Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200098
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Bognár,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: J. XXX, XXX XX E. Y., IČO: 17567882, právne
zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01
Galanta, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: č. k. PO/BEZ/2020/2359, O-1/2020 z 21.
februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I.Správny súd m e n í rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo: č. k.

PO/BEZ/2020/2359, O-1/2020 zo dňa 21. 02. 2020 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Trnava
číslo: R 173/2019/SE, ROT/2019/763, 2019/18620 zo dňa 15. 11. 2019 v časti uloženia pokuty tak, že
žalobcovi u k l a d á podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 3.000,-
Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode
zákona o inšpekcii.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Správny súd žalobcovi nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

IV. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Inšpektorát práce Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: R 173/2019/SE,
ROZ/2019/763, 2019/18620 zo dňa 15.11.2019 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
o inšpekcii práce pokutu vo výške 6 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedenýchv§2ods.1písm.a) treťombodezákonaoinšpekciiprácezdôvodu,žeakoúčastníkkonania
dňa 07.11.2017 pri práci na streche telocvične Základnej školy v E. Y. v časti šatní a sociálnych zariadení,

z ktorej zamestnanci zhotovovali prekrytie strechy tohto objektu, neurčil bezpečný pracovný postup a
neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím
prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, v
dôsledku čoho prišlo k registrovanému pracovnému úrazu poškodeného M. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorýspadol z voľného okraja strechy z výšky 3,6 metra, nakoľko tento nebol zabezpečený proti pádu a
spôsobil si pracovný úraz, čím žalobca porušil ust. § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a § 8 ods. 1 písm. a) príloha 3 písm. B, Oddiel II, bod 5.2 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.
z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku.

2.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
správny orgán dospel k záveru a bez pochybností mal preukázané, že v prípade, že by účastník konania
mal tak ako mu to ukladá ust. § 6 ods.1 písm. i) zák.č.124/2006 Z. z. určený bezpečný pracovný postup
vykonávania prác na streche, prípadného prekrytia strechy, nedošlo by u zamestnancov k vykonávaniu
tejto činnosti zaužívaným a nebezpečným spôsobom, iba na základe vlastných skúseností a rutinných
zručností a tým by nedošlo k registrovanému pracovnému úrazu, ktorému sa pri zachovaní všetkých

pracovných povinností zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dalo predísť.

3.
Správny orgán pri určení výšky pokuty zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ

poškodenej osoby si neplnil povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo predstavuje
spoločensky nežiaduci jav a dodržiavanie predpisov v tejto oblasti by malo byť jednou z priorít
zamestnávateľa pri ochrane zdravia a života zamestnancov. Ďalej zohľadnil správny orgán pri určení
výšky pokuty aj to, že k zanedbaniu povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bol
spôsobený následok ťažká ujma na zdraví u pracovníka žalobcu.

4.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 02.12.2019 odvolanie, v ktorom namietal, že výška
pokuty je neprimerane vysoká a môže mať na žalobcu likvidačný dopad. Ďalej v odvolaní žalobca

namietal, že podniká v oblasti stavebníctva už od roku 1991 a doposiaľ u neho nedošlo k žiadnemu
pracovnému úrazu, ani nebol sankcionovaný za porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany
zdravia. Okrem toho žalobca v odvolaní namietal aj to, že postup akým zvolil poškodený spolu s ďalším
zamestnancom prekrytie strechy, neurčil zamestnávateľ, ale vykonali to zamestnanci bez toho, že by
zamestnávateľ na takýto postup dal pokyn. Záverom žalobca v odvolaní namietal, že poškodením na

zdraví u zamestnanca došlo v dôsledku jeho neopatrnosti, keď tento zamestnanec vstúpil na prekrývaciu
fóliu s vedomím si, že táto ho nemôže udržať.

5.

Žalovaný Národný inšpektorát práce Košice, svojim rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/2359, O-1/2020 z 21.
februára 2020, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava číslo: R
173/2019/SE, ROZ/2019/763, 2019/18620 zo dňa 15.11.2019.

