Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202704
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618202704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu B.. M.. O. M., O.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.novembra 2018 č.k. 16Csp/68/2018-110
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo
dňa 12.novembra 2018 č.k. 16Csp/68/2018-110 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.568,04 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.568,04 € počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku (výrok I.).
Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne Okresný súd Spišská Nová Ves samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 10.apríla 2018, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa
2.mája 2018 v znení doplnku zo dňa 7.júna 2018, ktorý bol doručený súdu dňa 18.júna 2018, ktorou
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.568,04 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne od „nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia“ do zaplatenia.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX, ako
veriteľ, uzavrel so žalobcom, ako dlžníkom, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX.

4. Na základe uvedenej zmluvy mal byť žalobcovi poskytnutý úver v sume 1.500,EUR so splatnosťou v
36mesačnýchsplátkachpo53,25EUR,stým,žepredpokladanámesačnáplatba(tedamesačnásplátka
spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) mala byť 89,65 EUR. Celková

čiastka, ktorú mal žalobca ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok
za čerpanie úveru) podľa uvedenej zmluvy predstavovala sumu 1.967,- EUR.Predpokladaná RPMN za
úver predstavovala hodnotu 20,91 %, následne schválená RPMN bola 20,91 %, ročná úroková sadzba
úverubolastanovenána18,03%, priemernáRPMNzaúvermalauvádzanúhodnotu44,06%apoplatokza poskytnutie úver v sume 50,- EUR. Priamo v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a ani
splatnosť jednotlivých splátok. Účel čerpania úveru bol uvedený - kúpa/oprava auta.

5. V oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi (žalobcovi) zo dňa XX.XX.XXXX boli
uvedené vyššie uvedené údaje o schválenej výške úveru, poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu,
RPMN úveru, priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy , výške mesačnej splátky úveru
vrátane jej rozčlenenia na istinu (suma 41,67 EUR) a na úrok (suma 11,58 EUR), informácia o splátke
podľa Dohody o poskytnutí služby a to suma 36,40 EUR mesačne, výške celkovej platby na úhradu

v sume 89,65 EUR, a tiež doplnené údaje o dátume splatnosti prvej splátky úveru (a to 1.10.2014),
dátume splatnosti poslednej splátky úveru (a to 1.9.2017), periodicite splácania úveru ( mesačne),
dátumu splátky v priebehu periódy splácania (1). Tiež sa v uvedenom oznámení uvádzali údaje vo
vzťahu k revolvingu.

6. Podľa žalobcom predloženého výpisu z jeho bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

tomuto na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy nebola vyplatená plná čiastka úveru v sume 1.500,-
EUR, ale suma 1.450,- EUR a to dňa 27.08.2014. Túto skutočnosť osvedčuje uvedený bankový výpis,
z ktorého je zrejmé že sa týka predmetného úveru vzhľadom na použitý VS, ktorý je totožný s číslom
uvedenej úverovej zmluvy. Žalovaný napriek výzve súdu nepredložil žiaden písomný dôkaz, akú čiastku
žalobcovi na uvedený úverový vzťah v skutočnosti poukázal.

7. V ten istý deň ako bola podpísaná vyššie uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX, teda dňa 26.08.2014 došlo medzi stranami sporu aj k podpísaniu Dohody o
poskytovaní služieb.

8. Podľa žalobcom predložených poštových poukazov, žalobca na uvedený úverový vzťah žalovanému
uhradil celkovú sumu 3.227,40 EUR. Úhradu celej dohodnutej sumy žalovanému zo strany žalobcu
potvrdzuje aj prípis žalovaného zo dňa 21.09.2017, ktorým potvrdil žalobcovi, že tento v súlade so
Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uhradil všetky svoje záväzky, a preto má považovať
tento zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený.

9. Podľa výstupných údajov z Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN vedenej na stránke
Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní parametrov Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500076669 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 26.08.2014 a síce „dátum pôžičky“: 26.08.2014, „výška pôžičky“: 1.500,- EUR, „Periodicitia

splátok“: mesačne, „Počet splátok“: 36, „Splatenie splátky“: na začiatku obdobia, „Výšky splátok“ 89,65
EUR (t.j. vrátane započítania poplatkov podľa žalobcom uvádzanej Dohody o poskytovaní služieb) a
„Dodatočnom náklade 1“ 50,- EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 90,68 % p.a., pričom v zmluve
je uvedený údaj 20,91 % p.a., ako predpokladaná RPMN za úver, resp. 20,91 %, ako RPMN úveru po
jeho schválení.

10. Žalovaný dňa 30.03.2015, ako veriteľ, uzavrel so žalobcom, ako dlžníkom, ďalšiu Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX.

11. Na základe uvedenej zmluvy mal byť žalobcovi poskytnutý úver v sume 1.500,- EUR so splatnosťou

v 36 mesačných splátkach po 53,08 EUR, s tým, že predpokladaná mesačná platba (teda mesačná
splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) mala byť 87,24 EUR.
Celková čiastka, ktorú mal žalobca ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatok za čerpanie úveru) podľa uvedenej zmluvy predstavovala sumu 2.060,88 EUR. Predpokladaná
RPMN za úver predstavovala hodnotu 27,03 %, následne schválená RPMN bola 26,84 %, ročná

úroková sadzba úveru bola stanovená na 17,77 %, priemerná RPMN za úver mala uvádzanú hodnotu
34,42 % a poplatok za poskytnutie úver v sume 150,--EUR. Priamo v zmluve nie je uvedená konečná
splatnosť úveru a ani splatnosť jednotlivých splátok. Účel čerpania úveru bol uvedený - dovolenka.

