Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222147
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117222147.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. O. Z., J..

XX.X.XXXX, G. Y. XXX, XXX XX Y., X. Ľ. Z., J.. X.XX.XXXX, G. Y. XXX, XXX XX Y., obaja právne
zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne
zastúpenejAdvokátskoukanceláriouMáriaGrochováapartneris.r.o.,sosídlomBočná10,04001košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.019,16
eura a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.10.2017 sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.019,16 eura a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to Spracovateľský
poplatok vo výške 122, 78 eura. Žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 1.4.2010, č. 0505336706 (ďalej aj ako „Zmluva“) im žalovaná poskytla spotrebný úver vo
výške 5 000,- eur, s mesačnou splátkou vo výške 64,07 eura do 30.4.2010, a od 20.5.2010 vo výške
82,95 eura, ročnou úrokovou sadzbou 14,90%, RPMN 17,72%, priemernou RPMN 19,11 %, konečnou

splatnosťou úveru 20.3.2020 a celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 5 057,09 eura.
Žalovanej doposiaľ na predmetný úver zaplatili sumu 5 896,38 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len
ako „ZoSU“) a to okrem iných celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie (§ 4 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ); výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 3/ ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),
b), d) až ), k) a 1). Zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, ktorý je
v zmluve uvedený vo výške 5.000,- eur. Žalobcom však žalovaná v skutočnosti poskytla úver vo výške
4.877,22 eura. Takéto zavádzanie spotrebiteľa, v tak závažnom údaji akým je výška spotrebiteľského
úveru má rovnaké dôsledky ako jeho neuvedenie. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods.
2 písm. i/ ZoSÚ. Z uvedených dôvodov je predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, bezúročný a bez
poplatkov. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi vykonanými platbami tj. 5.896,38

eura a výškou poskytnutého úveru 4.877,22 eura, teda vo výške 1.019,16 eura. O tom, že sa žalovaná
na ich úkor bezdôvodne obohatila, sa dozvedeli od združenia na ochranu občana spotrebiteľa dňa
24.3.2016, kedy boli informovaní o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe žalobcovia uviedli,že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné
konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu. Poukázali na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 19.3.2015, sp. zn.

21Co/72/2014. Žalobcovia ďalej uviedli, že v bode 1. časti I. zmluvy je uvedený spracovateľský poplatok
vo výške 122.78 eura. Žalovaná im neposkytla reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára
zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje
podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie a akého

účelu ide. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ, sp. zn. C-143/13, z 26.2.2015, zmluvné podmienky musia
byt' v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať',
že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne. Úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu pri úvere,
predstavujú za hlavný predmet plnenia úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Je potom
otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru, aj
spracovateľský poplatok. Veď aj úrok je forma poplatku za poskytnutie úveru. Ak úrok predstavuje formu

odplaty, platby za poskytnutie istiny úveru, čo predstavuje dodatočná platba vo forme spracovateľského
poplatku. Aký je účel delenia platby za poskytnutie úveru na úrok a poplatok. Ide o nekalú obchodnú
praktiku. ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru,
v časti spracovateľského poplatku neurčité a nezrozumiteľné, podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti a
je neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená ročným úrokom. Poukázali

na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že so žalobou jej boli doručené viaceré nečitateľné
prílohy. Ich obsah je s výnimkou nepočetných statí nezistiteľný. Navrhla, aby súd vyzval žalobcov na
doplnenie žaloby, odmietol žalobu, alebo aby súd doručil všetky prílohy k žalobe. Ďalej namietala, že

žalobcovia nesplnili povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia,
t. j. k uskutočneniu plnenia (plnení) v prospech žalovanej. Nestačí im totiž tvrdiť, že zaplatili celkovú
sumu 5.896,38 eura, keď je z ich podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami, a nie naraz.
Keďže sa jednalo o splátkový úver, majú presne určiť vo vzťahu ku každej platbe, ktorej vrátenia sa
dožadujú, kto, kedy a koľko zaplatil a akým spôsobom (napr. v prospech akého bankového účtu). Len

voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcov môže následne v postavení žalovanej rozvinúť náležitú
procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na spochybnený úver, či išlo o platby žalobcov
alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr. z dôvodu omeškania žalobcov,
a podobne. Žiadne také tvrdenie však zo strany žalobcov neboli produkované, čo je rozhodne potrebné
posúdiť na ťarchu unesenia ich bremena tvrdenia. Procesnú neprípustnosť namietala aj vo vzťahu k

druhému žalobnému návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia zmluvnej podmienky - o povinnosti
uhradiť tzv spracovateľský poplatok pri uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere - za neprijateľnú.
Súd sa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia môže zaoberať neprijateľnosťou zmluvnej podmienky,
iba ak je predmetom sporu nárok vyplývajúci priamo z takejto zmluvnej podmienky. Posudzovaná
zmluvná podmienka musí byť v priamej spojitosti s uplatňovaným nárokom. Žalobcovia sa však

vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia domáhajú titulom údajnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy o splátkovom úvere ako celku a neuvádzajú jediný relevantný dôvod, ktorý by za týchto
okolností odôvodňoval zahrnutie prieskumu vyššie uvedenej zmluvnej podmienky do predmetu sporu.
S uplatneným nárokom nemá táto zmluvná podmienka úplne zjavne žiaden vecný vzťah a žiaden ani
žiaden neuvádzajú (netvrdia, že údajná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je dôsledkom údajnej

neprijateľnosti zmluvnej podmienky).

3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 5. septembra 2018, sp. zn. 20Csp/252/2017 určil, že zmluvná
podmienka-Spracovateľskýpoplatok:122,78eura,uhradenýpriuzatvoreníÚverovejzmluvy,uvedenáv
bode 1, časti I. Zmluvy o splátkovom úvere, č. 0505336706 zo dňa 1.4.2010, uzatvorenej medzi stranami

konania, je neprijateľná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

4.Vočipredmetnémurozhodnutiupodalivzákonnomstanovenejlehoteodvolaniežalobcovianamietajúc
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobcovia namietali tú skutočnosť,

že súd prvej inštancie najskôr posudzoval námietku premlčania, pričom v dôsledku aplikácie 3 ročnej
objektívnej lehoty dospel k záveru, že platby uskutočnené žalobcami žalovanej pred 12.10.2014 sú
premlčané, čím vlastne potvrdil nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom následne
dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu ani nedošlo, nakoľko zmluva obsahovala všetkynáležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Namietali zmätočnosť rozhodnutia, nakoľko súd úverovú
zmluvu rozdelil na dva nároky, pričom jeden zamietol z dôvodu premlčania a druhý z dôvodu, že
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Za bizarnú úvahu súdu označili žalobcovia aj konštatovanie

súdu o spracovateľskom poplatku, keď jednak uvedený poplatok vyhlásil súd za neprijateľný, avšak
zároveň konštatoval, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 5000,- eur, keďže suma 122,78 eur
bola zrazená z takto poskytnutého úveru na základe žiadosti žalobcov, a preto žalovaná si uvedenú
sumu ponechala právom. Žalobcovia mali za to, že v predmetnom prípade je nevyhnutné aplikovať
10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože dodávateľ konal s úmyslom získať na úkor spotrebiteľa

bezdôvodné obohatenie vo forme úrokov a poplatkov. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že zákon
ukladá dodávateľovi, čo má zmluva o úvere obsahovať aby transparentne informovala spotrebiteľa k
čomu sa zaväzuje. Mali za to, že dodávateľ, ak neuvedie zákonnom predpísané náležitosti, tak koná s
úmyslom získať nezákonnú odplatu. S aplikáciou 10 ročnej premlčacej doby žalobcovia poukázali na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/14/2017, 2Co/193/2016, 3Co/85/2017, 4Co/17/2106,
5Co/278/2016, 6Co/278/2015, 7Co/84/2011, 8Co/44/2017 a iné. Žalobcovia zároveň poukázali aj na

Komentár k Občianskeho zákonníku I., C.H.Beck, 2015,s.639: „V prípade otázky náhrady škody
ako sekundárneho nároku za porušenie práva bude podmienka zavinenia a protiprávneho konania
dodávateľa splnená vždy už v okamihu, keď súd kvalifikuje zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, čo
plynie zo zákonného zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok a prezumpcie zavinenia,
keďže dodávateľ má vždy minimálne nepriamy úmysel pri prijímaní plnení z akejkoľvek, a teda aj