6.
Odvolacísprávnyorgánt.j.žalovanýpodôslednompreskúmanípredmetnéhoindividuálnehosprávneho
aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na
popísaný skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal,
že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm. i/ zák.č.124/2006 Z. z. a § 8

ods. 1 písm. a/ príloha 3 písm. B Oddiel II bod 5.2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006
Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku, spočívajúce v tom,
že účastník konania dňa 07.11.2017 pri práci na streche telocvične Základnej školy v E. Y. v časti
šatní a sociálnych zariadení, z ktorej zamestnanci zhotovovali prekrytie steny tohto objektu, neurčil
bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov
osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu poškodeného - M. D., ktorý spadol
z voľného okraja strechy z výšky 3,6 metra, nakoľko tento nebol zabezpečený proti pádu a spôsobil si
pracovný úraz.7.

K odvolacím námietkam účastníka konania odvolací správny orgán uvádza, že príčinou pracovného
úrazu bolo jednoznačne to, že účastník konania neurčil bezpečný pracovný postup a neprijal konkrétne
opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške
kolektívnym zabezpečením alebo s použitím prostriedkov osobného zabezpečenia.

8.
K argumentácii účastníka konania, že výšku uloženej pokuty považuje za neprimerane vysokú, ktorej
výška môže mať likvidačný dopad na zamestnávateľa t. j. aj jeho zamestnancov a že v danom prípade
bol zistený len jeden - ojedinelý nedostatok zo strany zamestnávateľa a zároveň z jeho strany išlo
o prvý nedostatok pochybenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvolací správny

orgán uvádza, že pri stanovení výšky pokuty postupoval v súlade s ust. § 19 ods. 6 zákona o
inšpekcii práce a inšpektorát práce zohľadnil všetky argumenty a to závažnosť porušenia predpisov,
počet nedostatkov zistených pri inšpekcii práce v súvislosti so šetrením pracovného úrazu, veľkosť
zamestnávateľa, následkov vzniknutých nedodržaním predpisov zo strany zamestnávateľa - poškodenie
zdravia zamestnanca a tiež skutočnosť, že doteraz sa nevyskytol u zamestnávateľa pracovný úraz

podobného charakteru, pričom jej výšku stanovil v spodnej hranici tak, aby splnila preventívny účinok
a nemala likvidačný charakter. Správny orgán zároveň uvádza, e tvrdenie účastníka konania, že bol
zistený len jeden ojedinelý nedostatok zo strany účastníka konania je nesprávne, nakoľko okrem
uvádzaného jedného nedostatku, ktorý uvádza účastník konania vo svojom odvolaní a bol zistený
v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu p. M. D. a je uvedený v protokole zo šetrenia

pracovného úrazu č.: ITA-80-28-2.1/P-J2-18, boli zistené i ďalšie dva nedostatky, ktoré sú uvedené v
protokole č.: ITA-82-28-2.1/P-B22-18 zo dňa 06.09.2018. Na margo uvedeného odvolací správny orgán
tiež konštatuje, že u účastníka konania neboli zistené nedostatky v predchádzajúcom období i z toho
dôvodu, že nebola u neho vykonaná v minulosti inšpekcia práce.

9.
K námietke účastníka konania, že v protokole nebola zmienka o tom, že inšpektorát práce k okolnostiam
pracovného úrazu vypočul poškodeného p. D. resp. p. J. t. j. účastník konania sa nemal možnosť
vyjadriť k zamestnancami nepravdivo uvedenej skutočnosti, že konštrukciu a spôsob prekrytia vymysleli

zamestnanci a zamestnávateľ im neurčil ako to majú robiť, odvolací správny orgán uvádza: Všetky
podania informácie zamestnancov vrátane ostatných dokladov z ktorých inšpektori práce vychádzali
pri šetrení pracovného úrazu tvoria prílohu protokolu, ktorý je súčasťou spisu nachádzajúceho sa
na inšpektoráte práce a tento spis vrátane podaní informácií bol a je prístupný zamestnávateľovi
ako účastníkovi konania. Odvolací správny orgán pritom upriamuje pozornosť na zápisnicu o podaní

informácie spísanú dňa 03.07.2018 s Ing. Jánom Bognárom, ktorý na otázku inšpektora práce :"Bol
na stavbe určený vedúci a kto riadil práce na stavbe?" zamestnávateľ Ing. Ján Bognár odpovedal
"Stavbyvedúci nebol určený. Práce som riadil ja a pán D. bol poverený, aby dohliadol na to, aby
práca bola vykonaná tak, ako som určil." Účastník konania teda neurčil bezpečný pracovný postup
prípadne technologický postup, ktorý by riešil spôsob zabezpečenia prác vo výške na uvedenej

