Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/328/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1410212250.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci

navrhovateľky: F. I., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, V. X,XXX XX O., právne zastúpená: MARKECHOVA JMJ
LEGAL, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 45 606 960,
proti odporkyni: A. I., Y.. I., P. W., K.. V. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Albína Vágóová, advokátka so
sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov takto

r o z h o d o l :

Súdvyporiadavabezpodielovéspoluvlastníctvomanželovúčastníkovkonaniatak,žezvecípatriacichdo
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje dvojizbový

byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, Okres: Bratislava
IV, Obec: BA - m.č. P., katastrálne územie: P., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 6456/598798 a vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške
6456/598798 na pozemku parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 640 m2 v hodnote 75 900 EUR,
bez povinnosti finančného vyporiadania s právnou nástupkyňou odporcu, a to v lehote do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom z 01.10.2010 domáhala, aby súd vyporiadal účastníkom BSM tak, že do
svojho výlučného vlastníctva žiadala prikázať nehnuteľnosť: dvojizbový byt č. XX nachádzajúci
sa na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie P.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu vo výške
6456/598798 a vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 6456/598798 na pozemku, parc. č. XXXX,

zastavaná plocha o výmere 640 m2 (ďalej len byt) a titulom vyrovnania podielov na BSM mala byť
navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu zodpovedajúcu 5 % trhovej ceny bytu.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.
22C 107/2009 - 33 zo dňa 10.02.2010 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2010.
K tomuto dňu z nehnuteľností do masy BSM patril predmetný byt a pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie si
dohodou vysporiadali tak, že každému prináležia veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti v ktorej žije,

vzhľadom na to, že ide len o drobné hnuteľné veci s fakticky nulovou zostatkovou hodnotou. Počas
manželstva si účastníci nevytvorili žiadne spoločné úspory, ani nenadobudli žiaden majetok väčšej
hodnoty. Navrhovateľ a odporkyňa vyššie uvedený byt nadobudli tým spôsobom, že dňa 09.11.1998
uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníctva bytu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch. Podľa tvrdenia navrhovateľky, táto manželstvo
uzatvorila na výslovné naliehanie odporcu iba rok predtým, dňa 15.11.1997 v čase, kedy odporca mal
vedomosť, že sa mala finalizovať príprava zmluvy o prevode vlastníctva. Žiadosť o odkúpenie bytu do

vlastníctva mala podanú ešte od 08.10.1993, krátko predtým sa zoznámili, pričom odporca nadobudol
svojbyt,ktorýmalvnájmedovlastníctvavroku1994.Včaseuzatvoreniamanželstvavšakjehopohnútky
nepoznala a neuvedomovala si ani dôsledky uzavretia manželstva na vlastníctvo bytu. Predmetný byt
navrhovateľka užívala kontinuálne od roku 1974 najskôr ako nájomníčka, na základe výmeny rodinného
domu a tohto bytu, ktorá sa uskutočnila medzi ňou a vtedajším manželom a F. R.. V tomto byte vychovala

svoje deti až do ich dospelosti a následne po rozvode s prvým manželom, bol spoločný nájom k bytu
zrušený a stala sa jeho výlučnou nájomníčkou, s povinnosťou obstarať náhradný byt. Odporca po
uzavretí manželstva s navrhovateľkou nežil a ani neprispieval do domácnosti. Aj po uzavretí manželstva
účastníci viedli oddelené hospodárenie, každý vo svojom byte s tým, že odporca za navrhovateľkou
prichádzal cez víkendy, aby mu oprala, ožehlila a postarala sa o neho a až v čase odchodu do dôchodku
začali spolu bývať v byte. Odporca každoročne minimálne jedenkrát za rok odchádzal na tri mesiace do

U., kedy navrhovateľku nechával bez finančných prostriedkov a na úhrade platieb za predmetný byt sa
podieľal výlučne v čase, keď tam aj býval. Počas bývania v jej domácnosti pritom odporca mal príjem z
nájmu svojej nehnuteľnosti a svoj byt prenajímal aj v čase, keď za ňou chodil len na víkendy. Na zisku z
tohto nájmu sa nijako nepodieľala, naopak starala sa o všetky potreby domácnosti, ako aj jeho osobné
potreby. Počas trinástich rokov trvania manželstva, žili spoločne a podieľali sa na úhradách spojených

s užívaním predmetného bytu iba cca. 5 rokov.
Z odôvodnenia návrhu vyplývalo, že o nadobudnutie vlastníctva k bytu sa odporca nijako nepričinil
a účastníkom zmluvy sa stal len z titulu uzavretého manželstva ako jej manžel. V prípade , že
by o prevod vlastníctva navrhovateľka nežiadala a naďalej obývala byt ako nájomníčka, odporca
by nemal po rozvode vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti žiadne nároky, keďže jeho nájomníčkou bola

pred uzavretím manželstva. V rovnakom právnom postavení by boli účastníci aj vtedy, ak by vlastník
postupoval podľa zákona a neevidoval žiadosť o odkúpenie bytu viac ako päť rokov bez riadneho
vybavenia. Odporca sa počas manželstva nepodieľal sa na vedení spoločnej domácnosti, tieto potreby
zabezpečovala navrhovateľka sama. Na úhradách spojených s užívaním bytu sa odporca podieľal len
v čase, keď byt reálne užíval, i keď poberal príjem z nájmu vlastnej nehnuteľnosti. Súčasne odporca

navrhovateľku obmedzoval v užívaní nehnuteľnosti tým, že si tam nemohla volať návštevy, ani vlastnú
rodinu, verbálne na ňu útočil a ponižoval ju. Jediná investícia, ktorá bola počas manželstva realizovaná
bolo vykachličkovanie, na čom sa sčasti podieľal. Majetková bilancia manželstva bola, že prvom roku
manželstva nadobudli byt, o ktorý navrhovateľka žiadala predtým päť rokov a počas trvania manželstva,
cca. trinásť rokov sa odporca nepričinil o zveľadenie ani nadobudnutie žiadneho spoločného majetku.

Byt v čase podania návrhu bol v stave, že si vyžadoval nevyhnutne rekonštrukciu. Podľa názoru
navrhovateľky je zrejmé, že k vkladu do spoločného majetku došlo len zo strany navrhovateľky a
zo strany odporcu len k spotrebovávaniu financií, ktoré mali slúžiť k uspokojovaniu potrieb oboch
manželov. V čase, keď bolo potrebné vynaložiť zvýšené výdavky a starostlivosť v súvislosti s ochorením
navrhovateľky, odporca sa nielenže nijako nepostaral o jej potreby a neposkytoval jej žiadnu ľudskú ani

finančnú pomoc, naopak zhoršoval jej psychický stav svojím správaním voči nej. Podľa navrhovateľky
bola posledné roky manželstva jediná téma a záujem odporcu o predmetný byt, vyhlasoval, že sa
teší, keď ho bude dediť a navrhovateľku psychicky deptal tým, že jej dával najavo dôvody uzavretia
manželstva z jeho strany; posmieval sa jej a prehlboval poníženie, ktoré pociťovala v súvislosti s tým, že
jej láska, snaha a starostlivosť o neho bola z jeho strany len kalkulácia a zdôrazňoval tak jednostrannosť

tohto zväzku a zbytočnosť obety navrhovateľky, ktorá sa snažila manželstvo napriek jeho alkoholizmu,
udržať. Navrhovateľka pociťovala správanie odporcu ako ťažké príkorie a nedokázala sa s týmto stavom
vyrovnať. Navrhovateľka bola v súvislosti s riešením spolunažívania s odporcom evidovaná ako obeť
domáceho násilia v OZ Pomoc ohrozeným deťom - Centrum nádej, ktoré jej poskytuje sociálnu pomoc.