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navyše zákonné požiadavky odbornej starostlivosti a konania v
súlade s dobrými mravmi dodávateľa ako profesionála, ktorý musí vo sfére svojho konania sústrediť
aj zreteľ na ochranu práv slabšej zmluvnej strany, spojená so zákazom používať neprijateľné zmluvné
podmienky vylučujú zavinenie vo forme nedbanlivosti“. Čo sa týka skutočnosti, že súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018

a 4Cdo/211/2017, žalobcovia uviedli, že tieto sa týkajú výkladu smernice Európskeho parlamentu a
Rady ES 48/2008, teda zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pričom sporná zmluva
bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. V zákonnom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaná
namietajúc neprávny procesný postup zo strany súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, taktiež namietala aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná nesúhlasila so spôsobom akým sa súd vysporiadal
s námietkou procesnej neprípustnosti konkrétneho žalobného návrhu na určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienok, teda namietal skutočnosť ako sa súd vysporiadal s druhom žaloby podľa § 137
CSP. Poukázal na skutočnosť, že predmetná žaloba o určenie neplatnosti konkrétneho zmluvného
ustanovenia nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia podľa § 137 písm. d), a teda ju mal
súd zamietnuť. Žalovaná mala za to, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je možné len
za predpokladu, ak je to nevyhnutné na ochranu individuálnych spotrebiteľských práv, resp. ak sa

žalobou dodávateľ domáha od spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných
podmienok. V predmetnom spore však žalobu podával samotný spotrebiteľ, teda nebolo možné
spornú podmienku vyhlásiť za neprijateľnú. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa s uvedenou
námietkou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaná taktiež nesúhlasila s dôvodmi, pre ktoré
súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú a to z dôvodu, že medzi zmluvnými

stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom doplneným osobitnými
pravidlami spotrebiteľského práva, teda v zmysle § 499 Obchodného zákonníka mala žalovaná právo
na dojednanie odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalovaná taktiež mala za to, že súd
nemôže skúmať neplatnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa odmeny dodávateľa za poskytnutie úveru,
pričom poukázala na článok 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvných, v zmysle ktorých zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné
ustanovenia nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice, teda nakoľko sa zákonná úprava premietla do
zmluvnej úpravy, táto je vylúčená z prieskumu a nespĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Rovnako má žalovaná za to, že ani podľa § 53 ods. 1, druhej vety Občianskeho zákonníka, nemožno
uvedenú zmluvnú podmienku preskúmavať. V súlade s uvedeným žalovaná navrhla, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú zamietne a
prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania.6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 4. apríla 2019, č.k. 3Co/177/2018 - 142 potvrdil rozsudok
vo výroku I. o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a zrušil rozsudok vo výroku II. a III. a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že

závery prijaté prvoinštančným súdom uvedené v odôvodnení rozhodnutia si navzájom protirečia, a
preto rozhodnutie nenapĺňa požiadavku dostatočnej zrozumiteľnosti a presvedčivosti. S poukazom na
uvedené odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, vnútorne
rozpornéanespôsobilépreskúmaniaodvolacímsúdom,odnímajúcestranámsporuprávonaspravodlivý
proces, a preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II

a III podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie
bude vec znova prejednať, pričom sa bude musieť vysporiadať s vyššie uvedeným rozhodnutím SD EÚ
C377/14 zo dňa 21.4.2016 a v súvislosti s uvedeným aj so skutočnosťou, či zmluva o úvere obsahuje
všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako aj jednoznačne uzavrieť,
či žalobcom vzniklo právo na bezdôvodné obohatenia a ak dospeje k záveru, že títo majú právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, až následne sa môže zaoberať námietkou premlčania. Zároveň

však súd prvej inštancie bude povinný formulovať odôvodnenie rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská

7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcuv1.radealistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýstav:

8. Strany konania uzatvorili dňa 1.4.2010 zmluvu o splátkovom úvere č. 0505336706, na základe ktorej
žalovaná poskytla žalobcom spotrebný úver vo výške 5.000,- eur, s mesačnou splátkou vo výške 64,07
eura do 30.4.2010, a od 20.5.2010 vo výške 82,95 eura, ročnou úrokovou sadzbou 14,90%, RPMN
17,72%, priemernou RPMN 19,11 %, konečnou splatnosťou úveru 20.3.2020 a celkovými nákladmi

spojenými s úverom vo výške 5.057,09 eura. V bode 1. časti I. zmluvy je uvedený spracovateľský
poplatok vo výške 122,78 eura.