streche a to použitím prostriedkov kolektívneho zabezpečenia alebo ak to povaha prác neumožňuje
tak použitím prostriedkov osobného zabezpečenia. Zamestnanec musí byť chránený pred pádom z
výšky i pri jeho neopatrnosti resp. nepozornosti. Z predloženej pracovnej zmluvy M. D., jeho pracovnej
náplne a tiež z podania informácii poškodeného a zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti spolu s
poškodeným na pracovisku telocvične základnej školy E. Y. jednoznačne vyplýva, že poškodený M.

D. nebol riadiacim pracovníkom na stavbe. Subjektívne tvrdenia účastníka konania, že z objektívnych
dôvodov nebolo možné použiť zabezpečenie prác vo výške, nakoľko sa jednalo o špecifickú povahu
samotného prekrytia strechy a ani inšpektor práce prítomný na mieste úrazu nevedel aké prostriedky
kolektívneho resp. osobného zabezpečenia mohli pracovnému úrazu zabrániť považuje správny orgán
za účelové a irelevantné. Povinnosťou zamestnávateľa bolo určiť k výkonu prác vo výške také

zabezpečeniektorévzabránilopáduzamestnancovzokrajastrechy,čopreukázateľnenevykonal.Výber
konkrétnych prostriedkov a spôsobov zabezpečenia (kolektívne alebo osobné zabezpečenie ( je plne v
kompetencii zamestnávateľa a bolo povinnosťou účastníka konania v daných podmienkach zabezpečiť
zamestnancov proti pádu z výšky.10.

Žalovaný sa zaoberal skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol v odvolaní a po komplexnom
posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných
listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Odvolací správny orgán má za to,
že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie

povinnosti. Odvolací správny orgán je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie a aj jemu predchádzajúci
postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.

11.
Čo sa týka výšky uloženej sankcie odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu

prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s
prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich
mu z ust. § 19 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo
výške 6 000 Eur za zistené nedostatky sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná, plniaca preventívnu a
výchovnúfunkciu,akeďžebudeciteľnáivmajetkovejsféreúčastníkakonania,plniacaisvojurepresívnu

funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ) ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

12.
Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu,

ak tento zákone neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto
zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a
ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak
v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví, najmenej 33 000 eur.

13.
Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu
práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia
účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník
konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

II. Žaloba a žalobné dôvody

14.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 23.4.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobu, v ktorej poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu považuje za nezákonné a to z dôvodu, že odôvodnenie týchto rozhodnutí je
nedostatočné. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, § 3 ods. 5 Správneho
poriadku, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 46 Správneho poriadku a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Okrem toho žalobca namietal, že odôvodnenie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
považuje za nedostatočné, nevychádzajúce z predložených dôkazov a výšku uloženej pokuty považuje
za neprimerane vysokú, vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu. Žalovaný vôbec neprihliadol na dôkazy,
ktoré predložil žalobca, nezaoberal sa nimi, dospel k nesprávnemu záveru o tom, že výška uloženej
pokuty je vzhľadom na porušenie predpisov primeraná, avšak bez náležitého posúdenia predložených

dôkazov. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán vôbec neskúmali majetkové pomery žalobcu, že
sa u žalobcu nejedná o veľkého zamestnávateľa a takáto výška pokuty môže byť preňho likvidačná. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžhk 1/2016 zo dňa 26.10.2017,
podľa ktorého účelom trestania nie je ukladanie pokút, ale sankcia má byť uložená tak, aby jejúhrada pre subjekt nebola zanedbateľná a aby ju bol subjekt schopný zaplatiť. Podľa názoru žalobcu
správny orgán rovnako ani žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnili výšku uloženej pokuty,
vzhľadom na konštatované porušenie a závažnosť jeho následkov. Žalobca považuje odôvodnenie

výšky pokuty žalovaným za nedostatočné. Žalovaný sa vôbec nezaoberal predloženými daňovými
priznaniami žalobcu, ktorými poukázal na zlú finančnú situáciu, z dôvodu ktorej nebude schopný pokutu
uhradiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce je tak nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a rovnako ani zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Okrem toho žalobca poukázal aj na rozsudky NS SR sp. zn. 2Sžo 81/2007, 10Sža 15/2011 zo dňa 13.júla

