Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914213831
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7914213831.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: V. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XX/X, K. G., zastúpeného advokátkou: JUDr. Jaroslava Oravcová, Dobrianského
1651, Vranov nad Topľou, IČO: 36166723, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve
zo dňa 31.5.2011 č. 8300038338, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná. Návrh

odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov, pričom ide o typovú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8300038338 zo dňa 31.5.2011. Túto zmluvu považuje za problematickú a z
eurokonformného hľadiska za najmenej sčasti neudržateľnú. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky
a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými
ustanoveniami. Súčasťou tejto typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo
strany odporcu, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o

vykonanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ navrhovateľa vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu,
že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo navrhovateľovi povinnosť plnenia a
navrhovateľ nemá možnosť zrážky priamo zataviť, pričom veriteľ sám diktuje výšku dlhu jednostranne,
bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy,
ktoré umožňujú postihovať majetok navrhovateľa podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky
a jej príslušenstva, navrhovateľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy
zastaviť. Navrhovateľ uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere a z jej obsahu vyplýva, že odporca potvrdil

túto zmluvu 31.5.2011, pričom podľa obsahu tejto zmluvy navrhovateľ ako dlžník požiadal o úverový
limit 1.170,- Eur so splatnosťou úveru v počte splátok 32 vo výške mesačných splátok po 62,69 Eur s
tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť na úhradu čerpania úveru je 2.632,98 Eur. Z obsahu
zmluvy vyplýva poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 Eur, celková čiastka za revolving, ktorú musí dlžník
zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru je suma 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN
úveru63,32%aročnáúrokovásadzbarevolvinguvpercentách76,21.Tútozmluvupovažujenavrhovateľ
za problematickú, vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu

bude musieť posúdiť súd.
2. Podľa tvrdenia navrhovateľa jeho zamestnávateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Vojenský útvar 3030, Zvolen. Navrhovateľ žiadosť veriteľa zamestnávateľovi navrhovateľa preukazujelistami zo dňa 22.6.2011, 12.10.2012 a 12.3.2013. Tieto listy navrhovateľ uviedol a pripojil, že tým sa
vlastne osvedčuje vec na príslušnosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy.
3.Navrhovateľvosvojomnávrhupoukazujenato,žeuzavretázmluvaposkytujeveriteľovipriamoprávny

priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Podľa navrhovateľa takýto intštitút
sa tak dostáva do kontroverzie s právom Európskej únie, pričom cituje viacero rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej únie. Podľa navrhovateľa z judikatúry Súdneho dvora vyplývajú pochybnosti, a to z
dôvodu, že podľa judikatúry Súdneho dvora je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či

vyjednávacej pozície. Ďalej navrhovateľ cituje v návrhu na začatie konania smernice Rady Európskej
únie č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa navrhovateľa inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v
zmluvách, ale ako už uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie

práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia
sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde ku zrážkam zo mzdy na sumy
vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana
pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ S-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej). S využitím

komparatívnej metódy poukazuje navrhovateľ na Rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa
pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy, a to na ustanovenie § 12 zákona z 8.3.1979, v ktorom sa
vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že v čase uzavretia
zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázal ani
rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo

mzdytak,akojeupravenávObčianskomzákonníkuumožňujepostihnúťmajetoknavrhovateľavpodobe
jeho mzdy aj na plnenie z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi
bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľa,
aby vykonával zrážky zo mzdy a tento už tieto vykonáva a doposiaľ navrhovateľovi z jeho príjmu
zrazil v prospech odporcu 387,17 Eur. Obava, že odporca naplní zásah do majetku navrhovateľa

bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa
tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne
neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom Európskej únie
osvedčuje navrhovateľ pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová/Pohotovosť,
podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu

súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
4. Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s tvrdením, že nie sú splnené dôvody určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a žiadal si náhradu trov konania. Poukázal na to, že dohoda,
ktorá bola podpísaná navrhovateľom a odporcom, má všetky náležitosti upravené v § 551 Občianskeho
zákonníka. Ide o zabezpečovací inštitút, v ktorom sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník

dal súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s veriteľom
dohodol, ktoré platiteľ jeho mzdy vykonáva. Dohoda sa stala účinnou až po tom, čo sa pohľadávka
navrhovateľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka. Poukázal na to, že tvrdenia
navrhovateľa o rozpore dohody o zrážkach zo mzdy s právnym poriadkom je zavádzajúce, odporuje
rozhodnutiu zákonodarcu vyjadreného v podobe príslušnej právnej normy (§ 551 nasl. Občianskeho

zákonníka a osobitne aj zákona č. 102/2014 Z.z., smernica 93/2013 EHS) nezavádza plnú harmonizáciu
právnych poriadkov členských štátov, ale poskytuje štátom priestor na vlastnú úpravu. Poukázal na to,
že žiadne ustanovenie unijného práva neprejavuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej
medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho
je potom vecou vnútroštátneho zákonodarstva, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto

hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Rovnako poukázal na to, že priemerný spotrebiteľ je preto
definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto
chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach, prípadne unijné právo
na úrovni sekundárnych aktov. Rovnako poukázal odporca na to, že navrhovateľ v čase podpisu dohody
o zrážkach zo mzdy vedel a vedieť mohol, a to s vyložením minimálnej obozretnosti, že uzatvára dohodu