9.PodľaprehláseniaZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOSzodňa28.8.2017,dňa24.3,2016
žalobcovia predložili združeniu zmluvu o splátkovom úvere č. 0505336706 zo dňa 1.4.2010, po posúdení

ktorej ich informovali, že podľa ich názoru je zmluvou bezúročnou a bez poplatkovou a taktiež obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na to, že ako spotrebitelia uhradili vyššiu sumu ako im bola
poskytnutá informovali ich, že ak im veriteľ poskytol úver vo výške 4.877,22 eura (keďže si započítal
spracovateľský poplatok vo výške 122,78 eura) a uhradili 5.896,38 eura, došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane veriteľa Slovenskej sporiteľni, a. s, o sumu 1.019,16 eura a že majú právo sa

súdnou cestou domáhať vydania tejto sumy ako bezdôvodného obohatenia.

10. Podľa predloženého výpisu z účtu žalobcov im bola dňa 1.4.2010 vyplatená suma 4.877,22 eura.
Zároveň bol uhradený spracovateľský poplatok vo výške 122,78 eura.

11. Podľa predloženej žiadosti o poskytnutie úveru žalobcovia požiadali o spotrebný úver na čokoľvek
vo výške 5.000,- eur. Zároveň požiadali, aby sa spracovateľský poplatok vyplatil z prostriedkov úveru.

12. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2010 požiadal žalovanú o pôžičku vo výške
5000 eur. Túto splácal v mesačných splátkach po 80 alebo 85 eur. Keďže nemal stály príjem, tak sa

dostal do omeškania, ale keď si našiel zamestnanie, tak to doplatil. Po šiestich rokoch sa bol informovať,
koľko vyplatil a koľko mu ešte zostáva vyplatiť. Títo mu povedali, že zostáva vyplatiť 4200 eur. Zdalo sa
mu to veľa a tak kontaktoval združenie, kde mu povedali, aby doniesol zmluvu a výpisy z účtov. Výpisy
z účtom mu nechceli dať a preto musel ísť do Sabinova na pobočku, kde mu tieto výpisy dali. Odniesol
združeniu ich a dal plnomocenstvo. Potom mu prišiel domov doklad, že sa Slovenská sporiteľňa na jeho

úkor obohatila o 1019 eur. To sa udialo v marci 2016. ďalej uviedol, že keď nemal peniaze, tak požiadal
syna, aby za neho mesačnú splátku vyplatil a keď dostal výplatu tak to vrátil . Ďalej uviedol, že je laik a
si myslel, že keď už zaplatil viac ako 5000 eur, že má túto pôžičku splatenú. pôžičku bral v núdzi, keď
nemal finančné prostriedky. Združenie mu ku zmluve povedalo, že zmluva je nevýhodná, nemá ďalej
platiť a reagovať na výzvy, že súd rozhodne.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:14. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 4 ods.1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. e), i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6)

musí obsahovať: celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
jeho čerpanie, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

17. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19.Podľa§53ods.1-3Občianskehozákonníka,Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

24. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.25. Po zrušení rozsudku predmetom konania zostalo rozhodnúť o bezdôvodnom obohatení vo výške
1.019,16 eura.

26. Súd sa v zmysle pokynu odvolacím súdom v prvom rade zaoberal, či na strane žalovanej došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvodzovali od chýbajúcich náležitosti podľa ZoSÚ, a to celkovej výšky a meny poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a výšky, počtu a termínov splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov.

27. Pokiaľ ide o napadanú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
tak podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ nemožno dospieť k
záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca
istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená

na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie
naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne
splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že uvedené
ustanovenie je totožné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) súčasného zákona o spotrebiteľských úveroch
č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomdo30.4.2018,ktoréhovýkladužpodalNajvyššísúdSRvrozhodnutiach

sp. zn. 3 Cdo/146/2017, sp. zn. 3Cdo 56/2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017, kde súd rovnako dospel k
záveru, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis splátok na jednotlivé
časti. Súd má preto za to, že je naplnením zákona ak žalovaná v zmluve uviedla iba výšku splátky bez
jej rozčlenia na istinu, úroky a poplatky.