2011 a 5Sžo 81/2010, z ktorých jasne vyplýva, že úlohou správneho orgánu je jasne a zrozumiteľne
odôvodniť svoje rozhodnutie a poukázať v ňom akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení
dôkazov a akú správnu úvahu použil. Žalobca v záverečnom návrhu poukázal na to, že žiada, aby súd
vykonal dokazovanie predloženými dokladmi týkajúce sa daňových priznaní, zostatku na bankovom účte
žalobcu a pod. a aby prihliadol na neprimeranosť výšky uloženej pokuty, na jej likvidačný charakter a aby
zmenilvýškusankcietak,abybolaprimeranápovaheskutkuajehonezávažnýchnásledkov,eventuálne,

aby od uloženia sankcie upustil. Žalobca predložil v žalobe alternatívny návrh, v ktorom v prvom riade
žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, resp. aby
zmenil rozhodnutia správnych orgánov v časti uloženej pokuty tak, že aby uložil pokutu vo výške 1 000,-
Eur, resp. aby upustil od uloženia pokuty.

III. Vyjadrenie k žalobe, replika, duplika

15.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 12.06.2020, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že žalovaný na
základe zistených skutočností v priebehu výkonu inšpekcie práce má bez pochybností za preukázané,
že žalobca neurčil bezpečný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením alebo s použitím

prostriedkov osobného zabezpečenia, v dôsledku čoho došlo k pracovnému úrazu poškodeného - M.
D.. Žalobca neurčil bezpečný pracovný postup prípadne technologický postup, ktorý by riešil spôsob
zabezpečenia prác vo výške na streche a to použitím prostriedkov kolektívneho zabezpečenia, alebo ak
to povaha prác neumožňuje, tak použitím prostriedkov osobného zabezpečenia. Zamestnanec musí byť
chránený pred pádom z výšky i pri jeho neopatrnosti, resp. nepozornosti. Povinnosťou žalobcu bolo určiť

k výkonu prác vo výške také zabezpečenie, ktoré by zabránilo pádu zamestnancov z okraja strechy, čo
preukázateľne nevykonal. Výber konkrétnych prostriedkov
a spôsobu zabezpečenia (kolektívne alebo osobné zabezpečenie) je plne v kompetencii zamestnávateľa
a bolo povinnosťou žalobcu v daných podmienkach zabezpečiť zamestnancov proti pádu z výšky.

16.
K argumentácii žalobcu, že výšku uloženej pokuty považuje za neprimerane vysokú vzhľadom na
finančnú situáciu žalobcu, žalovaný uvádza: Správny orgán pri stanovení výšky pokuty zohľadnil všetky

argumenty, ktoré uvádza žalobca, a to závažnosť porušenia predpisov, počet nedostatkov zistených
pri inšpekcii práce v súvislosti so šetrením pracovného úrazu, veľkosť' zamestnávateľa, následkov
vzniknutých nedodržaním predpisov zo strany žalobcu - poškodenie zdravia zamestnanca a tiež
skutočnosť. že doteraz sa nevyskytol u žalobcu pracovný úraz podobného charakteru, pričom jej výšku
stanovil v spodnej hranici tak, aby splnila preventívny účinok a nemala likvidačný charakter. Žalovaný

poukazuje aj na to. že v dôsledku nedodržania povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci bol spôsobený registrovaný pracovný úraz, čo správny orgán vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť.
Žalovaný pritom upriamuje pozornosť na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.
z., podľa ktorého je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v§2

ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný
úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.17.
K tvrdeniu žalobcu, že bezodkladne pristúpil k splneniu všetkých povinností uložených inšpektorátom
práce v protokole zo dňa 06.09.2018, aktualizoval všetky smernice pre práce vo výškach tak. aby

tieto boli v plnom rozsahu v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov, a tieto pokrývali
všetky činnosti vykonávané zamestnancami a určovali presné postupy na zistenie ich bezpečnosti,
žalovaný uvádza, že skutočnosť, že žalobca odstránil zistené nedostatky, ho nezbavujú zodpovednosti
za zistené porušenie právnych predpisov. naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo
ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu.

