Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010432
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420010432.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Moniky Farkašovej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Y. V. proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.12.2020, sp. zn. 4T/53/2020, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre dňa 15. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného Y. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný Y. V.
(ďalej len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len ,,Trestný zákon“), na tom skutkovom
základe, že:

dňa 30.07.2016 si na základe nájomnej zmluvy na automobil z 30.07.2016 pod zámienkou dočasného
užívania prevzal osobné motorové vozidlo značky X. P. X.X Z., EČV: BA XXXTU, bielej farby, rok výroby
XXXX, VIN: S v hodnote 4.000 eur od poškodenej M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. č. XX, O. K.,
ktorá bola v tom čase oprávnenou užívateľkou uvedeného vozidla, s tým, že jej uvedené vozidlo vráti
dňa 30.08.2016, pričom následne dňa 31.07.2016 predmetné vozidlo inzeroval na internetovej stránke
www.bazos.sk s ponukou na predaj a v ten istý deň ho bez vedomia a súhlasu poškodenej M. E., ako aj

bez vedomia a súhlasu majiteľa vozidla - poškodenej L. M., predal a odovzdal tretej osobe - kupujúcemu
L. M. za sumu 1.750,00 eur, čím spôsobil majiteľke vozidla - poškodenej L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, V., škodu vo výške 4.000,00 eur.

Za to mu bol podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno l/ Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/

Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa
zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona, uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí, a
to: 1 ks kovové nožnice, 1 ks baterka.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd I. stupňa zrušil výrok o treste, uložený obžalovanému
skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/188/2016 z 26.08.2016, obžalovanému
doručeným dňa 26.08.2016 a právoplatným dňa 11.11.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V

písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že v súčasnosti má
právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pričom vo výkone trestu má byť ešte 6rokov. Okrem toho voči jeho osobe prebiehajú dve trestné stíhania na súde v Bratislave, v oboch bol
vydanýtrestnýrozkazavočiobompodalodpor,tedatietoveciniesúprávoplatneskončené.Podotkol,že
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov mu bol uložený v septembri roku 2020 Krajským súdom v Trnave

a tento skutok tiež spáchal ešte pred nástupom do výkonu trestu. Vzhľadom k dĺžke jemu uloženého
trestu odňatia slobody Krajským súdom v Trnave vo výmere 8 rokov so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia mal za to, že okresný súd mohol upustiť od
uloženiasúhrnnéhotrestu,pretožemázato,žetakýtotrest,akýmubolterazuložený,máibapreventívny
charakter a jeho účelom je ho čo najdlhšie odizolovať od spoločnosti a jeho blízkych.

Navrhol, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného
poriadku z dôvodu, že tento trest je vzhľadom na uvedený už právoplatne uložený trest neprimerane
prísny, a aby uňho upustil od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona.
Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky sa k odvolaniu obžalovaného vyjadrila tak, že
rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a zákonný, v plnej miere sa stotožnila aj argumentmi súdu
uvedenýmivodôvodnení,vktoromsasúddostatočnýmspôsobomvysporiadalsovšetkýmirelevantnými

otázkami týkajúcimi sa uloženého trestu. Uviedla, že skutočnosť, že má obžalovaný právoplatne
uložený iný nepodmienečný trest odňatia slobody, voči ktorému v danom prípade neprichádza do
úvahy ukladanie súhrnného trestu, nemá vplyv na podmienky ukladania súhrnného trestu, ktorý bol
v danom prípade správne ukladaný v súvislosti s výrokom o treste obžalovanému uloženým skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/188/2016 zo dňa 26.08.2016, pričom tento

bol obžalovanému ukladaný na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a čo do druhu a
výmery ho považovala za zákonný a primeraný. Ani skutočnosť uvádzaná obžalovaným, že sa voči jeho
osobe aktuálne vedú ďalšie dve trestné stíhania, nemá podľa jej názoru relevantný vplyv na ukladanie
súhrnného trestu v jeho druhu a výmere v tomto trestnom konaní. Mala za to, že u obžalovaného
neprichádza do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, keďže

skôr uložený trest odňatia slobody za zbiehajúci sa trestný čin vo výmere 1 roka nemožno vzhľadom k
potrebe ukladania súhrnného trestu odňatia slobody v tomto konaní, kde prevažuje pomer priťažujúcich
okolností (teda vo výmere najmenej 28 mesiacov) považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného. Záverom podotkla, že v tomto trestnom konaní neprichádza do úvahy priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona vzhľadom k postoju obžalovaného

počas celého prípravného konania. Navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné.

O verejnom zasadnutí krajského súdu bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, písomným podaním
z 05.04.2021 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia o jeho odvolaní v jeho neprítomnosti a krajský

súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7 Trestného poriadku vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného. Navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení
okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch k odvolaniu obžalovaného, pričom uviedla, že rovnako je
názoru, že neboli dôvody na upustenie od uloženia súhrnného trestu. Navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, teda výroku o uloženom treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov vo vzťahu k ukladanému trestu.