12. V oznámení veriteľa (žalovaného) o schválení úveru dlžníkovi (žalobcovi) zo dňa 30.03.2015 boli

uvedené vyššie uvedené údaje o schválenej výške úveru, splatnosti úveru, poplatku za poskytnutie
úveru/revolvingu, RPMN úveru, priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy, výške mesačnej
splátky úveru vrátane jej rozčlenenia na istinu (suma 41,67 EUR) a na úrok (suma 11,41 EUR),
informácia o splátke podľa Dohody o poskytnutí služby a to v sume 34,16 EUR mesačne, výške celkovejplatby na úhradu v sume 87,24 EUR, a tiež doplnené údaje o dátume splatnosti prvej splátky úveru (a
to 1.5.2015), a dátume splatnosti poslednej splátky úveru (a to 1.4.2018), periodicite splácania úveru
( mesačne), dátumu splátky v priebehu periódy splácania ( 1). Tiež sa v uvedenom oznámení uvádzali

údaje vo vzťahu k revolvingu.

13. Podľa žalobcom predloženého výpisu z jeho bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
tomuto na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy nebola vyplatená plná čiastka úveru v sume 1.500,-
EUR, ale suma 1.350,- EUR a to dňa 31.03.2015, čo osvedčuje uvedený bankový výpis. Z uvedeného

výpisu je zrejmé, že sa týka predmetného úveru, vzhľadom na použitý VS, ktorý je totožný s číslom
uvedenej úverovej zmluvy. Žalovaný napriek výzve súdu nepredložil žiaden písomný dôkaz, akú čiastku
žalobcovi na uvedený úverový vzťah skutočnosti poukázal.

14. V ten istý deň, ako bola podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, (teda) dňa 30.03.2015 došlo medzi stranami sporu aj k podpísaniu Dohody o

poskytovaní služieb, (č. 8500108541).

15. Podľa žalobcom predložených poštových poukazov a zároveň v nadväznosti na prípis žalovaného
zo dňa 23.03.2018, ktorým potvrdil žalobcovi, že tento v súlade so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
8500108541 uhradil všetky svoje záväzky a preto má považovať tento zmluvný vzťah so žalovaným za

ukončený, žalobca na uvedený úverový vzťah žalovanému uhradil celkovú sumu 3.140,64 EUR.

16. Podľa výstupných údajov z Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN vedenej na stránke
Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní parametrov Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

dňa 30.03.2015 a síce „dátum pôžičky“: 30.03.2015, „výška pôžičky“: 1.500,- EUR, „Periodicitia
splátok“: mesačne, „Počet splátok“: 36, „Splatenie splátky“: na začiatku obdobia, „Výšky splátok“ 87,24
EUR (t.j. vrátane započítania poplatkov podľa žalobcom uvádzanej Dohody o poskytovaní služieb) a
„Dodatočnom náklade 1“ 150,- EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 100,42 %

17. Žalovaný súdu predložil vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.10.2018 ďalší rozpis vzorca RPMN,
(č.l. 93 súdneho spisu). V tomto pri výpočte RPMN pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov sa žalobcovi
ako klientovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- EUR. Poplatok za poskytnutie úveru je
vo výške 150,- EUR a uhrádza sa pri poskytnutí úveru. Spotrebiteľský úver mal žalobca ako klient
splácať 36 mesiacov. Mesačná splátka bola vo výške 53,08 EUR a obsahuje splátku istiny a úrokov.

Celková čiastka, ktorú žalobca, ako spotrebiteľ, v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom zaplatí za
celú dobu poskytnutia úveru (t.j. 36 mesiacov), je vo výške 1.910,88 EUR. Táto čiastka pozostáva z
poskytnutej sumy úveru, sumy úrokov a poplatku za poskytnutie úveru. Vo výpočte RPMN sa v súlade
so zákonom č. 129/2010 Z.z. zohľadňujú náklady tvoriace súčasť celkových nákladov, teda úrok a
poplatok za poskytnutie úveru. Následne je v uvedenom rozpise rozpísaný vzorec výpočtu RPMN, s

konečným údajom výšky úveru 1.500,- EUR, hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov označenej
symbolom „X“, pričom X=2684, teda 26,84%. Teda tou istou hodnotou, aká vyšla pri výpočte, kde ako
parameter „výška úveru“ bola zadaná hodnota 1.350,- EUR vo vzorci predloženom súdu v podaní zo
dňa 05.10.2018 (č.l. 77 súdneho spisu).

