Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203527
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1111203527.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcov:

v 1.rade: B..U..B. I., B.., bytom A. XX, Bratislava a v 2.rade: U.. X. A., bytom A. XX, Bratislava proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, so sídlom Palackého 24, 811 02 Bratislava IČO: 00
169 226 o určenie neplatnosti volieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcom v 1.rade a v 2.rade nárok na náhradu trov konania v plnej
výške.

III. Súd priznáva spol. WebLab, s. r. o. , Priehradka 8703/54, Ružomberok 034 06 , IČO: 45 436 479
nárok voči žalobcovi v 1. a 2. rade na náhradu trov, ktorý je žalobca v 1.rade a v 2.rade povinný zaplatiť
spol. WebLab, s. r. o. vo výške 26,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2011 domáhali zrušenia platnosti volieb do orgánov
Stavebného bytového družstva Bratislava I konaných dňa 09.12.2010 dôvodiac, že predstavenstvo
žalovaného nezaradilo do pozvánky na zhromaždenie delegátov bod programu, v ktorom mali delegáti
hlasovaním rozhodnúť v sporných prípadoch o zaradení kandidátov na kandidátsku listinu v zmysle

článku 2 ods. 8 volebného poriadku. Volebná komisia pochybila, keď neskontrolovala a nenavrhla
vylúčiť zo zoznamu kandidátov do nového predstavenstva kandidáta U.. D. pre nesplnenie podmienky,
že ako kandidát do predstavenstva nesmie mať obdobný predmet svojho podnikania ako družstvo,
čím porušila článok 5 ods. 4 volebného poriadku. Súčasne bol podľa žalobcov porušený článok 48
ods. 2 Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I. Volebná komisia pochybila, keď počas
volieb napriek informácii o konflikte záujmov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej listiny v zmysle
článku 2 ods. 8 volebného poriadku. Žalobcovia tvrdia manipuláciu volieb tým, že volebná komisia vo

svojom liste z 25.11.2010 predložila delegátom zhromaždenia „kandidátsku listinu“ namiesto „návrhu
kandidátskej listiny“ ako to ukladá článok 2 ods. 8 volebného poriadku, nezaradila na kandidátsku
listinu z formálnych dôvodov kritikov predstavenstva napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva,
čím zmanipulovala voľby. Volebná komisia ako pomocný orgán nemá rozhodovaciu právomoc, môže
len predkladať návrhy. Nezaradením kandidátov do návrhu kandidátskej listiny znemožnila hlasovanie
delegátov zhromaždenia o týchto kandidátoch a zmanipulovala tak voľby. Na týchto nekorektných činoch
sa podieľalo predstavenstvo a kontrolná komisia žalobcu.

2. Žalovaný sa vyjadril ku návrhu žalobcov v obsahu svojho písomného podania z 17.09.2012
doručeného súdu dňa 17.09.2012 tak, že nebolo potrebné, aby program ZD konaného 09.12.2010
obsahoval žalobcami sporovaný bod programu, pretože márne uplynula lehota na podanie námietok anávrhov oprávnenými orgánmi družstva (členské samosprávy a výbory členských samospráv) týkajúca
sa návrhu kandidátnej listiny na členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Voľby boli vykonané riadne
a v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi ako aj s vnútrodružstevnými predpismi. Volebná

komisia konštatovala, že námietky k predloženej kandidátnej listine v zmysle čl. 2 ods. 8 volebného
poriadku môžu podať výbory členských samospráv alebo členské schôdze samosprávy písomne na
volebnú komisiu do 15 dní od ich doručenia. Nakoľko táto lehota uplynula ešte pred uskutočnením
volieb, tieto volebná komisia ako doručené po stanovenej lehote ako aj námietky doručené členmi
družstva (neoprávnenými osobami), neakceptovala. Žaloba žalobcov vychádza podľa žalovaného

z nesprávneho výkladu vnútrodružstevných predpisov, jednotlivých ustanovení Stanov, volebného
poriadku a rokovacieho poriadku. Žalobcami napadnutý kandidát na členstvo v predstavenstve žalobcu
U.. D. nebol v deň konania volieb v konflikte záujmov, a preto ho volebná komisia nevylúčila ako
kandidáta. Zo strany volebnej komisie k manipulácii volieb neprišlo, ustanovenie článku 2 ods. 8
volebného poriadku porušené nebolo a z obsahu listu volebnej komisii je zrejmé, že ide o oznámenie o
tom, ktorí kandidáti budú kandidovať na členstvo vo volených orgánoch družstva. Celé zhromaždenie

delegátov ako aj jeho priebeh, hlasovanie, vyhlásenie výsledkov volieb a schvaľovanie uznesení
zhromaždenia delegátov prebehlo v súlade a v rámci stanovených pravidiel pre vykonanie volieb
a priebeh zhromaždenia delegátov. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, keď mal za to, že
predstavenstvo, kontrolná komisia a ani volebná komisia družstva svojim postupom neporušili žiadne
ustanovenia Obchodného zákonníka a ani svoje vlastné vnútrodružstevné predpisy.

