Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380246
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:6118380246.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa JUDr. Miriam Szárazová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: J. R., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 5.685,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 40,- eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.770,62 eur, úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 4.770,62 eur od 22.2.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,80%, ktoré je povinná zaplatiť
žalovaná, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.11.2018 domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.685,98 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

4.910,- eur od 22.2.2018 do zaplatenia a nahradenia trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 27Up/1058/2018 dňa 7.12.2018,
ktorý sa však nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v
zmysle § 10 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z.. Platobný rozkaz sa týmto zrušil zo zákona a vec
bola postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

3. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach
dňa 8.6.2020. K podanej žalobe sa žalovaná nevyjadrila.

4. Uznesením sp. zn. 6Csp/72/2019 zo dňa 20.5.2020 súd pripustil, aby namiesto žalobcu Poštová
banka, a.s. do konania vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č. I/2020 zo dňa 9.4.2020.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe i na jej
špecifikácii zo dňa 15.6.2020. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila, preto súd vec prejednal v
zmysle§ 180 CSP.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení za
preukázané skutkové tvrdenia považuje:
6. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 3.8.2016 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere (dobrá pôžička), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo
výške 5.000,- eur. Zároveň boli v zmluve dojednané tieto podmienky: počet splátok 96, termín konečnej
splatnosti25.8.2024,výškamesačneanuitnejsplátky99,38eur,výškaposlednejmesačnejsplátky98,26
eur, fixná úroková sadzba 17,90 %, RPMN banky 19,50 %, priemerná RPMN na trhu 10,53 %, odplata za
poskytnutieúveru17,90%,najvyššiaprípustnáhodnotaodplaty21,06%,celkováčiastka,ktorúmáklient

zaplatiť 9.539,36 eur, bez poistenia, splatnosť prvej mesačnej splátky 25.9.2016, splatnosť mesačnej
splátky vždy k 25-temu dňu v mesiaci, zákonný úrok z omeškania v čase uzatvorenia zmluvy 5 % ročne,
doba trvania zmluvy je na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov banke, v prípade splácania úveru
v zmysle zmluvy zanikne zmluva v deň uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru, predpoklady
výpočtuRPMN:RPMNbolavypočítanázapredpokladu,žedlžníkovibudeposkytnutýúvervoschválenej
výške jednorázovo v deň uzatvorenia zmluvy, zmluva zostane platná v dohodnutý čas a dlžník a

banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve. Ďalej v zmysle je
uvedené, že na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou s výnimkou
poplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluve.
Dňa 13.3.2017 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., zaslal žalovanej upozornenie - výzvu
na splatenie dlžnej časti úveru, ktorej zároveň upozornil žalovanú, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, že ku dňu 13.3.2017 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, a to vo
výške 533,15 eur. Žalovaná bola upozornená, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená
vyhlásiť úver. Zároveň predložil žalobca dôkaz podací hárok preukazujúci, že predmetná zásielka
bola dňa 14.3.2017 odoslaná žalovanej. Následne dňa 10.4.2017 právny predchodca žalobcu vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy a oznámil jej, že v dôsledku porušenia zmluvy o úvere žalovanou sa

stala jej úverová pohľadávka k 10.4.2017 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň bola žalovaná
vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.685,98 eur. Predmetnú zásielku si žalovaná prevzala
dňa 18.4.2017, ako to vyplýva z doručenky. Z prehľadu úhrad má súd preukázané, že žalovaná do
zosplatnenia zaplatila žalobcovi sumu 189,38 eur. Po zosplatnení žalovaná uhradila sumu 90,- eur, vždy
platbou vo výške 10,- eur, a to v dňoch 21.4., 22.5., 21.7., 22.8., 22.9., 23.10., 22.11., 21.12.2017 a

dňa 21.2.2018.

7. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.7.2020 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti
uplatnenej istiny vo výške 40,- eur z dôvodu úhrady zo strany žalovanej po podaní žaloby, a to dňa
22.6.2020.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
26. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanej úver a žalovaná sa zaviazala poskytnutý v dohodnutých splátkach vrátiť žalovanému.
Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj

tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia
podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Na uvedenom závere
nič nemení, že následne po podaní žaloby bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na iný subjekt.
Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka i
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nespĺňa všetky

povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, reflektujúc jeho eurokonformný
výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. k) presne definuje, aké náležitosti okrem

všeobecných musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Z ustanovenia § 9 ods. 2 je zrejmé, že povinnou
náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode k) podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy
medzi stranami sporu bolo okrem iného aj uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN. Zmyslom
zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Neuvedenie RPMN do
zmluvy, ako aj všetkých predpokladov na jej výpočet má za následok, že tento úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver
a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským
úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým
spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu, a tak aj výber úveru pre toho
konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje

spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ dodávateľ k výsledku o konečnej výške
RPMN a či je výpočet RPMN správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa je
klamaním spotrebiteľa a hľadí sa naň, akoby RPMN nebolo vôbec uvedené (rozsudok Krajského súdu v
Prešove spisová značka 20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015). Rovnako súd poukazuje na právny záver
vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove spisová značka 19Co/128/2018 zo dňa25.04.2019,

v ktorom odvolací súd zdôraznil, že RPMN tiež zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v §
9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 129/2010 Z.z. jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre
výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi sú uvedenie výšky úveru,

výšku splátky, intervalu počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je
nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie sú v nej uvedené, aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN, čo spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona129/2010 Z.z. je explicitne presné, že ani cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať
prípadnú absenciu tam uvedených náležitostí, aj čo sa týka všetkých predpokladov na výpočet RPMN.
V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych

náležitostí uvedených pod týmto ustanovením. Odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon od
vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. Odvolací
súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 5Co/59/2017 ako aj 3Co/7/2017 a iné.

