Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117230176.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna
48, P. O. BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. XXX/XX,
XXX XX N., o zaplatenie sumy 2.074,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/312/2017-128 zo dňa 07.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 9Csp/312/2017-128 zo
dňa 07.11.2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.671,38 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.671,38 eura od 26.01.2015 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, § 488, § 489, § 517 ds. 2, § 657, 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods.
1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), §

3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca
žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 2.074,15
eura s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke (ozn. Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, ďalej len
„zmluva“ alebo „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000
eur, ktorú žalovaná riadne nesplácala. Z uvedeného dôvodu preto bola vyzvaná k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo právny vzťah, a to na základe zmluvy zo dňa
14.01.2014, keď právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur. Po podrobení
spotrebiteľskej zmluvy prieskumu súd dospel k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje
všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne údaj o konečnej

splatnosti úveru a tiež údaj o dobe jej trvania a termínoch splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm.
f) tohto zákona). Termín konečnej splatnosti je uvedený v zmluve „1/2019 “, čo však nespĺňa požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti. Zo zmluvy nie je jednoznačne možné určiť, kedy dôjde k splateniu úveru,
dokonca ani v ktorý deň je splatná jednotlivá splátka úveru. Termín splatnosti úveru je možné zistiť
len z podmienok, ktoré sú písané hustými malými písmenami a pre spotrebiteľa je tak obtiažne zistiť
termín konečnej splatnosti úveru. Preto súd považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalovanej bolaposkytnutá suma 2.000 eur a žalovaná uhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, sumu
328,62 eura. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené právo na zaplatenie sumy 1.671,38 eura, ktorú
súd žalobcovi priznal spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania odo dňa 26.01.2015 (deň nasledujúci po

vyhlásení splatnosti úveru).

3. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd mal za to, že žalobca
relevantným oznámením o postúpení pohľadávky riadne preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
Súd mal preukázané, že k odoslaniu písomností došlo podľa podmienok, dohodnutých v samotnej

zmluve a žalobca, resp. jeho právny predchodca postupoval v zmysle platnej zmluvy. K vznesenej
námietke premlčania súd uviedol, že na ňu neprihliadol, pretože žaloba bola podaná v rámci plynutia
trojročnej premlčacej doby. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa 19.01.2015, z čoho vyplýva,
že premlčacia doba na podanie žaloby začala plynúť dňa 26.01.2015. Žaloba bola doručená súdu dňa
13.11.2017, to znamená, že v rámci plynutia premlčacej doby.

4. Pretože súd žalobe nevyhovel v celom rozsahu, žalobu v časti istiny nad sumu 1.671,38 eura zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 61,16 %. Žalobcovi bola zo sumy 2.074,15 eura priznaná suma 1.671,38 eura s príslušenstvom,

tzn. úspech žalobcu bol 80,58 % a úspech žalovanej 19,42 % (v sume 402,77 eura). Miera úspechu
žalobcu tak predstavuje 61,16 % (80,58 - 19,42).

6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podala
žalovaná v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť

a žalobu v celom rozsahu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
nezákonný, neodôvodnený, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci,
je teda nepreskúmateľný. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na falšovanie podpisu na dokladoch, ktoré predložil

žalobca. Na doručenke je falošný podpis a chýba pečiatka pošty. Oznámenie o vyhlásení okramžitej
splatnosti jej nebolo nikdy doručené. Nebola jej doručená ani predžalobná upomienka. Námietku
premlčania považovala za dôvodnú. Žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou 20.09.2014 a
žaloba bola súdu doručená dňa 13.11.2017. Poukázala na rozhodnutie Národnej banky SR č. N.-XXX-
XXX-XXX zo dňa 27.11.2018, v ktorom udelila pokutu žalobcovi za doručovanie zásielok ako má

spoločnosť v zmluve, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11.Podľaobsahuspisusažalobcažaloboupodanounasúddomáhalzaplateniasumyvovýške2.074,15
eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že právny predchodca
žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke, nazáklade ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur, ktorú žalovaná riadne nesplácala.
Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu dlh žalovanej zosplatnil a žalovaná bola vyzvaná k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením

č. k. 9Csp/312/2017-39 zo dňa 20.03.2018 rozhodol o pokračovaní v spore s právnym nástupcom
pôvodného žalobcu, so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, a to z dôvodu, že súd lustráciou Obchodného registra zistil, že ku dňu
XX.XX.XXXX došlo k zániku žalobcu jeho zlúčením s nástupníckou obchodnou spoločnosťou, ktorá sa
stala jeho univerzálnym právnym nástupcom. Uznesením č. k. 9Csp/312/2017-53 zo dňa 04.06.2018

súd pripustil, aby na miesto žalobcu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s., vstúpil do konania
ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. Dôvodom tejto zmeny bola skutočnosť, že na základe
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom k 21.02.2018
voči žalovanej na postupníka, aktuálneho žalobcu. Po vykonanom dokazovaní vo veci samej súd
rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 9Csp/312/2017-128 zo dňa 07.11.2019, ktorým uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.671,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 1.671,38 eura od 26.01.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 61,16 %.
Proti vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie, preto
je posúdenie správnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozhodnutia predmetom odvolacieho
konania. Zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol

právoplatnosť.