18. Po citácii § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 53 ods. 1, 3, 5, 6 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 261
ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 499 Obchodného zákonníka,
§ 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 10 ods. 1, 2 nariadenia vlády 87/95 Z.z., § 1a ods. 1 nariadenia
vlády 87/1995 Z.z., § 1 ods. 1 nariadenia vlády 87/95 Z.z., § 1 ods. 2, ods. 3 písm. b/, ods. 4 nariadenia
vlády 87/1995 Z.z., § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmlúv o úvere (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 19 ods. 1,2,3,4,5 zákona č.
129/2010 Z.z., § 451 ods. 1,2 OZ a § 458 ods. 1 OZ súd konštatoval, že nebolo pochýb o tom, že vzťah
založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014 a
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015 uzavretými

medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym. Uvedené zmluvy spadajú pod režim
upravujúci spotrebiteľskoprávne vzťahy v zmysle právnej úpravy definovanej v Občianskom zákonníku,
ako aj v zákone č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008, od uvedenej novelyspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom,pričomvzmysleods.3citovanéhoparagrafudodávateľbola osoba,ktorápriuzatváranía
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

avzmysleods.4spotrebiteľombolaosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Z predložených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nie je zrejme, aby žalobca
pri uzatváraní uvedených zmlúv konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre

spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane
s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách, a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej
veci,pretožeuvedenézmluvybolivyplnenénavopredpripravenompredtlačenomtlačive,doktoréhoboli
len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, vzťahy založené touto zmluvou
je treba hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

20. Žiadna zo strán sporu túto skutočnosť nespochybnila, a preto súd túto skutočnosť bral ako nespornú.

21. Z bankových výpisov z účtu žalobcu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. predložených súdu
žalobcom vyplynulo, že žalobcovi, ako spotrebiteľovi, ani pri jednom z vyššie uvádzaných úverov nebola

vyplatená plná suma úveru. V prípade úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014 mu bola vyplatená namiesto sumy 1.500,-
EUR len suma 1.450,- EUR, a v prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015 namiesto sumy 1.500,- EUR len suma 1.350,- EUR, kedy suma 50,-
EUR, resp. 150,- EUR, ako rozdiel do plnej sumy poskytnutého úveru mu bola okamžite stiahnutá na

úhradu poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy. Pritom tento poplatok je zahrnutý do celkovej výšky
úveru (istiny úveru), ktorú mal žalovaný obdržať.

22. V tejto súvislosti súd poukázal na ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 21. apríla 2016
vo veci C - 377/14 - N. W. P., I. P. proti Finway a.s. (ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 377/14“), v

ktorom súdny dvor rozhodol v bode 3 o tom, že „Článok 3 písm. l) a Článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/
ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že „celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“

23. Vzhľadom na to, že žalovaný zúčtoval príslušný poplatok na ťarchu oboch úverov poskytnutých
žalobcovi, a to spôsobom, že mu každý z vyššie uvedených úverov vyplatil už krátený o uvedený
poplatok, pričom tento zahrnul do celkovej sumy každého z týchto poskytnutých úverov, tento spôsob
určenia celkovej výšky úveru a v nadväznosti na to následného určenia RPMN z takejto výšky úveru bol

realizovaný v rozpore s eurokomformným výkladom príslušných ustanovení smernice č. 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a tým v
nadväznosti na to aj s ust. zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým sa uvedená smernica v súlade s Prílohou
č. 1 uvedeného zákona preberá do právneho poriadku SR. Je evidentné, že takýto postup zúčtovania
poplatku vedie k skresľovaniu údaja o RPMN, kedy ho tak, ako to uvádza súdny dvor podhodnocuje, k

čomu evidentne došlo aj v tomto (sporovom) prípade.

24. Súd konštatoval, že predmetné zmluvy, teda Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, ako aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015, neobsahujú správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru

v zmysle § 9 ods. 2 písm. e/zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v
sebe zahŕňa aj sumu poplatku za administratívne úkony (Poplatku za uzavretie), čo je potrebné posúdiť
postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalobcu ako
spotrebiteľa priaznivejší, tak akoby tento údaj ani neuvádzali, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b./
uvedeného zákona platí, že predmetné spotrebiteľské úvery z oboch týchto zmlúv sú z uvedených

dôvodov bezúročné a bez poplatkov.

25. V konaní bolo preukázané nesprávne určenie RPMN u každého z týchto úverov. Podľa žalovaným
predloženého rozpisu vzorca RPMN k úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvererevolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, ktorý tvoril prílohu jeho písomného vyjadrenia
zo dňa 05.10.2018 (č.l. 76 súdneho spisu) hodnota RPMN predstavuje údaj 20,91%, pričom je v
uvedenom rozpise rozpísaný vzorec výpočtu RPMN, s konečným údajom výšky úveru 1.450,- EUR.

26. Navyše v prípade výpočtu tejto hodnoty RPMN už uvádza v oboch rozpisoch vzorcov ako údaj
o celkovej čiastke, ktorú mal žalobca zaplatiť na predmetnom úvere sumu 1.910,88 EUR, ktorá
nekorešponduje s hodnotou celkovej čiastky, ktorá je uvedená v predmetnej zmluve, a síce sumou
2.060,88 EUR, pričom ostatné parametre zmluvy ostávajú zachované (t.j. že poplatok za poskytnutie

úveru je vo výške 150,- EUR, spotrebiteľský úver mal žalobca, ako klient, splácať 36 mesiacov, mesačná
splátka bola vo výške 53,08 EUR).

27. Ak teda žalovaný na základe takýchto výpočtov určil hodnotou RPMN, ktorú následne premietol
do vyššie uvedených zmlúv podľa názoru súdu možno uzavrieť, že tieto predmetné zmluvy, neobsahujú
správny údaj o RPMN, čo je potrebné posúdiť postupujúc podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalobcu ako spotrebiteľa priaznivejší, tak akoby tento údaj sa ani
neuvádzal, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b./ uvedeného zákona platí, že predmetné spotrebiteľské
úvery z oboch týchto zmlúv sú z uvedených dôvodov bezúročné a bez poplatkov.

28. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca na úverový vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom

úvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzodňa26.08.2014 vskutočnostiuhrádzalmesačnésplátky
vo výške 89,65 EUR a nie v sume 53,25 EUR mesačne, a na úverový vzťah založený Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015 mesačné splátky vo
výške 87,24 EUR a nie v sume 53,08 EUR mesačne.

29. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety
a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní parametrov Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.08.2014 a síce
„dátum pôžičky“: 26.08.2014, „výška pôžičky“: 1.500,- EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne, „Počet
splátok“:36,„Splateniesplátky“:nazačiatkuobdobia,„Výškysplátok“89,65EUR(t.j.vrátanezapočítania

poplatkov podľa žalobcom uvádzanej Dohody o poskytovaní služieb) a „Dodatočnom náklade 1“ 50,-
EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 90,68 % p.a., pričom v zmluve je uvedený údaj 20,91 %
p.a., ako predpokladaná RPMN za úver, resp. 20,91 % ako RPMN úveru po jeho schválení. Teda
hodnota RPMN uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.08.2014, je hodnota, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v

neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa hodnota nižšia, než aká bola v skutočnosti. Podľa ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. d./ zák. č. 129/2010 Z.z., ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver poskytnutý na
základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

30. Navyše parameter „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.08.2014,
resp. údaj uvedený v oznámení veriteľa ako „ Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ zo dňa
26.08.2014 vo výške 1.917,- EUR nekorešponduje so súčtom súčinu počtu splátok a hodnotou jednej
splátky a poplatku za uzavretie zmluvy, ktorý predstavuje sumu 3.277,40 EUR (t.j. 36 splátok x 89,65

EUR +50,- EUR).

31.RovnakotakvprípadeZmluvyospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzodňa
30.03.2015 podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní parametrov uvedenej zmluvy a síce a

síce „dátum pôžičky“: 30.03.2015, „výška pôžičky“: 1.500,- EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne, „Počet
splátok“:36,„Splateniesplátky“:nazačiatkuobdobia,„Výškysplátok“87,24EUR(t.j.vrátanezapočítania
poplatkov podľa žalobcom uvádzanej Dohody o poskytovaní služieb) a „Dodatočnom náklade 1“ 150,-
EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 100,42 % p.a., pričom v zmluve je uvedený údaj 27,03 %
p.a., ako predpokladaná RPMN za úver, resp. 26,84 %, ako RPMN úveru po jeho schválení. Teda

hodnota RPMN uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.03.2015, je hodnota, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v
neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa hodnota nižšia, než aká bola v skutočnosti. Podľa ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. d./ zák. č. 129/2010 Z.z., ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávneročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver poskytnutý na
základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

32. Navyše aj v prípade tejto zmluvy v nej uvedený parameter „Celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť“, resp. údaj uvedený v oznámení veriteľa ako „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ zo
dňa 30.03.2015 vo výške 2.060,88 EUR nekorešponduje so súčtom súčinu počtu splátok a hodnotou
jednej splátky a poplatku za uzavretie zmluvy, ktorý predstavuje sumu 3.290,64 EUR (t.j. 36 splátok x
87,24 EUR +150,- EUR).

33. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 2 písm. h./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré definuje pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, ako súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

34. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadom výkladu § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.,

lebo podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady
vyplývajúce z Dohody o poskytovaní služby, sa nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky.
Je síce pravdou, že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby, u
ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie
spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv.
nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami
dobrovoľnedohodnuténákladynaslužbyprespotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,atedaani
z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN, tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v
§ 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalobca ako spotrebiteľ
bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj „musí“ uhrádzať

a v takom prípade sa splátky týchto nákladov musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalovanému,
ako veriteľovi známe, keďže nejde o dojednania mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd opätovne zdôrazňuje, že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto náklady výslovne z
definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto,

ako také, je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

35. Navyše podľa výpovede žalobcu v (tomto) konaní , tento nebol pri podpise predmetných zmlúv
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX upozornený, resp.

poučený o tom, že predmetnú Dohodu o poskytovaní služby nie je povinný podpísať. Podľa jeho
účastníckejvýpovede vobidvochprípadochmuselpodpísaťajtútodohoduoposkytovaníslužieb.Tvrdil,
že pokiaľ by ju nepodpísal, samotná zmluva o úvere by s ním nebola uzavretá. Taktiež mu nebolo nič
vysvetlenévsúvislostisuzatváranouDohodouoposkytovaníslužieb.Uviedol,ženevyužilžiadneslužby,
ktoré sú uvádzané v (uvedenej) Dohode o poskytovaní služieb v rámci týchto úverových vzťahov.

36. Pozornosti súdu prvej inštancie neušlo, že všetky listiny pri oboch Dohodách majú uvedený ten
istý dátum ako samotné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, a to svedčí o tom, že
boli žalobcovi dané na podpis naraz. Žalovaný nepreukázal, že v danom konaní postupoval natoľko
obozretne, že by bol býval žalobcu upozornil na to, že tento nie je povinný predmetnú dohodu uzavrieť.

