Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200653
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2719200653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov
senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: MONT-ALU, s.r.o., Vrádište
269, IČO: 36 258 474, zastúpenej advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Potočná 169/85, Skalica, proti
žalovanej: ZB-BAU s.r.o., Olbramovice 327, Česká republika, IČO: 038 93 715, zastúpenej advokátom:
JUDr. Tomáš Mach, LL.M., Ph.D., Kpt. Nálepku 850/3, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 18.372,50

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 8. októbra 2019
č. k. 9Cb/14/2019-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie

zastavil, II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 18 ods. 2,
čl. 19, čl. 26 ods. 1 a čl. 28 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej aj „nariadenie“).

Vecne dôvodil, že 6.5.2019 bol súdu doručený návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu,
ktorým sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 18.372,50 eur s príslušenstvom. Návrh
žalobkyňa odôvodnila existenciou pohľadávky vzniknutej zo záväzkového vzťahu so žalovanou v zmysle
objednávok žalovanej na dodanie bezrámových systémov Lux.
Súd prvej inštancie vydal 22.7.2019 európsky platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná 30.8.2019
odpor, v ktorom okrem iného vzniesla námietku nepríslušnosti súdu s odôvodnením, že nie sú známe

žiadne okolnosti zakladajúce osobitnú alebo výlučnú príslušnosť v zmysle nariadenia, pretože žalovaná
má sídlo v Českej republike.
Po preskúmaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že právomoc v danej veci je potrebné posudzovať
podľa nariadenia, a to podľa článku 4, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Z hľadiska teritoriálnej a
časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako

i Slovenskú republiku. Žalovaná má sídlo v Českej republike, na základe čoho majú právomoc konať
vo veci súdy Českej republiky. Za tohto stavu by Okresný súd Skalica mal právomoc vo veci konať iba
podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, t. j. ak by sa žalovaná konania zúčastnila. Žalovaná však namietala
absenciu právomoci súdu Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu súd vyhlásil, že nemá právomoc vo
veci konať a konanie zastavil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie právne ust. § 256 ods. 1, § 262 ods.

2 CSP, vecne procesným zavinením zastavenia konania žalobkyňou.2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala žalobkyňa včas odvolanie, navrhujúc zrušenie
uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. So záverom, ako ani s postupom
súdu prvej inštancie sa nestotožnila. Žalobkyňa má pohľadávku voči žalovanej z titulu nezaplatených

faktúr, ktoré boli vystavené na základe záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami sporu v zmysle
objednávky žalovanej. Ako aj žalovaná v odpore uviedla, žalobkyňa mala zhotoviť pre žalovanú dielo -
bezrámové systémy Lux. Žalobkyňa dielo vyhotovila riadne a včas, pričom miesto výkonu predmetného
záväzku bolo sídlo žalobkyne a k odovzdaniu diela došlo v sídle žalobkyne. Poukázala na čl. 4
nariadenia, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Uznesenie je odôvodnené poukazom na čl.

18 a 19 nariadenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, pričom je zrejmé, že v danom prípade nejde
o spotrebiteľský vzťah. Právomoc Okresného súdu Skalica bola v predmetnej veci daná. Žalobkyňa
zhotovila dielo riadne a včas, žalovaná dielo prevzala a dodnes ho užíva (žiadne vady nereklamovala).
Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania, keď súd neskúmal
podmienky aplikácie ust. § 257 CSP. Súčasne poukázala i na ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o vrátení súdneho poplatku.

3. Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že v teoretickej
rovine, v prípade, že by miesto plnenia bolo platne dojednané na území Slovenskej republiky a tu by
bolo aj plnené, právomoc slovenského súdu by skutočne bola založená. V rovine praktickej to však tak
nie je. Žalobkyňa v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu netvrdila nič o tom, kde malo byť

plnené. O tejto skutočnosti žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz. Zmluvu považuje navyše za neplatnú
a nakoľko sa teda jedná o bezdôvodné obohatenie, právomoc v takejto situácii nie je daná.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2,
§ 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o nedostatku právomoci
súdu s poukazom na ustanovenia nariadenia Brusel I, vrátane ustanovení upravujúcich právomoc pri
spotrebiteľských zmluvách (čl. 18 a 19 nariadenia).

6.Zobsahuspisuvdanejvecivyplýva,ženárokžalobkyňaodvodzujeodzáväzkoprávnehovzťahu,ktorý
vznikol medzi stranami sporu v súvislosti s dodaním bezrámových systémov Lux žalobkyňou žalovanej.

7.Podľa§161ods.1a2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa čl. 63 nariadenia na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba
alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a/ registrované sídlo, b/
ústredie alebo c/ hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.11. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

13. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na
konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd
sa aj bez návrhu účastníka konania (strany) musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad (napr. IV. ÚS 77/02).

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

15. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

16. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

17. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie

neobsahuje dostatok dôvodov (zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu), je
nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s relevantnými ustanoveniami
nariadenia (napr. s čl. 7 nariadenia a v tej súvislosti s miestom plnenia). Nie je zrejmé, prečo súd
posudzoval právomoc odkazom na články nariadenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv (a teda z čoho
spotrebiteľský charakter daného vzťahu vyvodil).

18. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie mali za následok, že
rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP (v spojení s § 234 ods. 2
CSP). Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v

stanoviskupublikovanomvZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím
súdom.

19. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (vrátane

rozhodnutiaotrováchkonania)apodľa§391ods.1CSPvrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa už
ďalšími námietkami strán nezaoberal, pretože neboli spôsobilé ovplyvniť toto rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, posúdiť právomoc súdu s prihliadnutím

na relevantné ustanovenia nariadenia (i čl. 7) pri súčasnej aplikácii § 185 ods. 3 CSP (súd aj bez návrhu
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva) a následnému záveru o právomoci prispôsobí súd prvej
inštancie svoj ďalší procesný postup.21. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

23. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.