12.Vpredmetnomsporesiprávnypredchodcažalobcuuplatnilnárokyzozmluvy,uzatvorenejmedziním
ako veriteľom (dodávateľom) a žalovanou ako dlžníkom (spotrebiteľom). Súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že na daný vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o

ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú
na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov
z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej
subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor

pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. V súvislosti s preskúmavaním predmetnej veci ako jednou z prvých otázok sa odvolací súd zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobca riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore relevantným oznámením o postúpení
pohľadávky. Viac sa súd prvej inštancie legitimáciou žalobcu nezaoberal, hoci ak bola zmluvným

veriteľom banka, tak bolo potrebné skúmať dodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ako aj
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok)
alebo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne
k vecnej legitimácii nevysloví, nemusí znamenať, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že v tejto
veci súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu, ktorému čiastočne priznal uplatnené právo zo

zmluvy o pôžičke, rozhodol vychádzajúc zo záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby voči žalovanej, u ktorej naopak dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaná.

14.Žalobcasvojuaktívnulegitimáciuopieraloprávnyúkonpostúpeniapohľadávkypôvodnýmveriteľom,
ktorým bola banka, pričom v konaní nikto, ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku

samostatne nekonštatoval, či táto aktívna legitimácia postupníka sa opiera o zákonné ustanovenia, t. j.
za podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách a v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.15. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.“

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej s ohľadom na obsah spisu konštatoval, že v

prvoinštančnom konaní nedošlo ku skutočnému skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorým je
postupník Intrum Slovakia, s.r.o., t. j. nebanková spoločnosť, a teda nedošlo k správnemu posúdeniu a aj
odôvodneniu záveru, že žalobca je nositeľom uplatneného práva voči žalovanej, ktorá má byť nositeľom
zmluvnej povinnosti. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd

ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220
CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá

môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a
nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivýproces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy
rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho
správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať

protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

23. V tomto prípade bolo nutné, aby sa súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu a

následného právneho posúdenia zaoberal v základe tým, či v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách došlo k platnému právnemu úkonu postúpenia
pohľadávky z banky na žalobcu a či právny úkon postúpenia pohľadávky nie je pre rozpor so zákonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. K procesu postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi na iný subjekt mohlo dôjsť za situácie, že nastala splatnosť splátky a odo dňa splatnosti

splátky prešla doba 3 mesiacov omeškania. S ohľadom na ustanovenie § 17 zákona o spotrebiteľských
úveroch môže banka postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak
sapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiapostupujesapohľadávkapokonečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda

nemôže postúpiť pri spotrebiteľskom úvere len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku),
ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo sama vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Banka teda musí
vždy - pred samotným postúpením pohľadávky - zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a predtým
dodržať aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch

si uplatní právo na „zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s
dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Až potom môže celú zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu (aj tzv. nebankovke; pri postúpení
pohľadávky banke platí iné pravidlo upravené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

24. V tomto prípade absencia právneho posúdenia nadobudnutia práva žalobcu spôsobila, že odvolací
súd vzhľadom na okolnosti tohto spotrebiteľského sporu posúdil odvolanie žalovanej ako opodstatnené.
Preto odvolací súd nemohol inak, než konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Uvedené porušenie spočívalo v nedostatočnom preskúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
ako postupníka v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stanezročnýmcelýdlh(§565Občianskehozákonníka),premlčaciadobazačneplynúťododňazročnosti
nesplnenej splátky.

26. Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá

umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje,
kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to
tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť
odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ výslovne odkazuje na ustanovenie § 565OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po
vykonanej poslednej úhrade), ale veriteľ pri splnení zákonom stanovených predpokladov môže žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie
ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej
pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto
právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky.