28. Pokiaľ ide o žalobcami namietanú náležitosť a to celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, tak podľa názoru súdu predmetná
náležitosť sa v zmluve nachádza v správnej výške. Žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur.
Títo v žiadosti o poskytnutie úveru mali možnosť si zvoliť spôsob úhrady spracovateľského poplatku a to
buď z prostriedkov úveru alebo z prostriedkov klienta. Títo si zvolili spôsob úhrady z prostriedkov úveru,

pričom v konaní túto skutočnosť nepopreli. Žalobcovia teda mali k dispozícii celú výšku úveru, s touto
mohli disponovať a sami si zvolili spôsob úhrady spracovateľského poplatku. Nemožno preto súhlasiť so
žalobcami, že zo strany žalovanej išlo o zavádzanie spotrebiteľa, keď im bol poskytnutá suma 4.877,22
eura. V zmluve sa teda nachádza správna celková výška úveru.

29. Ak odvolací súd poukazuje na bod 91 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C 377/2014 tak súd je
toho názoru, že žalobcovia mali k dispozícii celú sumu 5.000,- eur. Zo žiadosti o poskytnutie úveru
nepochybne vyplýva, že žalobcovia mali možnosť zvoliť si, akým spôsobom uhradia spracovateľský
poplatok. Títo si zvolili možnosť uhradiť poplatok z prostriedkov úveru. O situáciu, akú predpokladá
bod 91 rozhodnutia by išlo vtedy, ak by žalobcovia nemali možnosť voľby a automatický by im bol

spracovateľský poplatok započítaný, čo sa nestalo.

30. Iný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalobcovia neuviedli a ani súd pri ex offo kontrole nezistil
chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto nárok na bezdôvodné obohatenie pokiaľ
ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pokladal súd za nedôvodný.

31. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 5. septembra 2018, sp. zn. 20Csp/252/2017 určil, že
zmluvná podmienka - Spracovateľský poplatok: 122,78 eura, uhradený pri uzatvorení Úverovej zmluvy,
uvedená v bode 1, časti I. Zmluvy o splátkovom úvere, č. 0505336706 zo dňa 1.4.2010, uzatvorenej
medzi stranami konania, je neprijateľná. Výrok nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2019. Neprijateľné

zmluvné podmienky sú absolútne neplatné, a preto majú žalobcovia právo požadovať plnenie z takejto
podmienky, keďže to zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ,,z
neplatného právneho úkonu"). Žalovaná sa teda na úkor žalobcov bezdôvodné obohatila o sumu 122,78
eura.

32. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo
iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť

od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu v 1. rade a
prehlásenia združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd zistil, že žalobcovia sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedeli až v mesiaci marec 2016, kedy žalobcovia predložili združeniu
zmluvu o splátkovom úvere a po posúdení ktorej ich informovali a neprijateľnosti zmluvnej podmienky a

že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom
prípade nastalo v mesiaci marec 2016. Ak žalovaná nepreukázala, že sa žalobcovia dozvedeli o
bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal z predloženého prehlásenia združenia na ochranu občana
HOOS. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.10.2017, t.j. v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe.

33. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak súd zastáva názor, že v danom prípade je 3 -
ročná objektívna premlčacia doba. V konaní nebol zo strany žalobcov preukázaný úmysel žalovanej
bezdôvodne sa obohatiť. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným
spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému
obohacovaniu sa, a musí existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že v

čase uzavretia zmluvy nemohla žalovaná predpokladať, že po 8 rokoch bude spracovateľský poplatkov
vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak teda žalobcovia nepredložili žiadne rozhodnutie z
obdobia, kedy bola Zmluva uzavretá (súd o takom rozhodnutí ani nemá vedomosť), a ktorým bolo
žalovanej vytýkaná neprijateľnosť spracovateľského poplatku, prípadné obdobného poplatku, nemožno
bez ďalšieho hovoriť o úmyselnom konaní žalovanej. K úhrade spracovateľského poplatku došlo dňa

1.4.2010, žalobu podali žalobcovia dňa 12.10.2017, a preto je nárok premlčaný uplynutím 3 ročnej
objektívnej premlčacej doby.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia boli
úspešní v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a neúspešní v časti vydania bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).