Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 26, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717208167.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu
1/ E. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. N.. L. X, XXX XX I., žalobcu 2/ I. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. Z. XX, XXX
XX U., obidvaja zastúpení JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám.
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692, proti žalovanému I/ SAD Zvolen a.s., so sídlom Balkán
53, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 928, II/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť,

so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666, zastúpený Advokátskou kanceláriou GABE-BB,
s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 30.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e v celom rozsahu voči žalovanému I/.

II. Žalovaný II/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Žalovaný II/j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Súd žalovanému I/ náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a .

V. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania voči žalovanému II/ v rozsahu
100 percent.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 26.05.2017 sa domáhali voči žalovanému I/ náhrady nemajetkovej ujmy
žalobcovi 1/ vo výške 15.000,- Eur, žalobcovi 2/ vo výške 15.000,- Eur. Nárok odôvodnili tým, na tom
skutkovom základe, že ich matka D. H. zomrela pri dopravnej nehode dňa 30.05.2016 kde vodič N. Š. v
autobuse IRISBUS Crossway, evidenčné číslo V.-XXXBZ spôsobil dopravnú nehodu, následkom čoho
došlo k zrážke autobusu s ťahačom značky VOLVO, evidenčné číslo Y.-XXXBS, pri ktorej zomrela D. H.,

P.. XX.XXXXXX. Zosnulá, D.Z. H. bola čiperná žena, vo všetkých činnostiach bola samostatná, bývala v
U., starala sa o byt, chodievala do S., starala sa o záhumienok, pestovala zeleninu, bola milej, láskavej,
priateľskej povahy, bola pracovitá, pobožná, vychovala štyri deti, milovala rodinu. Jej náhla násilná smrť
otriasla oboma žijúcimi synmi, poškodenými žalobcami 1/ a 2/. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa
09.08.2018 sa vyjadrili k námietke žalovaného II/ o nedostatku pasívnej legitimácie, tvrdili, že je pasívne
legitimovaný.2.Žalobcoviapodanímzodňa24.05.2018požiadaliopristúpenieďalšiehosubjektudokonanianastrane
žalovaného, a to žalovaný II/ Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť so sídlom vo
Zvolene.

3. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 12C/17/2017-93 zo dňa 28.05.2018, právoplatné 31.05.2018
pripustil do konania vstup ďalšieho subjektu na strane žalovaného Slovenská autobusová doprava
Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 054 666.

4. Súd doručil žalobu žalovanému I/ spolu s uznesením na vyjadrenie sa písomne v dvoch
vyhotoveniach, v lehote 15 dní dňa 06.06.2017. Žalovaný I/ v podaní zo dňa 21.06.2017 žiadal žalobu
zamietnuť. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, neexistuje dôvod, pre ktorý by zodpovedal
za škodu.

5. Na pojednávaní dňa 26.10.2018, po späťvzatí žalobcami, žalovaný I/ súhlasil so späťvzatím žaloby.

6. Žalovaný II/ v písomnom podaní zo dňa 29.06.2018 uviedol, že ľutuje skutok, ktorý sa stal 30.05.2016,
smrť matky žalobcov a viedol k tragickej udalosti. Vzniesol nedostatok pasívnej legitimácie. Tvrdil, že
žalovaný II/ ako leasingový nájomca nie je pasívne legitimovaný, podľa neho pasívne legitimovaný
má byť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978. V prípade, že sa súd nestotožní právnym

názorom žalovaného II/ o nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že predpokladom vzniku náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, protiprávny úkon
spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobcov. Príčinná
súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním. Predpokladom možnosti priznania peňažnej satisfakcie,
skutočnosť, že primerané morálne zadosťučinenie sa ukazuje ako nepostačujúce pre určenie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy sú dané dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej ujmy a veľmi široko chápané
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Žalovaný II/ považuje
uplatňovanú náhradu nemajetkovej ujmy 30.000,- Eur za neprimeranú. Poukázal na to, že vodič Š. išiel
rýchlosťou20km/h,nebolpodvplyvomalkoholu,utrpelpridopravnejnehodeťažkézranenie.Poudalosti
navštívil poškodených a ospravedlnil sa. Uznal svoju vinu pred súdom, vyjadril ľútosť nad celým skutkom

a poprosil poškodených a pozostalých o odpustenie.