27. Pri posudzovaní nároku žalobcu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či boli
splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh žalovanej podľa
§ 53 ods. 9 OZ (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa §
565 OZ) a ďalej či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia úveru (§ 565 OZ). Uvedené zistenia
majúpodstatnývýznamzhľadiskaposúdenianámietkypremlčanianárokužalobcuvznesenejžalovanou

už v konaní pred súdom prvej inštancie. V predmetnom spore v zmluve bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, čo znamená, že dlh mal zanikať postupne. Preto ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ
môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok),
je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo. Rovnaký
právny názor zastal vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 6Co/451/2016, Krajský súd

v Trnave, sp. zn. 23Co/96/2017, a súčasne aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 75/2007, v
ktorom uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 565 OZ, ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie
jednej (alebo viacerých) splátky v čase jej splatnosti nespôsobuje bez všetkého splatnosť celého dlhu.
Splatnosť celého dlhu (zvyšku pohľadávky) z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky včas môže založiť
jedine dohoda účastníkov záväzkového vzťahu alebo rozhodnutie súdu. Súčasťou podmienok splatnosti

jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený
požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva
priamozozákona,alezáležíodveriteľa,čitotoprávouplatníavyzvedlžníkanazaplatenieceléhozvyšku
pohľadávky. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky je časovo obmedzené tak, že veriteľ
homôžepoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky.Existenciatakejtodohodyostrate

výhody splátok je teda zákonom ustanovenou podmienkou pre vznik oprávnenia veriteľa požadovať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie jednotlivej splátky.

28. Súd prvej inštancie v predmetnom spore neposudzoval premlčanie nároku podľa uvedeného, teda
skúmaním či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou existovala dohoda o strate výhody

splátok a ďalej v prípade kladného zistenia, či pri uplatnení práva veriteľa zosplatniť dlh podľa § 565 OZ
bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 OZ. Súd prvej inštancie neskúmal splnenie zákonných podmienok
pre platnosť zosplatnenia dlhu a v bode 31. napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že k
predčasnejsplatnostiúverudošlodňa19.01.2015zčohovyplýva,žepremlčaciadobanapodaniežaloby
začala plynúť dňa 26.01.2015 (nie je zrejmé ako dospel k tomuto záveru, keď spájal začiatok plynutia

premlčacejdobysdňomnasledujúcimpovyhotoveníoznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnostiúveru).
Nárok žalobcu tak súd nepovažoval za premlčaný. Takýto právny záver však odvolací súd považuje za
predčasný a nesprávny, pretože ako už bolo uvedené, súd v súvislosti s posúdením inštitútu premlčania
neposudzoval platnosť zosplatnenia dlhu, ktorým je posúdenie premlčania nároku žalobcu priamo
ovplyvnené. Pokiaľ by dlh nebol zosplatnený v súlade so zákonnými podmienkami, je potrebné skúmať

premlčanie každej jednotlivej splátky samostatne. Navyše v bode 29. rozsudku súd za deň vyhlásenia
splatnosti úveru považoval deň 25.01.2015, čo je v zrejmom rozpore s jeho následným uvedením v bode
31. rozsudku, že k predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 19.01.2015.

29. Uvedené závery súdu o premlčaní sú zjavne neodôvodnené a odvolaciemu súdu nie je zrejmé

ako k nim dospel. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neskúmal zákonom stanovené podmienky
ustanovené v § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový
stav. Pokiaľ v ďalšom konaní súd prvej inštancie ustáli, že medzi žalovanou a právnym predchodcom
žalobcu existovala dohoda o strate výhody splátok a pri zosplatnení úveru podľa § 565 OZ bol dodržaný
postup podľa § 53 ods. 9 OZ, v takomto prípade bude potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej

doby pri jednotlivých splátkach do zosplatnenia, a premlčanie zvyšného dlhu od splatnosti splátky, v
dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 OZ. V prípade ak súd nebude mať za preukázané
uzatvorenie dohody o strate výhody splátok, resp. vzhliadne, že postup právneho predchodcu žalobcu
nebol v súlade s § 53 ods. 9 OZ, bude potrebné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke.30. V tejto súvislosti teda odvolací súd poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu
týkajúce sa posudzovania námietky premlčania, pričom z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranyprotitakémutouplatneniu.Požiadavkynaprávnuargumentáciuvyplývajúajzustálenejjudikatúry

ÚstavnéhosúduSRasmerujúktomu,abyvýsledokrozhodovacejčinnostisúdovboljasný,zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený a aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov (obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS
117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej

veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia bráni jeho vecnému preskúmaniu v odvolacom
konaní; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššej inštancie vo väčšine prípadov neprichádza do
úvahy najmä z hľadiska zachovania princípu dvojinštančnosti konania. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (konkrétne právo
účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom.Nepreskúmateľnosťrozhodnutia
môže byť tiež dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

31. V súvislosti s doručovaním predžalobnej upomienky zo dňa 27.11.2014, oznámenia o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2015 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.02.2018
odvolací súd uvádza, že žalovaná spochybnila doručenie všetkých uvedených listín. Pri predžalobnej
upomienke tvrdila, že jej podpis na doručenke je sfalšovaný, pri oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru a oznámeni o postúpení pohľadávky tvrdila, že takéto listiny jej nikdy neboli doručené.