Žalovaný svoje vyjadrenie ku žalobe doplnil v obsahu písomného podania z 16.08.2016 doručeného
konajúcemu súdu dňa 19.08.2016, v ktorom uviedol, že program zhromaždenia delegátov určuje
predstavenstvo družstva a tento bol odsúhlasený delegátmi. Žalovaný namietal pravdivosť tvrdenia
žalobcov o tom, že U.. D. podnikal v obdobnom predmete podnikania ako žalovaný, a to s

poukazom na živnostenský list. Ďalej žalovaný argumentoval formálnym posúdením názvu kandidátskej
listiny, nezaradením kandidátov na základe zistených údajov o kandidátoch a v súlade s volebným
poriadkom a stanovami žalovaného. Žalovaný poukázal na judikatúru vo veci neplatnosti uznesenia z
členskej schôdze družstva, keď konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze alebo
zhromaždeniadelegátovdružstvajeosobitnýmdruhomurčovacejžalobyupravenejv§242Obchodného

zákonníka, pri ktorej skúma súd neplatnosť inej právnej skutočnosť a nie absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, preto sa dôvodov relatívnej neplatnosti uznesenia členskej schôdze je potrebné dovolať
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obo/46/2002). Súd má posudzovať neplatnosť rozhodnutí len na základe
dôvodov, ktorých sa žalobca dovoláva a žalobca je aktívne legitimovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré
určitým a zrozumiteľným spôsobom špecifikoval vo včas podanej námietke (rozhodnutie NS ČR sp.zn.

29Cdo/241/2011 a sp.zn.29Cdo/2281/2013).

3. Žalobca v druhom rade doplnil žalobu v písomnom podaní z 10.02.2017 doručenom súdu
dňa 13.02.2017, v ktorom uviedli, že na schôdzach volebnej komisie sa neoprávnene zúčastňoval
predseda predstavenstva žalovaného a podpísal dva návrhy na kandidatúru dvoch svojich podriadených

zamestnancov do predstavenstva. Ide o konflikt záujmov. Žalobcovia namietali, že U.. I. hlasoval dvoma
hlasmi, ďalej uvádzali, že na rokovaniach volebnej komisie sa zúčastňovali zamestnanci žalovaného,
ktorí komisiu priamo ovplyvňovali a riadili , v dôsledku čoho komisia vydávala rozhodnutia, ktoré sama
nevedela pred delegátmi zhromaždenia zdôvodniť a obhájiť. Ďalej dôvodil, že U.. D. bol nelegálne
zaradený na kandidátnu listinu, keď nesplnil článok 2 bod 7 ods. b) volebného poriadku, pretože

podnikal a za Z.. I. nezahlasovala nadpolovičná väčšina hlasov. Žalobca namietal, že v roku 2013 prišlo k
manipulácii, keď za najbližšie zhromaždenie delegátov po udalosti, ktorá vyvolala potrebu doplniť orgán
(teda najbližšie po voľbách v roku 2010) vyhlásila volebná komisia zhromaždenie delegátov konané v
roku 2013, na ktorom bol nelegálne zvolený posledný člen predstavenstva nie kandidát za Staré Mesto
ale za Petržalku.

4. Žalovaný sa k doplneniu žaloby žalobcom v druhom rade vyjadril písomne, v podaní doručenom súdu
dňa 06.03.2017 tak, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne vyjadrenia, keď účastníkov zasadnutia
volebnej komisie si táto určuje sama. Ďalej uviedol, že U.. I. hlasoval jedným hlasom, U.. D. ku dňu
konania volieb (09.12.2010) nepodnikal a ako kandidát nakoniec nebol zvolený do orgánov družstva v

roku 2010. Z.. I. sa nestala členom predstavenstva družstva za celé volebné obdobie 2010-2015 a ani
nebola zvolená za člena predstavenstva družstva v roku 2010. Uznesenie zhromaždenia delegátov z
roku 2011 a doplňovacie voľby z roku 2013 nie sú predmetom žaloby, a preto tvrdenia žalobcu považuježalovaný pre tento spor za irelevantné. Nakoniec žalovaný uviedol, že voľby do orgánov družstva v roku
2010 sa konali v súlade so zákonom a stanovami družstva, a preto ich považuje za platné.

