Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by Mgr. Nina Kollárová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202873
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719202873.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: N. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX I., štátny občan SR, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.
Igor ŠAFRANKO, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Karty T-

Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 10.06.2019 žalobu voči žalovanému o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005 na

výkon zrážok zo mzdy žalobkyne s príslušenstvom. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj voči zamestnávateľovi Y.
I., A..C.., E. XXX/XX, I. XXX XX, Q.: XX XXX XXX.

2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalobou žalobkyňa napáda Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Žiadosti o aktiváciu
Karty T-Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného

1/, Všeobecnou úverovou bankou, a.s.. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená drobným písmom
v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k
Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005 (čl. V bod 31). V čase podpisovania
Zmluvy o úvere žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy. Až od svojho zamestnávateľa z listu z 10.04.2016, ktorý žalovaný 1/

predložil jej zamestnávateľovi, sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, žalovaný 2/ ako jej zamestnávateľ je
povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť ani obmedziť. Zamestnávateľ
žalobkyne, žalovaný 2/, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciusporu. Žalovaný 1/ ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva

obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských
úveroch. Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXX z 25.11.2005 neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne neobsahuje údaje
o: sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ),
ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), v dôsledku čoho je úver bezúročný

a bez poplatkov. Naviac, výkon zrážok zo mzdy je realizovaný na už premlčanú pohľadávku. Jej
zamestnávateľom je Y. I., A..C.., E. XXX/XX, I., Q.: XX XXX XXX. Dohoda umožňuje žalovanému 1/, aby
od nej vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok. Žiadosť žalovaného 1/ jej zamestnávateľovi, žalovanému
2/, o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom z 10.04.2016, na ktorý už poukázala vyššie. Tým
zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou. Ďalej poukázala na
§ 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 a na dôvodovú správu

k zákonu č. 102/2014 Z. z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o vyššie citované
znenie. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zák. č. 250/2007 Z. z.
neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 OZ v
rozpore so zákonom a je teda absolútne neplatným. Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá
je súčasťou nečitateľných úverových podmienok zmluvy a nie je vo forme osobitnej listiny, považuje

žalobkyňa za absolútne neplatnú s tým, že jej absolútnu neplatnosť nech súd posúdi ako predbežnú
otázku. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale
na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol súdny dvor, pre zmluvy so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex - offo súdne

preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Ani v prípade upustenia od použitia Dohody, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobkyňa istotu,
že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že
autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla ďalej nasledovné.

Aj keby Dohoda, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného 1/ bola platná, tak podľa jej
názoru vzhľadom na to, že ňou žalovaný 1/ nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej
zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovsť úveru, obstojí jej návrh, aby bolo žalovaným
1/ a 2/ uložené neodkladné opatrenie zdržať sa použitia Dohody. Obava, že žalovaný 1/ zasiahne
do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jej

zamestnávateľa, žalovaného 2/, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej
ujmy navrhuje žalobkyňa, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 325 umožňuje, aby sa nariadilo neodkladné opatrenie v prípade, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. V súdenej veci je podľa názoru žalobkyne dôvodné dočasné
opatrenie aj voči jej zamestnávateľovi, žalovanému 2/. Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť

neodkladné opatrenia len strane konania. Vzhľadom na túto skutočnosť označila svojho zamestnávateľa
ako žalovaného 2/, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy voči
nej neuplatňuje žiadne iné nároky. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do svojho majetku.

3. Súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie č. k. 9Csp/60/2019-22 zo dňa 28.06.2019, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., k Žiadosti o aktiváciu Karty T-
Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia

konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. V prevyšujúcej časti vo vzťahu
k žalovanému 2/ pri neodkladnom opatrení (Y. I., A..C..) súd návrh zamietol (výrok II.) Proti predmetnému
neodkladnému opatreniu podal odvolanie žalobca.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Co/126/2019-109 zo dňa 28.11.2019 zmenil uznesenie vo

výroku II. a uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťouSlovenské kreditné karty, a.s., k žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile, č. XXXXXXXX z 25.11.2005, do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.08.2019 uviedol, že uzavretá dohoda o
zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov upravuje ust. § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné
vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide
o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k

tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu,
ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až
potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551
ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu
zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať
a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

