Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200312
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619200312.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v spore žalobcu: G.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E.,

štátny občan SR, zast.: B.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., proti
žalovanému: Okresný úrad Senica, Odbor všeobecnej vnútornej správy, IČO: 00151866, so sídlom
Vajanského 17/1, 905 01 Senica, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Krajskom súde v Trnave dňa 17.12.2018 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- € ako majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a z dôvodu nezákonného postupu žalovaného. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný prostredníctvom vedúceho úradu B.. Š. vydal dňa 18.05.2015 (právoplatnosť
rozhodnutia mohla byť najskôr 24.06.2015) Rozhodnutie - rozkazu o uložení sankcie za priestupok (ďalej
len „rozkaz“), pričom mu neumožnil vyjadriť sa k veci, nepredvolal ho na jediné jednanie v tomto procese
čím porušil zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní ako aj Ústavu. Rozkaz mu bol doručený dňa
08.06.2015, pričom proti tomuto podal riadne a včas odpor, ktorým sa však žalovaný vôbec nezaoberal,
naopak zaslal mu len informáciu, že rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2015 a teda odpor

nebol podaný v zákonnej lehote. Na základe týchto skutočností posielal sťažnosti na MV SR, GP SR,
ale nič nepomohlo. Poslal tiež odvolanie aj sťažnosť na OÚ Trnava, ktorý sa jeho odporom tiež vôbec
nezaoberal.Podľanehobolodporpodanývčas,apretomalbyťzozákonazrušenýamalosapokračovať
v konaní, čo sa však nestalo. Následne dňa 07.01.2016 podal žalobu na Okresný súd Senica, ktorá
bola na OS Senica doručená dňa 11.01.2016. Na pojednávaní dňa 02.03.2016 bol informovaný zo
strany súdu, že na konanie je príslušný konať KS Trnava, avšak na pokyn vtedajšej predsedníčky OS
Senica spis KS Trnava ako súdu vecne a miestne príslušnému postúpený nebol. NS SR vo svojom

rozhodnutí č. k.: XAsan/X/XXXX zo dňa 22.02.2017 okrem iného konštatuje, že lehota na podanie žaloby
proti rozhodnutiu správneho orgánu končí dňom 18.02.2016. Keďže pojednávanie na OS Senica sa
uskutočnilo až 02.03.2016, nedalo sa nijakým spôsobom reagovať na porušenie zákona. Na základe
týchto pochybení žalovaného, ako orgánu verejnej moci mu teraz hrozia veľké finančné postihy zo
strany štátnej správy (Sociálna poisťovňa, VŠZP a pod.) a exekútorského úradu, ako aj perspektívne
znemožnenie uplatnenia sa v práci vo verejnej správe, keďže v roku 2016 úspešne vyštudoval Z. H. F.,
fakultu E. H., odbor H. E. s titulom „Bc“.

2. Krajský súd postúpil danú vec na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Senici ako vecne a
miestne príslušnému súdu, pričom spis bol doručený OS Senica dňa 13.02.2019.3. Na výzvu súdu sa žalovaný k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 17.01.2020 kde potvrdil, že
skutočne dňa 18.05.2015 bol vydaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. O.-E.-O.-XXXX/XXXX/
P-XXX/XX-E., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2015. Spisový materiál bol zasielaný viacej

krát na rôzne inštitúcie, pričom ani jedna nespochybnila konanie žalovaného teda ani právoplatnosť a
vykonateľnosť daného rozkazu. Dňa 07.09.2015 bol zaslaný spisový materiál na OU Trnava (odvolací
orgán žalovaného), ktorý ho následne vrátil bez toho, že by zistil nejaké pochybenia v postupe
žalovaného. Dňa 08.12.2015 bol spisový materiál zaslaný na Okresnú prokuratúru v Senici, pričom z OP
Senica tiež nebolo zaslané upozornenie prokurátora, resp. protest prokurátora, ktorým by spochybňoval

