Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 29, 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9P/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2720201203.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. I., T..

XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodiny
Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: J. G., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom K., S. XXXX/XX, právne
zastúpená: JUDr. Edita Lehocká, advokátka so sídlom Šaštín - Stráže, Štúrova 1267 Z. C. W.Á., T..
X.X.XXXX, U. H. R., G. X, Č. M., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa T. I., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja
rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- € mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa X.XX.XXXX domáha, aby súd zveril maloleté dieťa T. I., T..

XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť výživné v sume 200,- € mesačne,
a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej spolu
žili len do 7. mesiaca tehotenstva, t.j. spolužitie ukončili ešte pred narodením maloletej. Otec sa o ňu
nezaujíma, naposledy ju videl v júni 2020 v mieste svojho bydliska, kde ju dovtedy každý mesiac vozila
navrhovateľka. Otec nemá s maloletou vybudovaný žiadny vzťah, maloletá sa s ním odmieta stretávať.
SpolusmaloletousúštátnymiobčiankamiČeskejrepubliky,majúpovolenýpobytvSlovenskejrepublike.

2. Otcovi maloletého dieťaťa nebolo možné doručiť návrh spolu s prílohami, z ktorého dôvodu súd podľa
§ 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
Ďalšie písomnosti si otec v zmysle ustanovenia § 116 ods. 3 CSP prevzal na adrese trvalého pobytu,
ani na výzvu súdu sa však k návrhu v stanovenej lehote nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom, výsluchom matky,
pobytovými preukazmi občana EÚ, potvrdením základnej školy s materskou školou, potvrdeniami o

nákladoch, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami sociálnej poisťovne a
úradu práce, správou mesta o povesti, oznámeniami dožiadaného súdu, oznámeniami okresní správy
sociálního zabezpečení a úřadu práce, daňovým priznaním, výpisom z obchodního rejstříku a zistil tento
skutkový stav veci:4. Z rodného listu maloletého dieťaťa T. I. súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX D. Y. D. Č.
M., ako matka je na rodnom liste zapísaná J. I., T.. XX.X.XXXX a otec C. W., T.. X.X.XXXX. Z

potvrdení Úřadu práce České republiky súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od X.X.XXXX, pričom od mesiaca február 2020 do mesiaca jún 2020 poberala podporu
v nezamestnanosti vo výške 7.560,- Kč. Z oznámení Okresní správy sociálního zabezpečení a Úřadu
práce České republiky súd zistil, že otec maloletého dieťaťa nebol za posledných dvanásť mesiacov
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal žiadne dávky. Z daňového priznania za

zdaňovacie obdobie roku 2019 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa dosiahol príjem (t.j. výsledok
hospodárenia) 158.800,- Kč. Z výpisu zo Živnostenského rejstříku ČR mal súd preukázané, že otec od
7.8.2017 podniká na základe živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania výroba, obchod a
služby v odbore prípravné a dokončovacie stavebné práce, špecializované stavebné činnosti.

5. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že na podanom návrhu trvá. Uviedla, že s otcom maloletej

od jej narodenia spolu nežili. Pred jej presťahovaním z Českej republiky do Vianoc 2019 sa otec s
maloletou stretával asi jedenkrát za 3 až 4 týždne, odvtedy je s maloletou v minimálnom kontakte.
Navrhovateľka uviedla, že so súčasným manželom uzatvorila manželstvo v mesiaci september 2020,
pričom na Slovensku plánuje zostať žiť nastálo, s manželom by chceli postaviť dom. Uviedla, že s
manželom nemajú žiadny príjem, na úhradu nákladov im slúžia našetrené financie. Maloletá má s jej

