Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, May 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/154/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610203054
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7610203054.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Mostová 2, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: 1./ K. C., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom I. 8, Q., X./ K. N., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, Q., X./ S. H., nar. XX.X.XXXX. trvale

bytom U. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn.: EX 1258/2010, v konaní o vymoženie 318,00 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
5Er/142/2010-34 zo dňa 20.8.2020 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol (I. výrok) a návrh oprávneného
na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamietol (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 9.3.2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
na vymoženie istiny 318,00 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného podľa zákona č. 233/2019 Z.z. Oprávnený
namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá
nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel o

skutočnosti rozhodujúcej pre zápis alebo maximálne do 30.6.2016. Upovedomenie neobsahuje opis
skutočností,ktorézastaveniestarejexekúcieodôvodňujú,apretojenepreskúmateľnéazupovedomenia
o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor
vykonal. Oprávnený žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, nakoľko
pohľadávky vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie boli predmetom
postúpenia na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím zákona č. 233/2019 Z.z. Súčasťou námietok bol aj

návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na
konanie pred Ústavným súdom SR o súlade právnych predpisov. Oprávnený namietal rozpor ustanovení
zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4,5 Ústavy SR, čl.46 ods.1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 a čl 12 ods. 1
Ústavy SR a čl 63 Z´mluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem,
obmedzovanie vlastníckeho práva, vylúčenú súdny ochranu. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia §

2, § 3, § 5,§ 6, § 7 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 9a ods.1, § 211a ods.1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 162ods. 1 písm. b) CSP v odôvodnení uznesenia uviedol, že zákon č. 233/2019 Z.z. upravuje niektoré
dôvody pre zastavenie starej exekúcie (§2 ods. 1) zo zákona, t.j. priamo zákon priznáva niektorým
skutkovým okolnostiam účinky odôvodňujúce zastavenie starej exekúcie. Vznik takejto relevantnej

okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti,
a preto akýkoľvek návrh, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto zastaveného exekučného konania.
Súd nezdieľa názor oprávneného, o nesúlade ustanovení zákona č. 299/2019 Z.z. s Ústavou, a preto
v zmysle § 162 ods.1 písm. b) CSP konanie nepreruší a nepodá návrh na začatie konania na Ústavný
súd SR o súlade právnych predpisov. Súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS

220/2020, I.ÚS 21/2020, IV.ÚS 239/2020, III.ÚS 237/200, II. ÚS 241/2020, v ktorých bolo skonštatované,
že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú
ústavne udržateľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že po preskúmaní predloženého
upovedomenia o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami oprávneného, má za to, že podstatným
znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom
registri exekúcií (CRE). Pričom pre rozhodnutie o priznaní trov starej exekúcie nie je rozhodujúca

včasnosť jeho zápisu. Keďže právne normy nemôžu pôsobiť spätne, súd má za to, že zákon č. 233/2019
Z.z. nemôže spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz
retroaktivity). V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o
každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu do
registra nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v Centrálnom

registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje,
a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku
súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií za preukázané, že
exekúcia vedená pod sp. zn: 5Er/142/2010 je zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 211a
ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. Lustráciou v registri súd zistil, že exekučné konanie je tam skutočne

zapísané, preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný
opak zo strany oprávneného. K námietkam oprávneného, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako
exekútor nárok oprávneného vymáhal, a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného a že neobsahuje
opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Súd uviedol, že napadnuté upovedomenie obsahuje
oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, a to v znení: „ Stará exekúcia

sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K
predlženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie
obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítavá ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z..
Čo sa týka namietaného postupu zo strany súdneho exekútora v priebehu výkonu exekúcie súd
uvádza, že ak si súdny exekútor neplní svoje povinností vyplývajúce mu z právnych predpisov v

priebehu vykonávania exekúcie, je možnosť obrátiť sa s podnetom na Slovenskú komoru exekútorov.
Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so
zákonom č. 233/2019, obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Pre priznanie trov súdnemu exekútorovi
zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis do Centrálneho registra exekúcií ako taký. Vzhľadom
na uvedené, súd námietky oprávneného ako nedôvodné v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019

Z.z. zamietol. K žiadosti oprávneného o preverenie a potvrdenie totožnosti oprávneného subjektu súd
uviedol, v konaní neevidujú žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávok na tretiu osobu, a ani oznámenie,
resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne legitimovaným subjektom je preto naďalej súčasný
oprávnený. Prevod pohľadávky vymáhanej v konaní má pôvodný oprávnený oznámiť a preukázať
súdnemu exekútorovi v zmysle § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Až následne

je exekútor povinný predložiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže návrh súdu
predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite rozhodnúť.

3. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom s poučením, že proti nemu nie je
prípustné odvolanie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie

nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. vyplýva, že
proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho
podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá.
Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvejinštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák.
č. 233/2019 Z. z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného
sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to

rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého
dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zákon
č. 233/2019 Z. z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych
trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy
ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť

do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis
a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č.
335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor
mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015. Nemôže
byť potom správny záver o tom, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej

exekúcie postačovalo to, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Neskorší
zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie
relevantný nie je. Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného
zápisu do registra exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne
trovy starej exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že

upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č.
233/2019 Z. z. a tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom
SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie súdu prvej inštancie vykazuje znaky
arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa

ustanovenia § 386 písm. c) CSP.

7. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije
Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 23.2.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom
ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ustanovení § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým

uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči
ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie
súdu, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, a ktorým súd námietky proti upovedomeniu
o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti týmto výrokom súdu Civilný
sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo

súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného odmietol.

16. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe
poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu
úradníkovi, ale nestanovuje výlučne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až

následne sudca. Zákon tak poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe
poverenia sudcu, pričom v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

17. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,

že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a
tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z
30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné,
s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej
inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou
civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a
nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).