Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/230/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212200647
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212200647.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713,
so sídlom Panónska cesta 11, 851 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Karadžičova 8, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX J., zastúpenému JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom so sídlom Tajovského 12, 940 02
Nové Zámky, o zaplatenie 7.213,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 6C/272/2012-377 zo dňa 12.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 1292,03 eura s úrokom z

omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1292,03 eura od 23.08.2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie sumy
1.292,03 eura s príslušenstvom v plnom rozsahu.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s príslušenstvom
a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k tejto časti žaloby p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) č. k. 6C/272/2012-377 zo dňa 12.07.2019 zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 1, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1, 2, § 544

a § 545 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 17.01.2012
žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 7.213,83 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.213,83 eura za čas od 23.08.2010 do
zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX so žalovaným uzatvoril
úverovúzmluvuospotrebnomúvereč.B./XX/XXXXX,pričomišlooúčelovýspotrebnýúvernazakúpenie
ojazdeného motorového vozidla. Žalovaný čerpal spotrebný úver v sume 11.385,51 eura a zaviazal sa
tento dlh vyrovnať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré však nedodržal, preto určil predčasnú

splatnosť úveru a to v súlade s čl. VII ods. 1 písm. b/ Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú
techniku. Určením predčasnej splatnosti úveru mu vznikol nárok na peňažné plnenie v sume 7.213,83
eura. Uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje od 23.08.2010 a uplatňuje si aj trovy konania a to v
sume zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 587,93 eura.2.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žedňaXX.XX.XXXXžalobcaažalovanýuzatvorili
zmluvu o spotrebnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 11.385,51

eura, a to na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla zn. C. I., farby strieborná metalíza svetlá, VIN:
G.. Žalovaný mal tento dlh vyrovnať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60, pričom výška
mesačnej splátky bola určená v sume 12.395,90 Sk s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na deň XX.XX.XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá v 27,70 %. V ten istý deň,
t. j. XX.XX.XXXX strany uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/

XXXXX/U., na základe ktorej previedol žalovaný na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu C.
I. a to za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere. Zo strany žalobcu došlo
k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 24.02.2010 (č.l. 12). V prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu
6.583,52 eura (16 x 411,47).

3. Súd mal za to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého
úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade predstavovala 24,17 % ročne. Z internetovej stránky
NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júni 2008 činil úrok 11,38 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba
úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov

poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery preto súd považoval
dohodu o výške úrokov vo výške 24,17 % za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi. V
čase poskytovania úveru bola priemerná úroková miera z úverov vo výške 11,38 % a je preto podľa
názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 %
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.

4. V prejednávanej veci zostal ďalej predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.292,03
eura vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedená čiastka predstavuje
zmluvnú pokutu, ktorú žalobcu fakturoval žalovanému na základe dojednania o zmluvnej pokute článku
XII. ods. 6 VZP, kde sa uvádza, že veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky

30 % z výšky spotrebného úveru (vrátane DPH), táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie
dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl.
VII. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatňovaná zmluvná pokuta je v rozpore s § 3
ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanú zmluvnú pokutu považoval súd za neprijateľnú
zmluvnú podmienku z dôvodu, že je súčasťou predtlačeného textu vopred pripraveného žalobcom.

Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
nemožno teda hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke.

5. Žalobca ďalej žiadal zaplatenie neuhradených splátok úveru vo výške 1.645,88 eura a zostatku
istiny spotrebného úveru vo výške 8.968,83 eura. Súd prvej inštancie zastal názor, že poskytnutý

úver vo výške 11.385,51 eura bol splatený žalovaným nasledovne: suma vo výške 6.583,52 eura bola
splatená žalovaným prostredníctvom dohodnutých splátok, t.j. 16 splátok po 411,47 eura a suma vo
výške 4.900 eura, ktorá bola započítaná žalobcom ako získaný výťažok z predaja motorového vozidla.
Žalovaný celkovo zaplatil za poskytnutý úver sumu vo výške 11.483,52 eura, ktorá suma prevyšuje
poskytnutý úver. S prihliadnutím na záväzný názor Krajského súdu v Nitre vyslovený v rozhodnutí č. k.