5. Žalobcovia sa opätovne vo veci vyjadrili vo svojom písomnom podaní z 20.07.2017 doručenom
súdu dňa 19.07.2017 a namietali, že návrhy na členov volebnej komisie neboli vybraté v súlade s
čl.4 bod 2 volebného poriadku v súlade s odporúčaním jednotlivých výborov samospráv ale členov
určilo predstavenstvo na svojom zasadnutí z 24.05.2010. Žalobcovia poukazovali na preskúmavanie
návrhov Súdnej rady SR prezidentom SR a jeho závery žiadali vztiahnuť analogicky aj na výber

členov volebnej komisie družstva. Podľa názoru žalobcov sa predseda predstavenstva žalovaného U..
I. „svojvoľne nominoval“ aj so svojimi podriadenými pracovníkmi a pravidelne sa zúčastňoval zasadnutí
volebnej komisie, hoci bol sám kandidátom do predstavenstva. Žalobcovia namietali, že voľby volebnej
komisie sa mali v súlade s článkom 4 ods. 1 volebného poriadku uskutočniť až 09.12.2010 a nie už
17.06.2010. Príprava volieb bola manipulovaná konštatovaním volebnej komisie na svojom zasadnutí
dňa 13.10.2010 o splnení podmienok kandidáta do kontrolnej komisie U.. P., ktorý však nebol zvolený

schôdzou členskej samosprávy ale šlo o návrh výboru vlastníkov a obdobne aj u kandidátky do
kontrolnej komisie O.. W., ktorú neoprávnene navrhla členská schôdza vlastníkov bytov. Analogicky
u kandidátov U.. I. a A.. P. boli neoprávnene akceptované návrhy výboru samosprávy. Títo kandidáti
neboli zvolení schôdzou samosprávy. Volebná komisia mala presadzovať schválenie a presadzovanie
neoprávnených nominácií „obľúbencov“ U.. I., a to U.. D. a U.. A., ktorí podnikali v rovnakom predmete

činnosti ako družstvo. Žalobcovia namietali neoprávnené a svojvoľné vylúčenie kandidátov objektu
Svetlá 1 predložených U.. A. o deň neskôr ako bol určený volebnou komisiou termín na predkladanie
kandidátov ale o týždeň skôr ako záväzne stanovuje volebný poriadok vo svojom článku 2 ods. 6..
Ďalšia námietka žalobcov sa vzťahovala ku hlasovaniu U.. I. na zhromaždení delegátov dvoma hlasmi
v rozpore s článkom 70 ods.2 stanov družstva a to ako delegát za členskej samosprávy garážnikov

Tupolevova 5-7 a členskej samosprávy bytového domu Gajova 21, pričom túto skutočnosť mal „zamiesť
pod koberec“. Žalobcovia namietali nesvojprávnosť a nesamostatnosť volebnej komisie riadenej U.. I.
a jeho dvoma zamestnancami. Žalobcovia zotrvávali na námietke, že U.. A. nemal byť zaradený na
kandidátnu listinu, pretože dňa 23.09.2010, keď podpísal čestné vyhlásenie ešte podnikal v rovnakom
predmete činnosti ako družstvo a svoje podnikateľské oprávnenie zrušil až následne. Žalobcovia vo

svojom podaní opisovali priebeh zasadnutí volebnej komisie, s ktorých vedením sa nestotožňovali.
Žalobcovia ďalej namietali platnosť hlasovania, resp. rozhodnutia zhromaždenia delegátov o vymazaní
U.. D. z kandidátnej listiny. Žalobcovia namietali rozhodnutie zhromaždenia delegátov o zvolení A.. P. a
U.. A.Q. za náhradníkov do kontrolnej komisie, keď sporovali dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov
za predmetné rozhodnutie. Obdobne z dôvodu nedostatku nadpolovičnej väčšiny hlasov hlasujúcich

za uznesenie zhromaždenia delegátov namietali žalobcovia platnosť rozhodnutia, ktorým bola zvolená
Z.. I.Í. ako náhradníčka predstavenstva družstva. Nakoniec namietali žalobcovia priebeh a rozhodnutia
prijaté na zhromaždení delegátov družstva konanom v roku 2011, v roku 2012 a v roku 2013.

6. Žalovaný v reakcii na obsah písomného podania žalobcov z 20.07.2017 doručeného súdu dňa

19.07.2017 poukázal vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.08.2017 na časť III, článok
15 ods. 1 a 2 volebného poriadku, z ktorých ustanovení vyplýva, že volebná komisia bola zvolená
riadnym spôsobom na zhromaždení delegátov dňa 17.06. a mala právomoc riadiť a zabezpečovať
voľby dňa 09.12.2010. U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený za kandidáta do orgánov družstva na
zhromaždenie delegátov, pretože nesplnil podmienky pre voľbu za člena kontrolnej komisie družstva,

teda postup pri jeho navrhovaní je v tomto konaní bez významu. O.. W. bola navrhnutá za kandidátku
samosprávou bytového domu Nábr. G.L. Svobodu 44 (viď. pozvánku výboru samosprávy z 16.09.2010),
čo je samo o sebe dostačujúce, ďalej bola navrhnutá za kandidátku za dom Iľjušinova 8, pričom v
programe je priamo uvedené, že sa jedná o členskú schôdzu samosprávy a nakoniec aj členskou
schôdzou samosprávy garážnikov Tupolevova 5-7. Jednotlivé zápisnice je podľa žalovaného potrebné