V zmysle § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Sám
odporca v konaní o rozvod priznal, že tvrdenia obsiahnuté v návrhu na rozvod sú pravdivé. S ohľadom
na tvrdenia obsiahnuté v konaní o rozvod ako aj v tomto návrhu je zrejmé, že sú dané dôvody na
určenie disparity podielov na majetku tvoriacom BSM, keďže tento obstarala výlučne navrhovateľka,
ktorá sa o jeho udržiavanie ako aj vedení celej domácnosti zaslúžila sama. Navrhla preto súdu, aby

po ustálení ceny bytu bolo rozhodnuté tak, že sa byt prikáže do vlastníctva navrhovateľky a súd ju
zaviaže vyplatením podielu vo výške 5 % z hodnoty nehnuteľnosti. Jedine takýto pomer účasti odporcu
a navrhovateľky na majetku bude odzrkadľovať princíp spravodlivosti a súladu rozhodnutia s dobrýmimravmi, pretože iný spôsob vyrovnania medzi manželmi by prinášal nerovnováhu medzi účastníkmi a
došlo by k nespravodlivému obohateniu odporcu na úkor navrhovateľky.

Pri určení výšky vyporiadania navrhla zohľadniť aj skutočnosť, že odporca má svoj byt, ktorý nadobudol
rovnakým spôsobom ako byt, ktorý je predmetom BSM, avšak časovo tak, že nepripadol do masy BSM.
Pri zachovaní ekvivalencie postavenia účastníkov ako aj skutočnosti, že počas manželstva neprispel
k vytvoreniu žiadneho majetku, ani na tomto majetku sa nijako nepodieľal, je uvedený podiel odporcu
primeraný. Navrhovateľka, ako starobná dôchodkyňa, s jej vážnym zdravotným stavom, nie je schopná

vyššieho plnenia bez ohrozenia jej elementárnych životných potrieb a naopak finančné plnenie z BSM
odporca nevyhnutne nepotrebuje, keďže jeho bytové a príjmové pomery sú zabezpečené.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. V prvom rade poukázal na to, že takýto
návrh nemá oporu v žiadnom zákone. S navrhovateľkou sa zoznámil v r. 1993. Odporca nebol nemajetný
v tomto čase a ani v následnom období, t.j. po uzavretí manželstva, nakoľko vlastnil nehnuteľnosti,

ktoré nadobudol do BSM s prvou manželkou, ktorá zomrela (štvorizbový byt v P. W. a garáž). V
minulosti vlastnil v Bratislave - Petržalka dom na S. T.. XX. Vyššie uvedené nehnuteľnosti postupne
predával; rodinný dom v Petržalke previedol v r. 1990 cca za 400 000,- Sk, garáž B. P. W. predal počas
trvania manželstva s navrhovateľkou z 80 000,- Sk. Utŕžené financie z predaja nehnuteľnosti míňal aj
s navrhovateľkou (počas spolužitia pred uzavretím manželstva ako aj počas manželstva), napokon i

nábytkovú zostavu zo spálne kúpili s navrhovateľkou počas manželstva za 50.000,- Sk z financií, ktoré
získal z predaja garáže, teda z oddelených finančných prostriedkov. Po smrti prvej manželky nadobudol
1-izbový byt v P. W., ktorý počas trvania manželstva s navrhovateľkou prenajímal a získaný výťažok
pravidelne odovzdával navrhovateľke na úhradu všetkých spoločných nákladov. Tiež sa nezakladá
na pravde tvrdenie o tom, že do spoločnej nehnuteľnosti neinvestoval. Do spoločného 2 - izbového

bytu investoval cca. 200.000,- Sk na prestavbu kúpeľne, vrátane výmeny všetkých armatúr, ďalej na
vyhovenie celej nehnuteľnosti - gletovania stien, na maľbu atď. Aj keď navrhovateľka tvrdí, že sa stal
účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu iba z titulu, že sa s ňou oženil, odporca
je názoru, že sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti zo zákona. Navrhovateľkou
prezentované úvahy , že pre prípad keby ona nepožiadala o prevod vlastníctva a naďalej by tento byt

obývala, stala by sa opätovne jej výlučnou nájomníčkou pre prípad rozvodu a on ako odporca by na
tejto nehnuteľnosti následne participovať nemohol a že takéto jej právne postavenie by sa zachovalo
aj pre prípad, keby bytové družstvo (správne má byť Hlavné mesto SR Bratislava) postupoval podľa
zákona a neevidovalo žiadosť, ktorú podal na odkúpenie spoločnej nehnuteľnosti viac ako 5 rokov bez
riadneho vybavenia, sú pre toto konanie irelevantné. Potrebné je vychádzať z platnej právnej úpravy

a v tejto súvislosti poukázal aj na znenie ust. § 704 Občianskeho zákonníka. Faktom zostáva, že
predmetný byt nadobudli ako nájomníci od predchádzajúceho vlastníka počas trvania manželstva na
podklade zmluvy o prevode vlastníctva bytu, za odplatu vynaloženej spoločne a za trvania manželstva.
S poukazom na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka preto možno konštatovať jediný právny
záver, že predmetný 2 - izbový byt s príslušenstvom patrí do masy zaniknutého BSM. S poukazom

na zásady uvedené v ust. § 150 Občianskeho zákonníka mu preto zo zákona prináleží podiel 1 na
týchto nehnuteľnostiach, resp. pokiaľ navrhovateľka byt žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva,
tak finančný ekvivalent z jeho trhovej hodnoty v podiele 1 . Kúpna zmluva bola podpísaná zákonným
spôsobom obidvomi manželmi a počas trvania manželstva došlo aj k jej plneniu. Z tohto nesporného
právneho úkonu je možné vyvodiť záver, že byt patrí do masy BSM. Zo znenia ust. § 143 Občianskeho

zákonníka - z termínu „všetko, čo nadobudol niektorý....“ vyplýva, že nie je rozhodujúci právny dôvod
tohto nadobudnutia s výnimkou dedenia a darovania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odporca
nezdieľa názor navrhovateľky o tom, že sú dané dôvody na určenie disparity podielov na spoločnú
domácnosť.

Odporca ďalej záverom poukázal aj na to, že keďže bol nútený opustiť spoločnú domácnosť kvôli
sústavným hádkam, súhlasí s návrhom v tej časti, aby súd navrhovateľke vyššie špecifikovanú
nehnuteľnosť v rámci vyporiadania BSM prikázal do jej výlučného vlastníctva, avšak s povinnosťou
výplaty na jeho finančnom vyrovnaní v podiele 1 z trhovej hodnoty.

Súd mal preukázané nasledovné skutočnosti:
Z oznámenia o uzavretí manželstva /č.l.8/ vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX.Z rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov zo dňa XX.XX.XXXX /č.l. 14/ a Zápisu o odovzdaní
a prevzatí bytu /č.l. 12/ mal súd preukázané užívacie právo navrhovateľky (spoločne s jej vtedajším
manželom Q. G.) k predmetnému bytu v zmysle Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 45/1964 Zb.

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.06.1974.

