Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209473
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117209473.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: S. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v
Sabinove, Ružová 10, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 13 444,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 Eur, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 92 %, ktorý je žalobca
povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude presne vyčíslená výška náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.04.2017 žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 000 Eur z titulu, že výkonom väzby došlo k
neprimeraného zásahu do jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti, v značnom rozsahu bola znížená jeho
česť, povesť, dobré meno a postavenie a taktiež mu bola spôsobená nenapraviteľná ujma v osobnej
sfére,rodinnomapracovnomprostredí.Zároveňžiadalsumu2700Eurakostratunazárobkuzaobdobie

trvania väzby, pričom vychádzal z počtu pracovných dní strávených vo väzbe (274), ktoré vynásobil
minimálnou hodinovou mzdou zamestnanca za príslušné obdobie. Taktiež žiadal sumu 1 744,86 Eur z
titulu finančného plnenia, ktoré zaplatil za právne zastúpenie v trestnom konaní. Náhradu nemajetkovej
ujmy si uplatňoval podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Svoj nárok odôvodňoval tým, že bol
trestne stíhaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/13/2010. Uznesením sudcu tunajšieho
súdu pre prípravné konanie 0Tp/72/2010 zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť XX.XX.XXXX a trvala do

XX.XX.XXXX, kedy bol na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove 1Tos/16/2011-341 zo dňa
XX.XX.XXXX z väzby prepustený. Okresný súd v Prešove rozsudkom 6T/13/2010 zo dňa 23.01.2013
žalobcu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To/17/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietol
odvolanie okresného prokurátora a potvrdil rozsudok Okresného súdu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.10.2013.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: Faktúru číslo K. XXXXXXX, ktorou mu bola JUDr.

Jozefom Karabašom - advokátom fakturovaná suma 1 744,86 Eur ako trovy obhajoby. K tejto faktúre
bolo pripojené vyčíslenie náhrady trov konania, pričom je zrejmé, že ide o vyčíslenie trov obhajoby za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca ďalej na pojednávaní predložil kópiu výpisu z účtu
JUDr. Jozefa Karabaša zo dňa XX.XX.XXXX, pričom v tento deň mu z titulu vyššie uvedenej faktúrybola na tento účet poukázaná suma 500 Eur. Mimo tejto sumy 500 Eur už ďalšia úhrada uskutočnená
nebola, ale už samotným vystavením faktúry má žalobca za to, že bolo zasiahnuté do jeho majetkovej
sféry. Žalobca súdu predložil rozhodnutia v trestnej veci 6T/13/2010.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že štát zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú existencia zákonného titulu, existencia
škody a príčinná súvislosť medzi škodou a zákonným titulom. Tieto podmienky musia byť bezpečne
preukázané. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu

škody. Žalobca svoj nárok odvíja od rozhodnutia o väzbe 0Tp/72/2010 zo dňa XX.XX.XXXX, pričom z
dôvodu, že neskôr bol oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a nezákonnú. Žalovaný
považoval rozhodnutie o vzatí do väzby za zákonné, pričom poukázal na skutkové okolnosti vzatia do
väzby a skutočnosť, že v čase brania do väzby aj podľa súdu existovali zákonné dôvody na väzbu.
Poukázal na to, že žalobca bol podozrivý zo zločinu sexuálneho zneužívania a sexuálneho
násilia voči svojej dcére, a teda jeho vyňatie z jej blízkosti bolo vzhľadom na v danom čase

vykonané dokazovanie dôvodné. Žalovaný poukázal tak na nemennú výpoveď poškodenej, výpoveď
učiteľky, ako aj vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria.

4. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k vzniku samotnej škody a rozsahu náhrady. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,

jej priznanie predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Nemajetkovú ujmu
súd určuje vlastnou úvahou, ale tento postup podlieha hodnoteniu. Základom pre posúdenie výšky
nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom
kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Tu je tiež potrebné dôsledne
vziať v úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej

veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnosti sféry žalobcu. Priznanie peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy potom prichádza do úvahy až v momente nedostatočnosti iných foriem možného
zadosťučinenia a nápravy spôsobenej ujmy. Podľa žalovaného žalobca nijako nepreukázal zdravotné
problémy spojené s pobytom vo väzbe. Poukázal tiež na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa
ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, pričom týmto predpisom je zákon
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších
predpisov. Podľa § 6 tohto zákona, celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy. Pokiaľ v roku 2010 bola minimálna mzda vo výške 307,70 Eur a v roku 2011 vo výške
317 Eur, 50-násobok minimálnej mzdy by bol v roku 2010 vo výške 15 385 Eur a v roku 2011 vo výške

15 850 Eur. Pokiaľ by teda pri maximálnom trvaní väzby 48 mesiacov mohla byť maximálna náhrada za
túto väzbu poskytnutá v roku 2011 vo výške 15 850 Eur, potom by za 9 mesiacov, ktoré žalobca strávil vo
väzbe,moholdostaťmaximálne3000Eur.ŽalovanýtaktiežpoukázalnajudikatúruEurópskehosúdupre
ľudské práva, podľa ktorej sa výška požadovanej sumy taktiež javiť ako neprimeraná. Európsky súd pre
ľudské práva priznáva pri neporovnateľne závažnejších prípadoch nižšie sumy, než aké žiada žalobca.

5. Čo sa tejto majetkovej škody, žalovaný poukázal na to, že škoda musí byť preukázaná, pričom pod
škodou sa rozumie aj ušlý zisk, ktorý požaduje žalobca. Nepostačuje len pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, ale musí byť isté, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti. Žalovaný poukázal na

to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vzatia do väzby bol v pracovnom alebo v
obdobnom pomere, za ktorý by mu náležala mzda, ktorú v dôsledku výkonu väzby nemohol poberať. Z
uznesenia Okresného súdu o väzbe je zrejmé, že žalobca bol v čase vzatia do väzby nezamestnaný. Len
možnosť, že ak by žalobca nebol vo väzbe, mohol v tom čase pracovať a poberať mzdu, nezodpovedá
pojmovému obsahu škody vo forme ušlého zisku.

6. Čo sa týka trov právneho zastúpenia, ktoré požadoval žalobca, žalovaný poukázal na to, že žalobca
nepreukázal úhradu týchto trov. Na pojednávaní dňa 5.2.2018 bolo preukázané, že prebehla čiastočná
úhrada vo výške 500 Eur. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca za zákonný titul podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. označil rozhodnutie o väzbe a nie rozhodnutie o vznesení obvinenia. Z vyčíslenej

náhrady trov konania jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje za úkony,
ktoré advokát realizoval až po prepustení žalobcu z väzby. Prvý úkon je datovaný na deň XX.XX.XXXX.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vyčíslenie trov konania nie je v príčinnej súvislosti sozákonným titulom, ktorým je rozhodnutie o väzbe. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
5MCdo/1/2011.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka - syna žalobcu, oboznámením s
písomnými vyjadreniami žalobcu, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 07.03.2017, predloženými listinami žalobcu, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho
súdu č. k. 6T/13/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 5.2.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým
žalobu zamietol.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

9. Krajský súd v Prešove svojím uznesením č. k. 8Co/86/2018 - 85 zo dňa 3.5.2019 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V odôvodnení krajský súd mimo iného uvádza, že v tomto konaní sa žalobca domáha náhrady škody

z titulu nezákonnej väzby, ktorá trvala od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Svoj nárok na náhradu škody v
žalobe odôvodnil tým, že právo na náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten,
na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo bol spod obžaloby
oslobodený.
Krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov pre

prípravné konanie č. k. 0Tp/72/2010 zo dňa XX.X.XXXX bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť dňa XX.X.XXXX.
Po ukončení vyšetrovania bola za spomenuté trestné činy dňa 2.11.2010 okresnou prokuratúrou
podaná obžaloba na Okresný súd Prešov. Väzba trvala do XX.X.XXXX, kedy bol žalobca na základe
uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 1Tos/16/2011-341 zo dňa XX.X.XXXX z väzby prepustený.