5Co/131/2016-295zodňa26.04.2017,ževsplátkeúverubolozahrnutéajpoistné,pričompreposúdenie
veci je irelevantné, či žalobca poistné zaplatené žalovaným skutočné odvádzal na poistenie, podstatným
je to, že poistné bolo súčasťou zmluvy, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný na úhradu dlžnej
sumy úveru uhradil iba sumu 5.259,52 eura (16 x 328,72 eura). Súd prvej inštancie v intenciách vyššie
uvedeného konštatoval, že žalovaný voči žalobcovi dlžnú istinu uhradil.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný
mal v konaní plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.921,80 eura, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % p. a. zo sumy 5.921,80 eura od 23.08.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.292,03 eura s úrokom z omeškaniavo výške 9 % p. a. zo sumy 1.292,03 eura od 23.08.2010 do zaplatenia zastaví. Podané odvolanie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
vykonanýmdokazovanímknesprávnemuzáveruoneplatnostidojednaniazmluvnýchúrokovzúverupre

ich rozpor s dobrými mravmi. Súd zistil, že zmluvne dojednaný úrok z úveru vo výške 24,17 % p. a. viac
ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných bankami v čase uzavretia úveru. Pre ustálenie
primeranosti výšky úrokov súd vychádzal, z priemernej úrokovej miery výlučne len z nových úverov
poskytnutých v období uzavretia úverovej zmluvy vo výške 11,38 % p.a. Žalobca predložil priemerné
úrokové miery bánk za rok XXXX zverejnené NBS, keď v čase uzavretia úverovej zmluvy sa úroková

miera pre celkový stav spotrebiteľských úverov spolu so splatnosťou od 1 do 5 rokov pohybovala na
priemernej úrovni 13,65 % p.a. Súd neodôvodnil, prečo sa s týmto dôkazom nestotožnil, čo zakladá
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Úroková miera dohodnutá v zmluve o úvere na úrovni 24,17 %
p. a. podstatne neprevyšuje úrokové miery bánk pre podobné produkty, rovnako ako aj neprevyšuje
dvojnásobok priemernej úrokovej miery bánk pre podobné produkty pohybujúcej sa na úrovni 13,65
%. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 236/2005, Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo 26/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/31/2018. Žalobcovi
teda vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov z úveru. Pokiaľ by odvolací súd dospel
k záveru o správnosti zistenia neprimeranosti úrokov, súd prvej inštancie mal znížiť odplatu z úveru v
neprimeranej časti v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nie nepriznanie v celom rozsahu.
Žalobu v časti zmluvnej pokuty vyúčtovanej v sume 1.292,03 eura s príslušenstvom zobral späť a vo

zvyšnej časti na žalobe zotrval.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zotrval na stanovisku, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc o čiastočnom späťvzatí žaloby po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), späťvzatie žaloby v časti
o zaplatenie sumy 1.292,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 1.292,03 eura od
23.08.2010 do zaplatenia pripustil, rozsudok v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej
časti konania o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s príslušenstvom odvolací súd rozhodujúc o odvolaní

žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s príslušenstvom a vo výroku
o trovách konania v časti o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

10.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcasavpredmetnomkonanídomáhalzaplateniasumy7.213,83eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.213,83 eura od 23.08.2010 do zaplatenia
na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebnom úvere
č. B./XX/XXXXX na zakúpenie ojazdeného motorového vozidla C. I., rok výroby XXXX, strieborná

metalíza svetlá, VIN: G.. Žalovaný čerpal úver vo výške 11.385,51 eura a zaviazal sa tento dlh
vyrovnať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 328,72 eura. V ten istý deň uzatvorili i zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/U., na základe ktorej previedol žalovaný
na žalobcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Žalovaný dlh však riadne neplatil, preto žalobca
ku dňu 24.02.2010 predčasne zosplatnil úver a vyzval žalovaného na úhradu zostatku úveru v sume

10.614,71 eura. Žalobca v prospech žalovaného zúčtoval výťažok z predaja financovaného predmetu pri
výkone zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 4.900 eur bez DPH. Po vykonanom dokazovaní súd
prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/272/2012-86 zo dňa 22.10.2013 tak, že určil, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. B./XX/XXXXX v článku 3 v poslednom odseku takto: "v
prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi

právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,2 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania"
je neprijateľná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku V bod 5 vo Všeobecných zmluvných
podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere č. B./XX/XXXXX nasledovne: "dlžník
sa zaväzuje zaplatiť pri podpise zmluvy poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške uvedenej v zmluve
a v samotnej faktúre" je neprijateľná. Taktiež určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku VII odsek

2 č. vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre dopravnú techniku k zmluve o spotrebnom úvere
č. B./XX/XXXXX nasledovne: "v prípade ak nastane ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v
zmysle odseku 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp.
ich kombináciu: a) písomným oznámením doručeným dlžníkovi určiť predčasnú splatnosť celého alebočasti spotrebného úveru, v takomto prípade je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:
všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru, zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,
všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,

všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v prípade realizácie zabezpečení spotrebného úveru, náhrada
všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru,
ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru, poplatok za
administráciu predčasnej splatnosti spotrebného úveru. Výška poplatku je rovnaká ako výška poplatku
za predčasné splatenie spotrebného úveru uvedená v sadzobníku poplatkov" je neprijateľná a zamietol