Z rozsudku vydaného Obvodným súdom Bratislava 4 právoplatného dňa 16.11.1987 /č.l. 18/ vyplýva,
že Obvodný súd Bratislava 4 zrušil právo spoločného užívania predmetného bytu navrhovateľky a jej
bývalého manžela- Q. G. s tým, že jeho výlučnou užívateľkou sa stala navrhovateľka.

Zmluvač.XXXXXXXXXoprevodevlastníctvabytuazriadenízáložnéhoprávazodňa09.11.1998/č.l.17/
v spojení s čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX /č.l. 21/ dosvedčuje, že účastníci konania sa
ako manželia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, pričom rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava IV, odbor katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho práva nadobudlo právoplatnosť
dňa 07.01.2000.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C 107/2009-33 zo dňa 10.02.2010 /č.l. 9/ je zrejmé, že
manželstvo účastníkov konania (a tým aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k predmetnému
bytu) zaniklo právoplatnosťou rozsudku, t.j. dňa 11.03.2010.

Znaleckým posudkom Ing. arch. B. S. zo dňa 14.05.2012 /č.l. 89-134/ bola ustálená ( a účastníkmi
nerozporovaná) trhová cena bytu v sume 75.900,- Eur.

OkresnýsúdBratislavaIV,rozsudkomzodňa10.10.2013rozhodoltak,žebezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov (ďalej len BSM) účastníkov konania vyporiadal tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného

vlastníctva navrhovateľky prikázal: dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového
domu W.. Č.. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Dúbravka, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 6456/598798 a vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo výške 6456/598798 na pozemku, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o

výmere 640 m2 v hodnote 75.900,- Eur. Navrhovateľke určil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom
finančného vyrovnania jeho 40 % podielu sumu 30.360,- Eur. O trovách konania rozhodol v zmysle ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C
107/2009- 33 zo dňa 10.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2010. Príčiny rozvratu
manželstva účastníkov súd v rozvodom konaní ustálil v citovom odcudzení účastníkov konania a
odsťahovaní odporcu zo spoločnej domácnosti.

V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré
účastníci urobili predmetom konania. Spôsob vyporiadania je ustanovený právnou normou v § 150
Občianskeho zákonníka. Ide o konanie, v ktorom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhali. Účastníci zhodnými prednesmi vylúčili
z predmetu konania hnuteľné veci o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že každému prináležia veci

nachádzajúce sa v byte v ktorom ten-ktorý z účastníkov žije, nakoľko ide len o drobné hnuteľné veci s
prakticky nulovou zostatkovou hodnotou. Rovnako tak zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že títo
ku dňu zániku BSM nemali žiadne úspory ani iné väčšie majetkové hodnoty. Predmetom BSM účastníci
neurobili ani žiadne pasíva.

Predmetom vyporiadania sa tak stal len dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie P., vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 6456/598798 a vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo výške 6456/598798 na pozemku, parc. č. XXXX, ktorý účastníci konania

nadobudli na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva
zo dňa 09.11.1998 a následným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odboru katastrálneho o
povolenívkladupodč.XXXXX/XXprávoplatnýmdňa07.01.2000.Vkonanínebolopreukázané,žebybol
predmetný byt zakúpený z peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, čo by jehozaradenie do masy BSM vylučovalo. Tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľky v rámci záverečného
prednesu o tom, že navrhovateľka kúpnu cenu v sume 30.000,- Sk zaplatila zo svojich výlučných
prostriedkov síce nepriamo potvrdzuje svedectvo I. S. podľa ktorej si už v r. 1996 navrhovateľka založila

stavebné sporenie a nakoľko vedela o budúcej možnosti odkúpenia bytu do osobného vlastníctva, tak
si peniaze na tento účel šetrila, výpoveď svedkyne však vzhľadom na jej vzťah k navrhovateľke ako
aj osobnú zainteresovanosť na výsledku konania /najmä s ohľadom na možnosť budúceho dedenia
predmetného bytu/, bez spojitosti s ďalšími dôkazmi, súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by nad akúkoľvek
rozumnú pochybnosť dané skutkové tvrdenie preukazoval. V súdnom spise sa nenachádza jediný

listinný dôkaz preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny za byt z výlučných prostriedkov navrhovateľky,
navrhovateľka takýto dôkaz ani počas celého konania nenavrhla vykonať. Vyúčtovanie k výpovedi
zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX /. a Potvrdenie vyplatenia finančných prostriedkov z
vypovedanej zmluvy sú datované k 17.03.1999, resp. 20.05.1999 a podľa tvrdení navrhovateľky boli
uvoľnenéfinančnéprostriedkypoužitévrámci„prerábky“bytuvr.1999.Navyše,Zmluvač.XXXXXXXXX
o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva bola uzatvorená dňa 09.11.1998, pričom kúpnu

cenu kupujúci /účastníci konania/ uhradili predávajúcemu v hotovosti. Rovnako tak peňažné prostriedky
vyplatené Slovenskou poisťovňou, a.s. vo výške 27.363,- Sk /kópia poštového peňažného poukazu bola
podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky spotrebovaná v rámci návštevy odporcovho brata v
U.. Tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny za byt z výlučných prostriedkov navrhovateľky tak súd považoval
za účelové, v konaní nepreukázané tvrdenie.

V prejednávanom prípade súd pri určení veľkosti podielov bývalých manželov na predmetnom byte
nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vychádzal z individuálnych okolností
prípadu, zohľadnil všetky individuálne okolnosti súdenej veci, pričom na ne prihliadol aj cez prizmu
dobrých mravov. Výsledkom tohto posúdenia bol potom záver konajúceho súdu, že dôvody pre

výnimočný zásah do zákonom prezumovanej rovnosti podielov účastníkov konania sú v prejednávanom
prípade splnené. Súd tak rozhodol v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania
a bol presvedčený, že iné (v tomto prípade paritné) rozhodnutie by malo vo vzťahu k navrhovateľke
extrémne nespravodlivé dôsledky, pričom však, tak ako bude uvedené v ďalšom texte, na určenie
disparity vo väčšom pomere neboli splnené zákonné (ústavné) predpoklady.

V rámci posudzovania miery pričinenia sa účastníkov konania o nadobudnutie predmetného bytu
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že to bola navrhovateľka, ktorá bola pôvodnou nositeľkou
užívacieho práva k tomuto bytu ( na základe intertemporálneho ustanovenia § 871 ods. 1 prvá veta
OZ zmeneného na nájom bytu), pričom dňom uzatvorenia manželstva účastníkov sa stal nositeľom

tohto práva aj odporca (§ 704 ods. 1 OZ). Možno teda konštatovať, že to bola navrhovateľka ktorá sa
pričinila o nadobudnutie bytu, odporca sa účastníkom Zmluvy č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva
bytu a zriadení záložného práva zo dňa 09.11.1998 iba z titulu uzatvoreného manželstva ako manžel
odporkyne. Už bez ďalšieho táto samotná skutočnosť podľa názoru konajúceho súdu odôvodňuje záver
pre určitú mieru disparity podielov účastníkov k predmetnému bytu v prospech navrhovateľky, opačný

záver by predstavoval extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti.

