyjadrenie jeho bývalej triednej učiteľky, naopak bol to
otec, ktorý sa veľmi nestaral o jeho vzdelanie. K hmotnosti maloletého uviedla, že celý čas dbala na
jeho je správnu životosprávu a stravovanie, každé ráno mu pripravovala desiatu, obedoval v škole a
večeru mu robievala teplú, pričom najväčší prírastok hmotnosti nadobudol maloletý vždy po prázdninách
u otca, keďže večerali, až keď sa otec vrátil z práce, teda po XX:XX hod.. Uviedla tiež, že porovnávanie

výsledkovvškolebynebralavôbecdoúvahy,atovzhľadomnaabsenciuspôsobenúvírusomCOVID-19.
Poukázala na to, že otec maloletého sa vedome a protiprávne dopúšťa protiprávneho konania. Záverom
svojho odvolania sa pýtala, ako sa má vzhľadom na všetky uvedené okolnosti účinne brániť, ktorý
vedome a hrubo porušuje jej práva ako rodiča k maloletému. Uviedla, že trvá na zmene úpravy práv a
povinností maloletého a preto navrhuje, aby súd pôvodne vydané neodkladné opatrenie zrušil a vydal
nové uznesenie, ktorým zverí dočasne maloletého do jej osobnej starostlivosti a upraví styk otca s

maloletým tak, ako navrhuje a zároveň zaviaže otca prispievať na výživu maloletého.

6. Otec a ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.

1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), v spojení s ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 339 C.s.p., o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

13. Pri prieskume vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd skúma najlepší záujem
mal. dieťaťa na nariadenom neodkladnom opatrení, podporne pritom zohľadňuje objektívne kritéria,
demonštratívne vymedzené v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach

a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv

aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu
rozhodnutiu.

18. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť
kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010).

19. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne

osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná lehota na
rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

20. V konaní o zrušenie neodkladného opatrenia súd skúma, či došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré

bolo neodkladné opatrenie nariadené. Zákonným dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia je
tak zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre
jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára
zároveň zákonnú prekážku brániacu tomu, aby sa, či už ex offo alebo na návrh, začalo konanie o
zrušenie neodkladného opatrenia.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 5P/47/2020-140 zo dňa 13.07.2020
vyhovel v celom rozsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a maloletého zveril
dočasne do osobnej starostlivosti otca, pričom zároveň upravil styk matky s maloletým. Uvedené
neodkladné opatrenie malo trvať do právoplatného skončenia vo veci samej. Proti uzneseniu podal

v zákonnej lehote odvolanie otec. Matka maloletého sa domáhala zrušenia neodkladného opatrenia
a vydania nového neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že otec nerešpektuje jeho vykonateľnosť
a naďalej jej bráni v styku a komunikácii s maloletým. Odvolací súd preto musel skúmať, či došlo k
naplneniu dôvodov pre zrušenie pôvodného uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

22. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie ako aj z obsahu podaného odvolania vyplýva, že
maloletý stále býva s otcom v D., kde navštevuje aj základnú školu a otec sa o maloletého aj naďalej
osobnestará,pričomzobsahuspisuodvolaciemusúdunevyplývajútakéskutočnosti,ktorébyohrozovali
výživu, či výchovu maloletého. Odvolací súd v tomto smere rovnako ako matka v podanom odvolanípoukazuje na vyjadrenie Z. práce, sociálnych vecí a rodiny v D., z ktorého nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by mali za následok takú zmenu pomerov, ktoré boli v čase nariadenia pôvodného neodkladného
opatrenia relevantné. Odvolací súd konštatuje, že stav v čase nariadenia pôvodného neodkladného

opatrenia v porovnaní so stavom súčasným sa podstatným spôsobom nezmenil, maloletý však prejavil
záujem na pravidelnom styku s matkou, pričom otec maloletého ignoruje práva matky, ako druhého
rodič maloletého dieťaťa, bráni akejkoľvek komunikácii medzi matkou a synom len s odôvodnením, že
je potrebné dočasne prerušiť ich kontakt. S uvedeným názorom a postojom otca však nie je možné
súhlasiť. Matka rovnako ako aj otec má rovnaké práva a povinnosti voči maloletému a len samotná

skutočnosť, že v minulom roku došlo k vyhrotenej situácii medzi rodičmi a maloletým, kde po vzájomnej
dohode maloletý odišiel bývať k otcovi ešte neznamená právo otca prerušiť akékoľvek styky medzi
matkou a maloletým. Odvolací súd poukazuje na to, že to bola práve matka, ktorá ako druhý rodič
podala v priebehu konania vo veci samej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal
byť maloletý dočasne zverený nie do jej osobnej starostlivosti, ale do otcovej osobnej starostlivosti
v dôsledku ich predchádzajúcej vzájomnej dohody, pričom tomuto návrhu bolo aj vyhovené v celom

rozsahu súdom prvej inštancie. Otec ako druhý rodič, tak nesmie zneužívať svoje postavenie len z toho
dôvodu, že mu maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti súdom prvej inštancie a v rozpore s
rozhodnutím tak určovať a usmerňovať styk maloletého s matkou v rozpore s obsahom výrokovej časti
nariadeného neodkladného opatrenia. Na strane druhej, len samotná skutočnosť, že otec maloletého
bráni matke v styku a komunikácii s maloletým synom ešte samo o sebe nezakladá dôvod pre zrušenie

pôvodnéhoneodkladnéhoopatrenia.Napokonodvolacísúddávadopozornosti,žepôvodnéneodkladné
opatrenie bolo nariadené ako dočasné, teda do skončenia konania vo veci samej, pričom jeho obsah v
zásade neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Matka tak v podanom návrhu ako aj v podanom
odvolaní opätovne poukazuje na svoje vyjadrenia a predložené dôkazy, pričom z ich obsahu nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zrušenia pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd rodičom ešte záverom pripomína, že rola druhého rodiča v živote dieťaťa je
nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým
rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych,

ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese
socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Odvolací súd má za
to, že nie je ani v rozpore so záujmami maloletého, ak bolo vyhovené návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie matky
maloletého, preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s ust.
§ 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,

ktorým sa konanie vo veci samej končí.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).