Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/173/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205739
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7714205739.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: H. Y.,
P.. X.X.XXXX, H. XXXX/X, XXX XX D., IČO: 41 504 976, o vymoženie 571,01 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vrútocká 12,

Bratislava, pod EX 2102/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo
dňa 28.11.2019 č. k. 20Er/240/2014-16 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom
JUDr. Andreou Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Vrútocká 12 zastavil a vo výroku
II. oprávnenému uložilpovinnosť zaplatiťexekútorovitrovyexekúcie vsume46,30eurdo10(desiatich)
dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,

nazákladevykonateľnéhoexekučnéhotituluvydanéhooprávneným- výkaznedoplatkovč.1300306280
zo dňa 23.9.2013 a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal
dňa 14.4.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdnu exekútorku pre vymoženie istiny 571,01 eur s
príslušenstvom. Súdna exekútorka dňa 30.7.2019predložilasúduprvejinštanciepodnetnazastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinná je nemajetná a uplatnila si trovy exekúcie vo výške 67,37 eur. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, §

203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a zistil, že povinná nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Zo strany
súdneho exekútora boli vykonané viaceré šetrenia ohľadne zisťovania majetku povinnej. Lustráciou
v sociálnej poisťovni sa zistilo, že povinná neodvádza poistné ako zamestnanec ani zamestnávateľ,
nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky ani dávky v zamestnanosti. Podľa
katastrálneho portálu povinná nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Lustráciou bolo tiež zistené, že

povinná nemá žiadny účet v banke. Súd prvej inštancie mal preukázané, že majetok povinnej nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd
prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo
výške 46,30 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur a z náhrady hotových

výdavkov - poštovné, lustrácie v sume 5,40 eur vyhlášky + 20 % DPH ( z odmeny 38,59 eur) v
sume 7,71 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie
exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom
veku (45 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu
zamestnania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor

nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že
nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov
vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný
vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený bol toho názoru,
že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné a uznesenie bolo
vydané predčasne a je nepreskúmateľné. Citoval ustanovenie § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods.

2 Civilného sporového poriadku a Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06. Oprávnený
uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa
na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,
pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení
povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

Uviedol, že exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku
aumožniťpokračovanievexekúciiakzistí,žepovinnýdobrovoľnenesplnilsvojupovinnosťvyplývajúcuz
exekučnéhotitulu,alebosanezistíinýdôvodnato,abysavexekúciidočasnealebotrvalonepokračovalo
(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené
súdnej exekútorke dňa 22.6.2020 a povinná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo
výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 28.3.2014,
kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na

vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke udelené dňa 14.4.2014. Súdna exekútorka doručila súdu
prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie dňa 30.7.2019 z dôvodu, že majetok povinnej nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Uviedla, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny
majetok. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.12. Odvolací súd uviedol, že súdna exekútorka zisťovala majetkové pomery povinnej v čase po
vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom
odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdnej

exekútorky o nemajetnosti povinnej.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdnej
exekútorky nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného.

14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

15. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie
majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine

súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútorka JUDr. Andrea
Ondrejková navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú

podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho
významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2014, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinnej sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu piatich rokov nezmenili. Exekučný

poriadokaninedávapodkladpreprávnyzáveropovinnostisúdnehoexekútorapočasnešpecifikovaného
obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

17. Ak by oprávnený v odvolaní uviedol, v čom je nedostatočne zistená nemajetnosť povinného,
alebo by sám poukázal na konkrétny majetok povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať, odvolací

súd by to nariadil preveriť. Tvrdenie oprávneného v odvolaní je však iba všeobecné, nekonkrétne a
nespochybňuje zistenia súdnej exekútorky o nemajetnosti povinnej.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).