Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206278
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718206278.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: MLM

AGROa.s.,sosídlom96261Breziny131,zast.:AdvokátskakanceláriaBugala-Ďurček,s.r.o.,sosídlom
Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovaným: I. Tomáš,
spol. s r.o., so sídlom 966 01 Dolná Ždaňa 142, IČO: 30 228 646, zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 a II. Q.. G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX I.Č. XXX, zast. MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O.
Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade trovy konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. I., zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, a to parcela registra C parc. č. XXX/XX
o výmere 634 m2, stavby označenej ako iná budova, popis stavby: HANG. SKLAD, ktorá je postavená
na pozemku parcela C parc. č. XXX/XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C

parc. č. XXX/XX o výmere 43 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra
C parc. č. XXX/XX o výmere 3.231 m2 vedené ako zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXX/XX o
výmere 50 m2 vedenej ako zastavané plochy a nádvoria a zároveň, že je vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území (ďalej len k. ú.) Z. Y., zapísanej na LV č. XXX pozemok parcela
registra C, parc. č. XXXX/X o výmere 150.974 m2 druh pozemku trvalé trávnaté porasty.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.02.2009 uzatvorili žalobca ako predávajú a žalovaný I. ako
kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti pozemok parcela registra C,

parc. č. XXXX/X o výmere 150.974 m2 za cenu 2.500,- €, čo predstavuje 0,016 €/ m2. V čase
podpisu kúpnej zmluvy za predávajúceho konali a podpísali členovia predstavenstva Q.. B. L. a R.
L., na strane kupujúcich uzatvorili zmluvu ako konatelia Q.. L. L. a I. L.. Konateľmi kupujúceho v čase
podpisu kúpnej zmluvy však boli aj zároveň osoby, ktoré za predávajúceho uvedenú zmluvu podpisovali.
Účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bola snaha obohatiť seba, resp. nimi kontrolovanú spoločnosť
na úkor žalobcu. Žalovaný teda uvedenú nehnuteľnosť nadobudol za úmyselne podhodnotenú cenu,
a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je takýto právny úkon neplatný. Zároveň poukazuje na

§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, a to že takouto žalobou sa možno domáhať určenia, že
vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalobca. Ako právny záujem na danej žalobe je dané to, že na
príslušnom liste vlastníctva je ako vlastník dotknutých nehnuteľností uvedený žalovaný v I. rade.
(Predmetnú kúpnu zmluvu súd bude už uvádzať naďalej ako kúpna zmluva č. 1).Dňa 24.06.2009 uzatvorili žalobca ako predávajú a žalovaný I. ako kupujúci zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva, a to pozemok parcela registra C parc. č. XXX/XX o výmere 634 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba postavená na predmetnom pozemku, popis druh

stavby: iná budova, popis stavby: HANG. SKLAD. V čase podpisu kúpnej zmluvy tieto nehnuteľnosti
boli zapísané na LV č. XX, v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti sa
nachádzajú v k. ú. I.. Kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti bola vo výške 23.236,- €. Opätovne, ako
pri zmluve č. 1, aj vrámci tejto zmluvy poukázali na to, že za predávajúceho konali tie isté osoby a za
kupujúceho takisto tie isté osoby, pričom poukázali, že kúpna cena bola značne podhodnotená, a teda

v rozpore so zákonom (súd ďalej uvedenú zmluvu bude uvádzať len ako zmluva č. 2).
Na základe kúpnej zmluvy vedenej Okresným úradom P., odbor katastrálny ako G.
z 16.04.2014 - 50/14, žalovaný I. previedol nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané kúpnou zmluvou č. 2 na
spoločnosť žalovaného II.. Na základe tej skutočnosti, že už neplatná bola 1. zmluva zo dňa 24.06.2009,
kedy sa žalovaný I. nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti, preto je neplatná aj táto zmluva (túto zmluvu
súd bude označovať len ako kúpna zmluva č. 3).

Dňa 07.03.2014 uzatvoril žalobca ako predávajúci a žalovaný II. ako kupujúci kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných v k. ú. I.Č. parc. č. XXX/
XX o výmere 43 m2, vedené ako zastavané plochy a nádvoria, parcela parc. č. XXX/XX o výmere
3.231 m2, vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 50 m2,
vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pričom v čase podpisu kúpnej zmluvy tvorili parc. č.