žalobu v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd Nitra ako odvolací súd uznesením č. k. 5Co/84/2014-118 zo dňa 14.05.2014 tak, že rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na nové konanie. Po doplnení dokazovania rozhodol
súd prvej inštancie opätovne rozsudkom č. k. 6C/272/2012-267 zo dňa 11.11.2015 o zamietnutí žaloby.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Nitra ako odvolací súd
uznesením č. k. 5Co/131/2016-295 zo dňa 26.04.2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec

muvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Povrátenívecivovecisamejrozhodolsúdprvejinštancie
rozsudkom č. k. 6C/272/2012-377 zo dňa 12.07.2019, ktorým opäť žalobu v celom rozsahu zamietol.
Aj proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré je podkladom pre preskúmanie napadnutého
rozsudku v tomto odvolacom konaní. V podanom odvolaní žalobca súčasne zobral žalobu čiastočne
späť, a to v časti o zaplatenie sumy 1.292,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy

1.292,03 eura od 23.08.2010 do zaplatenia.

11. Odvolací súd v prvom rade rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby, pričom postupoval v súlade
s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení

späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Pri rozhodovaní o čiastočnom späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať
so žalobou má výlučne žalobca, ktorý svojím späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o
veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na

pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby, pričom vychádzal aj z postoja žalovaného, ktorý voči súdu
nesúhlas so späťvzatím neprejavil, a zároveň je zrejmé, že späťvzatie žaloby je na jeho prospech . Preto
v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu späťvzatie v časti o zaplatenie sumy 1.292,03
eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 1.292,03 eura od 23.08.2010 do zaplatenia
pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

12. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o neplatnosti dojednania zmluvných úrokov z úveru pre ich rozpor s dobrými mravmi.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 251/2008 z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 251/2008 z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah
vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o spotrebnom úvere č. B./XX/XXXXX uzatvorená
žalobcomažalovanýmspadápodrežimzákonač.258/2001Z.z.,t.j.zákonaospotrebiteľskýchúveroch.
Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto
spĺňal zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu teda uzatvoril
dodávateľ so spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, na
ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., keďže predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo

poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému.

20. Úrok je odplata za užívanie peňažnej istiny a je určený určitým percentom dohodnutým na určitý
čas. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje
dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z

občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka išlo o neplatnú dohodu, čiže o
absolútnu neplatnosť takejto dohody. Dohodnuté úroky pri peňažnej pôžičke treba odlišovať od úrokov
z omeškania, ktoré predstavujú sankciu za omeškanie s platením peňažného dlhu. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
26/2011 z 26. apríla 2012). Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej
pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i

skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor
so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd dáva
do pozornosti tiež právny názor, ktorý Najvyšší súd SR vyslovil v uznesení sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo
dňa 31.07.2009, v ktorom uviedol, že hoci maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách a ani pri
úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná na dohodu zmluvných strán,

nie je neobmedzená. Dohoda o výške úroku musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom.

21. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi

medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý
nezodpovedá mravným zásadám, poprípade kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne
prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tým všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou

akceptovateľné a považované za poctivé a slušné konanie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 29Cdo 1583/2000 z 10.04.2001).

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ustálenej súdnej judikatúry ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym
normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza
nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopreduneobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použite

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

25. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s

dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť,
že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnejsituácie.Nezodpovedápretovšeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkvtakejto
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5 Cdo 26/2011 z 26. apríla 2012).

26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že úroková
miera dohodnutá medzi stranami sporu v zmluve o úvere uzavretej dňa XX.XX.XXXX podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a z tohto zistenia vyvodil právny záver o neplatnosti takéhoto ujednania

pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania strán o úroku vo výške 24,17 % v
zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom v postavení veriteľa a žalovaným v postavení dlžníka dňa
XX.XX.XXXX pre jeho neprimeranosť a kolíziu s dobrými mravmi (§ 39 OZ), keďže výška dohodnutého
úroku podstatne (viac ako dvojnásobne) prevyšovala obvyklú úrokovú mieru z úverov poskytovaných

peňažnými ústavmi v danom období (11,38 % ročne). Súd prvej inštancie správne z internetovej stránky
NBS preveroval úrokové miery obdobných úverov v bankách, pričom zistil, že pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytnutom v S. XXXX činil úrok 11,38 % p. a. Súd prvej inštancie
tak správne postupoval, pokiaľ stranami dojednanú výšku úrokov posudzoval podľa korektívu dobrých
mravov v zmysle ust. § 39 OZ, vychádzajúc z názoru ustáleného v právnej praxi, že neprimeranou,

odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe
jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným peňažnými ústavmi
pri poskytnutí úverov v danom období (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011
z 26.04.2012). Pri uzatváraní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná úroková
sadzba 24,17 % p.a., pričom tá rozhodne podstatným spôsobom prevyšovala obvyklú úrokovú mieru

pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytovaných v tom čase vo výške 11,38 %, preto nemožno
dospieť k inému záveru, ako k záveru o jej neplatnosti pre rozpor s korektívom dobrých mravov. Vo
vzťahu k výške úrokovej sadzby (24,17 % ročne) odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za
poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov.
Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa,ktorésúvspoločnostivprevažnejmiereuznávanéapredstavujúzákladnýhodnotovýporiadok.Cena
plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek. Za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy, t.j. XX/
XXXX - 11,38 % ročne v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách pre
nové úvery spotrebiteľské s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno

ju ďalej ani moderovať, a teda žalobcovi priznať nižšiu odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov
žalovanému. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úroku ako absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

