Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Matyiová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202459
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819202459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej Z. R., nar. X.X.XXXX, bytom
B.,H.XX,ozaplatenie579,93€sprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku12Csp/116/2019-60z9.1.2020
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutom rozsahu o zaplatenie 338,36 € s prísl.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 579,93 € spolu s
úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 491,15 € od 6.9.2016 do zaplatenia a

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 544,93 € od 6.9.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.1.2015 uzavrela jeho právna predchodkyňa spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 700 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaná sa zároveň zaviazala vrátiť poskytnutý

úver formou 31 mesačných splátok vo výške 31,78 €. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnila a do podania žaloby (27.8.2019) uhradila len sumu vo výške 418,04 €.
Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany
žalovanej, spoločnosť CETELEM vyhlásila dňa 5.9.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh
žalovanej splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná dlh voči veriteľovi vo výške
579,93 €, pričom táto suma pozostáva z 491,15 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 43,88 € z titulu
dlžných úrokov z úveru, 9,90 € z titulu dlžného poistného z úveru, 35 € z titulu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky. Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny
vo výške 22 % ročne zo sumy 491,15 € od 6.9.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 544,93 € od 6.9.2016.4.Súčinnosťoukudňu30.6.2016došlokcezhraničnémuzlúčeniuspoločnostiCETELEMSLOVENSKO,
a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO,
a.s., v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou
dňa 9.1.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 263355021866195, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 700 € na kúpu tovaru. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 31

mesačných splátkach vo výške 31,78 €, pri úrokovej sadzbe 22 % ročne, RPMN 24,35 % a priemernej
RPMN 36,30 % s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 923,80 €. Žalovaná si svoju zmluvnú
povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu dňa
5.9.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 579,93 €,
zloženej z úverovej istiny vo výške 491,15 €, dlžných úrokov poplatkov a poistného vo výške 53,78 € a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 35 €.

6. Súd vec právne posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 565
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 1, § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a konštatoval, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pri svojom rozhodovaní sa v prvom
rade zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Konštatoval, že žalovaná úver riadne

nesplácala a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaplatila len 14 splátok. Splátku so splatnosťou ku dňu
15.4.2016 ani žiadnu ďalšiu už neuhradila, preto právny predchodca žalobcu listom z 13.9.2016 úver
zosplatnil podľa ust. § 565 OZ a vyzval žalovanú k splateniu celého úveru. Celý dlh sa stal zročným pre
nesplnenie splátky splatnej ku dňu 15.4.2016 a podľa názoru súdu od zročnosti tejto splátky je potrebné
počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 15.4.2019. Súd argumentoval, že pri zosplatnení úveru

začína plynúť trojročná premlčacia lehota nie od účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu a zastával názor, že má ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená,
čo je logický dôsledok zásady upravenej v ust. § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie
toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvý krát. Danou úpravou sa sleduje to, aby veriteľ pri omeškaní
dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Žaloba bola podaná až dňa

27.8.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto uplatnenú pohľadávku nemohol žalobcovi
priznať z dôvodu premlčania s poukazom na ust. § 54a OZ.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej žiadne

trovy konania nevznikli.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu sumy 338,36 € z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil
mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ poukázal na to,
že dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 5.9.2016 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Dôvodil, že podľa § 565 OZ že
pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, ale nie
jeho povinnosť. Na toto ust. nadväzuje ust. § 53 ods. 9 OZ s požiadavkou na povinnosť upozorniť
spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. V prvoinštančnom konaní žalobca nepredkladal súdu výzvy
zasielané žalovanej v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ a konajúci súd tak nemohol mať za
preukázané mimoriadne zosplatnenie celého dlhu, z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky k 15.4.2016,

a že od tohto dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Odvolateľ tvrdil, že premlčacia doba
sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok a nakoľko bola žaloba podaná 26.8.2019
žalobca si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných
mesačných splátok od 15.9.2016. Súd mu mal preto minimálne priznať nárok v rozsahu 338,36 € s prísl.,
predstavujúci istinu splatnú po 15.9.2016.

9. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.10.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobcuakopodanévčas(§
362 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario,

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako
vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) s prihliadnutím na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
je nedôvodné.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.4.2021 pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

12. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho

postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové
zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický
rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní
neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité
zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil
podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil

svoje rozhodnutie. Uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu
prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

15. V odvolaní žalobca zmenil svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, t.j., že došlo k platnému
mimoriadnemu zosplatneniu dlhu žalovanejdňa 5.9.2016 jeho právnym predchodcom a od 6.9.2016

si uplatnil úroky z omeškania. Dôvodil tým, že dôkazy na toto tvrdenie nepredkladal, a tak jeho
tvrdenie nemal súd preukázané. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na
ustanovenie § 151 ods 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu o zosplatnení dlhu a ani
nenamietala platnosť a účinnosť tohto zosplatnenia. Súd prvej inštancie preto správne považoval

toto skutkové tvrdenie (o zosplatnení dlhu) za nesporné. Jeho následné spochybňovanie žalobcom v
odvolaní považuje odvolací súd za účelové, keď podal odvolanie len v časti istiny 338,36 € s prísl. po
mimoriadnom zosplatnení úveru.

16. K posúdeniu začiatku plynutia premlčania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza.

17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.18. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak je plnenie dohodnuté v splátkach,

začiatok plynutia premlčacej doby sa neriadi ust. § 101 OZ (od kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát),
ale ust. § 103 OZ, a teda začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok je odo dňa ich
zročnosti a začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu (§ 565) je od zročnosti nesplnenej
splátky. Premlčacia doba zosplatneného dlhu sa teda neviaže na okamih zosplatnenia dlhu a uplynutiu
dodatočne určenej lehoty na splnenie celého dlhu. Podľa § 53 ods. 9 OZ však veriteľ nemôže uplatniť

svoje právo podľa § 565 OZ (predčasne zosplatniť dlh) prvým dňom omeškania so zaplatením splátky,
ale až uplynutím 3 - mesiacov od omeškania so zaplatením. Z toho vyplýva, že premlčacia doba vo
vzťahu k zostatku dlhu začína plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, v preskúmavanom
prípade splátky splatnej 15.4.2016 (t.j. 15.7.2016). Premlčacia trojročná doba teda uplynula 15.7.2019,
pred podaním žaloby (27.8.2019). Vecne správne je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

o premlčaní nároku žalobcu, aj keď odvolací súd počítal začiatok premlčacej lehoty od iného dátumu,
pretože pri prevzatí názoru súdu prvej inštancie by sa veriteľovi skrátila zákonná trojročná premlčacia
lehota o 3 mesiace.

22.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CPS.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, úspech v ňom mala žalovaná, ktorej však trovy v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.