7. Na pojednávaní dňa 26.10.2018 žiadal žalobu v celom rozsahu voči nemu zamietnuť.

8. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 26.10.2018 zobral žalobu voči žalovanému I/ v celom

rozsahu späť.

9. Žalovaný I/ súhlasil so späťvzatím žaloby.

10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Súd zastavil konanie voči žalovanému I/ na základe späťvzatia žaloby žalobcom so súhlasom
žalovaného I/ v súlade s citovanými ustanoveniami.

15. Predmetom žaloby zostala nemajetková ujma voči každému žalobcovi vo výške 15.000,- Eur voči
žalovanému II/.

16. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T/48/2017-816 zo dňa
10.07.2017, právoplatný 25.10.2017, v ktorom obžalovaný N. Š., P.. XX.XX.XXXX bol uznaný vinným,
že 30.05.2016 spôsobil dopravnú nehodu, medzi iným je tam uvedené, že zrážke podľahla D. H., P..

XX.XX.XXXX čím spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 2, 3 písm. a), b), ods.
4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky
nepodmienečne s trestom s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní štyri roky a E. H. N. I. H. boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný

proces, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To/117/2017 zo dňa 25.10.2017, právoplatné (viď
vyznačenú právoplatnosť na rozhodnutí OS č.l. 862), v ktorom odvolanie žalovaného N. Š. zamieta,
výpoveď svedkyne V. Y. z pojednávania 26.10.2018, z ktorej vyplýva, že starká bola často v I., chodievala
dvakrát do týždňa do I., pomáhala všetkým v rodine, bola aktívna, čiperná, mala záhradku v S. E.
U. kde pestovala rastliny, chodievala s batohom, priniesla zemianky, uhorky, paradajky, každý deň
chodievala do kostola, bola vdova a deti k nej často chodievali na prázdniny. Jej syn dosť času strávil

v I.. Charakterizovala ju v dobrom, čo sa týka nich, vládla harmónia. Ďalej súd oboznámil výpovede
účastníkov z pojednávania 26.10.2018, právneho zástupcu žalobcov, právnej zástupkyne žalovaného
II/ z pojednávania 26.10.2018.

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

20. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

21. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne

upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

23. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

24. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

25. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Článok 2 hovorí, že leasingový nájomca je povinný vykonať ohliadku a kontrolu predmetu leasingu.

Vykonať kontrolu spôsobilosti predmetu leasingu. Článok 2 hovorí, že podpisom leasingovej zmluvy
prechádzajú na leasingového nájomcu všetky práva a nároky voči dodávateľovi leasingu titulom záruk
a servisných podmienok, ďalej bod 9 tohto článku hovorí, že leasingový nájomca bude zaobchádzať
s vecou s odbornou starostlivosťou a starať sa oň podľa doporučení výrobcu, že všetky náklady na
prevádzku, údržbu a opravu predmetu leasingu znáša leasingový nájomca v celom rozsahu. Bod 11

hovorí o tom, že zaevidovanie autobusu do evidencie vozidiel je tiež povinnosťou leasingového nájomcu.
Článok 3, ktorý hovorí o vlastníctve a užívaní predmetu leasingu hovorí o tom, že leasingový nájomca
je povinný udržiavať predmet leasingu v bezchybnom a prevádzky schopnom stave na svoje náklady a
znášať všetky náklady spojené s prevádzkou predmetu leasingu po celú dobu trvania leasingu. Článok4 hovorí o tom, že leasingový prenajímateľ nezodpovedá za škody vzniknuté nájomcovi a za jeho
prevádzky schopnosť. Ďalej hovorí o tom, že leasingový nájomca je povinný uplatňovať vady predmetu
leasingu, vady zo záručných a servisných podmienok, ďalej hovorí o tom, že leasingový nájomca

zabezpečuje záručné a pozáručné prehliadky, opravy predmetu leasingu a znáša náklady s tým spojené.
Ďalej hovorí o tom, že nájomca je povinný oboznámiť sa so servisnými a záručnými podmienkami, plniť
ich a dodržiavať ich. Je povinný v článku 7 zabezpečovať poistenie predmetu leasingu, napokon má
právo autobus po ukončení leasingu odkúpiť, po splnení všetkých podmienok odkúpiť.

27. Žalovaný II/ potvrdil, že vodič N. Š. bol jeho zamestnancom.

28. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter,
všeobecnosť a výlučnosť, zásadná neprevoditeľnosť, časová neobmedzenosť a nepremlčateľnosť.
Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva, ich predmetom sú
výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť), patria každej fyzickej osobe „a priori“, (sú prejavom ľudskej

osobnosti vo vzťahu k ostatným subjektom, t.j. či fyzickým alebo právnickým osobám) s rovnakým
právnym postavením, výlučné oprávnenie nakladať počas celého života v medziach určených právnym
poriadkom s jednotlivými stránkami svojej osobnosti patrí fyzickej osobe, nemožno ich scudzovať,
deliť od ich nositeľa, upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti (sú
časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby) sú nezdediteľné (netvoria predmet dedičstva), sú

nepremlčateľné, rovnako aj neprekludovateľné a nemožno ich postihovať exekúciou. Na rozdiel od
nich majetkové práva možno oddeliť od ich subjektov, prevádzať (scudzovať) ich, podliehajú exekúcii,
premlčaniu a preklúzii. Špecifickosť subjektívnych osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je
priamo osobnosť človeka, fyzickej osoby v jej celistvosti. Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo
osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo (doslovné znenie

„fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti“). V dôsledku toho je treba jednotlivé práva, ktoré
v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym
hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu.
Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne
život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.

29. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a
slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť

vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie
a každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie v
rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako
aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe. V
ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej

súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom; článku 19 ods.
1 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,
ods. 2 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe; v článku čl. 21 garantujúcom nedotknuteľnosť obydlia; v článku 22
zaručujúcomochranulistovéhotajomstva,tajomstvadopravovanýchsprávainýchpísomnostíaochranu

osobných údajov.

30. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi
členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,
morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením

práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto
osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život
môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni
naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti,
sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného

z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo
straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Osobnosť, ktorá je chránená
prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má
možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení §13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej
nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba
na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým

intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený
protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať
sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto
ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že
ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom;

ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, o rodičov.

31. Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné. Je možné ich použiť jednotlivo
alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej
osoby. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania návrhu na upustenie od neoprávnených zásahov
(negatórnu žaloba), výslovne prípustný je aj návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov

(reštitučná žaloba) a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), ktoré
nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom
morálneho, imateriálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale
o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta
do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V

prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13
ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú
ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

32. Právna zástupkyňa žalovaného II/ v konaní namietala, že je daný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného II/, nakoľko žalovaný II/ nie je tým subjektom, ktorý by zodpovedal za
neoprávnený zásah do žalobcami uplatňovaných osobnostných práv podľa § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného rozsudku Okresného súdu Zvolen,
sp.zn. 3T/48/2017-816 zo dňa 10.07.2017, právoplatný 25.10.2017, z ktorého vyplýva, že je to práve
Andrej Šulc ako vodič autobusu, ktorý zodpovedá za akýkoľvek zásah do osobnostných práv pozostalej

navrhovateľky. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či bol N. Š. v pracovnoprávnom vzťahu k
tretej osobe, alebo nie. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade práva na náhradu nemajetkovej ujmy nie
je možné ani podporne aplikovať ustanovenie § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu,
že predmetom sporu nie je právo na náhradu škody, ale právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Ďalej namietala, že žalovaná nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom aj z

dôvodu, že nie je prevádzkovateľom dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka. Táto skutočnosť vyplýva aj z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.
3T/48/2017, keď z evidenčnej karty motorového vozidla, ev. č. V. XXX Y. je nepochybné, že vlastníkom
predmetného motorového vozidla nie je žalovaný II/, ale leasingová spoločnosť UniCredit Leasing
Slovakia, a.s. To znamená, že žalovaná je len leasingovým nájomcom motorového vozidla, pričom v

súlade s ustálenou judikatúrou sa za prevádzkovateľa vozidla považuje prioritne vlastník motorového
vozidla, resp. osoba, ktorá je oprávnená právne a fakticky disponovať s motorovým vozidlom. Žalovaná
poukázalavtejtosúvislostinaleasingovúzmluvu,vrátanevšeobecnýchpodmienokfinančnéholeasingu,
ktorá zmluva bola uzatvorená medzi žalovanou ako leasingovým nájomcom a spoločnosťou UniCredit
Leasing Slovakia, a.s. ako vlastníkom motorového vozidla ev.č. V. XXX Y..

33. Súd sa teda v prvom rade vysporiadaval s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej. Súd má za to, že
posúdenie vecnej legitimácie na strane žalovanej závisí od posúdenia otázky, či je možné považovať
žalovanú za pôvodcu zásahu.

34. Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11
Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený
tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom,
ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická
osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo
poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého
konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom
zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobcaje fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie,
že žalovaný II/ sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za
zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom -

ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).

35. Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad R 114/1999, R

38/1996, R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže
byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Pokiaľ by bol správny názor, že za zásah do osobnosti
zodpovedá vždy (len) tá fyzická osoba, konkrétnym konaním ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných
práv, bola by úplne vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie zodpovednosť právnická osoba.
Právnickéosobysúvšakcelkombežneúčastníčkamikonaníoochranuosobnosti(napríkladrozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011 sp. zn. 3 Cdo 108/2011, 29. júna 2009

sp. zn. 3 MCdo 3/2008, 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 108/2009 a z 27. novembra 2009 sp. zn.
5 Cdo 83/2008). Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne,
ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným

pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej
činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť
ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku.

36. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená analógia.
Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného

prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad. Právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach
fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy
zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

37. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

38. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou
osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 23. augusta 2007

sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka
zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu,
resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou
osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).“

39. Pokiaľ je na mieste analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení,
či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo
právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto
právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické použitie ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho

zákonníka pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený
prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako
podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmuspôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.09.2013).

40. Občiansky zákonník pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Ide o osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá
má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a ktorá ho organizovane užíva
(dlhodobo a na určený účel), pričom užívajúca osoba je zo zákona alebo zmluvy oprávnená dopravný
prostriedok na ten účel používať.

41. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla. Držiteľa vymedzuje
príslušný administratívny predpis - podľa § 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, na
účely tohto zákona sa rozumie držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť
II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Toto
vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska.

42. Súdna prax riešila postavenie leasingovej spoločnosti ako prevádzateľa vozidla v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2563/2005 z 27.11.2007. Leasingová spoločnosť (poskytovateľ
leasingu) je prevádzateľom objektívne zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku, ak v dobe nehody bola jeho vlastníkom a dispozícia príjemcu leasingu (nájomcu) bola
obmedzená napr. tým, že podľa leasingovej zmluvy nebol oprávnený vykonávať technické úpravy

s výnimkou nevyhnutných opráv a nebol ani povinný (okrem pripoistenia pri ceste do zahraničia)
vozidlo poistiť. Podľa citovaného rozsudku sp. zn. 25Cdo 2563/2005, v prípade tzv. leasingu je treba
pri určení prevádzateľa vozidla posúdiť podľa obsahu príslušnej zmluvy aký rozsah práv k vozidlu
vlastník previedol na leasingového nájomcu, za prevádzateľa vozidla nemožno leasingového nájomcu
považovať vtedy, ak podľa zmluvy bol oprávnený vozidlo za odplatu užívať obvyklým spôsobom,

nemohol na ňom zabezpečovať technické úpravy s výnimkou nutných opráv, mal hradiť iba údržbu a
opravy vozidla a nebol oprávnený vozidlo poistiť, pričom poistenie vozidla vrátane zákonného poistenia
bolo zahrnuté v tzv. „požičovnom“. Nakoľko práva a povinnosti účastníkov zmluvy o výpožičky nie sú
upravené kogentne, riešia sa predovšetkým obsahom dojednania účastníkov zmluvy. V tejto súvislosti je
potom nutné posúdiť kto v konkrétnom prípade bol prevádzateľom dopravného prostriedku, za ktorého

je treba všeobecne pokladať toho kto má trvalú možnosť právnej a faktickej dispozície s vozidlom.

43. V tomto smere vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaného II/ za okolností
prejednávanej veci treba považovať za pôvodcu žalobcami tvrdeného zásahu do ich osobnostných
práv. Po skutkovej stránke bolo pre tento záver súdu rozhodujúce, že k úmrtiu D. H. došlo konaním

vodiča autobusu N. Š., ktorý v čase dopravnej nehody bol zamestnancom žalovaného II/ a dopravnú
nehodu spôsobil pri výkone jeho práce vodiča autobusu pre žalovanú, keď viedol toto vozidlo, ktorého
prevádzkovateľom bol žalovaný II/. Podľa § 427 ods. l Občianskeho zákonníka zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky osoby, ktoré vykonávajú dopravu; teda nie vlastník dopravného
prostriedku, ale osoba, ktorá použitím dopravného prostriedku vykonáva dopravu. UniCredit Leasing