postupy žalovaného a ani postup OU Trnava ako druhostupňového správneho orgánu. Napokon dňa
26.04.206 bol spisový materiál zaslaný na KS Trnava, odkiaľ bol vrátený spolu s uznesením KS Trnava č.
k.: XXS/XX/XXXX-XX zo dňa 16.06.2016 a Uznesením NS SR č. k.: XAsan/X/XXXX zo dňa 22.02.2017.
Žalovaný do doposiaľ nedisponuje a ani nemá vedomosť o žiadnom rozhodnutí, ktoré by malo za
následok zrušenie daného rozkazu a preto má za to, že rozkaz je právoplatný a vykonateľný.

4. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomne podaním doručeným súdu
dňa 02.03.2020, v ktorom zotrval na doposiaľ tvrdených skutočnostiach, uviedol, že sa chce zúčastniť
pojednávania a objasniť jeho argumenty a fakty.

5. Žalovaný sa následne k veci vyjadril ešte písomným podaním zo dňa 20.03.2020 kde uviedol, že

ide o subjektívne názory žalobcu, ktorými popisuje svoj pohľad na vec a správny orgán ako žalovaný v
danej veci sa nevie vo veci vyjadriť nijako inak len tak ako sa už vyjadroval už v prebehnutých súdnych
konaniach, ktoré sa uskutočnili na pôde odvolacieho orgánu OU Trnava, na pôde Okresnej prokuratúry
Senica,naKrajskomsúdeTrnavaanapokonajnapôdeNSSR.Tedatakakovtýchtopredošlýchkonania
žalovaný konštatuje, že osobu žalobcu nepozná, žalovanému bolo postúpený spisový materiál z OO

PZ Skalica (O.---XXXX zo dňa 06.05.2015) ako vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, ktorý
rozhodol tak že vo veci vydal daný rozkaz, vykonal povinnosti súvisiace s jeho doručením a po navrátení
sadoručenkysvyznačenímodpoštovéhodoručovateľaponichvyznačilprávoplatnosťdňom12.06.2016
a vykonateľnosť dňa 29.06.2016. V prípade potreby bol ochotný predložiť súdu spisový materiál.

6. Žalovaný sa na pojednávanie na ktoré bol riadne predvolaný nedostavil, svoj neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s tým, aby súd vec prejednal aj rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť
že Okresný úrad Senica síce má spôsobilosť byť stranou v spore a samostatne konať v súdnom
konaní, avšak v konaní o náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. nie je nositeľom subjektívnej zodpovednosti podľa hmotného práva t.j. nie je pasívne legitimovaným

subjektom. Namietol teda svoju pasívnu legitimáciu v spore a to najmä s poukazom na písomné
stanoviskoMVSR,sekcielegislatívyaprávnychslužiebBratislavač.E.-O.-XX/XXXXzodňa28.05.2020.
Napokon sa žalovaný vyjadril aj podaním zo dňa 26.06.2020, kde opätovne poukázal na ustanovenie §
1 a § 4 zákona 514/2003 Z. z. a tiež na § 5, 6, 9 a 15. Cit. Zákona.

7. Súd vykonal dokazovanie Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. O.-E.-O.-XXXX/XXXX/P-
XXX/XX-E. zo dňa 18.05.2015, odporom proti tomuto rozkazu listom žalovaného zo dňa 29.06.20158
„Informácia“, uznesením KS Trnava č. k.: XXE.-XX zo dňa 16.06.2016, Uznesením NS SR XAsan/X/
XXXX zo dňa 22.02.2017, pripojeným spisom OS Senica (najmä uznesením OS Senica č. k.: XXC/X/
XXXX-XX zo dňa 02.03.2016), písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi

zo spisu OOPZ E. ČVS. O.-XXX/SI-E.-XXXX písomným stanoviskom MV SR Bratislava č. E.-O.-XX/
XXXX zo dňa 28.05.2020 a zistil tento skutkový stav veci: Dňa 18.05.2015 žalovaný vydal Rozkaz
o uložení sankcie za priestupok č. O.-E.-O.-XXXX/XXXX/P-XXX/XX-E., ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.06.2015. Proti tomuto si podal žalobca odpor, ktorý žalovaný vtedy ako správny orgán vyhodnotil
ako neskoro podaný a preto zaslal žalobcovi list zo dňa 29.06.2015 „Informácia“ ktorom ho o tejto

skutočnosti informoval. Keďže žalobca neuspel so svojimi podaniami na pôde žalovaného ani na pôde
OU Trnava ako nadriadeného orgánu žalovaného, podal si žalobu na OS Senca, ktoré konanie sa viedlo
pod č. k.: XXC/X/XXXX, v ktorom konaní napokon vzal žalobu celkom spať a konanie bolo zastavené
uznesením OS Senica č. k.: XXC/X/XXXX-XX zo dňa 02.03.2016, proti ktorému si nepodal odvolanie
a preto je vec právoplatne skončená. Následne si podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu na KS Trnava, ktoré konanie sa viedlo pod č. k.: XXS/XX/XXXX, kde KS Trnava konanie zastavil
uznesením č. k.: XXE.-XX zo dňa 16.06.2016 z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, pričom toto
rozhodnutie bolo potvrdené NS SR a to Uznesením NS SR č. k.: XAsan/X/XXXX zo dňa 22.02.2017.8. Z písomného stanoviska MV SR Bratislava č. E.-O.-XX/XXXX zo dňa 28.05.2020 zaslaného pre
účely tohto konania žalovanému, ktorý ho súdu predložil, je zrejmé, že Okresný úrad Senica síce má
spôsobilosť byť stranou v spore a samostatne konať v súdnom konaní, avšak v konaní o náhradu škody,

resp.náhradunemajetkovejujmypodľazák.č514/2003Z.z.niejenositeľomsubjektívnejzodpovednosti
podľa hmotného práva, t. j. nie je pasívne legitimovaným subjektom.

9. Ostatné listinné dôkazy zo spisu OOPZ E. ČVS. O.-XXX/SI-E.-XXXX nijako nesúvisia sa danou vecou
a preto sa súd nimi bližšie nezaoberal.

10. Zástupca žalobcu pri svojich výpovediach zotrval na podanej žalobe ako aj tvrdeniach v nej
uvedených ako aj na svojich písomných vyjadreniach. Nenavrhol vypočuť strany sporu, ani nenavrhol
vo veci vykonať žiadne iné dôkazy ako tie ktoré sú uvedené vyššie. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej
sumy vo výške 10.000,- € k tejto na výzvu súdu uviedol, že táto pozostáva z priamej škody vo výške
cca 1.070,- € (zo zaplatenia pokuty 33,- €, 117,70 € Sociálnej poisťovni a zvyšok platba zdravotnej

poisťovni VšZP ) a zvyšok (8.930,- €) žalovanej sumy si uplatňuje žalobca ako nemajetkovú ujmu. Bližšie
dôvody ako dospel k týmto sumám ani žiadne doklady k „priamej škode“ nedoložil. Trval na tom, že
žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím spôsobil žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu veľkého
a nevyčísliteľného rozsahu, preto žiada žalobca vyššie odškodnenie v sume 10.000,- €. Tiež trval na
tom, že danú vec je oprávnený prejednať OS Senica a to s poukazom na vyjadrenie JUDr. A. W.,

predsedusenátuL.F.zodňa23.01.2019označenéhoako„Postúpeniespisu“atokonkrétnenaposledný
odsek, kde tento predseda senátu uvádza, citujem: „žalobca sa v tomto prípade domáha náhrady vo
výške 10.000,- € za majetkovú a nemajetkovú ujmu z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a z dôvodu nezákonného postupu žalovaného pričom je nesporné, že v danom
prípade sa žalobca nedomáha preskúmania zákonnosti žiadneho rozhodnutia orgánu verejnej správy,