18.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
22.07.2020, v ktorom uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na to, že zistenia žalovaného vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko sám žalobca v rámci správneho konania sa vyjadril, že v
deň pracovného úrazu s poškodeným zamestnancom prebral postup zhotovenia provizórneho prekrytia

strechy a upozornil zamestnancov, že nie je možné vstupovať na fóliu, ktorá nie je schopná udržať váhu
človeka. Žalobca ďalej poukázal aj na čestné vyhlásenie poškodeného zamestnanca, v rámci ktorého
uvádza, že namiesto určenej trasy zostupu na rebrík prešiel na okraj strechy, ktorý bol pokrytý fóliou a
to napriek tomu, že ako riadiaci pracovník si bol vedomý, že táto fólia nemôže uniesť váhu človeka.
Žalovaný sa vôbec týmto čestným prehlásením nezaoberal a nevysporiadal sa tak isto ani s daňovými

priznaniami za rok 2017 a 2018 a rovnako neprihliadal na to, že uloženie pokuty môže mať pre žalobcu
likvidačný charakter. Žalobca ďalej v replike poukázal, že pokiaľ správny orgán ukladá sankciu, táto by
mala byť v takej výške, aby ju bol kontrolovaný subjekt schopný zaplatiť a rovnako by mal zohľadniť
príjem a obrat kontrolovaného subjektu, jeho veľkosť a počet zamestnancov tak, aby sankcionovaný
subjekt bol schopný pokutu zaplatiť a aby jej zaplatenie neviedlo k jeho likvidácii. Uloženie neprimeranej

pokuty bez náležitého zistenia majetkových pomerov možno označiť za svojvôľu správnych orgánov.

19.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná práva úprava

20.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák. č. 124/2006 Z. z.

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné
pracovné postupy.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci na stavenisku v súlade s požiadavkami podľa § 6 prijíma opatrenia, najmä pri
plnení všeobecných zásad podľa § 7, v súlade s bezpečnostnými a zdravotnými
požiadavkami na stavenisko uvedenými v prílohe č. 3.Podľa prílohy 3 písm. B Oddiel II bod 5.2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o

minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku práce vo výškach je možné
vykonávať len vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia, napríklad zábradlia,
plošiny alebo záchytné siete.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z.
Správne delikty
(1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v
§ 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol

pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,
2. smrť, najmenej 33 000 eur.

21.
Krajský súd vec prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.03.2021 bez prítomnosti účastníkov,
ktorí súhlasili s takýmto postupom, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná a z tohto dôvodu
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zmenil v časti uloženej
pokuty. V ostatnom žalobu zamietol.

22.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 07.11.2017 zamestnanec žalobcu M. D.
( poškodený ) nastúpil o siedmej hodine ráno do práce v sídle zamestnávateľa Ing. Jána Bognára

( žalobcu), ktorý pridelil tomuto zamestnancovi prácu na stavbe spoločne s ďalšími zamestnancami, ktorí
mali vykonávať v uvedený deň zateplenie fasády na Základnej škole v obci E. Y. a zároveň sa dohodol
s pracovníkmi, že kvôli daždivému počasiu títo urobia aj prekrytie strechy, na čo použijú 4 až 5 metrové
fošne, ktoré vysunú približne jeden meter mimo okraj plochej strechy a potom cez fošne dajú čiernu fóliu,
ktorú pripevnia pomocou ručného sponkovača. Ďalej bolo zistené, že zamestnanci žalobcu približne o

13,00 hod. ukončili prekrytie steny v šatni sociálnych zariadení telocvične a a po ukončení tohto prekrytia
približne o 13,30 hod. po pristavenom rebríku schádzali dole. Poškodený M. D. pri schádzaní zo strechy
však stúpil na položenú fóliu, ktorá prekrývala strechu a následne z tejto strechy z výšky 3,6 m spadol,
nakoľko nebol zabezpečený proti pádu a týmto pádom utrpel ťažké zranenie.