Po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a splnení všetkých
procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku súd I. stupňa prijal
vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie

súvisiace s výrokom o treste. Z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317 odsek 1
Trestného poriadku krajský súd preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.

Preskúmaním výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v §
34 odsek 1 - 4 Trestného zákona. Obžalovanému správne priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36

písmeno l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, ako
aj priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ a písmeno m/ Trestného zákona, keďže jednak spáchal
viac trestných činov (za čo mu aj bol ukladaný súhrnný trest) a jednak bol už za trestný čin odsúdený.

Súd I. stupňa správne skúmal, či pri ukladaní trestu obžalovanému prichádza do úvahy vo vzťahu k

niektorému z jeho odsúdení uloženie súhrnného trestu, pričom správne zistil a dôsledne a vyčerpávajúco
odôvodnil, že z jednotlivých odsúdení je možné uložiť súhrnný trest iba vo vzťahu k odsúdeniu trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/188/2016 z 26.08.2016, obžalovanému doručeným dňa
26.08.2016 a právoplatným dňa 11.11.2016, ktorým bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a prečinu krádeže v štádiu

pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože trestný čin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona posudzovaný v prejednávanej veci spáchal obžalovaný skôr (30.07.2016), ako bol odsúdenému
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/188/2016 (26.08.2016) a podmienka

zbiehania sa trestnej činnosti bola splnená iba pri skutkoch týchto dvoch trestných činoch obžalovaného.
Je tak zrejmé, že vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/21/2017 zo
dňa 30.01.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/27/2020 zo dňa 03.08.2020
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nebolo obžalovanému možné
uložiť súhrnný trest v prejednávanej veci, pretože tento skutok nie je v súbehu so žiadnym z trestných

činov, pre ktoré bol obžalovanému uvedenými rozhodnutiami ukladaný súhrnný trest (teda skutok zo dňa
12.12.2017zrozsudkuOkresnéhosúduPiešťany16T/79/2018zodňa11.03.2019vspojenísuznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/39/2019 zo dňa 22.10.2019 a napokon skutok zo dňa 25.09.2016
posudzovaný samotnými uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v
Trnave). Upustenie od uloženia súhrnného trestu teda neprichádzalo do úvahy pri zohľadňovaní trestu

uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/21/2017 zo dňa 30.01.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/27/2020 zo dňa 03.08.2020, pretože vo
vzťahu k tomuto odsúdeniu nebol obžalovanému ukladaný súhrnný trest.

Ani vo vzťahu k trestu obžalovanému uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.

zn. 0T/188/2016 z 26.08.2016 nebolo podľa názoru krajského súdu možné upustiť od uloženia
súhrnného trestu, pretože trest uložený týmto trestným rozkazom vo výmere 12 mesiacov (ktorý už
navyše obžalovaný vykonal a započíta sa mu do teraz ukladaného trestu), rovnako ako súd I. stupňa
nepovažoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, ktorý je mnohonásobný
recidivista a od úmyselnej trestnej činnosti, ktorú páchal navyše s krátkymi časovými odstupmi, ho

doposiaľ neodradil žiaden z ukladaných trestov. Na zdôraznenie tohto záveru krajský súd uvádza, že u
obžalovaného súdy v minulosti už trikrát upustili od uloženia súhrnného trestu (trestný rozkaz Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 3T/110/2010 zo dňa 24.09.2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 3T/83/2010 zo dňa 23.06.2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/20/2017 zo
dňa 03.05.2017), teda dostal už takto šancu preukázať, že skoršie uložené tresty sú dostačujúce na

splnenie ich účelu, ktorú však celkom zrejme nevyužil. Obžalovaným uvádzané prebiehajúce trestné
stíhania na Okresnom súde Bratislava II pod. zn. 1T/55/2020 a na Okresnom súde Bratislava III. pod
sp. zn. 46T/83/2020, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené, taktiež nepredstavujú v rámci úvah
pri ukladaní trestu obžalovanému v prejednávanej veci relevanciu.Súd I. stupňa tiež správne postupom podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu
z trestnej sadzby podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona vzťahujúcej sa na najprísnejšie trestný zo

zbiehajúcich sa trestných činov, ktorá predstavovala 1 až 5 rokov, ktorú následne správne postupom
podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona pri prevažujúcom počte priťažujúcich okolností, a teda zvýšením
dolnej hranice trestnej sadzby upravil na sadzbu 28 mesiacov až 5 rokov. Krajský súd sa pritom stotožnil
aj s určenou výmerou trestu odňatia slobody na dolnej hranici tejto trestnej sadzby, ktorú považoval za
primeranú, zodpovedajúcu zákonu, ako aj okolnostiam spáchaného skutku a okolnostiam vzťahujúcim

sa na osobu obžalovaného. Berúc do úvahy kritériá uvedené v § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona súd I. stupňa rovnako správne obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/
Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním obžalovaného

napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.