Slovakia, a.s. pritom nevykonáva dopravu osôb, ani tovaru a nikdy takúto dopravu ani nevykonával.
Aj v kontexte rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 2563/2005 z 27.11.2007, podľa ktorého
„za prevádzkovateľa nemožno leasingového nájomcu považovať vtedy, ak podľa zmluvy bol oprávnený
vozidlo za odplatu užívať obvyklým spôsobom, nemohol na ňom zabezpečovať technické úpravy s
výnimkou nutných opráv, mal hradiť iba údržbu a opravy vozidla a nebol oprávnený vozidlo poistiť,

pričom poistenie vozidla vrátane zákonného poistenia bolo zahrnuté v tzv. „požičovnom“ má súd za
to, že prevádzkovateľom predmetného dopravného prostriedku je žalovaný II/. Ďalej v prípade škôd
vzniknutých tretím osobám v súvislosti s prevádzkou predmetu leasingu bol leasingový nájomca povinný
ihneď urobiť všetky opatrenia, vrátane tých, ktoré by inak bol povinný urobiť UniCredit Leasing Slovakia
a.s., aby nároky, hlavne nároky na poistné plnenie ostali zachovaná a škody spôsobené tretím osobám

boli čo najnižšie a pokiaľ by z akýchkoľvek dôvodov neboli škody úplne, alebo s časti uhradené a uhradiť
by ich bol podľa zákona povinný UniCredit Leasing Slovakia a.s., bol leasingový nájomca povinný takúto
škodu UniCredit Leasing Slovakia a.s., na základe platobného dokladu uhradiť. Rovnako je z leasingovej
zmluvy zrejmé, že leasingový nájomca bol povinný dojednať povinné zmluvné poistenie a havarijné
poistenie a bol povinný poistné platiť, pričom poistenie síce bolo platené spolu s leasingovými splátkami,

avšak oddelene od platieb nájomného.44. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

45. Je teda zrejmé, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú ochrany proti zásahom do
osobnosti najmä do života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj ochrany súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy. Súd preto pri posudzovaní nárokov uplatňovaného v tomto konaní
vychádzal z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo

na ochranu proti takýmto zásahom. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je aj právo na súkromie
a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami
predovšetkým s členmi rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva žalobkyne. Je tak bezpochyby aktívne
konanie ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým
neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné

práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodeným niektorého z osobnostných práv
musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených
osobnostných práv má fyzická osoba právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bol poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pri posudzovaní otázky pasívnej vecnej legitimácie súd aplikoval s poukazom na analógiu práva v

zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Ak
bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou
použitá na výkon jej činnosti, je potrebné posúdiť, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za
ktorý nesie zodpovednosť ona sama alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku. Podľa už vyššie

citovaného § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občiansko-právne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne
upravené sa spravujú ustanoveniami občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Analógia zákona sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť otázku,
riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného prípadu.
Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný prípad.

46. Analogicky teda pokiaľ bol neoprávnený zásad do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený
niekým kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby považuje sa
takýto zásah za zásad spôsobený priamo právnickou osobou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo
228/2012 zo dňa 26.9.2013). Tak ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tiet prípady,

v ktorých škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasledujúcich OZ),
rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých nemajetková
ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste analogické použitie
ustanovenia § 420 ods. 2 OZ pri určení, či zodpovednosť za zásah do osobnostných práv nesie fyzická
osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba konala v rámci výkonu

činnosti, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste analogické použitie
ustanovenia § 427 ods. 2 OZ pri určení subjektu zodpovedného za zásah do osobnostných práv, ktorý
bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov.

47. To znamená, že súd mal za to, že žalovaná je v danej veci pasívne, vecne legitimovaná ako

prevádzkovateľ a zamestnávateľ odsúdeného N. Š., ktorý pri výkone povolania spôsobil dopravnú
nehodu, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu matky žalobcov.

48. Zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť iba vtedy, keď preukáže, že škode nemohlo byť
zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré mohlo byť vynaložené. Svojej zodpovednosti sa však

prevádzateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka zakotvuje úzku možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu,
ktorá by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ak jej vzniku nebolo možné zabrániť. Zbavenie sa
objektívnejzodpovednostiprevádzateľaprichádzadoúvahyibavjednomprípade,vynaloženievšetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Úplnému zbaveniu zodpovednosti však môže dôjsť iba za situácie, že

konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nemajú v tejto prevádzke svoj pôvod. Je potrebné
dôsledne rozlišovať medzi pojmom škody, ktorá by bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, teda
prejavom typickým vlastnostiam dopravy a pojmom škody spôsobenej takými okolnosťami, ktoré majú
svoj pôvod v prevádzke. Pojem okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, je užší než pojemškoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke je považované
napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, ale i v okolnostiach
nedostatkov na strane vodiča napríklad zdravotná vada, prechodná zdravotná indispozícia. Okolnosti

vo vnútri vlastnej prevádzky súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Patria sem
nedostatkytechnickéhostavudopravnýchprostriedkov,vadysúčiastkyčimateriáluvrátanevádskrytých.
Ak bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy zbavenie sa
zodpovednosti prevádzateľa bez ohľadu na to, či škode mohlo či nemohlo byť zabránené. Dôkazné
bremeno na splnenie liberalizačného dôvodu má prevádzateľ. Súdna prax dovodila, že okolnosťou

majúcou pôvod v prevádzke v zmysle § 428 je i prudké zabrzdenie v dopravnom prostriedku hromadnej
dopravy alebo iskrenie parnej lokomotívy. O okolnosť majúcu svoj pôvod v prevádzke dopravného
prostriedku nejde napríklad pri neodvrátiteľnej živelnej udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo
v prípade zásahu tretej osoby či zvieraťa. V týchto prípadoch ide o zásah zvonka a nie o okolnosť
s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiaca. Ak bola príčinou škody vonkajšia okolnosť
nemajúca pôvod prevádzke a škode nemohlo byt zabránené ani všetkým objektívnym úsilím k

odvráteniu tejto okolnosti, ktorá škodu vyvolala, dochádza k zbaveniu zodpovednosti prevádzateľa.
Vynaložením všetkého úsilia jej treba rozumieť všetku objektívnu možnosť starostlivosti, ktorú mohol
ten, kto prevádzkuje dopravný prostriedok vyvinúť. Všetko možné úsilie, ktoré možno požadovať na
prevádzateľovi, aby sa predišlo vzniku škody, je treba chápať objektívne a zvažovať všetky možnosti,
ktorých mohli byť k tomuto účelu využité.

49. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

50. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov

a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

51. Podľa ustanovenia § 431 OZ sa posudzuje zodpovednosť prevádzateľov, ktorých prevádzky sa
stretli, ale pokiaľ ide o len o vyporiadanie výlučne medzi nimi, t. j. iba vo vzťahu ku škode, ktorá

vznikla im. Podľa § 431 sa neposudzuje vznik škody u iného subjektu, ktorá pri strete prevádzok
utrpela škodu a nebola prevádzateľom vozidiel, ktoré sa streli (netýka sa napr. osoby, ktorá bola
niektorým z týchto prevádzateľov prepravovaná ako spolujazdec ani inej osoby, napr. chodca, ktorá
pri strete prevádzok utrpela škodu). V ustanovení § 431 OZ nejde o zodpovednosť za zavinenie v
zmysle ustanovenia § 420 OZ. Ustanovenie § 431 OZ zaradené v druhom oddieli, druhej hlave, šiestej

časti Občianskeho zákonníka (prípady osobitnej zodpovednosti - zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkoudopravnýchprostriedkov),ktoréupravujezodpovednosťprevádzateľovivyporiadaniemedzi
nimi, nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a § 428 OZ. Rozhodujúca
je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto
účastipredpokladázhodnotenievšetkýchskutkovýchokolnostíkonkrétnehostretnutiaprevádzok,najmä

však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

52.Objektívnumieruúčastinavzniknutejškodevyjadrujeiprípadnézavinenékonaniealeboopomenutie
niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá
viedla k vzniku škody. Ak ide o také okolnosti alebo o konanie resp. opomenutie, s ktorým škodlivý

výsledok nebol v príčinnej súvislosti, nie je splnený zákonný predpoklad účasti na vzniknutej škode a
nevzniká teda ani zodpovednosť, ani dôvod na vyporiadanie (R 64/1972).