23.
V predmetnej veci vykonal šetrenie Inšpektorát práce Trnava, ktorý o výsledku príčin vzniku pracovného
úrazu vyhotovil protokol č. ITA-80-28-2.1/P-J2-18 zo dňa 06.09.2018 a dodatok č. 1 zo dňa
07.02.2019, v ktorom konštatoval, že zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky zo strany

zamestnávateľa poškodeného, t. j. žalobcu, bolo zistené, že žalobca ako zamestnávateľa poškodeného
M. D. neurčil dňa 07.11.2017 bezpečné pracovné postupy a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pred začatím prác vo výške kolektívnym zabezpečením
alebo použitím prostriedkov osobného zabezpečenia, ktorými by zamedzil pádu zamestnancov z výšky
v čase, keď pracovali na streche telocvične Základnej školy v E. Y.. Týmto porušením svojich povinností

porušil ust. § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 8 ods. 1 príloha III, písm. B,
oddiel II, bod 5.2 Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách na stavenisko.

24.
V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd poukazuje na to, že v prvom rade bolo
potrebné zistiť zavinenie žalobcu na tom, že u jeho zamestnanca došlo k pracovnému úrazu a tedači žalobca ako zamestnávateľ poškodeného vykonal všetky potrebné opatrenia, aby tomuto následku
predišiel.

25.
V tomto smere žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán kladú žalobcovi za vinu, že v uvedený
deň, t. j. 07.11.2017 žalobca ako zamestnávateľ poškodeného tomuto spolu s ďalšími spolupracovníkmi
neurčil bezpečný postup a neprijal konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, pričom táto práca sa mala vykonávať podľa nariadenia zamestnávateľa vo výške, keďže
títo poškodení spolu s ďalšími zamestnancami mali vykonávať prekrytie strechy. Z obsahu spisového
materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca v priebehu konania nepredložil správnemu orgánu, ani súdu
doklad o tom, že by akýmkoľvek spôsobom poučil týchto zamestnancov ako majú postupovať pri svojich
prácach a takisto zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by žalobca ako zamestnávateľ poskytol
príslušné pomôcky, ktoré títo zamestnanci mohli využiť na práce vo výškach, napr. laná a pod.

26.
Žalobca v priebehu konania argumentuje tým, že sám poškodený čestným prehlásením vyhlásil, že bol
o postupe prác na streche Základnej školy v E. Y. riadne poučený zo strany zamestnávateľa, avšak

prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný toto čestné vyhlásenie vyhodnotil ako tendenčné.

27.
V tomto smere krajský súd poukazuje, že uvedené čestné prehlásenie sa nenachádza ani v spisovom

materiáli a na druhej strane, keď by toto čestné prehlásenie bolo obsahom spisového materiálu,
zo zápisnice o výsluchu poškodeného zo dňa 21.06.2018 jednoznačne vyplýva, že poškodený sa
jednoznačne vyjadril, že samotnú konštrukciu a spôsob prekrytia si vymysleli zamestnanci sami, pričom
im zamestnávateľ t. j. žalobca neurčil ako majú túto prácu urobiť. Na otázku či bol oboznámený s
plánom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavbe telocvične školy a s rizikami práce na stavbe,

poškodený jednoznačne odpovedal, že nebol a neboli ani ďalší zamestnanci a že nebola vôbec riešená
ani ochrana proti pádu zo strechy zo strany zamestnávateľa. Ďalej tento poškodený uviedol, že v mieste
pádu nebolo plánované lešenie, bolo vyhotovené len pomocou fošní na železných podperách.

28.
Okrem toho aj z výpovede samotného žalobcu zo dňa 03.07.2018 vyplýva, že na otázku inšpektorov
práce, či bol vyhotovený plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavbe telocvične, žalobca
uviedol, že nevie o tom a tak isto takúto odpoveď použil aj pri otázke, či bol určený na stavbe telocvične
koordinátor dokumentácie a koordinátor bezpečnosti práce.