Z hľadiska starostlivosti oboch účastníkov konania o rodinu ako kritéria disparity bolo v konaní čiastočne
preukázané,žeodporcazariadenieavybaveniebytupoškodzoval aopotrebovávalsvojimialkoholickými
excesmi. V konaní naopak nebolo preukázané, že by odporca zariadenie bytu úmyselne poškodzoval,

či ničil, čo by odôvodňovalo záver súdu o vyššej miere disparity podielov účastníkov konania, než k akej
sa napokon priklonil. V neprospech väčšej miery disparity ďalej svedčí, že vykonaným dokazovaním sa
nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť nepodarilo preukázať tvrdenia navrhovateľky o psychickom týraní
a ponižovaní zo strany odporcu. Odporca mal v čase uzavretia manželstva s odporkyňou svoju bytovú
otázku vyriešenú bytom v Dunajskej Strede, z predaja rodinného domu v Petržalke a garáže v Dunajskej

Strede disponoval pomerne vysokým obnosom hotovosti, taktiež mal pravidelný mesačný príjem zo
zamestnania, keď v tomto období pôsobil ako stredoškolský pedagóg v Dunajskej strede, nebol teda
bytostne odkázaný na vlastníctvo predmetného bytu. Proti uvedenému tvrdeniu navrhovateľky svedčí
tiež fakt, že napriek nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu už v r. 1998, manželstvo účastníkov konania
bolo rozvedené až v r. 2010. Je celkom nelogické, aby odporca zotrvával vo vzťahu s navrhovateľkou

ďalších 12 rokov, ak jeho jediným záujmom sledovaným uzatvorením manželstva bolo nadobudnutie
vlastníckeho práva k bytu. Z hľadiska starostlivosti oboch účastníkov konania o rodinu mal súd ďalej
za preukázanú väčšiu mieru starostlivosti navrhovateľky o spoločnú domácnosť, jej tvrdenie, že po
uzatvorení manželstva dochádzalo zo strany odporcu výlučne k spotrebovávaniu financií ktoré malislúžiť k uspokojovaniu potrieb oboch manželov však bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Zo
zhodných tvrdení účastníkov si súd osvojil, že odporca sa minimálne v období kedy s navrhovateľkou
žil v spoločnej domácnosti ( t.j. r. 2001-2009) podieľal na úhrade plnení spojených s užívaním bytu

(bytného), navrhovateľka nerozporovala ani jeho tvrdenia o návštevách u odporcu v Dunajskej Strede,
výletoch v Tatrách, Londýne, či Austrálii, kedy dochádzalo k spotrebovávaniu spoločných financií
účastníkmi konania. Navrhovateľka nerozporovala taktiež tvrdenie odporcu o jeho spolupodieľaní sa
na zabezpečovaní základných potrieb domácnosti (potraviny a iné bežné výdavky na domácnosť) a to
najmä v období spoločnej domácnosti účastníkov konania.

Po zhodnotení všetkých okolností relevantných pre záver súdu o existencii disparity podielov účastníkov
konania na predmetnom byte individuálne i v ich vzájomných súvislostiach bol súd tak súd toho názoru,
že práve vyjadrenie pomeru 60:40 v prospech navrhovateľky najlepšie zodpovedá požiadavke ekvity
ako atribútu súdneho rozhodnutia ako výsledku rozhodovacej činnosti súdu v rámci riadneho výkonu
spravodlivosti.

Uznesením, sp.zn. 6Co/158/2014-262 zo dňa13.08.2014 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/328/2010 z 10.10.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Úmrtnýmlistomodvolacísúdzistil,žepôvodnýodporca-manželnavrhovateľky,pánH.I.P.XX.XX.XXXX
zomrel. Jeho právna zástupkyňa podala odvolanie už v čase keď bol mŕtvy. Z potvrdenia o okruhu

dedičov, zaslanom Notárskym úradom JUDr. X. Z. vyplynulo, že zo zákona ako dedička po poručiteľovi
prichádza do úvahy jeho P. A. I., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX.
Vzhľadom ku skutočnosti, že ku smrti pôvodného odporcu došlo počas konania (pred jeho právoplatným
skončením) v dôsledku čoho sa výrok súdu prvého stupňa dostal do nesúladu s hmotným právom,
odvolací súd musel vec v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý musel pokračovať v konaní s právnou nástupkyňou
žalovaného a umožnil jej tak plnú realizáciu procesných práv.
Odvolací súd zároveň ustálil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec i správne
posúdil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo náležite veľmi podrobne a logicky odôvodnené.
Pri vyporiadaní BSM môže súd určiť iné podiely manželov na spoločnom majetku, než rovnaké.

Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku
získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých
prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal
práci, počínal si nezodpovedne voči rodine a nestaral sa o jej potreby, spôsobil tak škodu, ktorá musela
byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa

zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.

Záver súdu prvého stupňa o disparite podielov vo výške 60:40 v prospech žalobkyne sa nevymykajú z
medzí ustanovenia § 150 O.z., nie sú svojvoľné, alebo urobené v zrejmom omyle, či v nesúlade s platnou
právnou úpravou, alebo popierajúce zmysel interpretovaných a aplikovaných právnych noriem. Odvolací

súd zároveň konštatoval, že záver súdu prvého stupňa vychádzal z dostatočných skutkových záverov,
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Zároveň uviedol, že nie je vylúčené ani to, že účastníci
konania pred súdom prvého stupňa ukončia spor dohodou vo forme súdneho zmieru.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výsluchom účastníkov konania,

oznámenie o uzavretí manželstva, zápis o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu, rozhodnutie o schválení
dohody o výmene bytov, rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV o zrušenie práva spoločného
užívania bytu spis. zn. 6C 219/87, Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadenie záložného práva
z 09.11.1998, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, histologický nález, správa od Národnej
asociácie realitných kancelárii z 02.11.2011,- Žiadosť o vydanie a úschovu podielového listu, Znalecký

posudokč.6/2012výpiszosporožírovéhoúčtuSlovenskejsporiteľne,tabuľky,ktorézohľadňujúmesačné
náklady na byt,- kópia poštového peňažného poukazu na sumu 27.363,- Sk vyplatenú Slovenskou
poisťovňou, a.s. navrhovateľke zo životnej poistky, doklady za materiál a prácu v sume 46.741,79 Sk,-
správa Občianskeho združenia Pomoc ohrozeným deťom, centrum nádeje, účtovné doklady z V. W. W.
predložené navrhovateľkou, výpisy z účtov G. V. W. W. U. G. V.I. O. ako aj rozpis transakcií dokladujúci

existenciu dvoch príjmov navrhovateľky 1/ NOÚ Bratislava a 2/ ISS Servis Systém, vyúčtovanie k
výpovedi Zmluvy o stavebnom sporení, potvrdenie vyplatenia finančných prostriedkov, výpis z účtu V.
O. o výbere hotovosti 11.000,- Sk z 03.05.2009, písomné potvrdenie z V. O. zo dňa 15.06.2015, , výpis
z účtu navrhovateľky za obdobie od 01.01.1997 -31.12.1997, výpis z účtu navrhovateľky za obdobie od01.01.1998 - 31.12.1998, zmluva o nájme bytu zo dňa 25.11.1997, záväzný prieskum na eventuálny
odpredaj bytov zo dňa 20.09.1993, žiadosť navrhovateľky o odpredaj bytu zo dňa 08.10.1993, kúpna
zmluva zo dňa 09.11.1998, ústrižok W. W. zo dňa 09.11.1998 o úhrade kúpnej ceny bytu znejúci na meno

navrhovateľky, výpis z bežného osobného účtu navrhovateľky, vedený v Poštovej banke, a.s. (zostatok
ku dňu 31.07.1997 predstavoval sumu 7.382,97,- Sk), Dohoda o pracovnej činnosti so spoločnosťou
W. s.r.o. - rok 1997, Pracovná zmluva so spoločnosťou W. s.r.o. -rok 1998, Oznámenie Národného
onkologického ústavu o ukončení pracovného pomeru k 30.06.2001, doklad o výške nájmu a úhrade
energií, letenky poručiteľa do Austrálie. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu

jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo
a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

