Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/95/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1195899958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1195899958.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcov:1. J. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Bratislava,2. I. T., nar. XX.X.XXXX, H. XX, Bratislava 3. F. T., nar.
XX.X.XXXX, H. XX, Bratislava , všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Čarnogurský ULC s.r.o.,
so sídlom: Tvarožkova 5, Bratislava , IČO: 35 975 016, proti žalovanej: Národná transfúzna služba
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Ďumbierska 3, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 853
015 , zastúpená Advokátskou kanceláriou VALÍŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava,
IČO: 36 834 611 o náhradu škody spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckych služieb takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tun. súd dňa 7.4.1995 domáhali sa žalobcovia proti žalovaným: Fakultnej
nemocnici v Bratislave so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava a Nemocnici s poliklinikou Staré Mesto
so sídlom Bezručova 5, Bratislava náhrady škody na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckych
služieb.

Žalobca v 1. rade žiadal náhradu škody na tom základe, že v období od roku 1972 až do roku 1992

bol evidovaný ako darca krvi a krvnej plazmy na Klinike hematológie a transfuziológie v Bratislave na
Partizánskej 4, ktorá je klinikou Fakultnej nemocnice v Bratislave a počas darcovstva bol nainfikovaný
vírusovou hepatitídou "C".

Žalobcovia v 2. a 3. rade sa domáhali náhrady škody na tom základe, že dňa 2.10.1986 na
novorodeneckom oddelení II. Detskej kliniky Nemocnice s poliklinikou Staré Mesto im bola bez
predchádzajúceho vyšetrenia na prítomnosť infekčného agens podaná transfúzia krvi žalobcu v 1. rade,

v dôsledku čoho boli žalobcovia v 2. a 3. rade nainfikovaní vírusom hepatitídy "C".

Žalovaný v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že žalobca v 1. rade daroval na Klinike hematológie
a transfuziológie Fakultnej nemocnice v Bratislave od roku 1970 do roku 1972 bežnou formou krv a
formou plazmaferézy prvýkrát 22.2.1972. V priebehu celého obdobia darovania krvi bežnou formou a
formou plazmaferézy bol spôsob odberu a spracovania krvi na klinike hematológie a transfuziológie
vykonávaný podľa platných predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva za účelom zníženia rizika

prenosu potransfúznej hepatitídy krvnými prípravkami.

Žalobca v 1. rade bol sledovaný a postupovalo sa pri ňom podľa vtedy platných predpisov. Pre
abnormálne pečeňové testy hodnotené ako antikteristická hepatitída bol od mája 1977 trvalo vyradenýz darovania krvi, po konzultácii s prednostom kliniky mu bolo umožnené darovať plazmu výhradne na
laboratórne účely. Po poučení darcu a jeho ústnom aj písomnom súhlase bol zaradený do kádra darcov
- plazmaferetikov v roku 1986.

Skutočnosť, že nesmel darovať krv na liečebné účely a až na základe jeho písomnej žiadosti boli
dovolené výlučne odbery pre laboratórne účely, ukazuje, že vedel o svojom pečeňovom ochorení a riziku
prenosu hepatitídy. Navyše chodil do roku 1979 z tohto dôvodu na infektologickú ambulanciu. Napriek
tomu na transfúznom oddelení Nemocnice s poliklinikou Kramáre daroval krv svojim deťom - žalobcom

v 2. a 3. rade.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že vyšetrenie protilátky proti vírusu hepatitídy C (anti-HCV) bolo na Klinike
hematológie a transfuziológie zahájené v roku 1992. Toto vyšetrenie sa na svetových pracoviskách
rutinne vykonáva od roku 1990. Ani v roku 1992 nebolo toto vyšetrenie povinné podľa predpisov
transfúznej služby.