opatrenia orgánu verejnej správy a iného zásahu orgánu verejnej správy, ani poskytnutia ochrany
pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Predmetný spor sa nedotýka administratívneho konania ani
žiadne rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca sa výslovne domáha náhradu škody, čo predstavuje
súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom procese.“ Tiež dodal, že v tomto
vyjadrení je okrem iného uvedené, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí

týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa ústavy. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorá je predmetom
žaloby, túto si žalobca uplatňuje aj z toho dôvodu, že mu nebolo umožnené v konaní pred správnym
orgánom osobne sa zúčastniť prejednania veci a to ani jeden raz, čím bol podľa mňa ukrátený na
svojich právach, najmä o možnosť predložiť príslušné argumenty a dôkazy dokazujúce jeho nevinu. Bol
teda uznaný vinným nespravodlivo, čím vznikla jeho osobe veľká ujma, hlavne v oblasti spoločenského

uplatnenia sa v budúcom zamestnaní v oblasti verejnej správy, ktorú vyštudoval na univerzite v Trnava.
Konkrétne B.. Š., ako vedúci všeobecnej vnútornej správy OÚ Senica, hrubým zásahom a nezákonným
postupom zmaril žalobcovi W. M. jeho zákonné a ústavné práva na svoju obhajobu a dokázanie svojej
neviny v riadnom konaní a tiež v odvolacom správnom konaní na úrade štátnej správy, čím tento vedúci
pracovník porušil správny poriadok, ako aj zákon o priestupkoch a spôsobil žalobcovi veľkú škodu a

nemajetkovú ujmu tým, že ho uznal vinným z výtržníctva. Žalobca nemá týmto spoločenské uplatnenie
na úradoch, ktorými sú prinajmenšom OÚ Skalica, OÚ Senica a OÚ Trnava, kde mu tento pracovník
spôsobil zlé meno týmto rozhodnutím.

11. Podľa § 1 písm. a) zák. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. 514/2003 Z. z, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 4 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.14. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ,,nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku stranami sú žalobca a žalovaný.

17. V danej veci sa žalobca domáhal „zaplatenia sumy 10.000,- € ako majetkovej a nemajetkovej
ujmy z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a z dôvodu nezákonného
postupu žalovaného“. V žalobe neuviedol žiadne konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré opiera svoj
žalobný návrh, preto súd posúdil nárok uplatnený žalobou podľa jej obsahu a dospel k záveru, že
žalobou bol uplatnený nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci. Škodu mal žalobcovi spôsobiť zamestnanec žalovaného. Zákon č. 514/2003 Z.
z. upravuje presne podmienky, ktoré musia byť splnené pre uplatnenie škody v zmysle tohto zákona.
Okrem iného určuje aj orgán konajúci v mene štátu, pričom podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.
z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu, ktorý orgán musí vystupovať na strane žalovaného. Žalobca
označil ako žalovaného priamo OU Senica, ktorý však nie je pasívne legitimovaný v danom spore a súd
preto žalobu z nedostatku pasívnej legitimácie zamietol ako nedôvodnú.

18. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, súd sa už
nemusel zaoberať inými dôvodmi pre ktoré by mala alebo nemal byť žaloba podaná dôvodne, resp.
nedôvodne. Len na doplnenie súd uvádza, že žalobca nepreukázala ani splnenie povinnosti upravenej
v § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a tiež nepredložil dôkazy v zmysle § 6 resp. § 9 zák. č. 514/2003

Z. z. a napokon nepredložil ani doklady smerujúce k preukázaniu výšky nároku uplatneného žalobou
v sume 10.000,- €.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a aj keď mal žalovaný vo veci plný úspech,
náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani náhradu trov konania

nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. CMP.