53. Okruh okolností relevantných pre posúdenie účasti na spôsobení škody pri strete prevádzok
dopravných prostriedkov je širší ako len posúdenie podielu zavineného porušenia vodičov dopravných

prostriedkov, aj keď porušenie pravidiel cestnej premávky má spravidla veľmi významný podiel na
vzniku kolízie. V zmysle ustálenej judikatúry, zodpovednosť za stret vozidiel a prípadné ďalšie následky
sú zásadne na vodičovi, ktorý prišiel do križovatky po vedľajšej ceste a nedal prednosť vodičovi
prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Ak však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne
presahuje maximálne povolenú rýchlosť, čím vodičovi prichádzajúcemu do križovatky po vedľajšej ceste

znemožní, príp. podstatne sťaží, aby mu dal prednosť v jazde, potom nie je vylúčená jeho zodpovednosť
alebo spoluzodpovednosť za prípadnú kolíziu. Spôsob jazdy vozidla idúceho po hlavnej komunikácii
možno za podstatnú príčinu nehody považovať v prípade, že svojou povahou (nebezpečnosťou) je
porovnateľný alebo významnejší ako nedanie prednosti v jazde, ak napr. vodič prichádzajúci po hlavnejceste výrazne prekročí povolenú či primeranú rýchlosť, alebo že aj iným spôsobom jazdy (napr.
nevhodnou jazdnou dráhou) sťaží alebo úplne znemožní vodiči na vedľajšej komunikácii, aby dodržal
svoje povinnosti dať mu prednosť v jazde (rozhodnutie NS ČR z 28. 1. 2015, sp. zn. 25 Cdo 1097/2014).

N. Š. bol uznaný vinný za trestný čin všeobecného ohrozenia a prečin ublíženia na zdraví.

54. Je nepochybné, že smrť matky žalobcov pri dopravnej nehode, ktorú nebohá D. H. nezavinila,
je neoprávneným zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život. Vyššie uvedené
potvrdzujú aj mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde sa uplatňuje ako jednotný názor, v zmysle

ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka
je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych
väzieb medzi najbližšími osobami a konanie ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou
člena rodiny je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv
pozostalých členov rodiny (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo
dňa 26.9.2013, rozhodnutie 5Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 194/2011

z 27.11.2012, rozhodnutie sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20.4.2011, rozhodnutie 1Cdo 77/2009 zo dňa
27.10.2010).

55. Pri úvahách o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné prihliadnuť
k samotnému účelu a funkcii tohto inštitútu pri ochrane osobnosti. Otázka mieru zavinenia pôvodcu

zásahu pre stanovenie výšky tejto náhrady je tak spoluurčujúcim a bezpochyby aj jedným z určujúcich
hľadísk pre určenie výšky tejto náhrady. Potreba finančnej satisfakcie tak narastá priamoúmerne
s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pričom je však potrebné zdôrazniť, že je nutné skúmať aj
ďalšie konkrétne okolnosti každého prípadu. Najmä je potrebné zhodnotiť postoj osoby zodpovednej k
spôsobenej škode ako aj jeho majetkové pomery. Na strane poškodeného je potrebné skúmať intenzitu

vzťahu žalobcov k zomrelej, vek zomrelej a pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého k
zomrelej osobe prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady nemajetkovej ujmy je však
kľúčová kvalita vzájomného vzťahu žalobcu k zosnulej osobe (Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2844/14
zo dňa 22.12.2015).

56. V dôsledku protiprávneho konania zamestnanca žalovaného II/ teda došlo k zásahu do súkromia
žalobcov, ktorého súčasťou je aj právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami,
osobitne vzťahy na emocionálnej báze, teda vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na citovo
silných vzájomných väzbách. Konaním žalovaného II/ pritom došlo k deštrukcii všetkých vybudovaných
citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život žalobcov ako

pozostalých. Konanie žalovaného II/, ktorej zamestnanec pri dopravnej nehode spôsobil usmrtenie
matky žalobcov v tomto prípade predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov,
konkrétne do ich súkromia a rodinného života.

57. Z výsluchu žalobcov ako strán sporu a výsluchom svedkyne V. Y. mal súd za preukázané, že vzťah

žalobcu v I. rade s nebohou matkou bol veľmi blízky. Zostali v každodennom kontakte, navzájom si
pomáhali a pochybne medzi nimi existovalo silné citové puto. Vzájomný rodinný vzťah medzi nebohou
D. H. a žalobcom v I. rade ako matkou a synom možno zhodnotiť až ako nadštandardný. Uvedené je
zrejmé aj zo skutočnosti, že išlo o zomknutú rodinu, v čase tragickej udalosti býval žalobca v dome
zosnulej matky, pričom rodiny sa nestretávali len na občasných návštevách, ale boli v dennodennom

kontakte, zosnulá D. H. synovi intenzívne pomáhala. Žalobcovia tragickú udalosť, pri ktorej zomrela ich
matka, stále prežíva veľmi negatívne, čo bolo súdu zrejmé aj z jeho výpovede ako strany sporu, keď
jeho výpoveď bola sprevádzaná sústavným plačom.