Žalovaný v 2. rade vzniesol námietku pasívnej legitimácie. Uviedol, že žalobca v 2. rade bol
hospitalizovaný na II. detskej klinike Nemocnice s poliklinikou Staré Mesto, Bezručova 5, Bratislava v
dňoch 18.8.1986 - 7.10.1986. Žalobkyňa v 3. rade bola hospitalizovaná v dňoch 18.8.1986 - 17.10.1986.
Obom bola podaná krv, žalobcovi v 2. rade v dňoch 27.9.1986 a 2.10.1986, žalobkyni v 3. rade v dňoch

19.8.1986 a 2.10.1986 z dôvodu potreby jej podania, pričom bol zachovaný postup lege artis. Krv, ktorá
bola žalobcom v 2. a 3. rade podaná bola dodaná z Kliniky hematológie a transfúzie krvi na Partizánskej
ul. v Bratislave. Sérologické vyšetrenie krvi vykonávajú transfúzne kliniky, krvné konzervy po prevzatí
sa neotvárajú. V predmetnej veci žalovaný v 2. rade prevzal krvné konzervy sérologicky vyšetrené s
podkladmi k možnosti ich použitia. Zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k zanedbaniu zdravotnej

starostlivosti u žalobcov v 2. a 3. rade.

Na základe rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR pôvodne označený žalovaný v 2. rade zanikol
a právnym nástupcom pôvodne označených odporcov v 1. a 2. rade sa stala Fakultná nemocnica s
poliklinikou Bratislava, Ružinovská 6, Bratislava.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov E.. F. E., Doc. R.. D. T., Dr.
E. A., D. Š., Dr. D. Y., Dr. B. K., Y..E.. R. X. E., F. E.Q., S.. Q. E., R.. I. O., J.. J. B., R.. Y. Q., J. K., R.. F.
Š., E.. S. T., S.. Z. N., S.. Z. Q., R.. X., znaleckými posudkami Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach č. 4/2002 a Martinskej fakultnej nemocnice č. 16/2004, výsluchom znalcov E.. R.. F.

B., R.. R. Y., R.. E. Q., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.11.2007
tak, že žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcov zaviazal povinnosťou
zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 37.154,- Sk na účet Okresného súdu Bratislava I.

Protitomutorozsudkupodaliodvolaniežalobcovia.KrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa29.5.2009

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 4.3.2010 pripustil na návrh žalobcov zmenu návrhu v tomto
znení:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v l. rade sumu 132 775,68 Eur, žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi v 2.rade sumu 165 969,59 Eur, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3.rade sumu 165
969,59 Eur, žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania.

Uznesením zo dňa 18.5.2010 súd na návrh žalobcov podľa ust. § 92 ods. 3 / O.s.p. pripustil

zámenu účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného žalovaného Fakultná nemocnica s poliklinikou
Bratislava Ružinovská 6 Bratislava IČO: 31813861 vstúpi do konania Národná transfúzna služba SR
Bratislava, so sídlom Limbová 3. Bratislava, IČO: 30853915 nakoľko z predloženého rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2003 číslo 03775-3/2003-ORP je zrejmé,
že Ministerstvo vyčlenilo časť činnosti Oddelenia hematológie a transfúziológie z Fakultnej nemocnice

s poliklinikou Ružinov dňom 31.12.2003 a dňom 1.1.2004 do Národnej transfúznej služby SR previedlo
činnosť transfúziológie, s prevádzanou činnosťou a súvisiacimi právami a záväzkami známymi a
neznámymi. Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov prešli 1.1.2004 na Národnú transfúznu
službu SR Bratislava.Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanej priznať náhradu trov
konania.

Uviedol, že v prípade žalobcu v I. rade nebolo doposiaľ preukázané splnenie predpokladov
zodpovednostizaškoduprávnehopredchodcužalovanej(najmäkauzálnynexusaaplikácialiberačného
dôvodu). Podľa názoru žalovanej znalecké posudky vyhotovené v tomto konaní jednoznačnú príčinnú
súvislosťmedzidarovanímplazmyžalobcomv1.radeavznikomhepatitídytypuCnekonštatujú,nakoľko

nevylučujú iné cesty nákazy a nakoľko nie všetky non A non B hepatitídy boli nevyhnutne neskôr
diagnostikované ako hepatitída typu C.