Žalovanýpoukazujenaskutočnosť,žežalobkyňavŽiadostioaktiváciuKartyT-Mobilezodňa25.11.2005
(ďalejlen„Zmluva“)výslovnesúhlasila,abyvprípade,aknesplnísvojzáväzoksplácaťúverriadneavčas
v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy,
banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného
splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške

mesačnýchsplátokúverupodľazmluvy,pričomzrážkyzomzdynemôžubyťvyššieakozrážkyprivýkone
rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach
zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť, sú nepreukázané. Podľa
názoru žalobkyne konala v nevedomosti, pretože nemala vedomosť, že sa predmetná dohoda nachádza
v zmluve. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok, a zároveň že si ju prečítala, porozumela jej obsahu a súhlasila s obsahom.
Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie. Poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa
účinný od 01.05.2014 s tým, že je nelogické, aby ustanovenie, ktoré sa stalo účinné deväť rokov po
podpise zmluvy, malo relevantný vplyv na danú zmluvu.

Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy,
uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a
zmluvy a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej Všeobecná úverová
banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým
systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky, resp.

k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Konanie žalobkyne spočívajúce
v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení, následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o
mimosúdne urovnanie veci, považuje žalovaný za neakceptovateľné. Účelom ochrany spotrebiteľa je
zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť
zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. V zmysle uvedeného

žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci
skutkový stav.

7. Dňa 25.11.2005 žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá bola
súčasťou „Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXX“. Súčasťou formulárovej zmluvy bola aj
Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená drobným písmom v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (čl. V bod 31).

Podpisom zmluvy teda žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili Dohodu o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej z tejto zmluvy.
Listom zo dňa 10.04.2016 oznámil žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2013 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. XXXXXXXX s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou

spojenými na žalovaného, pričom rozpis dlhu k 10.04.2016 predstavuje spolu sumu 4.203,88 eur.
8. V zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.9.Zmluvuospotrebiteľskomúvereuzatváralažalobkyňaakospotrebiteľkasožalovanýmakoprávnickou
osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti. Právny vzťah, ktorý
medzi nimi vznikol má spotrebiteľský charakter, preto je v súvislosti s ním nutné aplikovať normy

spotrebiteľského práva.

10. Vyššie uvedená zmluva je zmluva typová, formulárová, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla
žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti.

11. Podľa § 4 ods. 2 Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(účinný k 25.11.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj
súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce
túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Predmetná zmluva uvedené náležitosti neobsahuje, spotrebiteľský úver sa preto /písmeno g)/ považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

17. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom
istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

18. Podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu
zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne
závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv
iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinný
od 01.05.2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

27. Podľa § 29b citovaného zákona, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zák. č. 250/2007 Z. z. teda
neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a); preto od účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom. (Rozsudok NS SR 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015)

28. Žalobkyňa namieta neprijateľnosť citovanej podmienky a teda jej neplatnosť.

29. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek
požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (Rozsudok SD EÚ C-240/98
až C244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol
viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§

3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z. z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5
OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa.

30. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,

ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Predmetná zmluvná podmienka je súčasťou tzv. štandardnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formulárovo pripravená, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala
možnosť ovplyvniť jej obsah.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citovaná zmluvná podmienka je neplatná nielen z dôvodu, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ale aj z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

31. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, žedohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesustanovením§53OZ.

32. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom
výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací

inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si
uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa
názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za
neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka

33. Uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá
praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje
na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie

správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-30/12, G. N./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHSz 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni
uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou

o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné
opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

34. Veriteľ a teda žalovaný sám diktuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku

pohľadávky a jej príslušenstva, a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obchodných
právnych veciach, ktorá prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovacieho prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej (formulárovej) zmluvy bez toho, aby túto
zmluvnúpodmienkusožalobcomindividuálnedojednal,jejobsah,akžalobcanemoholovplyvniť,anitúto

dohodu vylúčiť, pričom na jej základe zamestnávateľ žalobcu už pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy
napriek tomu, že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je rozporná s právom EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi
a preto je neplatná. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa
nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať

aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom
ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto
preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice
93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,jejužitočnéhoúčinku(Effet
Kutilén).

35. Na základe vyššie uvedeného je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bezpoplatková. Táto
zmluva zároveň obsahuje citovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je z toho dôvodu neplatná.
Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom
výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

36. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňujezneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný
sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa.

37. Na základe uvedeného súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za
neplatnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa
použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

40. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.