Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120328333
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6120328333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so

sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v
konaní o zaplatenie 300,02 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 300,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 24.6.2020 a na
Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 13.8.2020, sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 300,02 € titulom dlžnej istiny a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému

šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z
predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol
nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 2.7.2018, zákazkový list servisu
GAPAcar, s.r.o., uplatnenie nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanej poisťovni poškodenou
Monikou Slezákovou, osvedčenie o evidencii predmetného motorového vozidla, zmluvu o prenájmevozidla č. 407/06 zo dňa 23.7.2018, uzavretú medzi poškodenou H. R.Á. a žalobcom, faktúru č. XXXXXX
vystavenú dňa 10.8.2018 žalobcom pre poškodenú H. R. za prenajaté motorové vozidlo, oznámenie
o postúpení pohľadávky - list poškodenej R. zo dňa 10.8.2018 adresovaný žalovanému, zmluvu o

postúpení pohľadávky zo dňa 10.8.2018, uzavretú medzi žalobcom a poškodenou R., oznámenie
o poistnom plnení - list poisťovne voči žalobcovi zo dňa 27.8.2018, faktúru žalobcu žalovanému č.
XXXXXXXX a dôkaz o odoslaní tejto faktúry žalovanému.

4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia

žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že podľa
jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku, neuviedol
ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Žalobca naviac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný.
Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,
ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom

platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej céziou poškodený
žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými
slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom

k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v
zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo
dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom v predloženej zmluve o postúpení
pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval
k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného

a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením,
nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka
voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto nemôže predstavovať vecne
legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto dôvodov podľa názoru žalovanej
strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom.

Žalovaný naďalej namietal, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva
ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Obč. zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že
poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Preto podľa presvedčenia žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho nároku. Súčasne ale žalovaný poukázal na to, že žalobca sa oznámením o poistnom plnení zo

dňa 24.8.2018 dozvedel, v akom rozsahu, na základe akých dôvodov žalovaný plnil.

5. K odporu žalovaný nepripojil žiadne listiny.

6. Žalobca potom reagoval replikou podanou ešte v upomínacom konaní dňa 11.8.2020, v ktorom

podaní aj navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca v danej replike uviedol,
že tvrdenia žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok,
považuje za účelové tvrdenie. Prenájom náhradného motorového vozidla je totiž súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov

SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočnosti uvedenej v žalobe žalobca uviedol, že
dňa 2.7.2018 došlo v Sučanoch ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Renault Thalia, EČ: H.-
XXXCK, spôsobenej poškodenej H. R.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Iveco, EČ: H.-XXXDD, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný
eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútená užívať náhradné vozidlo

na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Kia Ceed, EČ: L.-XXXKZ u
žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 407/06 zo dňa 23.7.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 10.8.2018 s dátumom splatnosti 24.8.2018 na sumu 729,60
€. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.8.2018 žalovaný oznámil žalobcovi poškodenému šetrenie
udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 429,58 €. Listinné

dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní
si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o
ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež
súdu a na tieto žalovaný opätovne poukázal.7. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené stanovisko
Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok

Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení
pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných
súdov v iných obdobných prípadoch. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré
poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný

namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol
žalobcovinajehoúčetčiastočnépoistnéplnenie.Akbymalžalovanýakékoľvekpochybnostiopostúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie
žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné
postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie

so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu
uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka

žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená.
V tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená za týmto účelom uzatvorila so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia,
žalobca považoval plnenie poskytnuté žalovaným za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko
práve v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo

vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania
opraveného vozidla poškodenej. Žalobca ďalej tvrdil, že tvrdenia žalovaného ohľadne trvania prenájmu,
resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme považuje za zavádzajúce a nepravdivé,
nič nebráni žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou
v tomto prípade je aj skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla,

teda počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí
trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr.
Žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii
nájomného vzťahu. Žalobca považoval rovnako za neoprávnený odpočet tzv. prevádzkových nákladov a
zmenu technickej hodnoty poškodeného vozidla počas doby prenájmu, keďže ide o ničím nepodloženú

úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ, ani právny rámec oprávnenosti. Je to len účelové
krátenie poisťovne, ktoré je preukázané iba tvrdením žalovaného. Tvrdenie žalovaného ohľadne zmeny
technickej hodnoty poškodeného vozidla je aj v logickej úvahe neprijateľné a nesprávne. Ak by sme
to rozobrali, je potom na mieste tvrdiť, že práve v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu
motorového vozidla poškodeného a to v logickej rovine vyslovenej ustálenou judikatúrou Najvyššieho

súdu SR, kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia v dôsledku
poškodenia, ako by bola hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Poškodený je
oprávnený uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu škody a nie naopak, ako tvrdí žalovaný,
že počas opravy, keď vozidlo neužíval, sa jeho hodnota neznižovala.

8. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a preto súd nariadil pojednávanie na deň 15.10.2020,
ktoré vykonal len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní na žalobe zotrval
a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín
pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:

9. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 2.7.2018 o 14.00 hod. v Sučanoch spôsobil poistenec
žalovaného pri škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej H. R. a to na vozidle zn.
Renault Thalia, EČ: H.-XXXCK. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného. Vozidlo poškodenej podľa
zákazkového listu servisu GAPAcar bolo prijaté na opravu 4.7.2018 a predpoklad jeho ukončenia bol
11.8.2018. Po dobu opravy na základe zmluvy o prenájme č. 407/06 zo dňa 23.7.2018 po dobu opravy

mala poškodená, a to až do 10.8.2018, od žalobcu prenajaté motorové vozidlo zn. Kia Ceed, EČ: L.-
XXXKZ, za ktorý prenájom jej potom žalobca faktúrou č. XXXXXX, vyhotovenou 10.8.2018 a zročnou
24.8.2018, vyúčtoval za 19 dní prenájmu nájomné spolu s DPH vo výške 729,60 € pri cene nájmu 32
€ bez DPH za jeden deň nájmu. Ešte v ten istý deň, teda 10.8.2018, žalobca s poškodenou R. uzavrelzmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka. Z tejto zmluvy, ktorú poškodená R.
uzavrela ako postupca a žalobca ako postupník, vyplynulo, že poškodená má voči žalovanej poisťovni
peňažnú pohľadávku vo výške 729,60 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 4 Zákona

č. 381/2001 Z.z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 2.7.2018 na vozidle Renault Thalia, EČ:
H.-XXXCK. Túto pohľadávku postupca touto zmluvou postúpil žalobcovi a žalobca sa za postúpenie
pohľadávky zaviazal uhradiť odplatu vo výške 729,60 €, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX, vystavenej
žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed,

EČ: L.-XXXKZ. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, teda nárok na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, sa podpisom tejto
zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet vo vzťahu k poisťovni. Žalobca do spisu tiež pripojil list, ktorým poškodená dňa 10.8.2018
oznámila žalovanej poisťovni postúpenie pohľadávky. Je zrejmé, že poisťovňa v rozpore so svojimi
tvrdeniami v odpore, že žalobca sa nemohol stať vecne legitimovaným subjektom na uplatňovanie

nároku na náhradu škody, ktorý spočíva vo vynaloženom nájomnom za náhradné motorové vozidlo,
reagovala, keď podľa listu z 27.8.2018 priamo žalobcovi ako postupníkovi oznámila, akým spôsobom
poskytne poistné plnenie. Z tohto listu vyplynulo, že poisťovňa poukazuje žalobcovi sumu 429,58 €
a toto znížené poistné plnenie oproti uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 729,60 € odôvodnila
tou skutočnosťou, že poisťovňa priznáva dobu na zapožičanie náhradného vozidla len 16 dní, teda

kráti dobu, za ktorú poskytuje náhradu nájomného o tri dni s ohľadom na kalkuláciu nákladov na
opravu motorového vozidla, rozsah vykonaných prác - 10 normohodín karosárskych a 7,8 normohodín
lakovníckych prác. Je možný doplatok pri vydokladovaní priebehu opravy tak, že bude zrejmé, že
požadované dni prenájmu boli nevyhnutné na opravu motorového vozidla, na čo má poškodený z
povinného zmluvného poistenia nárok. Priznaná sadzba za nájom motorového vozidla bola poisťovňou

len vo výške 28 € s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie
poškodeného motorového vozidla Renault Thalia. Za počet najazdených kilometrov 788 alikvotné
zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených
kilometrov a paušálne zníženie o 0,01 € za 1 km. Jedná sa o náklady, ktoré by inak vznikli užívaním
poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom motorovom vozidle. Pri výpočte

výšky poistného plnenia vyplynulo, že poisťovňa krátila uplatnený nárok vo výške 729,60 € o sumu
115,20€,ktorápredstavovalanepriznanúdobuzazapožičanienáhradnéhovozidlatridni,osumu166,40
€, čo bola nepriznaná sadzba za nájom motorového vozidla, sumu 9,06 €, ktorá predstavovala zníženie o
opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a sumou 9,36 €, ktorá predstavovala paušálne
zníženie 0,01 € za 1 km. Celkovo takto žalobcovi zaplatila sumu 429,58 € a suma 300,02 €, ktorú žalobca

v súdnom konaní uplatňoval, predstavuje práve potom rozdiel medzi touto sumou a sumou 729,60 €.

10. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení Obč. zákonníka a najmä ustanovení Zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

13. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokomna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

16. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti

poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

17. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

18. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

19. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd dospel k
presvedčeniu, že poškodená R. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č.

381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla mala nárok na náhradu škody
voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške, teda mala nárok na
zaplatenie sumy 729,60 € titulom nákladov, ktoré jej vznikli prenájmom náhradného vozidla od žalobcu
po dobu opravy. Zo zákazkového listu je zrejmé, že vozidlo bolo prijaté na opravu do autorizovaného
servisu 4.7.2018 a faktúra za jeho opravu bola vystavená pri ukončení zákazky dňa 11.8.2018.

Preto pokiaľ poškodená mala prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré podľa presvedčenia súdu
zodpovedalo poškodenému motorovému vozidlu, ktoré bolo v servise, v čase od 23.7.2018 do
10.8.2018, mala ho prenajaté po dobu 19 dní počas trvajúcej opravy, kedy svoje poškodené motorové
vozidlo umiestnené v servise užívať nemohla. Poškodená však nemohla ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá
závisí aj od vyťaženosti servisu. Súd preto považoval sumu, ktorú mala poškodená R. zaplatiť za 19 dní

nájmu motorového vozidla v sume 32 € bez DPH denne, za dôvodný výdavok, nakoľko práve prenájom
motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, má podľa presvedčenia súdu
poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je vystavený tým, že na uspokojovanie svojich osobných
potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže využívať vlastné poškodené motorové vozidlo. Samotná
poškodená v zmluve prenájme náhradného motorového vozidla uviedla, že motorové vozidlo si

zapožičiava na cestu do práce v Martine v Univerzitnej nemocnici Martin z bydliska v Turčianske
Štiavničke. Preto podľa presvedčenia súdu nie sú mieste námietky žalovanej strany o štandardnej
potrebnej dĺžke opravy a ani krátenie, ktoré pri poskytnutí poistného plnenia žalovaná strana urobila.
Naviacidelenojejúvahy,ktoréinakničímnepodložila.Vrovineúvahvzhľadomnato,žežalovanástrana
v konaní neposkytla žiadne dôkazy, sú aj tvrdenia v oznámení o poistnom plnení ohľadne primeranej

sadzby denného nájomného, keďže žalovaná strana neprodukovala žiadne dôkazy v tomto smere. Na
druhej strane však súd je toho presvedčenia, že od poškodenej nemožno spravodlivo žiadať, aby po
poškodení motorového vozidla osobou povinne zmluvou poistenou u žalovaného, vykonávala šetrenia
ohľadne cenových úrovní rôznych prenajímateľov motorových vozidiel a vyberala si toho najlacnejšieho
bez ohľadu na skutočnosť, či sa nachádza, alebo nenachádza v prijateľnej blízkosti jej bydliska.

Poškodená následne svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý titulom prenájmu náhradného motorového
vozidla vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento
jej nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním vystavenej faktúry. Postúpením
pohľadávky poškodenej voči poisťovni na žalobcu sa zmenil veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním
podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na rozdiel od konštatovania v odpore voči platobnému

rozkazu vydaného v upomínacom konaní sa zdá, že žalovaná túto skutočnosť v podstate akceptovala,
keďže časť poistného plnenia zaslala priamo žalobcovi a oznámenie o poistnom plnení vo forme listu
zo dňa 27.8.2018 zaslala rovnako žalobcovi. Súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že poškodená
poisťovňa nebola oprávnená krátiť poistné plnenie o sumy zníženia o opotrebovanie spočívajúce vrozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie podľa počtu odjazdených kilometrov, pretože takéto
počínanie je podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere sa totiž súd
stotožňuje s názorom žalobcu, že je všeobecne známou skutočnosťou, z ktorej vychádza aj judikatúra

Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazoval žalobca, že pri dopravnej nehode sa rapídne znižuje
všeobecná hodnota poškodených motorových vozidiel a táto ani po dôslednej oprave už nedosahuje
hodnotu porovnateľných, ale nebúraných motorových vozidiel. Preto zníženia, ktoré žalovaná v tomto
smere urobila, podľa presvedčenia súdu nemajú oporu v logike, v zákone, neboli ničím preukázané a
preto boli nedôvodné. Keďže miesto poškodenej sa žalobca stal novým veriteľom pri uplatňovaní nároku

na náhradu vecnej škody podľa ust. § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z., pričom tento nárok bol oprávnený vo
výške 729,60 €, pokiaľ ide o náhradu škody vzniknutú prenájmom náhradného motorového vozidla, súd
žalobcovi priznal rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a skutočnými nákladmi poškodeného vo
výške 300,02 €.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti

neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.