Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/210/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511207484
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2511207484.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci žalobcu: H. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, W., zastúpený advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova
315, Senica, IČO: 37 847 759 proti žalovanému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. E. X, T.
E., zastúpený advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie
4.083,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.083,46 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.12.2009 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 10.06.2011 domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 4.083,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
05.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe ústnej zmluvy o
dielovykonalzateplenierodinnéhodomužalovaného,pričomžalovanýmuodmietolzaplatiťzavykonané
práce a požadoval aj vrátenie zálohy. Na snahu žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu žalovaný
nereagoval.Vžalobežalobca uviedol,žeprivykonávanídielažalovanýpriebežnežiadalvykonaťipráce,

ktoré neboli dohodnuté, tzn. naviac práce a po skončení týchto prác vystavil žalobca žalovanému faktúru
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný upozornil žalobcu na vady diela a to, že špaleta pri okne nie je celkom
rovná a nie je v pravom uhle, na čo mu žalobca oznámil, že ho to mrzí, ale na funkčnosť zateplenia
daná vada nemá vplyv. Predostrel žalovanému návrh akým spôsobom je možné danú chybu odstrániť
na náklady žalobcu, čo žalovaný odmietol. Žalobca preto ponúkol žalovanému podľa zákona primeranú
zľavu vo výške 240 eur.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom vydaným 12. júna 2018 žalobu výrokom
I. zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu
prvej inštancie vykonať podľa okolností ďalšie dokazovanie, ich výsledky vyhodnotiť, zistiť dohodnutú

cenu za vykonanie diela a vo veci znovu rozhodnúť.

4. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o nedokončení, alebo neprevzatí
diela. Podľa názoru odvolacieho súdu, odo dňa kedy žalovaný odišiel zo staveniska a práce ukončil(XX.X.XXXX), takto žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva. Preberacia zápisnica je len
dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela, a nie podmienkou riadneho odovzdania a prevzatia diela. Pokiaľ
nie je dohodnuté, že spísanie preberacej zápisnice je hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela,

ale má slúžiť len ako dôkaz o odovzdaní a prevzatí diela, nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela
nemožno považovať za neopodstatnený, ak preberacia zápisnica medzi zmluvnými stranami nebola
spísaná (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.7.2013, sp. zn.23 Cdo 1505/2013). Krajský súd v Trnave
ďalej uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na doplatenie ceny diela má
vo veci zásadný význam otázka dokončenia diela. Dokončenie, zhotovenie diela je nutné viazať na

vykonanie diela v zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka riadne, podľa dohodnutej
zmluvy o dielo a zhotovené dielo prevziať, pričom za zhotovenie diela sa považuje moment, od ktorého
môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, že by v užívaní bránili prípadné
zistené vady. Nie je rozhodujúce vyhotovenie zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, aj keď by to bolo
dohodnuté v zmluve o dielo. Dôsledky neprevzatia dokončeného diela vo vzťahu k zaplateniu ceny
diela sú zakotvené v ustanovení § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ

povinný zhotovené dielo zaplatiť. Pokiaľ zhotoviteľ dielo riadne dokončil, nie je pre vznik povinnosti
objednávateľa k zaplateniu ceny rozhodujúce, či bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí diela.
Odvolací súd skonštatoval, že nemá dôvod odchýliť sa od týchto záverov vyplývajúcich z ustálenej
súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo/873/2002 Soudní rozhledy, ročník 2004,
číslo 1, strana 21, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.12.2002 sp.zn. 29 Odo/416/2001),

ktoré možno použiť aj na danú vec.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

8. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je

svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

9. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. Súd zásadne nevykonáva najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné.

10. Súd prvej inštancie opätovne prejednal vec, pričom postupoval v zmysle pokynov nadriadeného

súdu, ktorého názorom je viazaný a po vykonanom dokazovaní a následnom vyhodnotení všetkých
dôkazov tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k nasledovným zisteniam.

11. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vyhotovil

stavebné práce na stavbe rodinného domu žalovaného, konkrétne zateplenie rodinného domu, pričom
táto zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Nespornou bola i skutočnosť, že
zhotoviteľ (žalobca) nevydal objednávateľovi (žalovanému) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s
predpísanými náležitosťami. Avšak takéto potvrdenie nemý vplyv na platnosť resp. neplatnosť zmluvy.