Po vykonaní dokazovania Okresný súd Prešov rozsudkom 6T/13/2010 zo dňa 23.1.2013 žalobcu
spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To/17/2013 zo dňa 3.10.2013 zamietol odvolanie
okresného prokurátora a rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
3.10.2013.
Za tohto stavu, pri absencii podmienok uvedených v ust. § 8 ods. 6 citovaného zákona by bol naplnený

základný predpoklad zodpovednosti a nároku. V ďalšom konaní je potrebné na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania zo strany súdu prvej inštancie prijať jednoznačný záver, či v tejto veci bola
splnená základná podmienka zodpovednosti a nároku na náhradu škody, teda, či bol naplnený § 8 ods.
5 písm. b/, v spojení s ust. § 8 ods. 6 citovaného zákona a svoj záver náležitým spôsobom odôvodniť
postupom vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy. Súd vec opätovne
prejednal a zistil tento stav:

12. Žalobca bol uznesením vyšetrovateľa OÚJP PZ Prešov č. X.-XXX/X-X.-S.-XXXX zo dňa 24.06.2010
stíhaný pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že
- v presne nezistený deň roku XXXX v rodinnom dome v Ž. č. XXX, okres S., svoju mal. dcéru S. E.,
nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou, že dostal anonymný list o jej vzťahoch s chlapcami, ktorý jej ukázal,
sám napriek tomu, že povedala, že radšej pôjde na lekárske vyšetrenie, skontroloval, či je panna tak,
že jej prikázal, aby si sadla na posteľ a roztiahla nohy, pričom prst svojej ruky vložil do jej pošvy, čo

trvalo asi 5 minút,
- od presne nezisteného dňa v lete XXXX do XX.XX.XXXX v kuchyni a spálni rodinného domu č. XXX
v Ž., okres S., hrozbou násilia nútil svoju maloletú dcéru S. E., nar. XX.XX.XXXX pravidelne, niekedy
aj trikrát denne s ním vykonávať orálny styk tak, že u neho došlo k výronu ejakulátu, ktorý nútil dcéru
prehltnúť, pričom najmenej dvakrát jej za to dal peniaze, nútil ju, aby ho každé tri dni sexuálne uspokojila

tak, že položil svoj pohlavný úd medzi jej obnažené prsia, pričom jej opakoval, že z nej bude dobrá
„kurvička“, že mamu nemá, že je hlúpe neskúsené decko,
- dňa XX.X.XXXX v ranných hodinách v rodinnom dome č. XXX v Ž., okres S., svojej mal. dcére S. E.,
nar. XX.XX.XXXX v ranných hodinách predtým ako mala ísť do školy dôrazne povedal, že keď príde
domov z práce, tak ho má čakať na posteli okúpaná a či sa jej to páči, alebo nie, že si „to“ sám vezme, že

ju bude nakrúcať, ako masturbuje, že z nej bude raz dobrá „kurvička“, že ju na mieste „pojebe“, pričom
zo strachu pred týmto sa zdôverila v škole svojej učiteľke a uviedla, že radšej chce zomrieť, ako by sa
vrátila domov.13. Uznesením sudcu tunajšieho súdu pre prípravné konanie č. k. 0Tp/72/2010 zo dňa XX.XX.XXXX
bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom
väzba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX. Po ukončení vyšetrovania bola za spomenuté trestné činy dňa

02.11.2010 Okresnou prokuratúrou podaná obžaloba na tunajší súd.

14. Väzba trvala do XX.XX.XXXX, kedy bol žalobca na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove č.
k. 1Tos/16/2011-341 zo dňa XX.XX.XXXX z väzby prepustený.

15.PovykonanídokazovaniaOkresnýsúdvPrešoverozsudkom6T/13/2010zodňa23.01.2013žalobcu
spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To/17/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietol odvolanie
okresného prokurátora a rozsudok Okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.10.2013.

16. Dňa 09.09.2016 podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V tejto žiadosti si uplatnil
náhradu v celkovej výške 13 444,86 Eur, tak ako v tomto konaní.