chápať podľa obsahu a nie podľa ich názvu. Vždy išlo o členské schôdze samosprávy, pretože len
tieto majú kompetenciu navrhovať kandidátov do orgánov družstva. AK sa spojila členská schôdza
samosprávy so schôdzou vlastníkov bytov, nebolo to na úkor obsahu zasadania a schválenia uznesení
členskej schôdze samosprávy. Žalovaný má za to, že v prípade zápisnice zo schôdze na Nábr.
G.L. Svobodu 28 ide o členskú schôdzu samosprávy a nie zasadnutie výboru samosprávy, pretože

na prezenčnej listine je 7 podpisov členov družstva, keď výbor samosprávy tvoria traja členovia
družstva. Vo vzťahu ku U.. D. žalovaný uviedol, že tento do orgánov družstva zvolený nebol a na
kandidátnu listinu bol zaradený, pretože nepodnikal v predmete podnikania obdobnom ako podnikalo
družstvo. Volebná komisia dňa 09.08.2010 určila samosprávam termín na predkladanie návrhov nakandidátov do orgánov družstva na 30.09.2010, pretože sa počítalo s konaním zhromaždenia delegátov
dňa 22.11.2010. Predložený návrh z členskej samosprávy Svetlá 1 nemohol byť volebnou komisiou
akceptovaný, pretože bol doručený po lehote stanovenej vo výzve, t.j. po 30.09.2010. K hlasovaniu

U.. I. na zhromaždení delegátov žalovaný uviedol, že tento prevzal len jeden hlasovací lístok, čomu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že počet delegátov s mandátnym lístkom bol 61, pričom bolo vydaných 60
hlasovacích lístkov, čo znamená, že U.. I. obdržal len jeden hlasovací lístok. Voľby boli tajné. Pokiaľ bol
U.. I. navrhnutý niekoľkými členskými schôdzami za kandidáta do orgánov družstva, takýto postup nie je
v rozpore so stanovami, družstvo nemôže zakázať samosprávam navrhovať kandidáta a žalovaný mal

za to, že táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť kandidátky takto navrhnutého kandidáta.

7. Súd vykonal dokazovanie úplným znením Stanov Stavebného bytového družstva Bratislava I
so zapracovanými zmenami stanov družstva schválenými zhromaždením delegátov dňa 26.11.2009
(ďalej len „stanovy družstva“), volebným poriadkom zo dňa 17.06.2010, obsahom námietok žalobcov
proti neregulárnym voľbám do orgánov žalovaného z 06.01.2011, obsahom zápisnice z výročného

Zhromaždenia delegátov Stavebného bytového družstva Bratislava I konaného dňa 09.decembra
2010, obsahom uznesenia zhromaždenia delegátov SBD Bratislava I z 09.12.2010, obsahom listu
z 25.11.2010 volebnej komisie SBD Bratislava I adresovaným všetkým delegátom Zhromaždenia
delegátov SBD Bratislava I, obsahom kandidátnej listiny na voľbu člena predstavenstva SBD Bratislava
I za obvod Staré Mesto a za obvod Petržalku a obsahom kandidátnej listiny na voľbu člena Kontrolnej

komisie SBD Bratislava I ako aj ďalším obsahom súdneho spisu najmä a zistil tento skutkový a právny
stav:

8. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb

svojich členov.

Podľa § 222 ods. 1 , veta prvá Obchodného zákonníka družstvo je právnickou osobou.

Podľa § 237 Obchodného zákonníka orgánmi družstva sú:

a) členská schôdza,
b) predstavenstvo,
c) kontrolná komisia,
d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.
Podľa § 239 ods. 1 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva

(ďalej len „členská schôdza“).

Podľa § 239 ods. 4 Obchodného zákonníka do pôsobnosti členskej schôdze patrí :
a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak,
b) voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie,

c) schvaľovať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku,
d) rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty,
e) rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania,
f) rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva,
g) rozhodovať o splynutí, zlúčení, rozdelení a o inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy.

Podľa § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné
zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej
schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu
určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.

Podľa § 241 ods. 1 Obchodného zákonníka o každej členskej schôdzi sa vyhotouje zápisnica, ktorá
musí obsahovať :
a) dátum a miesto konania schôdze,
b) prijaté uznesenia,
c) výsledky hlasovania,

d) neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie.
Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze,
pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen
podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, aleboak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na
súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od
oznámenia námietky predstavenstvu.

Podľa § 249 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi
a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s
obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.

9. Podľa článku 2 ods. 1, 2 stanov družstva družstvo je právnickou osobou. Družstvo je spoločenstvom
neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené s cieľom uspokojovať bytové potreby svojich členov a
vykonávať správu, prevádzku a údržbu bytového fondu.

Podľa článku 48 ods. 1 stanov družstva funkcia člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú
navzájom nezlučiteľné.

Podľačlánku48ods.2stanovdružstvačlenoviapredstavenstvaakontrolnejkomisiedružstvanesmúbyť
podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom
činnosti.