V konaní nebolo preukázané, že by postup právneho predchodcu žalovanej bol non lege artis.

Ak by aj súd v priebehu ďalšieho konania konštatoval zodpovednosť právneho predchodcu žalovanej,

je potrebné pri určení výšky náhrady škody (najmä náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia)
dôsledne rešpektovať princíp primeranosti odškodnenia. V zmysle ustálenej súdnej praxe neexistujú
dôvody na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady.
Vo vzťahu k prípadnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcom v 2. A 3. rade bolo podľa
názoru žalovaného doposiaľ jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov aj znaleckým posudkom,

že žalobca v 1. rade mal vedomosť o svojej nespôsobilosti na darovanie krvi na humánne použitie, a
napriek tomu krv svojim deťom daroval. Táto skutočnosť bola jedinou príčinou vzniku škody u žalobcov
v 2. a 3. rade.

Ak by napriek tomu súd dospel k záveru o existencii zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú

žalobcom v 2. a 3. rade, je nevyhnutné zobrať pri rozhodovaní o výške náhrady škody na zreteľ
nespochybniteľné závery znaleckého posudku o trvalej virologickej odpovedi žalobcov v 2. a 3. rade,
priaznivej prognóze a o neexistencii medicínskych dôvodov na akékoľvek obmedzenia v ich živote.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie znaleckým posudkom súdneho znalca z odboru zdravotníctvo

odvetvie hematológia, transfuziológia - Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (FORENSIC),
Boženy Nemcovej 8, Bratislava zo dňa 10.6.2012 číslo 101/2012 , doplnením znaleckého posudku zo
dňa13.2.2013číslo101/2013,výsluchomznalcaR..S.P.,výsluchomžalobcov v2.a3.rade,výpoveďou
svedka Doc. R.. R. R. a ďalšími listinnými dôkazmi (zápisnica zo spoločného rokovania vedenia
kliniky a BSP úseku darcov krvi, resp. úseku darcov krvi resp. úseku výroby transfúznych prípravkov

KHTK v Bratislave dňa 01.07.1977 , prípis E.. R.. X., E., vtedajšieho hlavného odborníka Ministerstva
zdravotníctva SSR zo dňa 17.06.1977 všetkým krajským odborníkom pre hematológiu a transfúznu
službu v SSR , list E.. R.. X., E., vtedajšieho hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SSR zo
dňa 17.06.1977 adresovaný Ministerstvu zdravotníctva SSR , list E.. R.. X., E., vtedajšieho hlavného
odborníka Ministerstva zdravotníctva SSR zo dňa 23.08.1977 adresovaný Ministerstvu zdravotníctva

SSR) a zistil nasledovný skutkový stav :

Žalobca v 1. rade bol darcom krvi od roku 1968 v Trnave, (od roku 1972 v Bratislave na Klinike
hematológie a transfuziológie v Bratislave. Od roku 1970 do r. 1972 boli u žalobcu v l. rade robené bežné
odbery a neskôr plazmaferéza. Zvýšené hepatálne testy zaznamenané v dokumentácii z 15.9.1976

sa upravili po diéte a od 28.4.1977 žalobca v 1. rade pokračoval v darcovstve. V máji 1977 boli uňho
opätovne zaznamenané hraničné hodnoty UBG + a SGPT, preto bolo darcovstvo zastavené. Žalobca
v 1. rade sa dožadoval ďalšieho darovania. Po konzultácii s Y.. R.. X. E. prednostom kliniky nebol
vhodný ako darca a bola mu odporúčaná starostlivosť u hematológa. Podľa záznamu z 21.7.1977 R..
P. nevylúčila prekonanú anikterickú formu vírusovej hepatitídy. Pojem hepatitída C nebol v tom čase

známy. Hepatitída sa označovala ako Non A, Non B. Hepatálne testy boli sledované v pravidelných
intervaloch s doporučenou terapiou hepatoprotektív a diétnym režimom.