XXX/XX a XXX/XX jednu parcelu, a to parc. č. XXX/XX o výmere 3.281 m2 a boli zapísané na LV č.
XX a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXX. Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola vo výške
55.000,- € a v žiadnom prípade nezodpovedá skutočnej trhovej cene dotknutých nehnuteľností, pričom
žalobca má za to, že účelom uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bola snaha konateľov žalobcu obohatiť
žalovaného II. na úkor žalobcu. Žalovaní teda nadobudli uvedené nehnuteľnosti za cenu úmyselne

podhodnotenú oproti reálnej cene. Opätovne poukazujú na to, že uvedená zmluva bola uzatvorená v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka (túto kúpnu zmluvu súd bude označovať ako zmluva č. 4).
Zároveň poukazujú na to, že odo dňa 05.01.2017 došlo k zmene spôsobu konania žalobcu, kde za
neho koná jediný člen predstavenstva oproti predchádzajúcej úprave, keď tu konali aspoň dvaja, pričom
novým členom predstavenstva sa stal p. N. N.. Na základe tohto dovtedy konajúce osoby Q.. B. L., R.

L., Q.. L. L. a I. L. stratili kontrolu nad spoločnosťou. Zároveň poukazujú aj na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/342/2016 zo dňa 12.10.2017, kde sa pojednávalo o obdobnej veci.
Súd vzhľadom na čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku má za to, že v oblasti najvyšších súdnych
autorít je potrebné tento článok vykladať vo funkčnej jednote spolu aj s článkom 3. V tomto zmysle je
jednoznačné, že za najvyššie súdne autority sa považujú Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší

súd Slovenskej republiky a v oblasti kompetenčného dosahu vrámci civilného sporového poriadku v
Slovenskej republike aj Európsky súd pre ľudské práva. Keďže uvedený rozsudok nepredstavuje ani
jedno z týchto rozhodnutí, súd sa ďalej nebude zaoberať predmetným rozhodnutím.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom, vtedy ešte pod názvom Poľnonákup
Slatina a.s. ako predávajúcim a kupujúcim Tomáš, spol. s r.o. zo dňa 08.06.2009 podpísaného za
predávajúceho a zo dňa 24.06.2009 podpísaného za kupujúceho mal preukázané, že predmetom
predmetnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných v k. ú. I. na LV č. XX, pozemok parc. č. XXX/

XX vedené ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 a stavba hangárový sklad súp. č. XXX
zapísané na tejto parcele. Kúpna cena a platobné podmienky boli uvedené v čl. 4 bod 1, kde predávajúci
predáva a kupujúci kupoval predmetné nehnuteľnosti za 23.236,- €.

4. Súd na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom, vtedy ešte pod názvom Poľnonákup

Slatina a.s. ako predávajúcim a žalovaným v II. rade dňa 07.03.2014 zistil, že predmetom tejto zmluvy
bol predaj nehnuteľností, a to parc. č. XXX/XX vedené ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.281
m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 43 m2 k. ú. I.. Podľa č. 2 bod 1 účastníci sa dohodli, že kúpna cena
za predmetné nehnuteľnosti bude spolu 55.000,- €.

5. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim - žalobcom, vtedy ešte pod obchodným
menom Poľnonákup Slatina a.s. a kupujúcim - žalovaným v I. rade, uzatvorenej dňa 02.02.2009 súd
zistil, že predmetom predmetnej zmluvy bol predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. Z. Y.,parc. č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 150.974 m2. Podľa čl. 4 bod 1 kúpna cena bola určená
dohodou strán vo výške 2.500,- €

6. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim so žalovaným v I. rade a kupujúcim
- žalovaným v II. rade zo dňa 07.03.2014 súd zistil, že predmetom bol predaj nehnuteľností
nachádzajúcich sa na parc. č. XXX/XX vedené ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 634 m2 a
stavby súp. č. XXX postavenej na predmetnej parcele - hangárový sklad, nachádzajúci sa v k. ú. I.,
zapísaný na LV č. XXX. Kúpna cena podľa čl. 2 bod 1 bola za pozemok 1.600,- € a za stavbu hangárový

sklad 68.400,- €, t. j. spolu 70.000,- €

7. Podľa LV č. XXX k. ú. Z. Y. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XXXX/X o výmere 150.974
m2 je žalovaný v I. rade.

8. Súd z písomných a ústnych vyjadrení žalobcu zistil, že čo sa týka písomného vyjadrenia vo veci

námietky zo strany žalovaného I. ohľadom spôsobu, ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho
práva, že toto považuje za nesprávne, poukázali na to, že podľa § 137 písm. c) a d) Civilného sporového
poriadku, žalobou sa možno dožadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem
d) určení právnej skutočnosti.

