Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211803
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:7218211803.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. Y., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov W.. B. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. D. XX, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom,

so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, a C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G. XXX, XXX XX D.,
právne zastúpený JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník,
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, o zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č.k. 5P/47/2020-315 zo dňa 10.3.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
5P/47/2020 sa matka maloletého (ďalej len navrhovateľka) návrhom zo dňa X.X.XXX domáhala zrušenia
nariadeného neodkladného opatrenia a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne
zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd“) rozhodol cit.:

„I. Z r u š u j e uznesenie o neodkladnom opatrení Okresného súdu Svidník č. k. 5P/47/2020-140 zo dňa

13.7.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 13CoP/8/2020-270 zo dňa 3.11.2020.
II. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Z v e r u j e dočasne maloletého I. Y. matke do osobnej starostlivosti, pričom matka je oprávnená a
súčasne povinná sa o maloletého osobne starať odo dňa 10.3.2021.
Matka maloletého je dočasne o p r á v n e n á a súčasne p o v i n n á maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok odo dňa 10.3.2021.

Otec maloletého je dočasne o p r á v n e n ý sa s maloletým stýkať raz mesačne vždy v posledný víkend
v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. odo dňa 10.3.2021.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Styk s maloletým sa realizuje tak,
že otec maloletého vyzdvihne maloletého v bydlisku matky a otec maloletého je povinný maloletého po
skončený styku s maloletým odovzdať maloletého matke v mieste jej bydliska na adrese Tr. D. č. XX,
XXX XX T..

Otec je p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150 eur mesačne, ktoré
výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa 1.4.2021.Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Svidník pod sp. zn. 5P/47/2020..“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2 , § 366, § 367 ods. 1,2,3 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), a uviedol, že z výsluchu maloletého na
pojednávaní dňa 26.2.2021 súd zistil, že maloletý bude mať koncom mája XX rokov. Maloletý uviedol,

že radšej by bol u matky s tým, že by sa s otcom mohol stretávať. S matkou by chcel bývať čím skôr.
Súd prihliadol na názor maloletého, ktorý bol vypočutý na pojednávaní bez prítomnosti rodičov a ich
právnych zástupcov, len za prítomnosti opatrovníka. Aj opatrovník na tomto pojednávaní vzhľadom
na výsluch maloletého navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky. Je potrebné uviesť, že otec nerešpektuje neodkladné opatrenie, ktoré bolo
nariadené tunajším súdom č. k. 5P/47/2020-140 zo dňa 13.7.2020 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Prešove č. k. 13CoP/8/2020-270 zo dňa 3.11.2020. Z vyjadrení otca na pojednávaní dňa
26.2.2021navyšeaninevyplýva,žebymalvúmysleuvedenéneodkladnéopatrenierešpektovať.Svojim
správaním otec maloletého navyše hrubo porušuje rodičovské práva matky, ako i práva samotného
maloletého na kontakt a stretávanie sa s matkou ako jeho druhým rodičom. Je zrejmé, že sa zmenili
pomery na strane otca a matky, keďže otec maloletého nariadené neodkladné opatrenie od počiatku

vedome nerešpektuje. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť a vzhľadom na vek maloletého a jeho
oprávnené potreby je matkou navrhované výživné zo strany otca na maloletého v sume 150 eur podľa
názoru súdu primerané. Taktiež je matkou navrhovaná úprava styku otca s maloletým v primeranom
rozsahu. Z uvedených dôvodov súd návrhu matky na zrušenie pôvodného neodkladného opatrenia a
nariadenia nového neodkladného opatrenia vyhovel. Súd počiatok neodkladného opatrenia stanovil od

10.3.2021, teda odo dňa rozhodnutia o neodkladnom opatrení s výnimkou výroku o výživnom, kde súd
stanovil počiatok od 1.4.2021, ako to navrhla matka.

Obsah odvolania

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého. Má za to, že súd rozhodol
v danej veci predčasne a nedostatočne zistil skutkový právny stav. Je síce pravda, že mal. I. pred súdom
a bez prítomnosti rodičov vypovedal, že chce byť pri matke, avšak ešte v deň výsluchu pred súdom teda
dňa 26.2.2021 zmenil názor na svoju výpoveď, ktorú povedal pred súdom. Trvá na tom, aby ostal pri
otcovi. Informoval o tom hneď po súde p. J. (sociálnu kuratelu), s ktorou dva krát telefonoval a napokon

niekoľko krát aj samotnú matku. I. nie je ochotný odísť z dočasného prostredia otca a jeho výchovy
kdekoľvek by mali byť, k matke. I. si neuvedomil, čo musí stratiť a zmeniť vo svojom živote ak by mal
odísť k matke. Nikto sa ho neopýtal či je ochotný vymeniť terajšie prostredie, školu, kamarátov. Dokonca
si napísal aj tabuľku plusov, v ktorej niekoľkokrát prevyšujú plusy u otca nad plusmi pri matke. Ďalej to
vysvetľuje tým, že cíti, že bol citovo zmanipulovaný matkou, ktorá mu okrem iného sľúbila, že sa zmenila,