V marci 1980 bol žalobca v 1. rade poučený R.. Š. a bolo mu vysvetlené, že nie je vhodný na darovanie.
Dňa 14.5.1986 sa žalobca dožadoval ďalšieho darovania. Po opakovanej konzultácii s Y.. R.. X. E.,

prednostom kliniky hematológie a transfuziológie bolo odsúhlasené darovanie iba pre laboratórne účely
(Sanguitesty). Dňa 3.6.1986 bol žalobca v 1. rade poučený o tomto spôsobe darovania a bolo mu
odporučené zaočkovanie, s čím súhlasil. R.. Y. osobne poučila žalobcu v 1. rade a žalobca v 1. rade
obdržal preukaz na výrobu diagnostických sér.Dňa 20.8.1986 žalobca podpísal vyhlásenie o darovaní krvi a orgánov a dňa 30.9.1986 na
transfuziologickom oddelení Dérerovej nemocnice s poliklinikou v Bratislave daroval krv žalobcom v 2. a

3. rade, ktorá im bola podaná dňa 2.10.1986 na novorodeneckom oddelení Detskej fakultnej nemocnice
s poliklinikou Staré Mesto.

V auguste 1976 v rámci pravidelných laboratórnych vyšetrení darcov boli u žalobcu v l. rade po prvýkrát
zistené zvýšené hodnoty pečeňových (hepatálnvch) enzýmov, ktorých aktivita kolísala. Od júla 1977 bol

žalobca v 1. rade sledovaný na Klinike infektológie s dg. záverom vírusový infekčný zápal pečene bez
žltačky (Hepatitis vírosa anicterica.)

Vtom istom čase bol žalobca v l. rade Klinikou hematológie a transfúziológie vyradený z darcovstva
krvi i plazmy, neskôr mu boli realizované odbery krvi a plazmy len za účelom výroby laboratórnych
sanguitestov.

Žalobca v l. rade po narodení žalobcov v 2. a 3. rade dvojičiek I. D. F. T. dňa 18.8.1986 a zistení
anémie (chudokrvnosti) u oboch detí, poskytol k indikovanej transfúzii pre obe deti svoju krv ktorá bola
obom podaná dňa 2.10.1986 (z odberu dňa 30.9.1986), kedy boli obe deti infikované vtedy ešte stále
neznámym vírusom hepatitídy C. v danom čase bol žalobca v 1. rade vyradený z darcovstva krvi a

plazmy, čo mu muselo byť známe.

VírushepatitídyCbolobjavenýažvroku1989apostupnebolidoklinickejpraxeajzavedenélaboratórne
metódy na identifikáciu tohto vírusu z krvi. Dňa 15.04.1992 bola u žalobcu v 1. rade prvýkrát potvrdená
infekcia vírusom hepatitídy C.

Žalobcovi v 1. rade v ďalšom procese diagnostiky bola virologicky i morfologicky z biopsie pečene
stanovená diagnóza chronickej hepatitídy C a žalobca v l. rade sa podrobil opakovaným kúram liečby.
Doteraz sa však nepodarila eliminácia vírusu z jeho organizmu, je označený ako tzv. non-responder
(bez potvrdenej eliminácie vírusu hepatitídy C) a stanovená dg. chronickej vírusovej infekcie pečene typ

C je stále prítomná.

Žalobcovia v 2. a 3. rade: I. T. a F. T., majú prakticky identický priebeh ochorenia. Obaja dostali po
narodení dňa 2.10.1986 kvôli anémii (chudokrvnosti) transfúziu krvi, ktorá bola od ich otca , žalobcu v
1. rade , kedy došlo k infikovaniu oboch detí vtedy ešte nepoznaným vírusom hepatitídy C.