Odvolacísúdsanestotožnilsvyhodnotenímsúduprvejinštancie,ževšetkyuvedenélistinyboližalovanej
doručené, ani s názorom, že žalovaná spochybnila len doručenie predžalobnej upomienky. Z podania
č. l. 58 jednoznačne vyplýva spochybnenie doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru i sfalšovanie podpisu na doručenke predžalobnej upomienky. Doručenie oznámenia o postúpení
pohľadávky žalovaná poprela na pojednávaní dňa 07.11.2019. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že

súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovanej o sfalšovaní podpisu
na doručenke predžalobnej upomienky.

32. V danej veci je opodstatnené, aby sa súd prvej inštancie opätovne vysporiadal s doručením
uvedených listín žalovanej, pričom je potrebné klásť dôraz na to, ako a či žalobca preukázal doručenie

týchto listín. Pri predžalobnej upomienke predložil doručenku s podpisom žalovanej, no pri oznámení
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepredložil žiadny doklad o odoslaní, či doručení. Pri doručení
oznámenia o postúpení pohľadávky žalobca predložil len kópiu poštového podacieho hárku, ktorý
žiadnym spôsobom nepreukazuje doručenie tejto listiny žalovanej. K námietke žalovanej o falšovaní
podpisu na doručenke odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010, v ktorom dovolací súd zastal názor, že doručenka, ktorá má
povahu verejnej listiny v zmysle § 205 CSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú
postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé.
Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak
strana sporu spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinná o tom súdu predložiť

dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Odvolací súd tiež zdôrazňuje obsah zmluvných
podmienoktýkajúcichsadoručovaniapísomnostítvoriacichsúčasťuzatvorenejzmluvy.Čl.15.2.uvádza:
„Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo
na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnostina poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zaslané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za
doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné
oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu

adresu Klienta vráti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia
nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, keby Klient príslušnú
zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov Spoločnosti daná na poštovú
prepravu.“ Z uvedeného znenia je zrejmé, že pri doručovaní zásielok poštou je potrebné rozlišovať
doručovanie oznámení a doručovanie ostatných písomných zásielok. Doručenie oznámenia o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru a oznámenia o postúpení pohľadávky sa teda budú spravovať iným režimom
doručovania ako doručenie predžalobnej upomienky, ktorá sa na základe znenia zmluvných podmienok
nepovažuje za oznámenie, ale za ostatnú písomnú zásielku (považuje sa za doručenú okamihom,
keby žalovaná príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov daná
na poštovú prepravu). V súvislosti s doručovaním oznámení odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Národnej banky SR č. NBS-000-024-396 zo dňa 27.11.2018, v ktorom Národná banka SR vyslovila časť

zmluvnej podmienky v znení: „Oznámenia zaslané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené
okamihom, kedy ... sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta
vráti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel“ za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

33. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom
konaní danú vec od základu nanovo prejedná v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku rešpektujúc
najmä vyššie citované zákonné ustanovenia a o žalobe znovu rozhodne. V ďalšom konaní sa teda

súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne bude
zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku žalobcu na podklade tých listinných dôkazov, ktoré boli
v priebehu konania predložené. Ak súd dospeje k záveru, že aktívna vecná legitimácia u žalobcu nie je
daná, žalobu bude musieť zamietnuť. Ak dospeje k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nanovo posúdi námietku premlčania žalovanej. S posúdením premlčania je prepojené posúdenie

platnosti zosplatnenia dlhu. Ako už odvolací súd uviedol, podľa toho, či došlo k zosplatneniu dlhu
platne, sa odvíja počítanie premlčacej doby. V prípade ak bude mať súd za to, že nárok žalobcu, resp.
jeho časť, je premlčaná, žalobu v tejto časti zamietne. Pokiaľ časť nároku žalobcu premlčaná nie je,
súd v ďalšom konaní opätovne preskúma samotnú zmluvu o pôžičke - všetky náležitosti tejto zmluvy.
Odvolací súd zdôrazňuje, aby pri preskúmavaní súd tiež právne posúdil, či výška odplaty, ktorá bola

dojednaná v zmluve neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, tak ako to ustanovil § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ktorý bol
účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
dohoda o odplate musí byť v súlade s dobrými mravmi, t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú
všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.11.2005 sp.
zn. 32 Odo 1022/2004 a vo veci sp. zn. 21 Cdo 1484/2004). Preskúmanie zmluvy o pôžičke a
preskúmanie jej náležitostí následne privedie súd prvej inštancie k záveru, či je uplatňovaný nárok
žalobcu opodstatneným. Svoje nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V
novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle

§ 396 ods. 3 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).