Podľa článku 52 ods. 1 stanov družstva zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom družstva, kde
uplatňujú členovia družstva prostredníctvom zvoleného delegáta svoje právo riadiť záležitosti družstva
a kontrolujú činnosť družstva i jeho orgánov. Zhromaždenie delegátov vykonáva v plnom rozsahu
pôsobnosť členskej schôdze v zmysle Obchodného zákonníka.

Podľa článku 52 ods. 2 stanov družstva do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia delegátov patrí: b) voliť
a odvolávať členov predstavenstva a členov volebnej komisie.

Podľa článku 53 ods. 2 stanov družstva každá členská samospráva volí delegátov na celé
funkčné obdobie orgánov družstva, ktorí zastupujú členov družstva príslušnej členskej samosprávy na

zhromaždení delegátov (ďalej len „delegát“). Členská samospráva zvolí na každých päťdesiat jej členov
jedného delegáta, pričom platí zásada, že jedna samospráva má aspoň jedného delegáta, maximálne
však zvolí a bude zastúpená na zhromaždení delegátov tromi delegátmi. Podmienky a spôsob ich voľby
určí volebný poriadok.

Podľa článku 57 ods. 2 stanov družstva kandidátnu listinu na voľby členov predstavenstva zostaví
volebná komisia v súlade s volebným poriadkom spravidla tak, aby profesné zloženie predstavenstva
zabezpečilo jeho funkčnosť a plnenie jeho úloh ustanovených zákonom a týmito stanovami.

Podľa článku 57 ods. 4 stanov družstva člen predstavenstva nemôže byť súčasne členom kontrolnej

komisie družstva.

Podľa článku 67 ods. 1 stanov družstva členská schôdza samosprávy je orgánom družstva, v ktorom
členovia prerokúvajú záležitosti družstva v okruhu pôsobnosti samosprávy a oboznamujú sa s činnosťou
a celkovým stanom družstva.

Podľa článku 67 ods. 2 písm. b) stanov družstva členská schôdza samosprávy volí delegátov a ich
náhradníkov na zhromaždenie delegátov družstva podľa zásad a v počte určenom zhromaždením
delegátov.

Podľa článku 71 ods. 1 stanov družstva výbor samosprávy je výkonným orgánom samosprávy.

Podľa článku 71 ods. 3 písm. b) stanov družstva výbor samosprávy organizuje voľbu delegátov na
zhromaždenie delegátov.

Podľa článku 73 ods. 1 stanov družstva na plnenie svojich úloh si môže predstavenstvo zriadiť
nasledovné pomocné orgány - komisie :
a) ekonomická komisia,
b) technická komisia,c) právna komisia,
d) podľa potreby ďalšie.

Podľa článku 73 ods. 2 stanov družstva pomocné orgány nemajú rozhodovaciu právomoc, sú oprávnené
predkladať odborné návrhy, ktoré predstavenstvo zohľadňuje pri svojom rozhodovaní.

Podľa časti I článku 2 ods. 2 volebného poriadku za člena predstavenstva alebo za člena kontrolnej
komisie môže byť zvolený len bezúhonný člen družstva starší ako 18 rokov, ktorý má spôsobilosť

na právne úkony, a ktorý si zodpovedne plní členské povinnosti, nemá voči SBD Bratislava I. žiadne
nesplatené záväzky a ani nie je s SBD Bratislava I v súdnom spore pre nesplatné záväzky, alebo
nie je členom dozorného a štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá má voči družstvu nesplatené
závúzky, ale je takáto právnická osoba pre jej nesplatené záväzky v súdnom spore s SBD Bratislava
I. Funkcia člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné. Člen kontrolnej
komisie nesmie byť zamestnancom družstva, ani členom iných orgánov družstva s výnimkou členskej

schôdze samosprávy. Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie nesmú byť podnikateľmi, alebo
členmi štatutárneho a dozorného orgánu právnickej osoby s obdobným predmetom činnosti v rozsahu
ako ho má SBD Bratislava I zapísaný v obchodnom registri.

Podľa časti I článku 2 ods. 3 volebného poriadku kandidátov za členov predstavenstva pri zachovaní

zastúpenia jednotlivých lokalít a v zmysle čl. 57 ods. 1 stanov družstva, v zložení Staré Mesto 3 členovia,
Petržalka 2 členovia a 2 členovia v pracovnom pomere s družstvom, z ktorých jeden je členom družstva
v lokalite Staré Mesto a jeden v lokalite Petržalka, navrhujú:
- Kandidátov v pracovnom pomere s družstvom - predstavenstvo družstva
- Kandidátov podľa princípu zastúpenia jednotlivých lokalít v proporcionálnom zastúpení v orgáne

predstavenstvajednotlivéčlenskésamosprávy,ktoréichvolianačlenskejschôdzisamosprávy.Navoľbu
sa vzťahuje čl. 69 stanov družstva.
Podľa časti I článku 2 ods. 4 volebného poriadku kandidátov za členov kontrolnej komisie navrhujú
výbory členských samospráv v týchto obvodoch a volí príslušná členská samospráva.