17. Ministerstvo spravodlivosti v svojej odpovedi zo dňa 07.03.2017 konštatuje, že žiadosť žalobcu bola
predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené, pretože podľa názoru žalovaného je potrebné

naplnenieviacerýchpredpokladovzákona,pričomvprípadežalobcutomutaknebolo.Podľažalovaného
žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a tvrdenou škodou.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že „v dedine o ňom idú reči, pomaly ako o vrahovi. Nevie, či
sa o ňom vedú reči vo vzťahu k oslobodzujúcemu rozsudku, alebo vo vzťahu k tomu, že dcéra klamala.

Pokiaľ sa pýta tety, táto mu uvádza, že sa o ňom hovorí, že niečo urobil dcére a ľudia zazerajú. Čo sa
týka kontaktov s ľuďmi v dedine, rozpráva sa so susedom. Má pocit, že ľudia stále zazerajú. Nechce
chodiť ani do obchodu, aby si ľudia o ňom poza chrbát niečo nehovorili. V dedine je odpísaný. Ľudia si
o ňom stále šuškajú, že bol v base a že to urobil, aj keď to neurobil. Preukázať to nevie,
má taký dojem“.

19. Žalobca tvrdil, že pred väzbou sa staral o brata a sestru, pričom sestra z dôvodu jeho neprítomnosti
musela isť do domova sociálnych služieb a brat mu narobil dlhy. Žiadne z týchto tvrdení žalobca
nijako nepreukázal.

20. Vo veci bol vypočutý aj svedok E. - syn žalobcu, ktorý uviedol, že „čo sa týka otca, po návrate z
väzby videl, že sa trápi, ale nepovedal to, keďže z jeho pohľadu by už neplnil tú úlohu ako rodič. Keď
prišiel z väzby, ako keby to už nebol on. Čo sa týka ľudí, nebol svedkom žiadneho incidentu, avšak ľudia
nikdy nepovedia pravdu do očí. Šepkali si. Vie to od najbližších kamarátov, ktorí mu to povedali. Otec
teraz chodí domov asi raz za mesiac. Aj kvôli tomu, že nechce chodiť v dedine von, si našiel prácu v Č..

Keď príde domov, volá ho, aby si išiel trošku sadnúť do baru alebo do pizzerie, ale nemá záujem.“

21. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), zákon upravuje zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

22. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.

23. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.25. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

26. Podľa § 8 ods. 6 citovaného zákona, právo na náhradu škody nevznikne
a)ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,
b)pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením
individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky,5)

c)ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného
predpisu vyžaduje,6)
d)ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,
celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,

kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce,
e)ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,7)
f)ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,8)
g)ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje
trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,

že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo
i)ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na
územie Slovenskej republiky.

27. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak

28. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

29. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

30. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. Žalobca si svoj nárok uplatňoval z titulu rozhodnutia o väzbe v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.33. Po vrátení veci na súd prvej inštancie je súd viazaný právnym názorom súdu odvolacieho. Tento v
bode 39. svojho rozhodnutia uvádza, že po zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie, pri absencii

podmienok uvedených v ust. § 8 ods. 6 citovaného zákona by bol naplnený základný predpoklad
zodpovednosti a nároku. Súd teda vychádzal z toho, že všeobecný základ nároku žalobcu je daný,
bez ohľadu na to, že žalobca si uplatňoval nároky z titulu rozhodnutia o vzatí do väzby, nie z titulu
vznesenia obvinenia. Ostalo preukázať jednotlivé nároky, ich základ a výšku. Súd nezistil u žalobcu
žiadny z dôvodov uvedený v § 8 ods. 6 citovaného zákona.

34. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval náhradu škody za stratu na zárobku a
náhradu škody z titulu úhrady trov právneho zastúpenia a z titulu vzniku nemajetkovej ujmy. Vzhľadom
na charakter konania, teda sporové konanie, bolo na žalobcovi, aby tvrdil, aká škoda mu vznikla, v akej
výške a aby tieto svoje tvrdenia náležite preukázal.