29. Poukazujúc na uvedené súd dospel k záveru, že posudzovaná zmluva neobsahuje uvedenie
konkrétnych predpokladov použitých na výpočet RPMN. V zmluve je síce uvedené: predpoklady výpočtu
RPMN: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver vo schválenej výške
jednorázovo v deň uzatvorenia zmluvy, zmluva zostane platná v dohodnutý čas a dlžník a banka budú
plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve, avšak podľa názoru súdu takéto
znenie predpokladov pre výpočet RPMN je nedostačujúce, neurčité a nenaplňujúce dikciu ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch.

30. Žalobca po výzve súdu, akým spôsobom skúmal schopnosť splácať požadovaný úver žalovanou
uviedol,žepríjemžiadateľkyboloverenýdopytomdosociálnejpoisťovne,výdavkybolioverenédopytom
do úverové registra, pričom žiadateľka uviedla rodinný stav slobodná s 1 vyživovaným dieťaťom. Na

základe týchto údajov právny predchodca žalobcu posúdil, že finančná analýza je vyhovujúca pre
poskytnutie úveru vo výške 5.000,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 99,38 eur. Súd však má za to,
že veriteľ - právny predchodca žalobcu nedostatočným spôsobom skúmal bonitu dlžníka pri poskytovaní
úveru. V zmysle ust. § 7 a § 11 zák. o spotrebiteľských úveroch, je pri posúdení úverovej schopnosti
klienta povinný brať veriteľ na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj

skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, ktorá bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania

do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napríklad dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo
dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú
schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom

o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať

objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho
žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou. To znamená vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať
ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne
vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď

v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Práve preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti

nepostačuje. Žalobca k posudzovaniu bonity žalovanej uviedol, že posudzoval jej príjmy a výdavky
na základe údajov o výške príjmu z reportu zo Sociálnej poisťovne, na základe údajov z reportu zo
spoločného registra bankových informácií a tiež z osobného účtu žalovanej. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či
spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný

úver splácať. V tomto prípade veriteľ zisťoval len príjem žalovanej, osobný stav a vôbec nezisťoval jej
výdavky. Pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov na posúdenie schopnosti klienta
splácať úver, potom bez skúmania reálnych výdavkov klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či
klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím dodatabáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z
týchto verejných databáz. Žalobca neskúmal reálne výdavky spojené s chodom domácnosti, ako sú:
platby za energie (vody, plyn, elektrina), nájom, platby za telefón a pod. Keďže žalobca v súvislosti s

overením bonity žalovanej pri poskytnutí úveru nemal k dispozícii všetky potrebné relevantné údaje, o
celkovom objeme výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. § 11 ods.
2 zákona číslo 129/2010Z.z., na základe ktorej sa konanie žalobcu posúdilo ako hrubé porušenie jeho
povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa predmetný
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010
Z.z., a to uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, ako aj v dôsledku hrubého porušenia povinnosti
veriteľa skúmať bonitu dlžníka pri poskytovaní úveru, sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a
bezpoplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, z ktorého zaplatila sumu 229,38 eur
(99,38 eur do zosplatnenia, 90,- eur po zosplatnení a 40,- eur v priebehu súdneho konania). Z tohto

dôvodu preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.770,62 eur.

32. Súd zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 40,- eur z dôvodu čiastočných úhrad žalovanou v
priebehu konania , a to s poukazom na dispozičný úkon žalobcu čiastočné späťvzatie žaloby, učinený
dňa 10.7.2020.

33. Zároveň bol žalobcovi priznaný i úrok z omeškania z prisúdenej sumy od 22.2.2018, tak ako to
požadoval žalobca v žalobe a kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s úhradou svojho
záväzku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to jednak s poukazom na čiastočné späťvzatie
žaloby vo výške 40,- eur a jednak zamietnutie žaloby v časti. Z procesného hľadiska zavinil v časti
späžvzatia žaloby zastavenie konania žalobca, a to doručením čiastočného späťvzatia žaloby súdu. Z
tohto späťvzatia žaloby však vyplýva, že žalobca žalobu vzal späť pre správanie žalovanej po začatí
konania, z dôvodu, že žalovaná uhradila časť žalovanej sumy. Preto súd dospel k záveru, že nárok

na náhradu trov konania patrí v tejto časti žalobcovi. Vo zvyšnej časti, teda o zaplatenie 915,36 eur
s príslušenstvom súd žalobu zamietol, čo je neúspechom žalobcu. Žalobca tak bol úspešný v časti o
zaplatenie 4.770,62 eur (83,90 %) a žalovaná v časti o zaplatenie 915,36 eur (16,10%). Súd preto v
zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,80 % (úspech
žalobcu 83,90 % - úspech žalovanej 16,10 %), pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.

2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.