Podľa časti I článku 2 ods. 8, veta prvá a posledná veta volebného poriadku po kontrole splnenia
podmienok pre voľbu do orgánov družstva z predložených návrhov spĺňajúcich podmienky pre voľbu
za člena orgánu družstva zostaví volebná komisia osobitný návrh kandidátnej listiny zvlášť na voľbu
členov predstavenstva a zvlášť na voľbu členov kontrolnej komisie. O nezaradení kandidáta z dôvodov
nesplnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva a s obdržanými námietkami alebo návrhmi

výborov samospráv alebo členských schôdzí samospráv predseda volebnej komisie pred uskutočnením
volieb na príslušnom zhromaždení delegátov informuje delegátov zhromaždenia delegátov a v sporných
prípadoch nepreukázania nesplnenia podmienok, delegáti hlasovaním rozhodnú o zaradení kandidáta
na kandidátnu listinu.

Podľa časti I článku 5 ods. 4 volebného poriadku volebná komisia kontroluje, či navrhovaní kandidáti
spĺňajú podmienky pre zaradenie na kandidátnu listinu určené družstvom a týmto volebným poriadkom,
tých kandidátov, ktorí nespĺňajú tieto podmienky do kandidátnej listiny nezaradí , zároveň prijíma
pripomienky a otázky k predloženým návrhom a podáva vysvetlenia.

Podľa časti III článku 15 ods. 1, prvá veta volebného poriadku prvá voľba volebnej komisie podľa tohto
volebného poriadku vykoná na ZD, na ktorom bol volebný poriadok schválený, pričom funkčné obdobie
tejto volebnej komisie začne plynúť ihneď po jej zvolení a trvá až do skončenia riadnych volieb do
orgánov družstva v roku 2015.

Podľa časti III článku 15 ods. 2 volebného poriadku bol volebný poriadok schválený ZD SBD Bratislava
I dňa 17.06.2010 a týmto okamžikom nadobudol účinnosť.

10. Konajúci súd svojim uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2018 za prítomnosti strán
sporu, pripustil na základe návrhu žalobcov zmenu žaloby. Žalobcovia po pripustení zmeny petitu žaloby

žiadali, aby súd určil neplatnosť uznesenia volebného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa
09.12.2010, ktoré rozhodlo o zvolení členov predstavenstva a kontrolnej komisie družstva uvedené v
zápisnici z toho istého dňa.11. Žalovaný je podľa výpisu z obchodného registra a svojich stanov právnickou osobou založenou
vo forme družstva, teda ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, ktoré je založené s cieľom
uspokojovať bytové potreby svojich členov a vykonávať správu, prevádzku a údržbu bytového

fondu (článok 2 ods. 2 stanov družstva). V súvislosti s plnením svojho účelu vykonáva žalovaný
podnikateľskú činnosť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi článok 2 ods. 2 stanov
družstva). Predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného zapísanej v obchodnom registri je o.i.
inžinierska činnosť, vykonávanie bytových a občianskych stavieb, nákup, predaj a sprostredkovanie
tovarov v rozsahu voľnej živnosti, prenájom nebytových priestorov, poskytovanie rozmnožovacích

služieb , sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľnosti, obstarávanie služieb spojených
so správou nehnuteľností, automatizované spracovanie dát , vedenie účtovníctva, výkon činnosti
stavbyvedúceho, výkon činnosti stavebného dozoru, vykonávanie inžinierskych stavieb, staviteľ-
vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok a správa bytového a nebytového fondu a jeho údržba
v rozsahu obstarávania služieb spojených so správou bytového a nebytového fondu.

12. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobcovia boli, v čase konania zhromaždenia delegátov teda ku
dňu09.12.2010,akoajvmomentepodaniažalobyozrušenieplatnostivoliebdoorgánov SBDBratislava
I konaných dňa 09.12.2010, ktorá žaloba bola súdu doručená dňa 07.02.2011, členmi Stavebného
bytového družstva Bratislava I (žalovaného), teda boli aktívne vecne legitimovaný ku podaniu žaloby.

13. Dňa 09.12.2010 sa konalo zasadnutie výročného zhromaždenia delegátov žalovaného s týmto
programom rokovania: 1. otvorenie, 2. voľba mandátovej komisie, voľba dvoch overovateľov zápisnice,
menovanie zapisovateľa, 3.správa mandátovej komisie, 4. vyhodnotenie činnosti predstavenstva za
5-ročné funkčné obdobie 2005-2010, 5. vyhodnotenie činnosti kontrolnej komisie za 5-ročné funkčné
obdobie 2005-2010, 6. informácia volebnej komisie o nezaradení kandidátov na kandidátnu listinu

z dôvodov nesplnenia podmienok pre voľbu do orgánov družstva, 7. voľby členov predstavenstva,
členov kontrolnej komisie a náhradníkov do týchto orgánov, 8. vyhlásenie výsledkov volieb a 9. záver.
Na zasadnutí zhromaždenia delegátov bolo prijaté uznesenie, ktorým zhromaždenie delegátov SBD
Bratislava I okrem iného zvolilo predstavenstvo v zložení U.. Z. I., D. M., K. A., U..W.. B. A., Z. K. a U.. A.
Y.,zvolilonáhradníkovdopredstavenstvaU..C.I.,U..W.I.,ďalejzvolilokontrolnúkomisiuvzloženíO..F.