27. Uvedený správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania úrokovej sadzby vo výške
24,17%p.a.nedokážespochybniťanižalobcapoukázanímnarozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.
33Odo 236/2005, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011. Žalobcom uvedená judikatúra sa zhoduje
vnázore,ženeprimeranáaodporujúcadobrýmmravomje(spravidla)takávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahuje úrokovú mieru v dobe ich dojednania obvyklú, pričom posúdenie podstatného presahovania
úrokovej miery spočíva na rozhodnutí súdu, ktorý berie do úvahy konkrétne okolnosti poskytnutia úveru.

28. Odvolací súd dopĺňa, že uvedenú obvyklú úrokovú mieru z úverov poskytovaných peňažnými
ústavmi v danom období vo výške 11,38 % súd zvolil správne, pretože v danej veci bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver v období XX/XXXX (zmluva o úvere bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX)
s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov. V poznámke č. 2/ údajov zverejnených NBS o
priemerných úrokových sadzbách sa uvádza, že nové úvery predstavujú všetky nové úverové zmluvy

medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného mesiaca. V
súlade s uvedenou poznámkou č. 2/ možno žalovanému poskytnutý úver považovať za nový úver
(spotrebiteľský), a teda pri obvyklej miere úrokovej sadzby vychádzať z jej výšky 11,38 % p.a. Z
uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na prijatie záveru o priemernej úrokovej miere úverov obchodných
bánk vo výške 13,65 % tak, ako namietal žalobca.

29. Žalobca v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z dôvodu, že súd sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu o priemernej úrokovej miere v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vo výške 13,65 %. Odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil a
zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. §
220ods.2CSP,keďsúdprvejinštancievrozhodnutíuviedol,čohosažalobcapodanoužaloboudomáha,

aké skutočnosti pred súdom tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, následne opísal skutkový stav,
uviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené
alebo vyvrátené, výsledky vykonaného dokazovania súd náležite vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodnil, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15

základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi
skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia
dôkazov a jeho právnymi závermi. V rozhodnutí nechýba ani dôsledné právne posúdenie veci. Súd
prvej inštancie si teda svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne
splnil, výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo

odôvodnil.Súdsanáležitevyrovnalsargumentmisporovýchstrán,ktorémohlimaťvplyvnarozhodnutie.
Judikatúra ESĽP pritom zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce
argumenty. Je pravdou, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie priamo neuviedol, z akého
dôvodu nepovažoval za správnu priemernú výšku úrokovej sadzby v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
13,65 %, no dostatočným spôsobom odôvodnil aplikovanie priemernej výšky úrokovej sadzby 11,38

%, s ktorým sa aj odvolací súd stotožnil. Z tohto dôvodu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné len preto, že súd sa doslovne nevysporiadal s tvrdením žalobcu o priemernej
úrokovej miere vo výške 13,65 %, keď z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, prečo súd v danej veci
považoval za priemernú výšku úrokovej sadzby v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výšku 11,38 %.
Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na

podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému (II. ÚS 200/09, II. ÚS 193/06 a III. ÚS 198/07). V danej veci dal
súd prvej inštancie jasnú odpoveď, prečo priemernú úrokovú mieru úverov obchodných bánk považoval
vo výške 11,38 %, pričom nestotožnenie sa súdu s argumentom žalobcu o výške 13,65 % možno vyvodiť
z obsahu odôvodnenia rozhodnutia.

30. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s
príslušenstvom a vo výroku o trovách konania v časti o zaplatenie sumy 5.921,80 eura s príslušenstvom
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v odvolacom konaní odvolací súd pri rozhodovaní o
trovách konania v tejto späťvzatej časti postupoval v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie
zastavenia konania a v súlade s ustanovením § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP. Žalobca
tým, že vzal žalobu čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil zastavenie konania. S
prihliadnutím na to, žalovanému voči žalobcovi v tejto časti konania o zaplatenie sumy 1.292,03 eura s

príslušenstvom patrí nárok náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania podľa §
262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkuodvolaciehosúdusamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný procesne úspešný, preto mu patrí v celom

rozsahunáhradatrovvynaloženýchvtomtoštádiukonania.Ovýškeodvolacíchtrovkonaniapodľa§262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).