Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316208497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4316208497.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom
813 54 Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., o zaplatenie 2.954,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. januára 2018 č. k. 13C/64/2016-141, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30. januára 2018 č.k. 13C/64/2016-151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.584,81
eura, úrok z omeškania vo vyčíslení 48,39 eura k 06.05.2016, úrok z omeškania vo výške 1 % z
nesplatenej istiny úveru 2.584,81 eura od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 74,96 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť

žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny
úradník o výške trov konania. Opravným uznesením Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) opravil v
sume úroku z omeškania vo vyčíslení namiesto sumy 48,39 eura správne sumu 56,06 eura.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 2.954,76 eura s príslušenstvom. V podanej žalobe
uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o L. K. úvere č. XXXX/

XXXX/XX U., na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume
3.000 eur. Žalovaný sa úver zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa Zmluvy o úvere.
Úver bol poskytnutý za pevnú úrokovú sadzbu 29,50 % p. a., po odpočítaní poskytnutej zľavy z úrokovej
sadzby. Konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 13.12.2019, úrok z omeškania vo výške maximálne
8 % p. a. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplácal úver v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere, listom zo
dňa 24.04.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti, listom zo dňa 03.06.2014
oznámil žalovanému, že vyhlasuje úver za predčasne splatný a žalovaný bol vyzvaný k úhrade celého

záväzku do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný
bolo žalobcovi vrátené ako nedoručená zásielka dňa 25.06.2014. Nesplatená pohľadávka žalobcu voči
žalovanému predstavuje ku dňu 06.05.201 nesplatenú istinu úveru v sume 2.954,76 eura, nezaplatený
úrok v sume 2.660,14 eura, úroky z omeškania v sume 56,06 eura. Má nárok na zaplatenie úroku,ktorý je ku dňu 06.05.2016 stanovený vo výške 25,5 % p. a.; a v zmysle článku IV. bod 6. Zmluvy o
úvere aj nárok na úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % p. a. Uplatnil si úrok z omeškania vo
výške 1 % p. a. Od splátky za mesiac máj 2013 (vrátane) bol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru.

Žalovanápohľadávkažalobcuzozmluvyoúverejevyčíslenáod13.05.2013.Žalovanáistinapredstavuje
rozdiel medzi sumou predstavujúcou výškou úveru, ktorú poskytol žalovanému (3.000 eur) a úhradami
žalovaného započítanými na úhradu istiny (spolu vo výške 45,24 eura). Rozdiel predstavuje žalobcom
uplatnená istina vo výške 2.954,76 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1,
2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (platného a účinného od 01.12.2011 do 31.12.2012), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1. §
566 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil zmluvu o L. K. úvere pod č. XXXX

XXXX XX U., ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX ako zmluvu spotrebiteľskú
podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň
ako zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru vo výške 3.000 eur
(bezúčelový klasický spotrebiteľský úver), pričom žalovaný sa zaviazal žalobcovi ako veriteľovi úver

vrátiť v 84 splátkach po 84,78 eura od 1. až po 83. splátku s tým, že 84. splátka bola dohodnutá
na sumu 82,76 eura. Za žalovaného podpísal úverovú zmluvu vypočutý svedok C. D., na základe
písomného splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že žalovaný pracoval v J.. Zmluva bola
uzavretá písomne, bola platne uzavretá, avšak nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a preto
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška mesačnej splátky bola určená len

jednou sumou 84,78 eura (84. splátka v sume 82,76 eura) bez jasnej a určitej, bližšej špecifikácie, aká
suma z toho pripadá na istinu, aká na úroky a prípadne na iné poplatky. Takýmto postupom žalobca
obchádzal jednotlivé ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelu zákonnej úpravy, ktorým
je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký
výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý viaže každý z údajov

tam uvedených tak k istine, k úrokom, resp. k poplatkom. Zmluva síce obsahuje údaj o počte splátok,
termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky. Žalobca
totiž do zmluvy uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Spotrebiteľ tak
v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých
položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že považoval neuvedenie

výšky splátok istiny úrokov za neprijateľnú podmienku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm.
k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak poskytnutý úver sa považuje
podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že písomná zmluva o L. K. úvere v zmluve a ani vo všeobecných
obchodných podmienkach neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tak, ako to
ustanovuje § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj táto skutočnosť má za následok
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, že poskytnutý úver žalovanému

žalobcom vo výške 3.000 eur sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru, preto priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému vo výške 2.584,81
eura. Žalovaný z poskytnutého úveru 3.000 eur zaplatil žalobcovi sumu vo výške 415,19 eura (3.000

- 415,19 = 2.584,81 eura). Vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.584,81 eura, úroku z
omeškania vo vyčíslení 48,39 eura k 06.05.2016 ako aj nároku na úrok z omeškania vo výške 1 % ročne
z nesplatenej istiny úveru 2.584,81 eura od 07.05.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Vzhľadom k tomu, že považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, zamietol žalobu v časti nesplatenej
istiny úveru k 06.05.2016 vo výške 369,95 eura, nárok žalobcu v časti nabehnutých úrokov vo výške