W., O.. F. Š. a U.. O. X. a náhradníkov do kontrolnej komisie A.. O. P. a U.. X. A.. Predmetným uznesením
súčasne zobralo zhromaždenie delegátov na vedomie správu mandátovej komisie o schopnosti ZD
uznášať sa na rokovaní, vzalo na vedomie vyhodnotenie činnosti predstavenstva za 5 ročné funkčné
obdobie 2005-2010, vyhodnotenie činnosti kontrolnej komisie za 5 ročné funkčné obdobie 2005-2010
a informáciu volebnej komisie o nezaradení kandidátov na kandidátnu listinu z dôvodov nesplnenia

podmienok pre voľbu do orgánov družstva a nakoniec uložilo predstavenstvu zabezpečiť na najbližšom
zhromaždení delegátov doplňujúce voľby jedného člena predstavenstva podľa ustanovení stanov a
volebného poriadku.

14. Žalobcovia doručili žalovanému dňa 07.01.2011 „námietku proti neregulárnym voľbám do orgánov

SBD Bratislava I, ktoré sa konali dňa 09.12.2010“, ktorej obsah je s výnimkou bodu 5. námietky
totožný s obsahom žalobného návrhu. Podľa bodu 5 námietky volebná komisia v liste z 25.10.2010
(1/1836/2010/VK) predložila návrh na voľbu za člena predstavenstva SBD Bratislava I za zamestnancov
družstva v pracovnom pomere a viacerí zamestnanci potvrdili, že o výbere kandidátov z ich radov
do predstavenstva nič nevedia, teda členovia predstavenstva sa navrhli sami a bez voľby a vedomia

zamestnancov.

15. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení delegátov
žalovaného konanom dňa 09.12.2010, ktorým zhromaždenie delegátov zvolilo členov a náhradníkov
predstavenstva a kontrolnej komisie z nasledovných dôvodov:

a) predstavenstvo nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie
o sporných kandidátoch a porušilo tak čl.2 ods. 8 volebného poriadku.
b) volebná komisia nevylúčila U.. D. z kandidátnej listiny, napriek tomu že podniká v obdobnej činnosti
ako žalovaný
c) volebná komisia počas volieb na zhromaždení delegátov nenavrhla vylúčenie U.. D. z kandidátskej

listiny v súlade s čl.2 ods. 8 volebného poriadku
d) volebná komisia predložila listinu s označením ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh
kandidátnej listiny“e) volebná komisia nezaradila ako kandidátov na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie kritikov
napr. U.. D. a presadila kandidátov predstavenstva, čím zmanipulovala voľby.

16. Z ust. § 242 Obchodného zákonníka ako aj konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že súd môže
zasahovať do vnútorných pomerov družstva (obdobne ako pri obchodných spoločnostiach) zásadne
len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. V tomto kontexte
pripúšťa Obchodný zákonník výslovne len súdny prieskum platnosti uznesenia členskej schôdze
( § 242 Obchodného zákonníka) družstva. Žalovaný je družstvom, v ktorom súlade s článkom 52

ods. 1 stanov s poukazom na ust. § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka je najvyšším orgánom
družstva zhromaždenie delegátov, vykonávajúce v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze v zmysle
Obchodného zákonníka.

V kontexte uvedeného súd predosiela, že je oprávnený preskúmávať platnosť uznesenia členskej
schôdze resp. v tomto prípade uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného len v rozsahu žalobcami

vznesenej námietky a prípadných nadväzujúcich tvrdení žalovaného (NS ČR sp. zn. 29 Odo 163/2005,
sp. zn. 29 Cdo 65/2010, sp. zn. 29 Cdo 241/2011). Rovnako návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov musí byť podaný v rozsahu vznesenej námietky. Inak povedané žalobou sa
môže člen družstva dovolávať len dôvodu neplatnosti uvedeného v námietke. Člen družstva je totiž k
podaniu návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov podľa § 242 Obchodného

zákonníka aktívne vecne legitimovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré určitým a zrozumiteľným spôsobom
špecifikoval vo včas podanej námietke.