12. Vo vzťahu k otázke dokončenia diela, ktorá bola zásadná a mala v rámci posudzovania dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku na doplatenie ceny diela význam, Krajský súd v Trnave vo svojom
rozhodnutí vyslovil právny názor, že dielo možno považovať za dokončené, pričom odvolací súd
poukázal, že dokončenie, zhotovenie diela je nutné viazať na vykonanie diela riadne v zmysle ust.§ 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa dohodnutej zmluvy o dielo a zhotovené dielo prevziať,
pričom za zhotovenie diela sa považuje moment, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho
účelovým určením bez toho, že by v užívaní bránili zistené vady. V danom prípade žalobca dielo dokončil

XX.XX.XXXX, kedy odišiel zo staveniska, práce ukončil a takto žalobcom zateplený dom žalovaný
nepretržite užíva. Nakoľko je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný názorom nadriadeného
súdu, otázkou dokončenia diela sa v ďalšom nezaoberal a teda neprihliadol na námietku žalovaného vo
vzťahu k znalcovi G.. Y. C. v súvislosti s tým, že nemá oprávnenie na pozemné stavby a teda sa nemohol
ako odborne spôsobilá osoba vyjadriť k otázke dokončenia diela, resp. vád a nedorobkov, ktoré robia

dielo nedokončeným. Z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal ani námietkou žalovaného o nedostatku
oprávnenia žalobcu na vykonávanie predmetnej činnosti.

13. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Odo 1326/2006 zo
dňa 13.11.2008, na ktoré poukazoval žalovaný, súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je pre súd
záväzné, nakoľko nespadá pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe (tu súd poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 129/2017). Ustálená rozhodovacia prax je prax
opakovane vyjadrená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie aj
Najvyššieho súdu Českej republiky ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo
79/2017). Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého
procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 základných princípov. V systéme

všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR,
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor
Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. Sporové strany legitímne očakávajú, že spor bude rozhodnutý
v obdobnej skutkovej a právnej situácii rovnakým spôsobom, a to najmä v situácii, ak v podobnej veci
existujú publikované rozhodnutia, čím sa majú na mysli predovšetkým rozhodnutia uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené a na záver nadriadeného súdu o skončení diela, je možné dospieť
k záveru, že splatnosť ceny diela nastala, avšak jej výška zostala sporná.

15. Sporným tvrdením bola teda otázka ceny za vykonané dielo, keďže sa tvrdenia sporových strán v
súvislosti s výškou tejto ceny rozchádzali. Žalobca tvrdil, že si strany dohodli výšku ceny za dielo 5.950
eur a žalovaný tvrdil, že výška ceny za dielo bola dohodnutá v sume 5.000 eur.

16. Vzhľadom na spornosť tvrdenia a nemožnosť jednoznačného zistenia výšky dohodnutej ceny za

zhotovenie diela, ktorú si strany dohodli, bolo potrebné použiť ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

17. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle

poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Rozsah tejto primeranej ceny stanovuje
znalec, preto súd na posúdenie primeranosti žalobcom účtovanej ceny za vykonanie diela nariadil
znalecké dokazovanie z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a ustanovený znalec G.. Y. C. v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX uviedol hodnotu stavebných (zatepľovacích) prác vykonaných v čase
od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX žalobcom na nehnuteľnosti žalovaného, teda rodinnom dome 8.297,87

eur bez DPH, 9.874,47 s DPH, z toho hodnotu použitého materiálu 4.204,80 eur bez DPH, 5.003,71
eur s DPH, čo je 50,69 % z celkového objemu a hodnotu prenájmu lešenia v období od XX.XX.XXXX
T. XX.XX.XXXX 159,09 eur bez DPH, 189,32 eur s DPH. Znalec uviedol, že v prípade, ak nepríde
k deštruktívnemu spôsobu opravy diela, doporučil primeranú zľavu z ceny diela, ktorá sa pohybuje
v intervale od 10 - 15 % z ceny diela. K vypracovanému znaleckému posudku mali strany námietky,