Z ustanovenia § 149 ods. 3 OZ je zrejmé, že pokiaľ sa rozvedení manželia nedohodnú na vyporiadaní
zaniknutého BSM, rozhodne o tejto otázke súd. V predmetnej veci sa účastníci o vyporiadaní nevedeli
dohodnúť a keďže do podania návrhu neuplynula 3 ročná lehota potrebná na nastúpenie právnych

následkov vyporiadania zo zákona, súd vec prejednal a vyporiadal veci, ktoré patrili do ich zaniknutého
BSM podľa zásad obsiahnutých v citovanom ustanovení § 150 OZ.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C
107/2009- 33 zo dňa 10.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2010. Príčiny rozvratu

manželstva účastníkov súd v rozvodom konaní ustálil v citovom odcudzení účastníkov konania a
odsťahovaní odporcu zo spoločnej domácnosti.

V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré
účastníci urobili predmetom konania. Spôsob vyporiadania je ustanovený právnou normou v § 150

Občianskeho zákonníka. Ide o konanie, v ktorom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhali. Účastníci zhodnými prednesmi vylúčili
z predmetu konania hnuteľné veci o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že každému prináležia veci
nachádzajúce sa v byte v ktorom ten-ktorý z účastníkov žije, nakoľko ide len o drobné hnuteľné veci s
prakticky nulovou zostatkovou hodnotou. Rovnako tak zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že títo

ku dňu zániku BSM nemali žiadne úspory ani iné väčšie majetkové hodnoty. Predmetom BSM účastníci
neurobili ani žiadne pasíva.

Predmetom vyporiadania sa tak stal len dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom

Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie P., vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 6456/598798 a vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo výške 6456/598798 na pozemku, parc. č. XXXX, ktorý účastníci konania
nadobudli na základe Zmluvy č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva
zo dňa 09.11.1998 a následným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odboru katastrálneho o

povolení vkladu pod č. XXXXX/XX právoplatným dňa 07.01.2000.

Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, akosa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti .

Citované ustanovenie zákona upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prioritne vychádza zo zásady rovnosti ich podielov
(parity). Táto zásada však neplatí absolútne. Nie je totiž vylúčené, aby tieto podiely boli určené v

inom pomere. Určeniu iného než rovnakého pomeru podielov však musí predchádzať dokonale zistený
skutkový stav veci, z ktorého je možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Výšku
podielov môže ovplyvniť napr. skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a
možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľadenie spoločných
veci a podobne. Komplexné zhodnotenie všetkých uvedených hľadísk v konkrétnom individuálnom
prípade potom môže nájsť odraz v závere súdu o splnení podmienok pre vyslovenie disparity podielov

účastníkov konania pre celý objem majetku nachádzajúceho sa v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, resp. pre určitú individuálne určenú vec z masy BSM.

Na pojednávaní dňa 09.04.2015 odporkyňa - A. I., P. V. H. I., S. G. P. XX.XX.XXXX uviedla, že jej matka
vyplatila otca z bytu na B. T. a otec mal zo strany rodičov jeden RD v BA, ktorý asi v r. 1988 predali, garáž

v D. Strede, aj to predali a následne sa jej otec sa presťahoval do jednoizbového bytu alebo garsónky,
a zobral všetko, bolo všetko rozdelené. Následne zostal v styku s dcérou - odporkyňou a povedal jej,
že sa chystajú kúpiť nejaký byt s navrhovateľkou. Ďalej uviedla, že svojho otca ako aj navrhovateľku
finančne podporovala, nakoľko pracuje v Y. a vždy mala možnosť im pomôcť. V roku 2003 zomrel syn
jej otca a potom začali, keď začal trošku popíjať víno. Odporkyňa uviedla, že ho v tomto chápe, nakoľko

mu zomrel syn a nebolo to jednoduché prijať. Vo výpovedi uviedla, že sa dožaduje len toho, čo právne
prináležalo jej otcovi.

Navrhovateľka vypovedala, že si byt kúpila sama. Mala 2 práce. Manžel mal byt v Dunajskej Strede
a nechcel sa ku nej nasťahovať. Ďalej uviedla, že hospodárila sama a nikdy nezobrala peniaze od

manžela. Kúpil dlaždice a nábytok v spálni, z predaja garáže za 60.000,- Sk. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že jej rodina ku nej chodiť vôbec nemohla, chodila k ním len manželova rodina. Boli u nich
dosť často a dlho. K otázke spoločného hospodárenia navrhovateľka uviedla, že vôbec spoločne
nehospodárili, len každý oddelene. Manžel dostával 7.000,- Sk za byt za nájom B. P. W. a dával jej
polovicu nájomného od r. 2002 do r. 2008, s výnimkou 3 mesiacov, keď bol v U.. Ostatné platby platila

sama. Počas 12-ročného manželstva žili spolu s manželom len asi 5-6 rokov, od roku 2002, pričom sa
vzali v roku 1997.

Na pojednávaní dňa 04.06.2015 súd rozhodol o pripustení zmeny petitu s tým, že peňažná suma
predstavujúca finančné vyrovnanie 5% podielu odporcu vo výške 3795 eur pripadá do dedičstva po

poručiteľovi P.. H. I., K. O. Q. XXX/X P. W., S. G. P. XX.XX.XXXX pričom túto sumu je navrhovateľka
povinná vyplatiť odporkyni do 15 dní po právoplatnosti konania o dedičstve.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že práve
ona bola tá, kto bol pôvodným nositeľom užívacieho práva k bytu. Sama požiadala o odkúpenie bytu
v čase keď poručiteľa takmer nepoznala a na sobáš s ním nepomýšľala. Jednoznačne preukázala, že

kúpnu cenu bytu uhradila z vlastných finančných prostriedkov. Výlučne ona sa starala o domácnosť
o ktorú sa odporca nestaral. Nedovoľoval deťom navrhovateľky návštevy a navrhovateľke neposkytol
v čase jej ochorenia onkologického charakteru žiadnu morálnu a finančnú pomoc. Z tohto dôvodu
má navrhovateľka za to, že pôvodne stanovená disparita spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti
vo výške 60 ku 40 v prospech navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi a po prihliadnutí na

všetky doposiaľ predložené dôkazy žiada o zmenu disparity podielov na hodnotu 95 ku 5 v prospech
navrhovateľky. Navrhovateľka nebola schopná doposiaľ relevantne preukázať doklady potvrdzujúce
jej tvrdenie, že byt odkúpila výlučne z vlastných prostriedkov, nakoľko jej predchádzajúci právny
zástupca neapeloval na potrebu súdu predložiť písomnosti, resp. výpisy z účtov a ďalšie doklady,
ktoré by preukazovali skutočnosť, že navrhovateľka kúpnu cenu bytu uhradila výlučne z vlastných fin.