U oboch žalobcov v 2.a 3. rade pre občasné mierne zvýšenie hladín hepatálnych enzýmov a pri
ďalšej diagnostike bola potvrdená anti-HCV pozitivita ( prítomnosť protilátok proti vírusu hepatitídy C )
dňa 1.2.1994. Odvtedy sú žalobcovia v 2. a 3. rade dispenzarizovaní u imunológa a hepatológa s dg.
chronickej hepatitídy C.

V rokoch 1998 až 2007 bola u žalobcov v 2. 3. rade opakovane potvrdená pozitivita HCV-RNA, u
žalobcu v2.radeI.T.ajbioptickypotvrdenáchronickáinfekciapečenevírusomhepatitídyC.Pretobolav
decembri2007uobochžalobcovv2.a3.radeindikovanákombinovanáimunomodulačnáaantivírusová
liečba, kedy po ročnej liečbe dochádza k eliminácii vírusu, upravujú sa aj hodnoty hepatálnych enzýmov

a od roku 2009 je u žalobcov 2 a 3 dosiahnutá trvalá virologická odpoveď.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do
30.6.1988 (zák.č. 40/1964 Zb.)

Podľa ust. § 238 tohto zákona organizácia zodpovedá i za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú
pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri poskytnutí služby použili, tejto zodpovednosti sa
nemôže zbaviť.

Podľa § 421 ods. 1 Občianskeho zákonníka organizácia zodpovedá občanovi za škodu, ktorú mu

spôsobila porušením právnej povinnosti.Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia škoda je spôsobená organizáciou, ak bola spôsobená
v rámci plnenia jej úloh tými, ktorí tieto úlohy plnili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode
nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej
zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenie nadriadených orgánov.

Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Zodpovednosť právneho predchodcu žalovanej je možné posúdiť tak podľa § 238 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 421 Občianskeho zákonníka.

Súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nemôže ísť o zodpovednosť podľa § 238
Občianskeho zákonníka, pretože nejde o škodu, ktorá by mala pôvod v povahe prístroja, nástroja, či
veci, ktoré sa použili, ale v samotnom spôsobe vykonania odberu krvi a krvnej plazmy. ( R 15/1986)

Z tohto dôvodu súd posúdil zodpovednosť právneho predchodcu žalovanej podľa ustanovenia §

421 Občianskeho zákonníka. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou subjektívnou, rozhodujúce je
zavinenie. V celom doterajšom konaní nebolo zavinenie právneho predchodcu žalovanej preukázané.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postup právneho predchodcu žalovanej bol jednoznačne
vykonaný lege artis v súlade s vtedy známym stavom medicínskych poznatkov (hepatitída typu C
bola objavená až v roku 1989) a podľa platných predpisov. K takémuto názoru dospeli aj znalci v

predchádzajúcom priebehu konania. Z uvedeného dôvodu na strane právneho predchodcu žalovanej
je daný liberačný dôvod podľa § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade a s prihliadnutím na vyššie uvedené závery všetkých znaleckých posudkov
vyhotovených v tomto konaní, bolo potrebné zaoberať sa primárne otázkou príčinnej súvislosti medzi

darovaním plazmy žalobcom v l. rade rokoch 1972 - 1977 a diagnostikovaním hepatitídy typu C v roku
1992, ktorú príčinnú súvislosť žalobca v 1. rade síce tvrdil, ale vykonané dokazovanie ju nepreukázalo.