Na základe uvedenej skutočnosti aj súd má za to, že žalobca sa správne domáhal určenia vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam a nie neplatnosti jednotlivých zmlúv. Uvedeným určením vlastníctva sa
predchádza akýmkoľvek pochybnostiam vo veci vlastníctva k tej-ktorej nehnuteľnosti, pričom samotným
určením neplatnosti zmlúv by nemusel nastať automaticky zápis do katastra nehnuteľností. Na základe
uvedeného teda súd už bližšie sa nebude zaoberať predmetnou skutočnosťou, nakoľko má za to, že

takýto určovací petit v prípade úspešnosti by bol správny.
Čo sa týka vyjadrenia žalovaného I., že žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal rozpor s dobrými
mravmi, žalobca poukazuje na to, že tento preukázal tú skutočnosť, že v čase podpisu príslušných
zmlúv, boli žalobca, ako aj žalovaný I. ovládaní tými istými fyzickými osobami, a to Ing. B. L., R. L., Q.. L.
L. a I. L.. Tieto osoby z titulu svojich funkcií umožnili, aby z majetku žalobcu unikli dotknuté nehnuteľnosti.

Taktiež, že dojednanie ceny, ktorá je mimoriadne dôležitá a že za žalobcu konali tie isté osoby, ako za
žalovaného I. a v tomto spočíva rozpor s dobrými mravmi, pretože konali úmyselne na úkor žalobcu.
Čo sa týka existencie, resp. neexistencie pevnej regulácie, ktorá by v prípade dohodnutej kúpnej ceny
odporovala, poukazujú na § 39 Občianskeho zákonníka a taktiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, na čo už súd však poukázal, že týmto rozsudkom nie je viazaný.

Tá skutočnosť, že spoločnosť žalobcu ovládli noví akcionári, pričom všetky zmluvy už boli predtým
uzatvorené, táto nemá vplyv na platnosť, resp. neplatnosť zmlúv a žalobca nepopiera, že v súvislosti
so zmenou akcionárskej štruktúry bolo zmenené aj jej meno (hoci nie je zrejmé, aký to má súvis s
prejednávanou vecou). Taktiež poukazujú na to, že sa nedomáhajú relatívnej neplatnosti týchto zmlúv,
ale ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú nemožno napraviť plynutím času.

Čo sa týka námietok žalovaného v II. rade, poukazujú na to, že v súčasnosti je názorový súboj medzi
Najvyšším súdom Českej republiky a Ústavným súdom Českej republiky. Vývoj súdnej praxe v
otázke dobromyseľného nadobúdania je odlišný v Českej a Slovenskej republike, rozhodnutia súdov
Českej republiky teda v tomto prípade nemôžu byť smerodajné. Vrámci poukázania žalovaného v II.
rade na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015, kde z rozhodnutia vyplýva „Pokiaľ však

nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto
typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po

zákonom určenom správnom katastrálnom konaní.“ Poukazujú na to, že uvedené východisko v tomto
prípade nemožno aplikovať na prejednávaný prípad a zaoberajú sa aj nálezom ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 460/2017, ktorý sa pridržiava záverov uvedených v rozhodnutí ústavného súdu I. ÚS 549/2015.
Podľa tohto ochrana dobromyseľného vlastníka nie je absolútna, ale vždy ju treba v konkrétnom
prípade v porovnaní s právom skoršieho skutočného vlastníka skúmať. Toto východisko však nie je

možné tiež aplikovať na prejednaný prípad.

9.Napojednávaníkonanomdňa18.09.2019poukázalžalobcanato,žekúpnuzmluvuzavkladovanúpod
G. XXX/XXXX žiadali predložiť z toho dôvodu, že má byť posudzovaná v kontexte všetkých skutočností,teda nepoukázali na nič konkrétne. Opätovne zopakovali, že uvedenú zmluvu prakticky robí neplatnou
to, že ju robili tie isté osoby, ktoré sú teda spriaznenými osobami. Čo sa týka neprimeranosti ceny, na
ktorú súd poukázal, že z ich strany nebolo preukázané, či táto bola primeraná, alebo nie, v prípade

potreby by doložili súdu vyjadrenie realitnej kancelárie.

10. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalovaného v I. rade zistil, že tu naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva nie je daný, pretože žalobca sa mohol domáhať neplatnosti
právneho úkonu. K tomuto vyjadreniu súd opätovne poukazuje, že týmto sa už zaoberal a zároveň ešte

aj neskôr na toto poukáže, že nie je podstatná uvedená námietka, preto bližšie sa k tomuto vyjadreniu
týkajúceho sa tejto skutočnosti, nebude zaoberať.
Čo sa týka náležitostí právneho úkonu jednotlivých zmlúv, poukazujú na to, že subjektívny pocit
žalobcu nie je možné dovodiť zo zištnosti podanej žaloby. Žalobca bol stranou právneho úkonu, pričom
kúpna cena bola v zmysle dispozičnej autonómie danej subjektom súkromného práva v Občianskom
zákonníku stanovená dohodou. Pre takýto prípad prevodu neexistuje pevná regulácia, ktorej by

prípadne dohodnutá kúpna cena odporovala. Osoby žalovaných I. a II. nadobudli svoje práva v čase,
keď predmetné kúpne zmluvy nadobudli vecno-právne účinky a boli zapísané v katastri nehnuteľností.
Na základe tohto kúpne zmluvy nijako nemohli poškodiť žalobcu a ani jeho akcionárov, pretože títo vedeli
a museli vedieť, aký majetok žalobcovi patrí, pretože nehnuteľnosti podľa predmetných kúpnych zmlúv,
v tom čase už takmer 8 rokov, žalobcovi nepatrili, ale patrila mu zaplatená kúpna cena. Podstatnou

náležitosťou kúpnej zmluvy, je aj určenie kúpnej ceny. Významné má v tomto postavenie zásada
zmluvnej slobody, teda slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, typ zmluvy a cenu. Občiansky
zákonník, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, nelimituje výšku kúpnej ceny. V tomto prípade nejde o cenu
podľa zákona č. 18/ 1996 Z. z.. Poukazujú tu zároveň na ustanovenia relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, avšak nakoľko v tomto konaní nešlo o relatívnu neplatnosť, ktorej sa žalobca nedomáhal, súd

bližšie k tomuto nebude toto vyjadrenie opisovať. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky, nakoľko však súd poukázal na to, že v zmysle čl. 2 a 3 Civilného sporového poriadku
sa na konania nevťahujú rozhodnutia českého Najvyššieho súdu, súd na uvedené nebude poukazovať.
Žalovaný I. je presvedčený, že dojednaná kúpna cena bola primeraná, pričom žalobca opak ničím
nepodložil, a to ani skutkovo, či fakticky. Preto rozpor s dobrými mravmi naplnený nie je a v danom

prípadejeplnenamiestezamietnutiežaloby.Vopačnomprípade bydošlok bezprecedentnémuzásahu
do zmluvnej voľnosti, kedy by súd rozhodol bez dôkazov o rozpornosti s dobrými mravmi len v dôsledku
tvrdení, ktoré nie sú nesporné medzi stranami, ale ktoré sú žalovaným I. priamo popreté v tomto smere.
V prípade, ak by zákonodarca považoval za potrebné upravovať určenie kúpnej ceny, bol by takúto vec
reguloval zákonom, alebo stanovil metodiku jej určenia, napr. v zákone o cenách. Toto však v súčasnosti

nie je dané.
Na pojednávaní poukázal na to, že argumentácia žalobcu je založená predovšetkým na personálnom
prepojenížalobcuvčaseprevodov.Personálneprepojenienemámaťnijakéúčinkyneplatnostiprávneho
úkonu, pričom sú dané všetky zákonné predpoklady čo sa týka zmluvy a potom následne aj zápisu v
katastri. Vo veci návrhu na vykonanie dôkazu, a to doloženia vyjadrenia realitnej kancelárie k cene

nehnuteľností, ktorý navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní žalovaný II. namietal, aby súd
uvedený dôkaz nepripustil z dôvodu, že žalobca mal možnosť predkladať dôkazy a poukazoval na
sudcovskú koncentráciu konania. Taktiež poukázal na to, že ak by súd umožnil žalobcovi uvedené
dôkazy predložiť, oni by tiež predkladali ďalšie dôkazy a žiadali by, aby mohli proti tomuto predložiť
dôkaz, ktorým by tvrdenia vyvrátili. Vrámci záverečnej reči poukázal na to, že nebolo absolútne