37. Súd konštatoval, že aj z tohto vyššie uvedeného dôvodu došlo k nesprávnemu určeniu výšky
RPMN pre oba úverové vzťahy , teda ako pre úverový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, tak aj pre úverový vzťah vyplývajúci
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015. Tá

skutočnosť, že RPMN uvedená ako v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, tak aj v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
nezodpovedá skutočnému stavu veci, a bola uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sahodnota nižšia, než aká bola v skutočnosti, čo má podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d./, zák.
č.129/2010 Z.z. za následok to, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.

38.Napokonsúdkonštatovalajto,ževobochúverovýchzmluvách,tedaakovZmluveospotrebiteľskom
úvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzodňa26.08.2014,takajv Zmluveospotrebiteľskomúvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.03.2015 absentuje (aj) údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. náležitosť podľa § 2
písm. f/ zák č. 129/2010 Z.z.), ako aj údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru (t.j. náležitosť

podľa § 2 písm. k/ zák č. 129/2010 Z.z.). Tie sa objavujú až v Oznámeniach veriteľa ( žalovaného) o
schválení úveru dlžníkovi (žalobcovi) zo dňa 26.08.2014, resp. zo dňa 30.03.2015, ktoré však nemajú
charakter písomnej zmluvy, lebo zo strany žalobcu nie je v písomnej podobe potvrdený (absentuje na
ňom jeho podpis). Absencia aj týchto údajov v predmetnej zmluve spôsobuje, že podľa ustanovenia § 11
ods. 1 písm. d./, že sa úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

39. V tejto súvislosti súd uviedol, že vyššie prezentované názory žalobcu nie sú správne, a v plnej
miere je akceptovateľný názor, ktorý prezentoval vo svojich vyjadreniach žalovaný. Súd tu stranám
sporu dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018
zo dňa 17.4.2018, ktorý sa uvedenou otázkou zaoberal ako právnou otázkou, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (porovnaj bod 11, 13 a 18 uvedeného uznesenia). V

nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016, vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a C.
K., sp.zn. C-42/2015 (porovnaj bod 17 uvedeného uznesenia) zaujal stanovisko, že od dodávateľov v
zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo

„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. (porovnaj bod
24 uvedeného uznesenia).

40. Ako uvádza najvyšší súd v uvedenom uznesení „..z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.

v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia
(dovolacieho) súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods.

2 písm. h/ Smernice.“ (porovnaj bod 25 uvedeného uznesenia).

41. Žalobca sa totiž domáha vydania plnení, ktoré uskutočnil nad rámec poskytnutých úverov zo strany
žalovaného z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti týchto úverov, pričom inštitúty ako dohoda
o zrážkach zo mzdy, či rozhodcovská doložka, nemajú žiaden vplyv na posúdenie týchto atribútov

uvedených úverov. Rovnako tak je bezpredmetná aj otázka revolvingu (a s ňou aj súvisiacej námietky
omylu), nakoľko žalobca na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu čerpal u
žalovaného bežný spotrebiteľský úver, na ktorý realizoval úhrady, z ktorých sa teraz domáha vrátenia
ich časti od žalovaného.

42. Irelevantné bolo aj prípadne posudzovanie naliehavosti právneho záujmu na vedení tohto sporu zo
strany žalobcu, ako to žalobca odôvodňoval, nakoľko ním podaná žaloba nie je určovacou žalobou v
zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ale žalobou na plnenie v zmysle § 137 písm. a)
citovaného zákona, kde sa uvedený naliehavý právny záujem neskúma.

43. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa
26.08.2014, a keďže podľa žalobcom predložených výpisov z bankového účtu je zrejmé, že k čerpaniu
úveru z tejto zmluvy, resp. len tej časti, ktorú mu žalovaný poukázal, došlo dňa 27.8.2014, vzťahuje
sa na úverový vzťah z tejto zmluvy právna úprava § 10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak dôjde k poskytnutiu

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou
sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami
zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
pričom za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobokúrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska
ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy.

44. Už vyššie súd konštatoval, že do výpočtu odmeny je podľa názoru súdu potrebné zahrnúť aj
odplatu za služby poskytované na základe Dohody o poskytovaní služieb, a v takomto prípade podľa
výstupných údajov z Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN vedenej na stránke Portálu finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF, vychádza hodnota RPMN vo výške 90,68 % p.a..

45.VprípadeZmluvyospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzodňa30.03.2015,
otázka prekročenia najvyššej prípustnej miere odplaty je posudzovaná podľa §1 a §1a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Postupom podľa § 1 ods. 3 písm. b/ citovaného nariadenia tak odplata z poskytnutej sumy úveru

1.500,- EUR predstavovala hodnotu 48,04 % (t.j. jednorazový poplatok - 150,- EUR/ suma úveru 1.500,-
EUR x100+ mesačná splátka úveru 11,41 EUR mesačne x 12 mesiacov, t.j. prepočet na jeden rok /
sumaúveru1.500,-EURx100+mesačnásplátkapoplatkuzdohody34,16EURmesačnex12mesiacov
(t.j. prepočet na jeden rok) / suma úveru 1.500,- EUR x10, t.j. 10%+9,128%+28,912%=48,04%).

47. Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že obe vyššie uvedené úverové zmluvy,
teda ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa
26.08.2014, tak aj uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.03.2015 porušuje ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho sú
ustanovenia týchto zmlúv o dojednanej odplate za poskytnutie úveru neplatné v celom rozsahu pre

ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a v súlade s platnou judikatúrou nemohol by
žalovanému vzniknúť nárok na tieto odplaty a to ani čiastočne voči žalobcovi (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, príp. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012).

48. Žalobca uhradil na úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX celkovú sumu 3.227,40
EUR, v skutočnosti na ňom mal zaplatiť len sumu 1.450,- EUR, ktorú obdržal / t.j. úver, ktorý mal obdržať
v sume 1.500,- EUR bol krátený o čiastku 50,- EUR, ktorú mu z tohto úveru žalovaný hneď stiahol/,
takže preplatok na tomto úvere činí sumu 1.777,40 EUR. Na úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uhradil celkovú sumu 3.140,64 EUR, v skutočnosti na ňom mal zaplatiť len sumu

1.350,- EUR /t.j. úver, ktorý mal obdržať v sume 1.500,- EUR krátený o čiastku 150,- EUR, ktorú mu z
tohto úveru žalovaný (hneď) stiahol/ takže preplatok na tomto úvere činí sumu 1.790,64 EUR. Spolu tak
preplatok predstavoval sumu 3.568,04 EUR.

49. Uvedené plnenie, ktoré takto žalobca žalovanému poskytol nad rámec celkovej sumy vyčerpaných

úverov, ktoré sú z vyššie uvedených dôvodov bezúročné a bez poplatkov, (t.j. preukázateľne použitých
peňažných prostriedkov žalobcom) je plnením bez právneho dôvodu, ktorý spadá pod civilnoprávnu
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

50. Keďže žalobca si vo svojej žalobe čo do istiny uplatnil práve túto sumu 3.568,04 EUR, súd jeho

žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.

51. Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase,
na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho
plneniaalebododoby,keďzáväzokzanikneinýmspôsobom.Základnoupodmienkouomeškaniadlžníka

je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť
sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza, keď dlžník môže
splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený,
môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (§ 563 OZ). Fekete,
I : Občiansky zákonník. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2.

Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 416).

52. Teda, aby sa žalovaný s požadovaným plnením dostal do omeškania, musel byť na jeho plnenie
žalobcom vyzvaný.53.Vdanomsporebolonespochybniteľnepreukázané,žežalobcasinároknazaplateniebezdôvodného
obohateniavočižalovanémuuplatnilažpodanímžalobyvtomtokonaní.Tátobolažalovanémudoručená

dňa 25.06.2018.

54. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s uvedeným peňažným plnením tvoriacim nárok z
bezdôvodného obohatenia dňom 26.06.2018, t.j. dňom nasledujúcim po vyššie uvedenom dni
25.06.2018. Uvedeným dňom, t.j. dňom 26.06.2018 vzniklo žalobcovi oprávnenie si uplatňovať voči

žalovanému aj úrok z omeškania. Samotný žalobca si však nárok na tento úrok uplatnil až od dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto sporovom konaní a keďže súd v danom spore nemôže ísť nad
rámec žaloby žalobcu, priznal uvedený úrok z omeškania žalobcovi až počnúc od tohto uvedeného dňa.

55. Výšku úroku si žalobca uplatnil vo výške 5 %, o ktoré percento by sa inak navyšovala základná
úroková miera stanovená Európskou centrálnou bankou, relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich

uplatnil vo výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal
úrok z omeškania v ním uplatnenej percentuálnej výške.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.

57. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške

tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo
222/2016).

58. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté

rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Uviedol, že nie je sporné, že v každej uzavretej zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa strany dohodli na poskytnutí úveru vo výške 1.500 € a tiež na tom, že za poskytnutie úveru
je dlžník povinný zaplatiť poplatok v sume 50 €. Poplatok bol započítaný oproti sume úveru a rozdiel
po započítaní bol vyplatený žalobcovi. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne tvrdí, že došlo

k poskytnutiu úveru len vo výške 1.450 €. Uviedol, že toto tvrdenie nie je vecne správne, lebo došlo k
stretu dvoch pohľadávok. Pohľadávka na vyplatenie úveru 1.500 € a pohľadávka na zaplatenie poplatku
za poskytnutie úveru 50 €. Toto započítanie podľa žalovaného je rovnocenné so situáciou, v ktorej veriteľ
by najskôr vyplatil úver 1.500 € a dlžník obratom poplatok vo výške 50 €. Rovnaký stav ale nastáva aj
v prípade započítania.

59. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o výške úveru. Podľa § 2 písm. l/ zákona
č. 129/2010 Z.z. celková výška spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých
finančnýchprostriedkovposkytnutýchnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere.Zuvedenéhovyplýva,
že úverom sa rozumejú všetky finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Podľa žalovaného záver súdu o výške úveru a o tom, že žalovaný neposkytol úver v celej výške
nie je správny. Za nedôvodný a vecne nesprávny je aj odkaz na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-377/14 P.,
P.. Poukázal na to, že ide o odlišný skutkový stav a zmluva, v ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť
manželom P. úvery uvádzala, že už okamihom poskytnutia tohto úveru sa do celkovej výšky úveru
započítavajú poplatky za poskytnutie úveru.