35. Čo sa týka náhrady škody, škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej
sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo
poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý
majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlý zisk je ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva

v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo
možné v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodnene očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971).

36. Žalobca vypočítal ušlý zisk, ako sám povedal, ako príjem, ktorý by dosiahol, ak by pracoval. Zároveň

však potvrdil, že v čase, kedy bol vzatý do väzby, bol nezamestnaný a žiadny príjem, a to
ani na úrovni minimálnej mzdy nemal. Taktiež nepreukázal to, že by mal sľúbenú prácu, a teda že by
takýto príjem mohol mať. Vo vzťahu k náhrade škody - ušlého zisku teda žalobca nepreukázal základný
predpoklad, teda že mu táto škoda vznikla. Žalobca nijako nepreukázal, že v prípade, ak by nebol vzatý
do väzby, by takýto príjem mal. Súd teda žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 700 Eur zamietol. Ani po

vrátení veci vo vzťahu k tomuto nároku nič nové preukázané nebolo, súd teda opätovne nárok zamietol.

37. Žalobca si ďalej uplatňoval náhradu škody z titulu zaplatenia odmeny svojmu advokátovi za úkony
právnej pomoci. Ako bolo v konaní preukázané, právny zástupca žalobcu len vystavil faktúru, pričom
v čase podania žaloby suma zo strany žalobcu uhradená nebola. Až v deň posledného pojednávania

bola právnemu zástupcovi uhradená suma 500 Eur. Bol tu teda dôvod uhradiť škodu žalobcovi vo výške
500 Eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, pretože len vystavením faktúry žiadna škoda v majetkovej
sfére žalobcu nevznikla.

38. Najväčšia položku, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňoval, bola suma 9 000 Eur za nemajetkovú
ujmu, ktorá mu v tomto konaní vznikla. Ani pri tomto nároku nedošlo k žiadnym zmenám zo strany
žalobcu, teda k preukázaniu tohto nároku. Súd konštatuje, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné
bremeno a náležite nepreukázal, aká ujma mu vznikla, avšak neuniesol ani bremeno tvrdenia, keďže
žalobca v konaní ani riadne netvrdil, v čom mala spočívať ujma, ktorej náhrady vo forme peňazí sa

domáhal. Jeho tvrdenia a tvrdenia svedka - syna žalobcu, že po prepustení žalobcu z väzby sa život v
obci, kde doteraz žalobca žil, stal neznesiteľným a z tohto dôvodu odišiel pracovať do Č. Q., že ich ľudia
v obci ohovárali, zazerali na nich, ostali len v rovine tvrdení, keďže tak žalobca, ako aj svedok uviedli, že
nikdy nijaké slovné útoky, vyhrážky, alebo incidenty zo strany spoluobčanov nezažili. Boli to len pocity
žalobcu a jeho syna, ktoré však nijako nepreukázali.

39. Paragraf 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. jasne uvádza, ako sa určuje výška nemajetkovej
ujmy, ak by tu predpoklady pre jej priznanie podľa odseku 2 tohto paragrafu existovali. Tak ako je
konštatované vyššie, žalobca ani riadne netvrdil, aké následky mu vznikli. Ak niečo tvrdil, žiadnym
spôsobom to nepreukázal. Tvrdenia žalobcu, že z dôvodu vzatia do väzby sa nemohol starať o svoju

sestru, ktorá bola umiestnená do domova sociálnych služieb, alebo že jeho brat, ktorý nadmerne požíva
alkohol, neplatil elektrinu v dome, kde býval žalobca, čím mu vznikol dlh, preukázané neboli.
Len skutočnosť, že žalobca bol vo väzbe, neznamená, že by mu mal súd priznať určitú sumu beztoho, aby žalobca niečo preukázal. Súd uvádza, že už samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby je
dostatočným zadosťučinením, a to vzhľadom na ujmu, akú mal súd preukázanú.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

41. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 4 %, súd priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 92 %, čo zodpovedá pomeru jeho úspechu. O výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.