poukázané ani preukázané akým spôsobom by kúpna zmluva mala obchádzať zákon, priečiť sa mu
alebo hrubým spôsobom porušovať dobré mravy. Bolo by to nespravodlivé aj z toho dôvodu, že na jednej
strane bola zaplatená kúpna cena a na druhej strane bolo nadobudnuté vlastníctvo. V tomto prípade
odmietajú tvrdenie o obohatení sa a poukazujú na to, že regulácia kúpnej ceny sa vzťahuje len na určité
komodity, a nie na tento prípad. Žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenia, že išlo o neprimerane nízku

kúpnu cenu, nijako ju nevymedzil, nepreukázal, neodôvodnil s ohľadom na miesto a čas právneho
úkonu. Nepredložil dôkazy svedčiace o tom, že by tu boli iné, možno existujúce ponuky, za niekoľko
násobne vyššie ceny. Napriek týmto skutočnostiam však považujú oni cenu za obvyklú a žiadali žalobu
zamietnuť.

11. Súd z vyjadrenia žalovaného v II. rade zistil, že on konateľov, resp. osoby, ktoré konali za vtedajšieho
predávajúceho, nepoznal, pričom s týmito ho zoznámil K. E.. Uvedenú halu kupoval z dôvodu, že
chcel tam rozbehnúť podnikateľské aktivity - mäsovýrobu. Keď sa vymenilo vedenie predávajúceho,
potom dal túto halu aj určitým spôsobom prerobiť s tým, že bola tam vymenená trafostanica a tátonepokrývala potrebný odber elektrickej energie, chcel sa napojiť na vodu, elektriku, atď.. Za uvedenú
halu a pozemky dal 125.000,- € a ešte približne ďalších 200.000,- € do rekonštrukcie, teda spolu
325.000,- €. V súčasnosti tam nepodniká a ide o jednu z jeho najhorších investícii. Uvedenú halu kupoval

z dôvodu, že on býva v I., a teda je to v tom istom katastri. Mal aj iné ponuky, napr. na V. F., avšak táto
hala bola z dôvodu polohy, kde on aj býva, výhodnejšia.

12. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zistil, že žalovaný
II. sa nepoznal so spoločníkmi, resp. konateľmi žalobcu vtedy, keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť a

zoznámil ho s nimi K. E.. Uvedenú halu nevedel pre svoju podnikateľskú činnosť sprevádzkovať, a preto
sa chcel dojednať s p. N. a kúpil si pozemok na inom mieste s tým, že dôjde k podpisu zmluvy, ktorou
sa žalobca zaviaže postaviť novú halu, presunie mu technológiu na spracovanie mäsa do novej haly a
kúpi si pôvodnú zrekonštruovanú halu. K tomuto však nedošlo. Nehnuteľnosti nadobúdal v dobrej viere,
pričom v čase uzatvárania kúpnych zmlúv neexistovalo žiadne obmedzenie, pre ktoré by nebolo možné
s nehnuteľnosťami nakladať. V tomto smere poukazuje na nález ústavného súdu zo dňa 16.03.2016 sp.

zn. I. ÚS 549/2015, podľa ktorého vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru
a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. Taktiež čo sa
týka poukazovania na nižšiu cenu, za ktorú uvedenú nehnuteľnosť mal nadobudnúť žalovaný v I. rade,
podľa nich v uznesení ústavného súdu zo dňa 21.06.2016, sp. zn. III. ÚS 412/2016 sa uvádza, že

neprimeraná nízka kúpna cena sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Samotný žalobca len všeobecne
poukazuje na kúpnu cenu nehnuteľností, pričom neuvádza, aká by mala byť kúpna cena, ktorá by
podľa jeho názoru zodpovedala dobrým mravom. Teda je tu pochybnosť o tom, že by mal byť prvotný
prevod nehnuteľností v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa žalobca rozhodol predať mu nehnuteľnosť

za dohodnutú kúpnu cenu, ktorá bola primeraná, nemôže takúto zmluvu napádať len z dôvodu, že došlo
k zmene jeho vlastníckej štruktúry. Týmto by de facto nastal trvajúci stav právnej neistoty, kedy by si
prípadný kupujúci nebol nikdy istý svojim vlastníctvom, ak by došlo k zmene vlastníckej štruktúry
predávajúceho, inak povedané, k zneisteniu kupujúceho by došlo vždy, keď by si nový vlastník alebo
štatutár spoločnosti povedal, že podľa neho je tá-ktorá vec predaná nevýhodne. Žalovaný v II. rade