V danom prípade nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi darcovstvom plazmy a
súčasnými zdravotnými problémami žalobcu v 1. rade , nakoľko nemožno vylúčiť iné formy nákazy

hepatitídou typu C, ktorá sa podľa znaleckých posudkov prenáša aj inak .(lekárske zákroky, sexuálnym
stykom, neznámy prenos, a pod.). V otázke príčinnej súvislosti medzi tvrdenou udalosťou a vznikom
škody zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov príčinná súvislosť
medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne
preukázaná; nestačí tu samotná pravdepodobnosť. Pokiaľ niektorú zo skutočností, ktoré prichádzajú

do úvahy ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal, je potrebné
posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť
ohľadne protiprávneho úkonu, ako aj príčinnej súvislosti má poškodený žalobca (R 21/1992, Rozsudek
Nejvyššího sondu České republiky z 27.9.1990. I Cz 59/90).

Závery znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vypracované Lekárskou fakultou Univerzity
P.J.Šafárika v Košiciach a Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (FORENSIC),v Bratislave
jednoznačne nepostačujú na konštatovanie zodpovednosti žalovanej (resp. jej právneho predchodcu)
za škodu na zdraví, nakoľko v danom prípade nie je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť ako
nevyhnutný predpoklad zodpovednosti za škodu. Nie je možné urobiť jednoznačný záver o tom, že

príčinou vzniku chronickej hepatitídy typu C u žalobcu v l. rade bol odber krvnej plazmy vykonaný
právnym predchodcom žalovanej, pričom znaleckým posudkom konštatovaná pravdepodobnosť, resp.
nemožnosť vylúčenia, že sa žalobca infikoval vírusom hepatitídy typu C práve pri odbere krvnej plazmy
v roku 1977 pre tento záver nepostačuje.

Súdsazaoberalposúdenímzodpovednostižalovanejzaškodužalobcovv2.a3.rade adospelkzáveru,
že žalobe ani v tejto časti nie je možné vyhovieť.Pre posúdenie prípadnej zodpovednosti právneho predchodcu žalovanej za škodu spôsobenú žalobcom
v 2. a 3. rade je primárne a kľúčové posúdenie, či žalobca v 1. rade, ktorý im po narodení daroval krv,
vedel o tom, že nie je vhodným darcom alebo nie.

Zvykonaného dokazovania,akoajzozáverovznaleckých posudkovjednoznačnevyplynulo,žežalobca
v 1. rade o tejto skutočnosti napriek svojim tvrdeniam vedel a bol náležíte poučený a napriek tejto
skutočnosti sa rozhodol darovať krv svojim deťom, čo bolo jedinou a výlučnou príčinou vzniku škody u
žalobcov v 2. a 3. rade.

Skutočnosť, že žalobca v 1. rade vedel o tom, že je z darcovstva krvi vylúčený, je jednoznačná z týchto
dôvodov:

a) už v roku 1977 urobila E.. P. záver o anikterickej vírovej hepatitíde. Žalobca v 1. rade nemôže tvrdiť, že
o tejto skutočnosti nevedel, nakoľko je preukázané, že bol s touto diagnózou ďalej sledovaný a liečený

v pravidelných intervaloch na Klinike infektológie. Toto potvrdzuje aj záver Znaleckého posudku Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (FORENSIC), Boženy Nemcovej 8, Bratislava zo dňa 10.6.2012
číslo 101/2012 (str. 3).
b) následne bol žalobca v 1. rade vyšetrený R.. Š. a Y.. X. a bolo mu oznámené, že nie je vhodným
darcom. Bola mu odporúčaná liečba u hepatológa a hematológa.

c) v roku 1986 prednosta Kliniky hematológie a transfúziológie prof. R.. X. DrSc. na naliehanie žalobcu
v 1. rade povolil darovanie na laboratórne účely;
d) o tejto skutočnosti bol žalobca v I. rade poučený R.. Y. a obdržal preukaz na výrobu diagnostických sér.
e) znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (FORENSIC), v Bratislave zo dňa
10.6.2012 číslo 101/2012 v poznámke č. 3 pod čiarou na str. 4 jednoznačne konštatuje vedomosť