2.660,14 eura, ktoré žalobca vyčíslil ku dňu 06.05.2016, v časti nároku na úrok vo výške 29,5 % ročne
z nesplatenej istiny úveru vo výške 2.954,76 eura od 07.05.2016 až do zaplatenia.7. Keďže sa žalovaný s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal
žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania vo vyčíslení vo výške 56,06 eura a 1 % úrok z nesplatenej
istiny úveru vo výške 2.584,81 eura od 07.05.2016 až do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na úrok

z omeškania v súlade s vyhlásením úveru za predčasne splatný. Žalobca písomným podaním zo dňa
03.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný
nastáva v 10. deň odo dňa doručenia výzvy, pričom dňa 25.06.2014 sa doručenka vrátila žalobcovi
späť z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Podľa všeobecných obchodných podmienok ak písomnosť
nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, považuje sa posledný deň odbernej lehoty za deň doručenia, aj

keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel, a preto je vyhlásenie úveru za predčasne splatný v
súlade s uplatneným nárokom na obdobie omeškania žalobcu. Úrok z omeškania vo výške 1 % ročne
je v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP podľa

pomeru úspechu v konaní. Žalobca mal úspech v časti istiny vo výške 2.584,81 eura, čo predstavuje
v percentuálnom vyjadrení 87,48 % a neúspech v časti uplatnenej istiny vo výške 369,95 eura, čo
predstavuje neúspech v percentuálnom vyjadrení 12,52 %. Preto celkový úspech žalobcu je vo výške
74,96 % (87,48 % - 12,52 % = 74,96 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v celom rozsahu. Uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za nesprávny, zmätočný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to,
že zmluva obsahuje náležitosti vytýkané súdom prvej inštancie v čl. IV. Bod 1 označenej ako „Splácanie
úveru“, kde sa uvádza, že dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi, poplatkom

za zabezpečenie poistenia a poplatkom za vedenie úverového účtu v mesačných splátkach (splátka
zahŕňa splátku istiny, úveru, poplatok za zabezpečenie poistenia a poplatok za vedenie úverového účtu)
nasledovne: 1. splátka vo výške 84,78 eura dňa 13.01.2013, 2.-83. splátka v sumách 84,78 eura 13. deň
v mesiaci, 84. splátka v sume 84,78 eura dňa 13.12.2019. Výška, počet i termíny splátok sú definované
presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 42/15 v právnej

veci N. J. O. X..O.. proti I. S.. Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis
vo forme amortizačnej tabuľky. Členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej
patria tieto povinnosti. Čl. 22 ods. 1 smernice by sa nemal vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby
vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,

ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie súdneho dvora
Európskej únie vo veci 106/77, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci
aplikuje ustanovenia správa Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade
potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenia, hoci by išlo o neskoršie
ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať

na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom.. Záverom žalovaný poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/133/2017, v ktorom sa uvádza, že podľa čl. 22 ods. 1
smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice. Podľa názoru odvolacieho súdu, eurokonfomnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky
a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vydať rozsudok v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť pohľadávku 2.954,76 eura ako zostatok
nesplatenej istiny k 06.05.2016, 2.660,14 eura ako nabehnuté úroky k 06.05.2016, úrok vo výške 29,5 %

p.a. z nesplatenej istiny úveru 2.954,76 eura od 07.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
1 % z nesplatenej istiny úveru 2.954,76 eura od 07.05.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov na základe
dvoch dôvodov. Prvým dôvodom s poukazom na § 4 ods. 3 a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o

spotrebiteľských úveroch je, že zmluva síce obsahuje údaj o počte splátok, termíne a výške splátok,
avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, je uvedená len celková splátka, z
ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Druhým dôvodom s poukazom na § 9 ods. 2 písm. j/ a § 11
ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je, že predmetná zmluva o L. K. úvere v zmluve a ani
vo všeobecných obchodných podmienkach neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie len z hľadiska prvého dôvodu súdu prvej
inštancie. K druhému dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o úvere za
bezúročnú a bez poplatkov sa žalobca v odvolaní vôbec nevyjadril a uvedený dôvod nenamietal.

15. Odvolací súd sa s prvým dôvodom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Právny poriadok Slovenskej

republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ)
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

18. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

19. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať
celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť

zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

20. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť

nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné zneniezákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contralegem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie

rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

21. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok
10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú

(resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

22. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

23. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý
zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel
zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010

Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

24. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,

aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky
a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je
konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.

25. Vychádzajúc z účelu Smernice, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona

č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

26. Pokiaľ ide o druhý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie považoval predmetnú úverovú zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov, odvolací súd sa s týmto dôvodom plne stotožňuje. I keď žalobca
svojím odvolaním nenamietal nesprávnosť uvedeného dôvodu, odvolací súd sa zaoberal napadnutým
rozsudkom i v tejto časti. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do31.05.2014 je jednou z náležitostí úverovej zmluvy uvedenie celkovej čiastky úveru. Celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z obsahu spisu vyplýva, že údaj o celkovej čiastke

úveru nie je uvedený ani v úverovej zmluve ani v inej listine súvisiacej s úverovou zmluvou.

27. K veci považuje odvolací súd za vhodné doplniť, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť je významný pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp.
prijateľnosť poskytnutého úveru, ako aj jeho možnosť posúdiť celkové zaťaženie splátkami úveru.

Význam tejto formulácie je potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ vedel zistiť, koľko z úveru už uhradil,
resp. koľko z úveru ešte zostáva uhradiť, a teda význam tejto formulácie nemožno bagatelizovať. Z
uvedeného dôvodu preto možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje údaj o
celkovej výške úveru.

28. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie ohľadne absencie údaju o celkovej čiastke

úveru ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy i k odvolacím súdom uvedeným skutočnostiam,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1
CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalovaný, keďže mu však žiadne odvolacie trovy nevznikli,

odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).