prostriedkov, ktoré neboli súčasťou masy BSM.
Právna zástupkyňa navrhovateľky preložila súdu dňa 26.06.2015 nové dôkazy na základe ktorých
preukázala súdu, že kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 15.175,- Sk uhradila dňa 09.11.1998 z
vlastných prostriedkov, ktorými disponovala ešte pred uzatvorením manželstva sama navrhovateľka.Dňa 15.06.2015 vydala V. O. navrhovateľke potvrdenie podľa ktorého si navrhovateľka v roku 1996
zriadila v V. O. na svoje meno účet, to znamená ešte pred uzatvorením manželstva. Z výpisov z
účtu navrhovateľky z rokov 1997 -1998 mal súd preukázaný stav finančných prostriedkov na účte

navrhovateľky ešte pred uzatvorením manželstva dňa 15.11.1997 a to vo výške 22.464,-97 Sk, ktoré
boli vylúčené z masy BSM. Tieto finančné prostriedky mala navrhovateľka použiť na kúpu spornej
nehnuteľnosti. Súd mal ďalej výpismi z úctu preukázané, navrhovateľka nečerpala v čase medzi
uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou kúpnej ceny nehnuteľnosti z účty finančné prostriedky,
ktoré si našetrila pred uzatvorením manželstva. Toto tvrdenie navrhovateľka preukázala podrobným

výpisomaprehľadommesačnýchvkladovavýberovvobdobíod15.11.1997(uzatvoreniemanželstva)do
09.11.1998 (kúpa nehnuteľnosti). Dňa 29.10.1998 navrhovateľka vybrala zo svojho účtu sumu 18.000,-
Sk z ktorej časť 15.175,- Sk použila na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Navrhovateľka mala pred
uzatvorením manželstva s poručiteľom na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu
kúpnej ceny nehnuteľnosti a k tomuto účtu mala iba ona sama výhradné dispozičné právo.

Na pojednávaní dňa 24.09.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky titulom záverečnej reči uviedla, že
v odvolacom konaní sa odvolací súd stotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, podľa ktorého v konaní
nebolo preukázané, že navrhovateľka Nehnuteľnosť zakúpila z peňažných prostriedkov v jej výlučnom
vlastníctve, čo by zaradenie Nehnuteľnosti do masy BSM vylučovalo, pričom konštatoval, že v konaní
nebol predložený jediný listinný dôkaz preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny Nehnuteľnosti z výlučných

prostriedkov navrhovateľky.
Navrhovateľka i napriek záverom odvolacieho súdu naďalej trvá na tom, že Nehnuteľnosť zakúpila
z peňažných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve, čo jej zaradenie do masy BSM vylučuje.
Navrhovateľka počas trvania súdneho sporu viac krát navštívila pobočku Poštovej banky, a.s. na
Stromovej ulici v Bratislave, kde jej takmer 18 rokov staré výpisy z účtu, ktorými by vedela preukázať

svojetvrdeniaohľadomúhradykúpnejcenynehnuteľnostizvlastnýchfinančnýchprostriedkovposkytnúť
nevedeli. Navrhovateľka následne oslovila priamo centrálu V. O., U..W.., W. W. P. K. X, XXX XX O., H.:
XX XXX XXX, zapísaná v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel Sa, vložka 501/B, kde ju príslušná
pracovníčka informovala o možnosti pokúsiť sa dohľadať predmetné výpisy z účtu v archíve V. O.. O
tejto možnosti bola navrhovateľka po prvý krát informovaná v mesiaci jún 2015, a to i napriek tomu, že

samotnú pobočku V. O. na Stromovej ulici za týmto účelom predtým už viac krát navštívila. V archíve
V. O.y sa tak následne podarilo dohľadať výpisy z účtu navrhovateľky za rok 1997 a rok 1998, ktorými
navrhovateľka konajúcemu súdu jednoznačne preukázala, skutočnosť, že kúpnu cenu Nehnuteľnosti
uhradila výlučne z vlastných finančných prostriedkov, ktoré si na účte ušetrila ešte pred uzatvorením
manželstva s poručiteľom.

Z výpisu účtu navrhovateľky za rok 1998 je jednoznačne zrejmé, že dňa 29.10.1998, t.j. 10 dní pred
uzatvorením Kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a uhradením jej kúpnej ceny si navrhovateľka zo svojho
účtu v Poštovej banke, a.s. vybrala sumu vo výške 18 000 Sk, ktorú následne použila na úhradu
kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 15.175 Sk. Úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 15 175
Sk navrhovateľka súdu pritom preukázala ústrižkom Slovenskej sporiteľne zo dňa 09.11.1998 znejúcim

na jej meno. Skutočnosť, že v čase kedy Navrhovateľka uhradila kúpnu cenu nehnuteľnosti bola už
vydatá za poručiteľa, nemôže byť v tomto prípade posudzovaná na ťarchu navrhovateľky. Z výpisu
účtu navrhovateľky za rok 1997 je totiž zrejmé, že navrhovateľka mala pred uzatvorením manželstva s
poručiteľom na svojom účte ku ktorému má dispozičné právo jedine ona samotná, našetrené výlučne
vlastné finančné prostriedky vo výške 22 464,97 Sk, ktoré sa nikdy nestali súčasťou masy BSM, pričom

boli použité práve na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Uvedené finančné prostriedky si navrhovateľka
viazala na účte účelovo, nakoľko už 08.10.1993 t.j. 4 roky pred uzatvorením manželstva s poručiteľom,
požiadalaoodkúpenieNehnuteľnosti,pričomtakurobilavčasekedyporučiteľanepoznalaatedanemala
ani úmysel predmetný Nehnuteľnosť odkúpiť spolu s ním, prípadne za jeho finančné prostriedky.
Výpismi z účtu navrhovateľky za rok 1997 a 1998 navrhovateľka rovnako podporne súdu preukázala

aj tú skutočnosť, že v období medzi uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou kúpnej ceny
nehnuteľnosti t.j. v období od 15.11.1997 do 09.11.1998 navrhovateľka zo svojho účtu mesačne vybrala
takmer vždy len takú sumu peňažných prostriedky, ktorú jej v príslušnom mesiaci na účet titulom jej
mzdy poukázali jej zamestnávatelia. Uvedeným navrhovateľka súdu preukázala, že v období medzi
uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou kúpnej ceny nehnuteľnosti, navrhovateľka nečerpala

na bežný chod domácnosti jej výlučne vlastné finančné prostriedky, ktoré mala na účte nasporené na
účel úhrady kúpnej ceny nehnuteľnosti ešte pred uzatvorením manželstva s poručiteľom. Odvolávajúc
sa na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že navrhovateľka vybrala výlučne vlastné
finančných prostriedkov zo svojho účtu dňa 29.10.1998, kedy 10 dní pred uzatvorením kúpnej zmluvy nanehnuteľnosť preukázateľne uskutočnila na jej pomery neštandardný hotovostný výber vo výške 18 000
Sk, z ktorých dňa 09.11.1998 uhradila kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 15 175 Sk, čo v tomto súdnom
konaní preukázala výpismi zo svojho účtu v Poštovej banke za rok 1997 a 1998, ako aj ústrižkom zo