nemá a ani nemal možnosť alebo vplyv na konanie žalobcu, resp. nijakým spôsobom ani nemohol
ovplyvňovať, ako je žalobca - ako obchodná spoločnosť - riadený, a preto prípadnými vnútornými
nezrovnalosťami v žalobcovi nemôže byť postihovaný. Poukazuje aj na § 194 ods. 6 a 7 Obchodného
zákonníka, a teda, že žalobca v prípade, ak má za to, môže si svoje nároky uplatniť bez toho, aby
zasiahol do práv a oprávnených záujmov tretích osôb, a to voči členom predstavenstva. Podľa nich nie

sú tu dané zákonné predpoklady pre neplatnosť právneho úkonu, a teda žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by uvedené zmluvy boli neplatné.
Taktiež poukazuje na zákonnú koncentráciu konania vrámci dokazovania a že súd nemá pripustiť dôkaz,
ktorý bol na pojednávaní navrhnutý pánom zástupcom žalobcu.

13. Súd vrámci práva na spravodlivé súdne konanie poukazuje, že z odôvodnenia rozsudku,
vykonávania dokazovania a jednotlivých dôkazov je povinnosťou všeobecného súdu sa zaoberať účinne
len takými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05). Na základe tohto súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberať úplne všetkými
dôvodmi a argumentmi procesných strán, pričom postačuje, ak je z odôvodnenia zrejmé, ktoré podstatné

skutočnosti boli pre rozhodnutie dôležité.

14. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.17. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná.

20. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

21. Súd na vyššie uvedené paragrafy poukazuje z toho dôvodu, že predovšetkým je na stranách konania

vo veci predloženia dôkazov, či budú v konaní úspešní, resp. nie. Zároveň súd je tým subjektom, ktorý
určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať a ktoré dôkazy vykoná. Súd nesmie
nahrádzať procesnú aktivitu a zodpovednosť strán vo veci dokazovania. Povinnosť strán je nielen tvrdiť
určité skutočnosti, ale aj uvedené skutočnosti preukázať dôkazmi. Súčasný Civilný sporový poriadok
zvyšujeprocesnoprávnuzodpovednosťstránvdokazovanívtom,žesúdsvýnimkou,napr.spotrebiteľov,

resp. pracovnoprávnych sporov na strane zamestnanca, maloletých detí, nemôže vykonávať dôkazy,
ktoré strany nenavrhnú. Ak žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia dôkazmi a takéto skutkové
tvrdenia sú popreté zo strany žalovaných, súd ich nemá za preukázané. Na základe tohto je teda dané,
že v prípade tvrdenia skutočností, musí účastník uniesť bremeno tvrdenia dôkazom.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti
pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že
a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a,
c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a,
d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s
týmto zákonom,
e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,

f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu,
g) nevypracuje pravidlá odmeňovania alebo ich nepredloží na rokovanie valného zhromaždenia verejnej
akciovej spoločnosti,
h) nevypracuje správu o odmeňovaní podľa § 201e v súlade s pravidlami odmeňovania alebo túto
neuverejní podľa § 201e ods. 5, ak ide o verejnú akciovú spoločnosť,

i) poskytne plnenie alebo zábezpeku v rozpore s ustanoveniami § 220ga až 220gc, ak ide o verejnú
akciovú spoločnosť.

25. Podľa § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka, člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak
preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že

koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti
konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného
zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie
schválila dozorná rada.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný, a preto
ho v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd musí poukázať, že žalobca svoj návrh na určenie
vlastníctva odvodzoval z neplatnosti kúpnych zmlúv, v ktorých on vystupoval na strane predávajúcehoa na strane kupujúcich vystupoval buď žalovaný v I. rade, resp. žalovaný v II. rade. Vrámci kúpnej
zmluvy, ktorú súd označil č. 3, tu bol kupujúcim žalovaný v II. rade a predávajúci bol žalovaný v I. rade,
avšak už predchádzajúca zmluva, ktorou sa prevádzali totožné nehnuteľnosti, mala byť podľa žalobcu