ktoré uviedli v písomných vyjadreniach, žalobca dňa 28.11.2013 a žalovaný dňa 06.12.2013 a k týmto
námietkam sa znalec písomne vyjadril v podaní zo dňa 10.03.2014, pričom svoje vyjadrenie doplnil aj na
pojednávaní dňa 09.04.2014, kedy uviedol, že pri výpočte hodnoty prác a materiálu vychádzal z bežnej
ceny, ktorá sa používa na trhu so stavebnými prácami, pričom nebola pre neho záväzná cena, ktorú si
účastníci dohodli, nakoľko nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo. Uviedol, že dielo má vady, ktoré

nebránia v jeho užívaní a na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučil primeranú zľavu z
ceny diela pohybujúcu sa medzi 10 - 15 % z ceny diela.18. Znalecký posudok podľa názoru súdu spĺňa všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní
vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich
zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov. Preto súd tento znalecký posudok vzal za základ pre

posúdenie výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky.

19. V priebehu konania žalovaný predložil dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. XXX/XXXX
vypracovaný G.. T. I. a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. G.. U. H.. Znalec G.. T. I. sa vo
svojom posudku nezaoberal otázkou ceny diela. Znalec T.. G.. U. H. vo svojom znaleckom posudku

posudzoval zrealizované práce zo strany žalobcu na fasáde rodinného domu žalovaného a v rámci
ocenenia hodnoty prác dospel k záveru, že hodnota prác a dodávok na podobnej fasáde pre 100%
odvedenú prácu v cenách v roku 2009 2KV je 10.000,18 eur. Keďže znalec vychádzal z dohodnutej
ceny diela 5.000 eur, ktorá bola sporná, po odpočte 15 % zľavy stanovil reálnu hodnotu realizovaných
prác v sume 4.250 eur s DPH.

20. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zrealizoval
práce na zateplení fasády rodinného domu žalovaného, avšak bolo jednoznačne a nesporne
preukázané, že tieto práce vykazujú vady a v takomto prípade vzniká objednávateľovi teda žalovanému
právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Podľa doporučenia odborne spôsobilých osôb
(znalcov)jepotrebnéposkytnúťzľavu,ktorásanazákladepraktikyvyužívanejvstavebníctvedoporučuje

v rozsahu 10 až 15 % z ceny diela. Keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného záveru súdu o potrebe
stanovenia primeranej ceny za zhotovenie diela, nakoľko výška tejto ceny bola sporná, pre súd bola
smerodajnáprimeranácenastanovenáustanovenýmN.G.. Y.C.vznaleckomposudkuč.XXX/XXXXvo
výške 10.063,79 eur. Po odpočítaní 15 % zľavy z tejto ceny (1.510 eur) je výška ceny diela 8.553,79 eur.
Žalobca faktúroval žalovanému cenu stavebných prác v celkovej sume 6.823,46 eur vrátane žalovaným

zaplatenej zálohy v sume 2.500 eur. Žalobca zohľadnil neodstrániteľnú vadu na špalete, preto poskytol
žalovanému zľavu vo výške 240 eur a teda cena za vykonané práce predstavovala čiastku 6.583,46
eur. Poukazujúc na znalcom stanovenú cenu diela vo výške 8.553,79 eur po odpočítaní 15 % zľavy
možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na doplatenie ceny diela v sume 4.083,46 eur je
opodstatnený, preto súd výrokom I. tohto rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. V

súvislosti so stanovením primeranej ceny podľa § 634 ods.1 Občianskeho zákonníka ešte súd podporne
dodáva, že i znalec T.. G.. U.D. H. vo svojom znaleckom posudku stanovil hodnotu stavebných prác
10.000,18 eur ( čo bol rozdiel oproti znaleckému posudku G.. C. v sume 63,61 eur) a taktiež doporučil
15 % zľavu vzhľadom na vady diela.

21. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003). S poukazom na uvedené súd nepovažoval za potrebné
reagovať na ďalšie argumentácie sporových strán, ktoré nepovažoval za podstatné a v danej veci
relevantné.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania.

23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dňu začiatku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Splatnosť žalobcom vystavenej faktúry nastala dňa XX.XX.XXXX, teda nasledujúcim dňom

XX.XX.XXXX sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, preto je povinný zaplatiť
žalobcovi i úroky z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške 9 % ročne, nakoľko ku dňu omeškania
bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,00 % ročne. Preto súd rozhodol vo výroku I. tohto rozsudkuaj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
XX.XX.XXXX do zaplatenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie

k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.