manželom vybudovaný veľmi pekný vzťah, má ho rada. Na otca zanevrela, nakoľko tento sa jej pri
stretnutiach venoval len minimálne. Dodala, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, keď sa mu v
priebehu roka 2020 narodilo ďalšie dieťa s jeho novou priateľkou. Otec na výživu maloletej neprispieva,
naposledy zaplatil výživné na Vianoce 2019. Nevedela uviesť, kde otec v súčasnosti pracuje, predtým
pracoval na živnosť v stavebníctve a dosahoval príjem 40.000,- Kč až 50.000,- Kč mesačne.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov súd zistil, že matka maloletej T. býva spolu
s novým manželom p. I. G. a so starou matkou manžela v rodinnom dome v K.. Spolu s manželom sú
nezamestnaní, nemajú žiadny príjem, manžel chodí na príležitostné brigády. Otec sa s maloletou videl
naposledy v lete 2020, výživné na ňu neplatí už viac ako jeden rok. Na základe vykonaného šetrenia v

domácnosti navrhovateľky nezistil žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloletú.

7. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

9. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvádo času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

13. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení účinnom od 1.7.2020 za
životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne,
sa považuje suma alebo úhrn súm 214,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa čl. 8 bod 1 a bod 2 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

(ďalej len nariadenie) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností
k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje
s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

19. Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v

oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej len Haagsky dohovor o
ochrane detí z roku 1996) pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných
štátov právo svojho štátu.

20. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh bol

podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a uvedená úprava
je potrebná v jeho záujme. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že starostlivosť o
maloleté dieťa zabezpečuje matka, kde má vytvorené stabilné rodinné zázemie. Otec zostal v konaní
pasívny, k návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností sa nevyjadril, súd však vychádzal z
doterajšieho prístupu otca vo vzťahu k maloletej, keď sa o ňu dlhší čas nezaujíma, navrhovateľku

kontaktuje zväčša telefonicky, pričom naposledy sa s maloletou stretol v lete 2020. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti s poukazom na odporúčanie kolízneho opatrovníka súd zveril maloletú T. do
osobnej starostlivosti matky, pričom určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení ju zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach. Uvedená úprava rodičovských práv podľa názoru súdu rešpektujeprávo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

21. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho
uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť
základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za

lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou
mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež
prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je
venovaťvšetkysvojesilydôslednémuzabezpečeniuvýživysvojichdetíapodieľaťsataknavšestrannom
vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v

plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom
prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou
na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

22. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky
v súčasnosti pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, pričom okrem maloletej T.
zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa, ktoré sa jej narodilo v mesiaci január 2021.
Súd uvádza, že keďže nemal preukázaný príjem otca maloletej, postupoval podľa ustanovenia § 63

ods. 1 zákona o rodine. Z výpisu zo Živnostenského rejstříku ČR súd zistil, že otec podniká na základe
živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania výroba, obchod a služby v odbore prípravné a
dokončovacie stavebné práce, špecializované stavebné činnosti. Z oznámenia finančního úřadu súd
zistil, že otec naposledy podal daňové priznanie za rok 2019, pričom ako základ dane (t.j. výsledok
hospodárenia) uviedol sumu 158.800,- Kč, na výzvu súdu však neuviedol, aký príjem dosiahol v

predchádzajúcom roku (t.j. v roku 2020). Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z citovaného ustanovenia,
v zmysle ktorého sa v prípade nepreukázania príjmu predpokladá, že výška priemerného mesačného
príjmu rodiča predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V súčasnosti je suma životného
minima fyzickej osoby vo výške 214,83 € a jej dvadsaťnásobok predstavuje sumu 4.296,60 €. Otec má
okrem maloletej T. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol vyhovel návrhu matky a otcovi určil výživné vo
výške 200,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V zmysle uvedeného súd takto
určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň

svojich rodičov. Súd už len dodáva, že hoci takto určené výživné nedosahuje 20 % z príjmu otca (otec
má celkovo dve vyživovacie povinnosti), súd má za to, že je primerané schopnostiam a možnostiam
oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Takisto je potrebné zobrať do úvahy nízky vek
maloletej, nakoľko je predpoklad, že výdavky súvisiace s jej starostlivosťou sa budú zvyšovať.

24. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd vychádzal z vyjadrenia matky, ktorá otcovi
nebráni v styku a vie sa na jeho úprave s ním dohodnúť.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné

účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a
kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie
po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).