neplatná. Neplatnosť právnych úkonov - kúpnych zmlúv - žalobca odvodzoval predovšetkým od tých
skutočností, že v prípade žalobcu a žalovaného v I. rade pri predmetných kúpnych zmluvách vystupovali
tie isté osoby čo sa týka na strane osôb, ktoré mohli za žalobcu a žalovaného v I. rade v tom období
konať. Druhou námietkou, prečo uvedené kúpne zmluvy boli neplatné bolo to, že vrámci kúpnych zmlúv
boli predávané nehnuteľnosti za nízku cenu, a teda takéto predávanie je v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka poukazovania na to, že kúpna zmluva, resp. akýkoľvek právny úkon, by mal byť neplatný v
prípade, ak totožné fyzické osoby konajú za viacero subjektov, ktoré sú účastníkmi akýchkoľvek zmlúv
ako konatelia, resp. členovia predstavenstva, súd takéto tvrdenie považuje za nesprávne. Ustanovenia,
ktoré obmedzujú konať v prípade fyzických osôb za rôzne spoločnosti, sú priamo dané v Obchodnom
zákonníku, kedy nie je možné prevádzať, resp. nadobúdať nejaký majetok, čo však v tomto prípade
súdneho sporu nebolo preukázané. Uvedené kúpne zmluvy sa netýkali takýchto skutočností, aké má na

mysli napr. § 59a Obchodného zákonníka. Na základe tohto teda zmluvná voľnosť účastníkov vrámci
uzatvárania akýchkoľvek zmlúv, ako napr. aj kúpnych, musí byť obmedzená zákonom, aby bolo na ňu
možné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon, ktorý sa prieči zákonu, resp. ho obchádza.
Na základe tejto skutočnosti súd nemôže prisvedčiť k argumentácii žalobcu vo veci neplatnosti zmlúv,
ktoré boli uzatvárané vrámci členov predstavenstva žalobcu a žalovaného v I. rade ako konateľov tejto

právnickej osoby. Absolútne neobstojí potom ani tvrdenie, čo sa týkalo kúpnej zmluvy, kde žalobca
predával nehnuteľnosti priamo žalovanému v II. rade.
Vo veci poukázania na tú skutočnosť, že došlo k obohateniu, či už žalovaného v I. rade, resp. žalovaného
v II. rade, z dôvodu nízkej ceny predaných nehnuteľností, súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal tieto svoje tvrdenia. Samotný žalobca bez akýchkoľvek dôkazov len tvrdil skutočnosť, že

uvedené nehnuteľnosti boli predané pod obvyklú cenu, za oveľa nižšiu kúpnu cenu. K tomuto tvrdeniu
žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, že v období, kedy došlo k predaju predmetných nehnuteľností,
či sa takéto nehnuteľnosti predávali za nižšiu cenu, resp. nie. Tú skutočnosť, že právny zástupca
žalobcu navrhol na pojednávaní doloženie takýchto dôkazov, súd v tomto prípade uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku, a to predovšetkým

z toho dôvodu, že tak žalovaný I. ako aj žalovaný II. vo svojich písomných vyjadreniach jednoznačne
odmietaliokreminýchargumentáciitvrdenýchžalobcomajtúskutočnosť,žebypredmetnénehnuteľnosti
boli predané za nižšiu cenu, ako sa v tom čase predávala a zároveň poukázali na to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal opodstatnenosť tohto tvrdenia. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca v reakcii
na tieto vyjadrenia mal navrhnúť, aby súd vykonal dokazovanie, resp. mal sám doložiť dôkazy, napr. vo

forme znaleckých posudkov na posúdenie, či ním tvrdená skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti v čase
predaja mali vyššiu cenu, resp. nie, resp. mal navrhnúť vykonanie iných dôkazov. Aj samotný právny
zástupca žalovaného v I. rade na pojednávaní poukázal na to, že v prípade, ak by k tomuto došlo,
oni by zasa žiadali, vykonanie dôkazov, ktorými by došlo k popretiu takýchto skutočností a týmto by
sa neprimerane predlžovalo konanie. Na základe tých skutočností, že žalobca absolútne nepreukázal

podľa súdu najpodstatnejšiu skutočnosť, pre ktorú by možno mohla byť vyslovená neplatnosť právneho
úkonu s následkami zmeny vlastníctva, súd žalobu zamietol.
Okrajovo sa súd dotkne aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý poukazuje právny
zástupca žalobcu, pričom súd jednoznačne chce poukázať na to, že tu bola preukázaná niekoľko
násobne nižšia cena, avšak na základe znaleckých posudkov, a nielen tvrdenia bez preukázania takejto

skutočnosti.
Čo sa týka zároveň určovania ceny, či predmetná cena bola, resp. nebola nižšia ako by mala
byť, súd musí v kontexte celkového postavenia podnikateľa a podnikania poukázať na to, že v
určitých podmienkach podnikania je podnikateľ za určitých okolností donútený odpredať majetok aj za
niekoľkonásobne nižšiu cenu, aká je v tom čase. Takými okolnosťami môže byť napr. nepriaznivá