29.
Z uvedených dôvodov a z uvedených výpovedí je teda zrejmé, že sám žalobca ako aj poškodený
jednoznačne potvrdili, že postup žalobcu ako zamestnávateľa poškodeného ohľadne určenia

bezpečných pracovných postupov nebol dodržaný, čím došlo u žalobcu k porušeniu ust. § 6 ods. 1 písm.
i) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

30.
V súvislosti s námietkou výšky uloženej pokuty krajský súd poznamenáva, že táto námietka žalobcu je
čiastočne dôvodná a to s ohľadom aj na argumenty, ktoré žalobca predložil jednak v samotnom odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj v samotnej žalobe, že pri ukladaní pokuty bol žalovaný resp.
prvostupňový správny orgán povinný skúmať aj majetkové pomery žalobcu ako aj preskúmať schopnosť

žalobcu, s prihliadnutím na jeho príjmy, uloženú pokutu zaplatiť. V tomto smere krajský súd dospel k
záveru, že správne orgány sa touto otázkou vôbec nezaoberali, navyše krajský súd považuje výšku
uloženej pokuty za vysokú nielen s prihliadnutím na majetkové pomery žalobcu, ale aj s prihliadnutím na
súčasnú pandemickú situáciu, keďže u žalobcu ide o malého súkromného podnikateľa, ktorého príjmysú minimálne, pričom tento žalobca vykazuje za rok 2017 a 2018 stratu, čo bolo zistené z daňového
priznania za tieto roky a pokuta vo výške 6 000,- Eur môže mať pre neho likvidačný charakter a tak isto
môže mať vplyv aj na zamestnanosť žalobcu.

31.
Je pravdou, že otázka týkajúca sa súčasnej pandemickej situácie nemohla byť správnymi orgánmi
riešená a túto skutočnosť krajský súd len poznamenal v súvislosti s tým, že aj táto skutočnosť môže
výrazne v súčasnej dobe ovplyvniť finančnú situáciu a zamestnanosť zamestnancov u žalobcu.

32.
Na druhej strane treba poukázať aj na to, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného svojim
nedbanlivostnýmkonanímzavinilusvojhozamestnancaťažkúujmunazdravíapretonemožnopovedať,
že žalobca je v postavení osoby, ktorá by sa mohla vyviniť z takéhoto konania a z tohto dôvodu nevidel
krajský súd priestor na to, aby upustil v danom prípade od uloženia pokuty.

33.
Z uvedeného dôvodu krajský súd znížil uloženú pokutu na polovicu, keď prihliadol jednak na majetkové
pomery žalobcu ako aj na následok, ktorý bol spôsobený konaním žalobcu a v ostatnej časti žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

34.
Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že je v prvom rade potrebné uviesť, že zodpovednosť zamestnávateľa za
pracovný úraz je objektívna, to znamená, že zamestnávateľ zodpovedá vždy za pracovný úraz svojho
zamestnanca, ibaže sa svojej zodpovednosti zbaví celkom alebo čiastočne.

35.
Čiastočnému zbaveniu zodpovednosti zo strany zamestnávateľa dochádza iba za predpokladu, že
zamestnávateľ preukáže, že z jeho strany došlo pri plnení pracovných úloh k zavinenému porušeniu
pracovných predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

alebo že nekonal na základe pokynu zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci a tieto boli jednou z príčin vzniknutého pracovného úrazu.

36.
V danom prípade krajský súd musí konštatovať, že žalobcovi sa v priebehu celého konania nepodarilo

preukázať, že k pracovnému úrazu došlo zavinením osoby poškodeného a práve naopak, z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného zanedbal
svoje povinnosti zamestnávateľa tým, že v uvedený deň kedy došlo k pracovnému úrazu, v dostatočnej
miere neurčil pracovné postupy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri plnení si
svojich pracovných povinností pri prácach vo výškach. Zo spisového materiálu nevyplýva ani jediný

dôkaz, ktorý by preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného takýto postup zachoval a že
poškodený ako zamestnanec tento postup nedodržal.

37.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

38.
Žalobcovi krajský súd nepriznal nárok na náhradu trov konania a to z toho dôvodu, že žalobca žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v petite žaloby zrušiť,

resp. uložiť minimálnu pokutu vo výške 1 000,- Eur, pričom takémuto postupu zo strany krajského súdu
nedošlo a preto možno konštatovať, že v predmetnej veci nebol žalobca úspešný a to i napriek tomu,
že došlo k zníženiu uloženej pokuty.

39.

Žalovanému krajský súd nárok na náhradu trov konania rovnako nepriznal s poukazom na ust. § 168
SSP, keďže u žalovaného sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať nárok na náhradu
trov konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v predmetnom konaní krajský súd nezistil.40.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.