Slovenskej sporiteľni a.s. zo dňa 09.11.1998, podľa ktorého navrhovateľka ako príkazca uhradila kúpnu
cenu nehnuteľnosti vo výške 15 175 Sk. Z uvedených dôvodov je tak jednoznačne zrejmé, že kúpnu
cenu nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľka zakúpila až po uzatvorení manželstva s poručiteľom uhradila z
výlučne z vlastných finančných prostriedkov, a nie z prostriedkov spadajúcich do BSM. Nakoľko vyššie
uvedená skutočnosť nebola v predchádzajúcom konaní, žiadnym spôsobom zohľadnená, pretože mal

konajúci súd v tom čase zato, že navrhovateľka nepreukázala zakúpenie nehnuteľnosti z peňažných
prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve, čo by jej zaradenie do masy BSM vylučovalo. I napriek tomu,
že uvedenú skutočnosť nevzal konajúci súd pri svojom pôvodnom rozhodovaní žiadnym spôsobom
do úvahy, určil na základe vykonaného dokazovania disparitu spoluvlastníckych podielov účastníkov v
pomere 60:40 v prospech navrhovateľky. V uvedenej disparite konajúci súd zohľadnil len tú skutočnosť,
že: navrhovateľka bola pôvodnou nositeľkou užívacieho práva k nehnuteľnosti, vo väčšej miere sa

starala o spoločnú domácnosť, ako aj to, že poručiteľ zariadenie a vybavenie bytu poškodzoval
a opotrebovával svojimi excesmi. Nakoľko navrhovateľka v tomto konaní celkom jednoznačne
preukázala, že kúpnu cenu nehnuteľnosti v plnom rozsahu uhradila z výlučne vlastných finančných
prostriedkov nespadajúcich do masy BSM požiadala, aby Okresný súd Bratislava IV zohľadnil pri určení
navrhovateľkou navrhovanej disparity spoluvlastníckych podielov aj túto novú závažnú skutočnosť a po

vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým rozhodne o povinnosti navrhovateľky vyplatiť odporkyni
peňažnú sumu predstavujúcu finančné vyrovnanie 5% podielu odporcu vo výške 3 795 EUR pripadajúce
do dedičstva po poručiteľovi: P.. H. I., K. O. Q. XXX/X, P. W., S. G. P. XX.XX.XXX3.

Právna zástupkyňa odporkyne titulom záverečnej reči uviedla, že navrhovateľka sa napriek snahe

preukázať nárok na určenie disparity podielu poručiteľa na mase BSM nepreukázala, nakoľko neuniesla
dôkazné bremeno v konaní. Podľa jej názoru navrhovateľkou predložený výpis z banky nesvedčí
a nepreukazuje skutočnosť, že navrhovateľka spornú nehnuteľnosť uhradila výlučne z jej vlastných
finančných prostriedkov získaných pred uzatvorením manželstva. Poukázala na skutočnosť, že aj
podľa zmeneného petitu zo dňa 23.04.2015 v znení jeho doplnenia zo dňa 04.06.2015 navrhovateľka

sama zotrvala na svojom návrhu na určenie disparity podielov bývalých manželov, nakoľko žiadala
stanoviť podiel v prospech pôvodného odporcu 5% z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 3.795,- Sk hoci
pred súdom prezentovala, že spornú nehnuteľnosť nadobudla z jej výlučných finančných prostriedkov.
Právna zástupkyňa odporkyne zároveň konštatovala, že výber navrhovateľky vo výške 18.000,- Sk
dňa 29.10.1999 a 9.11.1998 vo výške 2.000,- Sk ešte nepreukazuje zaplatenie zostatkovej ceny

nehnuteľnosti. Navrhla, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi: P.. H. I., K. O. Q. XXX/X, P. W.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX patrí z titulu finančného vyrovnania z masy BSM náhrada vo výške 50=
z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 37.950,- EUR

Doplnením dokazovania mal súd preukázané nasledovné skutkové a právne skutočnosti:

Manželstvo pôvodných účastníkov konania bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX.
Užívacie právo navrhovateľky (spoločne s jej vtedajším manželom Q. G.) k predmetnému bytu v
zmysle Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 45/1964 Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
občianskeho zákonníka v znení účinnom k 26.06.1974 vzniklo na základe rozhodnutia o schválení
dohody o výmene bytov zo dňa 26.06.1974 a Zápisu o odovzdaní a prevzatí bytu. Z rozsudku vydaného

Obvodným súdom Bratislava 4 právoplatného dňa 16.11.1987 vyplýva, že Obvodný súd Bratislava 4
zrušil právo spoločného užívania predmetného bytu navrhovateľky a jej bývalého manžela- Q. G. s
tým, že jeho výlučnou užívateľkou sa stala navrhovateľka.

Navrhovateľka zaslala dňa 08.10.1993 žiadosť adresovanú Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava

- P. o odkúpenie bytu do svojho výlučného vlastníctva.
Zmluvou č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX
v spojení s čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že pôvodní účastníci
konania sa ako manželia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu, pričom rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava IV, odbor katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho práva nadobudlo

právoplatnosť dňa 07.01.2000.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C 107/2009-33 zo dňa 10.02.2010, právoplatným
dňa 11.03.2010, zaniklo manželstvo účastníkov konania (a tým aj ich bezpodielové spoluvlastníctvomanželov k predmetnému bytu). Znaleckým posudkom Ing. arch. B. S. zo dňa 14.05.2012 bola ustálená
( a účastníkmi nerozporovaná) trhová cena bytu v sume 75.900,- Eur.

OkresnýsúdBratislavaIV,rozsudkomzodňa10.10.2013rozhodoltak,žebezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov (ďalej len BSM) účastníkov konania vyporiadal tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného
vlastníctva navrhovateľky prikázal: dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX na V. T. Č.. B. X B. O., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie P., vrátane spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu vo výške 6456/598798 a vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo výške 6456/598798 na pozemku, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o
výmere 640 m2 v hodnote 75.900,- Eur. Navrhovateľke určil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom
finančného vyrovnania jeho 40 % podielu sumu 30.360,- Eur.
Po zhodnotení všetkých okolností relevantných pre záver súdu o existencii disparity podielov účastníkov
konania na predmetnom byte individuálne i v ich vzájomných súvislostiach bol súd tak súd toho názoru,

že práve vyjadrenie pomeru 60:40 v prospech navrhovateľky najlepšie zodpovedá požiadavke ekvity
ako atribútu súdneho rozhodnutia ako výsledku rozhodovacej činnosti súdu v rámci riadneho výkonu
spravodlivosti.

Uznesením, sp.zn. 6Co/158/2014-262 zo dňa13.08.2014 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/328/2010 z 10.10.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko
úmrtnýmlistomodvolacísúdzistil,žepôvodnýodporca-manželnavrhovateľky,pánH.I.P.XX.XX.XXXX
zomrel. Jeho právna zástupkyňa podala odvolanie už v čase keď bol mŕtvy. Z potvrdenia o okruhu
dedičov, zaslanom Notárskym úradom X.. X. Z. vyplynulo, že zo zákona ako dedička po poručiteľovi
prichádza do úvahy jeho P. A. I., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX.

Vzhľadom ku skutočnosti, že ku smrti pôvodného odporcu došlo počas konania (pred jeho právoplatným
skončením) v dôsledku čoho sa výrok súdu prvého stupňa dostal do nesúladu s hmotným právom,
odvolací súd musel vec v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý musel pokračovať v konaní s právnou nástupkyňou
žalovaného a umožnil jej tak plnú realizáciu procesných práv.