finančná situácia podnikateľa, resp. potreba finančných prostriedkov, ktoré by mohol a potreboval využiť
v tom-ktorom období, resp. skutočnosť, že uvedený majetok je preňho nulitný, tzv. prebytočný a je
zbytočne preňho zaťažujúci a v týchto prípadoch veľakrát sa stáva, že podnikatelia svoju podnikateľskú
činnosť aj na úkor získania menšej ceny za určitý tovar - majetok predávajú. Zo strany žalobcu však
nebolopreukázané,žebyvôbecdošlokpredajumajetkuzanižšiucenu.Ajzrozhodnutíústavnéhosúdu,

na ktoré súd poukázal, vo všetkých sa uvádza, že takéto skutočnosti, kedy príde k predaju za nižšiu
cenu, je potrebné posudzovať v kontexte všetkých skutočností. Súd môže len v teoretickej rovine preto
poukázať na to, že keďže zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu, že došlo k predaju predmetných
nehnuteľností za nižšiu cenu, žalovaní I. a II., ani nemali potrebu reagovať dôkazmi na to, že ide o nižšiucenu, ako by bola obvyklá a že napr. v prípade, ak by aj došlo za nižšiu cenu k predaju nehnuteľností, že
toto bolo potrebné vrámci podnikania žalobcu v tom čase urobiť. Nakoľko však toto nebolo preukázané,
súd má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

27. Okrajovo súd chce poukázať aj na to, že v prípade, ak sa samotný žalobca cíti poškodený, je uňho
možné využiť ustanovenia § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak majú za to, že došlo k porušeniu
povinnosti členov predstavenstva pri výkone ich činnosti, k škode a môže si uvedenú škodu od týchto
osôb uplatňovať.

28. Taktiež súd poukazuje na to, že aj určením vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam by
nedošlo k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi, pretože na jednej strane by žalobca
nadobudol nehnuteľnosti v hodnote viac ako 100.000,- € podľa jeho tvrdenia, pričom terajší vlastníci
týchto nehnuteľností by nemali možnosť sa predmetných finančných prostriedkov domáhať, keďže
ich nárok by bol pravdepodobne premlčaný. Z takéhoto dôvodu by potom došlo k nespravodlivému

zásahu do práv žalovaných, a to predovšetkým najmä žalovaného v II. rade, ktorý by na tej skutočnosti,
že by predmetné zmluvy neboli platné, nemal absolútne žiadnu vinu podľa doterajšieho posúdenia
predmetného sporu.
Okrem toho súd poukazuje aj na správny názor žalovaného v II. rade, že v prípade akýchkoľvek predajov
majetku právnickej osoby, ak by došlo k zmene vlastníkov, tento by kedykoľvek mohol napadnúť zmluvy

s tým, že tieto boli v čase robenia preňho nevýhodné. Uvedené je napr. nepredstaviteľné v prípade
postupovania pohľadávok, kde ako ukazuje prax, rôzne pohľadávky sú postupované za zlomok ich ceny
a v prípade, ak by sa teda predávajúci dozvedel, že postupník vymohol z tej-ktorej pohľadávky, ktorá
mu bola postúpená, za 5 % sumu 50 %, mohol by sa domáhať neplatnosti takejto zmluvy, keďže k
postúpeniu pohľadávky došlo za neprimerane nízku cenu.

29. Čo sa týka nevykonania dôkazov, a to výsluch B. L., R. L., L. L. a I. L. ako aj K. E., súd k
tomuto nepristúpil z toho dôvodu, že výsluchom týchto svedkov by nedošlo k preukázaniu skutočností
potrebných pre rozhodnutie súdu, nakoľko súd má za to, že predovšetkým sa mal žalobca zamerať na
preukázanie hodnoty predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetnom určenia vlastníctva a ich ceny

v čase predaja.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

31. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaní v I. a v II. rade majú nárok na trovy konania v
rozsahu 100 %, keďže boli v celom rozsahu úspešní.
§ 149 zák.č. 160/2019 Z. z.
§ 153 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 154 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 187 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 34 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 194 ods. 6 zák. č. 513/1991 Zb.

§ 194 ods. 7 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 Civilného sporového poriadku - C.

s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p., t. j. 1. odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2. ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo
veci samej predchádzalo.