o zrážkach zo mzdy a aký je jej dôsledok. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nárok
dlžníka na to, aby mu úver bol poskytnutý bez zabezpečenia jeho splatenia. Rovnako poukázal na to,
že s prihliadnutím na všetky skutočnosti považuje odporca za nesporné, že navrhovateľ mal skutočný
záujem získať finančné prostriedky a za tým účelom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom,ktorý zodpovedá jej predloženému vyhotoveniu a tento záujem vyjadril tým, že akceptoval tie podmienky,
ktoré pre poskytnutie úveru odporca legitímne požadoval. Prejav vôle navrhovateľa nie je možné deliť na
určité parciálne časti. V tom zmysle, keby jedna by mala spočívať v záujme získať finančné prostriedky,

iná zasa v uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy a pod.
5. Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa a ich písomných vyjadrení, z predloženej zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8300038338 zo dňa 31.5.2011, ktorej súčasťou je aj dohoda uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom, o ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ domáha, vyplýva, že podľa
obsahu tejto zmluvy navrhovateľ ako dlžník požiadal o úverový limit 1.170,- Eur so splatnosťou úveru

v počte splátok 42, vo výške mesačných splátok po 62,69 Eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť na úhradu čerpania úveru je 2.632,98 Eur. Navrhovateľ predložil súdu žiadosť veriteľa
zamestnávateľovi navrhovateľa, a to listy zo dňa 22.6.2011, 12.10.2012 a 12.3.2013.
6. Prvoinštančný súd rozhodoval v zmysle ust. § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, §53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 130 ods. 7 Zákonníka práce, § 131
ods. 3 Zákonníka práce a rozhodol rozsudkom č.k. 2C/220/2014-49 zo dňa 19.05.2015, ktorým určil,

že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. 830008338 zo dňa 31.05.2011 uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi na trovách konania čiastku 214,56 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v časti náhrady

trov konania a žalovaný v celom rozsahu.
8. O odvolaní žalobcu ako aj žalovaného rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd, ktorý rozhodol rozsudkom č.k. 9Co/540/2015-89 zo dňa 15.06.2016, ktorý potvrdil rozsudok
prvoinštančného súdu okrem výroku o trovách konania a zrušil rozsudok vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v rozsudku 9Co/540/2015-89 uviedol, že rozsudok
prvoinštančného súdu okrem výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 OSP, lebo
je v uvedenom výroku vecné správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani

skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd
zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 205
ods. 2 písm. a) OSP, lebo účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd Krajský súd v Košiciach ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania,
je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že jeho záver, že žalobca si ostatné

trovy konania v zákonnej lehote od vyhlásenia rozsudku neuplatnil, nie je správny. Z predloženého
podania - potvrdenka po overení elektronickej podateľne súdu prvého stupňa z 25.05.2015,
odoslané o 23.20 hod. ( č.l. 61) vyplýva, že podaním z 19.05.2015 a to elektronicky so zaručeným
elektronickým podpisom žalobca si uplatnil aj ostatné trovy konania spolu vo výške 362,25 Eur.
Odvolací súd Krajský súd v Košiciach uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne

rozhodnúť o uplatnených trovách právneho zástupcu žalobcu vo výške uplatnenej podľa č.l. 59
v zmysle jeho podania z 19.05.2015.
10.Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie podaním z20.05.2015azistil tentoskutkový stav veci:
11. Prvoinštančnýsúd vo veci rozhodol rozsudkom2C/220/2014-49 zo dňa19.05.2015, kde zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi na trovách konania čiastku 214,56 Eur, to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal
žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania právneho zastúpenia vo výške
214,56 Eur, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a
podanie žaloby vo výške 61,87 Eur a dvakrát režijný paušál po 8,04 Eur, návrh na predbežné opatrenie

30,94Eur,režijnýpaušál8,04Eur,spoluodmena178,80+20%DPH35,76Eur.Ostatnétrovynepredložil
právny zástupca v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku.
13. Proti rozsudku č.k. 2C/220/2014-49 zo dňa 19.05.2015 podal odvolanie žalobca a to proti
výroku o trovách konania, ktorý poukázal na to, že konštatovanie súdu, že do troch dní od
vyhlásenia rozsudku ostatné trovy nepredložil, sa nezakladá na pravde.

14. Právny zástupca žalobcu predložil súdu v lehote 3 dní aj ostatné trovy konania podaním z
20.05.2015ato elektronickyso zaručenýmelektronickýmpodpisom,ktoré vprílohe pripojil( potvrdenie
po overení podania) zktorého predloženého podania potvrdenka po overení elektronickej podateľne
súdu prvého stupňa z20.05.2015, odoslanej o23.20hod.(č.l.61) vyplýva, že podaním z19.05.2015a to elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom si žalobca uplatnil aj ostatné trovy konania
spolu vo výške 362,25 Eur.
15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Pokiaľ ide o trovy konania žalobcu, z predloženého podania - potvrdenka po overení
elektronickej podateľne súdu prvého stupňa z 20.05.2015, odoslanej o 23.20 hod. ( č.l. 61) vyplýva,

že podaním zo dňa 19.05.2015 a to elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom žalobca
si uplatnil aj ostatné trovy konania spolu vo výške 362,25 Eur, z čoho súd dospel k záveru, že
žalobca si ostatné trovy konania v trojdňovej zákonnej lehote od vyhlásenia rozsudku uplatnil.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods. 2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
21. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a keďže mal

súd jednoznačne preukázané, že z predloženého podania - potvrdenka po overení elektronickej
podateľne súdu prvého stupňa z 20.05.2015 odoslanej o 23.20 hod. ( č.l. 61) vyplýva, že podaním
zo dňa 19.05.2015 a to elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom si žalobca uplatnil
aj ostatné rovy konania, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, a to ako prvoinštančného,
tak aj odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo vyhotovené v predlženej lehote v zmysle § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.