žalobcu v I. rade o vylúčení z darcovstva.
f)
Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca v1. rade z vlastného rozhodnutia daroval krv svojim deťom
- žalobcom v 2. a 3. rade. Žalobca v l. rade tak neštandardne urobil na transfuziologickom pracovisku
na Kramároch, hoci dovtedy pôsobil ako darca plazmy na laboratórne účely na transfuziologickom

pracovisku na Partizánskej ulici a ako pravidelný darca mal vedomosť o tom, že každý darca má darovať
krv vždy len na jednom konkrétnom pracovisku z dôvodu, aby bolo možné odsledovať a kontrolovať
dodržanie predpísaných intervalov odberov (v tom čase neexistovalo počítačové prepojenie pracovísk
a databáz). Z neznámeho dôvodu žalobca v 1. rade ani neinformoval personál transfuziologického
pracoviska na Kramároch, že je pravidelným darcom krvi na pracovisku na Partizánskej, čo by

znamenalo okamžitú komunikáciu medzi týmito pracoviskami.

Transfúzia pre žalobcov v 1. a 2. rade prebehla zo strany právneho predchodcu žalovanej lege arlis.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi postupom právneho predchodcu

žalovanej a vznikom škody u žalobcov v 2. a 3. rade neexistuje príčinná súvislosť. Zodpovednosť
žalovanej v takom prípade nie je možné konštatovať.

Z dôvodu, že nie je daná zodpovednosť žalovanej za škodu, nakoľko príčina vzniku škody nespočívala
na strane jej právneho predchodcu, súd sa nezaoberal otázkou vyčíslenia uplatnených nárokov

žalobcov v 2. a 3. rade.

Znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (FORENSIC), Boženy Nemcovej 8,
Bratislava zo dňa 10.6.2012 číslo 101/2012 konštatuje jednoznačne nasledovné:
a) u žalobcov v 2. a 3. rade bola dosiahnutá trvalá úplná virologická odpoveď na liečbu.

b) u žalobcov v 2. a 3. rade došlo k eliminácii vírusu hepatitídy typu C; ide o stav blížiaci sa vyliečeniu.
c) subjektívne zdravotné problémy žalobkyne v 3. rade nie je možné dať do príčinnej súvislosti s liečbou
chronickej hepatitídy typu C.
d) u žalobcov v 2. a 3. rade neexistuje medicínsko-klinický dôvod pre signifikantnejšie zhoršenie
prognózy vývoja ich zdravia.

e) u žalobcov v 2. a 3. rade neexistujú medicínske dôvody na obmedzenia obvyklého spôsobu života.

Keďže u žalobcov v 2. a 3. rade poškodenie zdravia bolo dočasné, došlo k eliminácii vírusu hepatitídy
typu C, predpokladaný vývoj je jednoznačne priaznivý a nie sú dané žiadne obmedzenia pre obvyklýspôsob života, v danom prípade nie je daný dôvod na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia.
V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalovaná , resp. jej

právni predchodcovia pri poskytovaní zdravotníckych služieb žalobcom v 1., 2. a 3. rade konali lege
artis na úrovni vtedajších poznatkov lekárskej vedy, v súlade s vtedy platnými predpismi. Znaleckým
dokazovaním mal súd preukázané, že poznatky o víruse hepatitídy C (HCV) sa vo svete datujú od roku
1989, na Slovensku sa detekcia protilátok anti-HCV stala štandardnou metodikou od roku 1991-1992.
Vykonaným znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že postup právneho predchodcu žalovanej

pri odbere krvnej plazmy v r. 1976-1992 bol vykonaný v súlade s vtedy platnými predpismi a konalo sa
lege artis. Taktiež mal súd preukázané, že žalobca v 1. rade bol poučený v r. 1980 MUDr. Š., že nie
je vhodný na darovanie krvi a plazmy pre klinické účely a opakovane v roku 1986 R.. Y. a Y.. R.. X. E.
pre zvýšené hepatálne testy.

Z vyššieuvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom

súde písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v ust. § 205 ods. 2/O.s.p.