60. Žalovaný tvrdil, že súd vychádzal z nesprávneho výkladu § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., lebo
podľa citovaného ustanovenia celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Podľa žalovaného
do celkových nákladov nepatria notárske poplatky a náklady na doplnkové služby. Poukázal na to, žeDohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou pre získanie úveru, a preto náklady s ňou spojené
nezarátal pre výpočet RPMN. Súd prvej inštancie opätovne nesprávne postupoval, keď do odplaty
započítal dobrovoľnú službu. Do odplaty patria aj iné náklady len vtedy, ak sú spojené s poskytnutím

peňažných prostriedkov. Namietal tiež hodnotenie dôkazov, ktoré sa týkajú dohody o poskytnutí služieb.
Súd nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, že nebol poučený, že dohodu nemusí uzavrieť. Do pozornosti
súdu dal, že žalobca je osobou s právnickým vzdelaním tretieho vysokoškolského stupňa a konal
dobrovoľne a slobodne.

61. Súd prvej inštancie rozhodol, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX neobsahujú údaje o celkovej čiastke úveru a obsahujú nesprávne určenú hodnotu
RPMN, ako aj nesprávne uvedené celkové čiastky, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Toto v žalobe žalobca
netvrdil a súd vyzýval žalovaného, aby sa k takémuto tvrdeniu vyjadril. Vyčítal súdu, že nemal možnosť
sa k tomuto vyjadriť a to platí aj o závere súdu prvej inštancie o čiastke úveru ako aj výpočte RPMN.

62. Konečná splatnosť úveru nikdy nebola dôvodom pre bezúročnosť úveru. Náležitosť konečnej
splatnosti úveru bola zo zák. č. 129/2010 Z.z. vylúčená. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej
splatnosti úveru bola v posudzovaných zmluvách splnená viacerými spôsobmi:
- určením podľa dátumu splatnosti splátok,
- spôsobom vyplývajúcim z Čl. 4 ods.4, 5 zmluvy o dojednaní služieb, podľa ktorých dátum splatnosti

poslednejsplátkyuvedenýchvoznámeniachoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnejsplatnosti.

63. Každá zmluva požadované údaje obsahovala. K Čl. 4.5 zmluvných dojednaní poukázal odvolateľ na
záver rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014. Žalovaný namietal, že v zmluve nie je
uvedená doba trvania zmluvy. Náležitosť „doba trvania zmluvy“ je v každej zmluve uvedená. Pre úplnosť

žalovaný poznamenal, že v Čl. 7 zmluvy o revolvingovom úvere je informácia, že súčasťou vzájomného
zmluvného vzťahu sa stávajú aj zmluvné dojednania.

64. Odvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 14.januára 2019.

65. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/ f/,h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

66. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací potvrdil podľa § 387 ods.1
CSP.

67. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.januára 2020 o 10.00 hod., v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 22. januára 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1, 3 CSP.

68. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b/, d/, f/ a h/ CSP.

69. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postup
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo.

70. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumietaké porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom

vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

71. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

72. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

73. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

74. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

75. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav
a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods.1, 2 CSP
a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver.

76. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

77. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci.

78. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako aj k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

79. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 26.augusta 2014 pod č. XXXXXXXXXX a ďalšia

zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 30.3.2015 pod č. XXXXXXXXXX, a preto súd správne
posudzoval (ne)splnenie podmienok, či úvery vyššie uvedené sú bezúročné a bezpoplatkov podľa § 11
ods.1zák.č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmlúv,análežitostizmlúvospotrebiteľskom
úvere podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.

80. K započítaniu poplatkov za úver a sumy z revolvingových úverov odvolací súd uvádza, že žalobcovi
na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26.augusta 2014 bol poskytnutý úver v sume 1.450
€ a nie 1.500 € a obdobne to platí pri úvere z 30.marca 2015, kedy bol žalobcovi poskytnutý v sume
1.350 € a nie 1.500 €.

81. Námietky žalovaného (ohľadom) Dohody o poskytnutí služby, že odplata za uzavretie dohody by
nemala byť započítaná do RPMN, sú podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne. Dohoda o poskytnutí
služby (uzavretá dňa 26.augusta 2014) je identická s Dohodou o poskytnutí služby zo dňa 30.marca
2015 len s tým rozdielom, že v dohode zo dňa 26.augusta 2014 je výška odplaty za uzavretie dohodyza poskytnuté služby vo výške 2,51%, a v Dohode o poskytnutí služby zo dňa 30.marca 2015 je
výška odplaty za uzavretie dohody za poskytnuté služby vo výške 2,53% zo sumy schváleného úveru
zníženého o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Uvedené odplaty sa zaviazal spotrebiteľ splácať

v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Išlo o odplatu za
komplexnýbalíčekslužiebuvedenýchvČl.II.uvedenýchdohôd,ktorépozostávalizoslužbyspočívajúcej
v poskytnutí informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred
splatnosťou splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie,
zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. (druhá) upomienka

zdarma a služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o
poskytnutí služby patrí medzi tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej
zmluvy. Toto je zrejmé z textu samotnej úverovej zmluvy, ktorá sa v bode 5 odvoláva na dohodu
i z textu samotnej dohody, ktorá hneď v úvode v článku I. bod 1 uvádza , že "Dohoda upravuje
podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom
rovnakým, ako je číslo Dohody". Číslo zmluvy i „dohody“ sú pritom totožné, u oboch zmlúv je to

XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalovanému nič nebránilo pokiaľ išlo o doplnkové služby k zmluvám
o revolvingovom úvere, aby si tieto služby dohodol priamo v úverovej zmluve. Skutočnosť že tak
neučinil, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon,
čo ust. § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu, teda samotnej dohody.
Podľa názoru súdu uvedené dohody spôsobujú značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v

neprospechspotrebiteľa.Pokiaľideoargumentáciužalovaného,žeDohodyboliindividuálnedohodnuté,
súd sa s týmto nemôže stotožniť. Formálne síce možno "Dohody o poskytnutí služieb" budia dojem
samostatnosti, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly
je potrebné prijať záver, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená, pretože predmetné
"Dohody" sú integrálnou súčasťou zmlúv a sú od vzniku a existencie zmluvy o úvere závislé. Hlavným

predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru, a iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly by
bol v rozpore s ratio legis ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože veriteľ by tak mohol
rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatných "individuálne dohodnuté" časti, čo by znemožňovalo
posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne v rozpore so sledovaným účelom citovanej
právnej úpravy. Ďalej je potrebné uviesť, že spotrebiteľ, (pričom je otázne, či vôbec o tom, že takúto

dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil, zaplatil jej použitie, takže zo strany
veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie. Po dôslednom „podrobení“ predmetných
dohôd súdnemu prieskumu, mal súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa, a snaží sa obísť zákon,
a preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou.

82. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že „Dohody o poskytovaní služieb“ zo dňa 20.8.2014 a
30.3.2015súplatnéasúintegrálnousúčasťouvyššieoznačenýchzmlúvorevolvingovomúvere, odplata
vo výške 2,51%, resp. 2,53 % zo sumy schváleného úveru znížená o sumu poplatku za poskytnutie
úveru, sa nutne musí prejaviť v cene úveru, teda aj v RPMN ako i v odplate za úver. I v takomto prípade

RPMN i celkové náklady spotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo v konečnom dôsledku rovnako
spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

83. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje (aj) na závery písomných pripomienok Európskej komisie
vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie, podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci s
konaním J. A. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode „5“. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/
EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely
výpočtu RPMN je aj odmena za Doplnkové služby, ako je tá vo veci samej, a túto treba kvalifikovať
ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

84. Pokiaľ ide o záver súdu o nesprávne určenej ročnej percentuálnej miery nákladov pri revolvingovej
zmluve zo dňa 26.augusta 2014 a ďalšej revolvingovej zmluve zo dňa 30.marca 2015 v neprospech
spotrebiteľa, odvolací súd ohľadom týchto záverov odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku

súdu prvej inštancie s dôvodmi, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, a to bodu 35 rozsudku
16Csp/68/2018, pretože po započítaní odplaty za služby poskytované na základe Dohody o poskytovaní
služieb je RPMN vo výške 90,68% oproti RPMN v zmluve vo výške 20,91%.85. Rovnaký osud má aj RPMN v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.marca 2015 po započítaní
poplatkov podľa Dohody o poskytovaní služieb, pretože hodnota RPMN v takomto prípade činí 100,42%,
pričom v zmluve je uvedený údaj 27,03% ako predpokladaná RPMN za úver, resp. 26,84% ako RPMN

úveru po jeho schválení.

86. V dôsledku nesprávne uvedenej výšky RPMN sú vyššie uvedené úvery bezúročné a bezpoplatkov
v zmysle § 11 ods.1 písm.b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z.

87. Žalobca mal uhradiť na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX celkovú sumu
1.450 €, ktorú obdŕžal (t.j. úver mal obdŕžať v sume 1.500 €, ktorý bol krátený o 50 €) a uhradil sumu
3.227,40 €, teda preplatok na tomto úvere činí 1.777,40 €. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX mal uhradiť 1.350 € (t.j. úver, ktorý mal obdŕžať v sume 1.500 € bol krátený o 150
€) a žalobca uhradil sumu 3.140,64 €, teda preplatok na tomto úvere činí 1.790,64 €. Spolu preplatok
predstavoval sumu 3.568,04 €.

88. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uvedený „preplatok“ 3.568,04 € je
plnením bez právneho dôvodu zo strany žalobcu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobcovi podľa §
451 a nasl. OZ.

89. Nepatričná je námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nežiadal žalovaného o vyjadrenie sa,
resp., že mu neumožnil (žalovanému) vyjadriť sa k podaniam žalobcu. O opaku svedčí spisový elaborát
súdu prvej inštancie, kde je niekoľko vyjadrení žalovaného k podaniam žalobcu.

90. Taktiež nie je pravdou, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému vyjadriť sa k možným tvrdeniam

žalobcu na pojednávaní, lebo súd prvej inštancie nariadil vo veci dve pojednávania, na ktoré žalovaný,
resp. jeho právny zástupca žalovaného sa neustanovil, i keď je pravdou, že svoju neúčasť ospravedlnil.
Žalovaný dobrovoľne sa vzdal svojho procesného práva účasti na pojednávaní na súde prvej inštancie.

91. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

92. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu

náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, ale preukázateľne
mu trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

93. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).