58. Z výsluchu žalobcov ako strán sporu a výsluchom svedkyne V. Y.A. mal súd za preukázané, že vzťah

žalobcov 1/, 2/ s nebohou matkou bol veľmi blízky, často ich navštevovala, pomáhala im a bola čiperná.
Vzájomný vzťah medzi nebohou D. H. a žalobcami 1/, 2/ možno zhodnotiť až ako nadštandardný, ktorý
pretrval do času tragického úmrtia D. H.Á.. Išlo o harmonickú rodinu, zosnulá D. H. poskytovala synom
značnú psychickú podporu v neľahkom čase, s jedným aj bývala. Žalobcovia tragické úmrtie matky D.
H. prežívali veľmi ťažko.

59. Pri stanovení výšky náhrady súd tiež zohľadnil tvrdenie žalobcov, že vodič N. Š. sa im neospravedlnil.
Žalovaný II/ tvrdil, že sa im ospravedlnil, že čin ľutoval. Súd zistil, že vodič N. Š. bol právoplatne
odsúdený za spáchanie trestných činov. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd prihliadol na existenciuveľmi úzkych citových väzieb medzi žalobcami a nebohou D. H., ktoré existovali pred jej úmrtím. Došlo
k násilnému pretrhnutiu týchto úzkych väzieb. Dospel k záveru, že konanie vodiča žalovaného II/,
ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu väzieb žalobcov so zosnulou matkou predstavuje neoprávnený

zásah do osobnostných práv žalobcov a boli splnené predpoklady pre priznanie ochrany osobnostným
právam žalobcov v zmysle ust. § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Prihliadol na okolnosti dopravnej nehody, na to ako boli ustálené v trestnom
konaní, podľa ktorých k protiprávnemu konaniu došlo ako k všeobecnému ohrozeniu. Vodič išiel
rýchlosťou 20 km/h, nebol pod vplyvom alkoholu, z tohto dôvodu súd ustálil, že primeraná náhrada

žalobcu I/ je 15.000,- Eur voči žalovanému II/ a žalobcu 2/ voči žalovanému II/ 15.000,- Eur. Je
nepochybné, že ľudský život je neoceniteľný, pretože každý jeden človek je jedinečný a je zrejmé aj
súdu, že strata, ktorá žalobcom zostane navždy nenahradená. Suma, ktorú súd priznal je len zmiernenie
nemajetkovejujmy,ktorúvdôsledkutejtostratyžalobcoviautrpeli.Súdsanemoholstotožniťsnámietkou
žalovaného II/ o nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že žalovaným by mal byť UniCredit Leasing,
a.s.. V zmysle citovaných predpisov je zodpovedným za nemajetkovú ujmu prevádzateľ dopravného

prostriedku, nie leasingový prenajímateľ. Súd z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel
a priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu nemajetkovej ujmy tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd
nepriznal žalobcom vyššiu nemajetkovú ujmu vzhľadom na sústrastný list žalovaného II/ z 10.02.2017,
ktorý žalobca 2/ prevzal 23.02.2017 a žalobca 1/ dňa 14.02.2017, prostredníctvom manželky a súd je
viazaný petitom žaloby.

60. Súd pri vyhlasovaní rozhodnutia pochybil pri zaväzovaní žalovaného I/ na náhradu nemajetkovej
ujmy. Z právnej logiky vyplýva, že voči žalovanému I/ bolo konanie zastavené, preto nemohol byť
žalovaný I/ zaväzovaný na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd výrok hneď opravil, došlo len k pochybeniu
pri uvedení povinnej strany sporu, žalovaného I/.

61. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

63. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

64. Žalovanému I/ vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/, žiadne trovy mu nevznikli,
preto súd rozhodol, že mu trovy nepriznáva.

65. Žalobcom 1/, 2/ vznikli trovy konania voči žalovanému II/, títo boli voči nemu úspešní, preto im súd
priznal trovy konania v rozsahu 100 percent.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).