a že sa nebudú opakovať situácie z čias keď žil s ňou, nahovárala ho k tomu, aby sa vrátil do T.. I. je
navyše opäť v konflikte s matkou po tom, čo jej opakovane oznámil, že nepôjde k nej ani na základe
vydaného neodkladného opatrenia. Matka ho nerešpektuje, ignoruje, skúša ďalej manipulovať a keď jej
rozhovory s I. nie sú podľa jej predstáv, tak počas rozhovoru zruší hovor a jednoducho si vypne telefón.
Otec mal. matku kontaktoval hneď po doručení neodkladného opatrenia a niekoľkokrát vyzval matku,

aby vzniknutú situáciu riešila s I., pretože I. odmieta, aby ho otec k matke odviezol. I. matke neverí a nie
je ochotný ju dobrovoľne bez zastrašovania alebo vydierania počúvať a rešpektovať. Maloletý I. taktiež
otca požiadal, aby mu pustil nahrávky týkajúce sa života s matkou. Nahrávky boli ako dôkaz odoslané
aj na sociálnu kuratelu D. a na Okresný súd Svidník. Dňa 22.3.2021 bolo na Okresnú prokuratúru D.
zaslané trestné oznámenie na matku pre týranie blízkej osoby. I. chce, ak to je potrebné, osobne ešte

raz vypovedať pred súdom, o čom už súd bol informovaný a je ochotný sa podrobiť aj komunikácii s
odborníkom, súdom určeným psychológom. I. otcovi taktiež povedal, že veľmi ľutuje svoju výpoveď a
prosí ho, aby ho nenútil k návratu k matke. Máme za to, že akceptáciou uznesenia prvoinštančného súdu
by sa najviac ublížilo mal. I., keďže v prvom rade ide o jeho zdravie, na ktorom otcovi najviac záleží, čo
o jeho matke nemôže povedať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že Okresný súd Svidník

v danej veci rozhodol predčasne a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhol preto, aby odvolací súd v
zmysle ust. § CSP predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

Hodnotenie odvolacieho súdu5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.)
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1

C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené
podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 367 ods. 1-3 C.m.p, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do

siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. V prejednávanom prípade odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil vážne narušenie

vzájomného vzťahu medzi rodičmi maloletého, s premietnutím konfliktu rodičov do vzťahu mal. I.
s matkou. Styk matky s maloletým počas dlhšieho časového obdobia vôbec neprebieha, a to ani
napriek existencii súdneho rozhodnutia o úprave styku matky s maloletým. Následkom existujúceho,
pretrvávajúceho stavu absencie styku je postupná a prehlbujúca sa degradácia vzťahu maloletého s
matkou.Odvolacísúdmázato,ževkonaníboliosvedčenéskutočnostipreposúdeniedôvodnostinávrhu

otca a zároveň bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

13. Odvolací súd poukazuje na význam budovania vzťahu maloletých detí s ich rodičmi. S poukazom na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z nálezu IV. ÚS 46/2013 odvolací súd cituje
nasledovne: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je

v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť (záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie
a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho
osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme
za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právomobidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že
nežijú v spoločnej domácnosti.“

14.AjEurópskysúdpreľudsképrávavosvojejjudikatúreopakovanekonštatoval,žejevzáujmedieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

15.UznesenímOkresnéhosúduSvidník č.k.5P/47/2020-140zodňa13.7.2020súdnariadilneodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého I. otcovi a dočasne upravil styk maloletého I. s matkou.

16. Je zrejmé, že súdom upravený styk I. s matkou vôbec neprebieha. Odvolací súd si je vedomý
skutočnosti, že v preskúmavanom prípade rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu o nariadenie
neodkladného opatrenia, v konaní charakteristickom zúženým rozsahom dokazovania na tzv.

osvedčovanie skutočností, odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania. Do popredia však vystupuje najlepší záujem mal. dieťaťa na osobnej starostlivosti zo strany
obidvoch rodičov, pričom tento záujem je na základe zistených skutočností porušený.

17. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom
spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na
zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovné opatrenie podľa § 37) jednak na zmenu rozhodnutia
o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku
vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia,

keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruku toho, že dieťa bude vychovávané v
ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo
korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako
to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

19. V prípadoch bránenia styku rodiča s dieťaťom je povinnosťou súdu, aby najprv skúmal podrobným
spôsobom motívy odporu rodiča, ktorý vychováva dieťa, k styku dieťaťa s druhým rodičom. Ak je konanie
rodiča, ktorý vychováva dieťa, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je tomu aj vtedy, ak je uvedený odpor
len prejavom svojvôle a prehliadania významu čiastočnej spoluúčasti druhého rodiča), uváži súd vždy,
či nie sú splnené podmienky pre prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. V tejto

súvislosti nie je bez významu, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému
nebolo zverené do výchovy, je pokladané právom za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa,
ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČSR zo dňa 30.05.1967, sp. zn. 5 Cz 57/1967, R 96/1967)

20. Rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je, okrem iného, povinný, aby so zreteľom
na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk,
a to vedením dieťaťa k tomu, aby sa chcelo stretávať s rodičom a malo k nemu správny vzťah.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť
na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru

a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Úprava styku predstavuje
rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda že ide o určitú garanciu styku. To však
neznamená, že rodičia v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od
tohto styku so zreteľom na jeho potreby. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravidla
priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je preň prínosom. V prípade zistenia, že

dôjde opakovane k bezdôvodnému a zámerne neumožňujúcemu styku s maloletým dieťaťom, súd
starostlivosti o maloleté dieťa môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2013, sp. zn. 21 CoP 12/2013).21.Akákoľvekdeformáciavzťahurodičasdieťaťomvdôsledkuodcudzeniajevneskoršejdobelenťažko
napraviteľná.Jepretovzáujmedieťaťaumožniťotcovi,ktorýsdieťaťomtrvalenežije,pravidelnýkontakt,
v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na

zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Je potrebné zdôrazniť aj povinnosť matky, bez ohľadu na jej
vzťah k otcovi detí, nielen maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, ale mu ho i osobne odovzdať
v určenom čase a mieste a na tomto mieste ho i osobne prevziať, pričom za splnenie tejto povinnosti
nemožno považovať suplovanie jej osobnej účasti inou fyzickou osobou. (rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo 16. marca 2016, sp. zn. 25 CoP 11/2016).

22. Zhrňujúc dokazovanie vo veci, odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie konštatuje
otcom opakované, bezdôvodné a zámerné bránenie matke v styku s matkou a otec tak vážne ohrozuje
zdravý fyzický, duševný a sociálny vývin mal. I., tým, že cielene narúša jeho vzťah k najbližšej osobe v
živote dieťaťa, ktorou je jeho vlastný rodič. Vytýkané bránenie v styku považuje odvolací súd za zásadnú
zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti rodičov o maloletého I..

Obaja rodičia majú kompetencie na výchovu maloletého dieťaťa. V súčasnosti je prirodzené, že maloletý
inklinuje k otcovi, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Odvolací súd má za to, že zmena výpovede I.,
ktorú učinili po tom, ako pred súdom uviedol, že by bol radšej u matky, je učinená pod vplyvom otca. Aj
v prípade, ak by I. takýto názor prejavil slobodne, je nevyhnutné konfrontovať ním prejavený (zmenený)
názor s jeho záujmom na výchovu zo strany oboch rodičov. Otec ako preferenčný rodič jednoznačne

svojvoľne porušuje súdnu úpravu styku mal. I. s matkou, čím tak priamo koná proti najlepšiemu záujmu
svojho dieťaťa. Za zásadný problém odvolací súd považuje skutočnosť, že syn matku nevidel a nemohol
s ňou stráviť kvalitný čas od leta 2020. Je preto nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného
prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Ak odvolací súd sleduje obnovu vzťahov
maloletého s matkou, je v súčasnosti potrebné jeho vyňatie z osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd

pristupuje k tomuto kroku ako ku krajnému prostriedku ochrany najlepšieho záujmu mal. dieťaťa.

23. Odvolací súd záverom dodáva, že v rámci neodkladného opatrenia sa jedná o dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá nemá za následok prejudikovanie rozhodovania o úpravu
rodičovských práv a povinností v konaní vo veci samej. Súd vyhodnotí účinnosť nariadeného

neodkladného opatrenia a na základe jeho uvedenia do praktického života a následkov vo vzťahoch
účastníkov konania, získa tak žiadaný podrobnejší obraz o skutočnej snahe účastníkov konania.
Odvolací súd si je vedomý vážnosti prijatého rozhodnutia, psychickú záťaž, ktorú maloletý v dôsledku
jeho vykonania môže zažiť, táto však má byť kompenzovaná rozvojom jeho vzťahov s matkou, ktorú
v jeho živote nemožno opomínať. Apeluje na rodičov maloletého, aby svoje konflikty riešili primerane

svojim intelektuálnym schopnostiam. Matka má svoje rodičovské práva, čo otec nemôže opomínať a
nesmie svojim správaním matke fakticky zakazovať styk s maloletým. Takéto konanie je spoločensky
neprijateľné a v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa negativizovať druhého rodiča v očiach maloletého.

24. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, podľa § 387 C.s.p.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutie o neodkladnom opatrení v danom prípade nie
je konečným rozhodnutím, odvolací súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).