Navrhovateľka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložila súdu nové dôkazy, ktorými
preukázala skutočnosť, že kúpnu zmluvu uhradila výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré
nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva s poručiteľom. Medi obdobím od podania žiadosti o
odkúpenie bytu dňa 08.10.1993 a uzatvorením manželstva s poručiteľom dňa XX.XX.XXXX uplynuli

takmer 4 roky. Počas tohto obdobia mala navrhovateľka preukázateľne sústavne 2 zamestnania ( o čom
svedčí Pracovná zmluva s národným R. Ú. O. U. V. G. R. B. V. V. W. W. W..Y..R..).
Výpisom z bežného osobného účtu navrhovateľky, ktorý mala vedený v Poštovej banke na svoje
meno a nik iný nemal k tomuto účtu dispozičné právo mal súd preukázané, že stav finančných
prostriedkov na účte navrhovateľky ešte pred uzatvorením manželstva dňa 15.11.1997 predstavoval

sumu 22.464,-97 Sk, ktoré boli vylúčené z masy BSM. Súd mal ďalej výpismi z účtu ďalej preukázané,
že navrhovateľka nečerpala v čase medzi uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou kúpnej
ceny nehnuteľnosti z účtu finančné prostriedky, ktoré si našetrila pred uzatvorením manželstva.
Toto tvrdenie navrhovateľka preukázala podrobným výpisom a prehľadom mesačných vkladov a
výberov v období od 15.11.1997(uzatvorenie manželstva) do 09.11.1998 (kúpa nehnuteľnosti). Dňa

29.10.1998 navrhovateľka vybrala zo svojho účtu sumu 18.000,- Sk z ktorej časť 15.175,- Sk použila
na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Uvedené je zrejmé z ústrižku zo W. W., a.s. zo dňa 09.11.1998.
Navrhovateľka tak mala preukázateľne pred uzatvorením manželstva s poručiteľom na svojom účte
dostatok finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Skutočnosť, že v čase kedy navrhovateľka uhradila kúpnu cenu nehnuteľnosti bola už vydatá za

poručiteľa, nemohol súd v tomto prípade posúdiť na ťarchu navrhovateľky.

Navrhovateľka výpismi z účtu za rok 1997 a 1998 podporne súdu preukázala aj tú skutočnosť, že v
období medzi uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou kúpnej ceny nehnuteľnosti t.j. v období
od 15.11.1997 do 09.11.1998 zo svojho účtu mesačne vybrala takmer vždy len takú sumu peňažných

prostriedky, ktorú jej v príslušnom mesiaci na účet titulom jej mzdy poukázali jej zamestnávatelia.
Z uvedeného súdu vyplýva, že v období medzi uzatvorením manželstva s poručiteľom a úhradou
kúpnej ceny nehnuteľnosti, navrhovateľka nečerpala na bežný chod domácnosti jej výlučne vlastné
finančné prostriedky, ktoré mala na účte nasporené na účel úhrady kúpnej ceny nehnuteľnosti ešte preduzatvorením manželstva s poručiteľom. Podstatnú časť týchto finančných prostriedkov navrhovateľka
z účtu vybrala dňa a 29.10.1998, kedy 10 dní pred uzatvorením kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť
preukázateľne uskutočnila na jej pomery neštandardný hotovostný výber vo výške 18 000 Sk, z ktorých

dňa 09.11.1998 uhradila kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 15 175 Sk, čo v tomto súdnom konaní
preukázala výpismi zo svojho účtu v V. O. za rok 1997 a 1998, ako aj ústrižkom zo W. W. a.s. zo dňa
09.11.1998, podľa ktorého navrhovateľka ako príkazca uhradila kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 15
175Sk.Zuvedenýchdôvodovjetakjednoznačnezrejmé,ženehnuteľnosť,ktorúnavrhovateľkazakúpila
až po uzatvorení manželstva s poručiteľom uhradila z výlučne z vlastných finančných prostriedkov, a

nie z prostriedkov spadajúcich do BSM.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.03.2013, sp.zn. I. ÚS 537/2012 je z ústavného
hľadiska neakceptovateľný právny názor v zmysle ktorého transformácia spoločného členského
podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp. ktorý bol
nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu vylučuje
zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jedného z manželov do spoločného majetku pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý
takýmto spôsobom.
Súd sa stotožnil v danej veci s právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/99 a vzťahujúcim sa na posudzovanú vec, podľa ktorého znenie § 150
Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní

spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej
veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie
spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému
manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú
finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak

vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol
zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.
V rámci posudzovania miery pričinenia sa účastníkov konania o nadobudnutie predmetného bytu bolo
vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané (už v pôvodnom konaní), že to bola navrhovateľka,
ktorá bola pôvodnou nositeľkou užívacieho práva k tomuto bytu ( na základe intertemporálneho

ustanovenia§871ods.1prvávetaOZzmenenéhonanájombytu),pričomdňomuzatvoreniamanželstva
účastníkov sa stal nositeľom tohto práva aj odporca (§ 704 ods. 1 OZ). Možno teda konštatovať,
že to bola navrhovateľka ktorá sa pričinila o nadobudnutie bytu, odporca sa účastníkom Zmluvy č.
XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva zo dňa 09.11.1998 iba z titulu
uzatvoreného manželstva ako manžel odporkyne. Už bez ďalšieho táto samotná skutočnosť podľa

názoru konajúceho súdu odôvodňuje záver pre mieru pozitívneho určenia podielu navrhovateľky k
predmetnému bytu, práve v jej prospech.

Z hľadiska starostlivosti oboch účastníkov konania o rodinu bolo už v pôvodnom v konaní
čiastočne preukázané, že poručiteľ zariadenie a vybavenie bytu poškodzoval a opotrebovával

svojimi alkoholickými excesmi. Z hľadiska starostlivosti oboch účastníkov konania o rodinu mal súd
ďalej za preukázanú väčšiu mieru starostlivosti navrhovateľky o spoločnú domácnosť. Zo zhodných
tvrdení účastníkov si súd osvojil, že poručiteľ sa minimálne v období kedy s navrhovateľkou žil
v spoločnej domácnosti ( t.j. r. 2001-2009) podieľal na úhrade plnení spojených s užívaním bytu
(bytného), navrhovateľka nerozporovala ani jeho tvrdenia o návštevách u odporcu v Dunajskej Strede,

výletoch v Tatrách, Londýne, či Austrálii, kedy dochádzalo k spotrebovávaniu spoločných financií
účastníkmi konania. Navrhovateľka nerozporovala taktiež tvrdenie odporcu o jeho spolupodieľaní sa
na zabezpečovaní základných potrieb domácnosti (potraviny a iné bežné výdavky na domácnosť) a to
najmä v období spoločnej domácnosti účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedené mal súd za preukázané, že to bola práve navrhovateľka, ktorá sa
zaslúžila predovšetkým o nadobudnutie nehnuteľnosti, a to z výlučných finančných prostriedkov, ktoré
preukázateľne vlastnila na svojom účte v čase pred uzatvorením manželstva ako aj po jeho uzatvorení
a následné to bola opätovne navrhovateľka, ktorá sa v prevažnej miere podieľala na udržiavaní
spoločného majetku s poručiteľom. A to aj vzhľadom ku skutočnosti, že počas 12-ročného manželstva

žila spolu s manželom - poručiteľom len asi 5-6 rokov v spoločnej domácnosti a to od roku 2002, pričom
sa vzali v roku 1997.S poukazom na všetky vyššie uvedené závery, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3, O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.