Súd posudzoval teda žalobu žalobcov v rozsahu námietky vznesenej žalobcami v súlade s § 242
Obchodného zákonníka a tých dôvodov neplatnosti uznesenia prijatého volebným zhromaždením

delegátov družstva, ktoré boli uvedené v žalobnom návrhu doručenom súdu dňa 07.02.2011. Pretože
obsah žaloby kopíroval, s výnimkou namietaného výberu zamestnaneckých kandidátov za členov
predstavenstva družstva, obsah námietky žalobcov, zaoberal sa v rámci prejednania veci súd dôvodmi
neplatnosti uznesenia volebného zhromaždenia delegátov uvedenými v žalobe žalobcov s tým, že
na neskôr uvádzané, resp. rozširované dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia zhromaždenia

delegátov žalovaného nemohol prihliadnuť, pretože tieto neboli obsahom včas podanej námietky a
ani obsahom včas podanej žaloby. Námietka žalobcov bola žalovanému doručená dňa 07.01.2011,
teda v zákonnej jednomesačnej lehote, keď zhromaždenie delegátov, na ktorom bolo prijaté napadnuté
uznesenie sa konalo dňa 09.12.2011 a žaloba žalobcov bola súdu doručená dňa 07.02.2011, teda
tiež počas plynutia jednomesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej

schôdze v zmysle § 242 Obchodného zákonníka.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná,
pričom neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov skúmal v rozsahu žalobcami
vznesených námietok a dôvodov uvedených v žalobe, a teda sa nezaoberal neskôr žalobcami

uvádzanými námietkami týkajúcich sa volebnej komisie, jej kreácie, účasti na jej zasadnutiach a pod.
a ani neplatnosťou uznesení prijatých na zasadnutiach zhromaždenia delegátov žalovaného konaných
v rokoch 2011 až 2013 , pretože tieto námietky vznesené nad rozsah predstavenstvu oznámených
námietok, nemohli byť predmetom tohto konania ( pozri bod 16 odôvodnenia rozsudku).

18. Ku námietke podľa, ktorej predstavenstvo žalovaného porušilo čl.2 ods. 8 volebného poriadku,
keď nezaradilo ako bod programu v pozvánke na zhromaždenie delegátov rozhodovanie o sporných
kandidátoch súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie predstavenstva družstva o tom,
ktoré body zaradilo do programu na zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva. Jednou zo zásad,
na ktorých spočíva Obchodný zákonník je zásada, že súd môže zasahovať do vnútorných pomerov

družstva/obchodnej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch a za zákonom stanovených
podmienok. Prípady a podmienky, za ktorých je súd oprávnený zasahovať do vnútorných pomerov
každého družstva sú zakotvené v ust. § 242 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje kto a za akých
podmienok môže napadnúť na súde platnosť uznesenia zhromaždenia delegátov a súčasne aj to,
že inak ako v konaní podľa § 242 Obchodného zákonníka (prípadne v registrovom konaní) platnosť

uznesenia zhromaždenia delegátov nie je možné napadnúť. Teda oprávnenie súdu zasahovať do
vnútorných pomerov družstva sa obmedzuje výlučne na posudzovanie platnosti uznesení členskej
schôdze, resp. v tomto prípade zhromaždenia delegátov a súd nie je oprávnený posudzovať rozhodnutie
predstavenstva družstva. Pre úplnosť súd uvádza, že v programe výročného zasadnutia zhromaždeniadelegátov žalovaného, ktoré sa konalo dňa 09.12.2010 bol pod číslom 6 uvedený bod programu, ktorý
sa týkal nezaradenia kandidátov na kandidátnu listinu na voľby do orgánov žalovaného. Skutočnosť,
že uvedený bod programu nebol pomenovaný tak, ako namietali žalobcovia, nemení nič na tom, že

názov tohto bodu programu by sa vzťahoval aj k prípadnému prerokovaniu nezaradenia sporných
kandidátov na kandidátnu listinu. Súd konštatuje, že neexistuje nárok žalobcov ako členov družstva na
konkrétne pomenovanie bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, ak určitý obsah je možné
prerokovať v rámci iného bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov, ktorý svojim názvom, aj
keď odlišným od predstáv žalobcov, dostatočne avizuje obsah a tému tohto bodu programu a umožní

tak delegátom zhromaždenia pripraviť sa a reagovať na prípadný proces a zaujať stanovisko. Teda ak by
existovalapotrebarozhodovaťospornýchkandidátoch,mohlobyťtotorozhodovanierealizovanévrámci
šiesteho bodu programu zasadnutia zhromaždenia delegátov. Nakoniec pri rozhodnutí predstavenstva
žalovaného týkajúceho sa žalobcami namietaného obsahu programu zasadnutia zhromaždenia
delegátov by nešlo o porušenie stanov družstva ani právneho predpisu. Ak by aj súd dospel k záveru, že
program zasadnutia zhromaždenia delegátov mal obsahovať bod s názvom rozhodovanie o sporných

kandidátoch, išlo by zo strany predstavenstva o porušenie volebného poriadku, čo však nespôsobuje
neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov.

19. Ku žalobcami namietanému nevylúčeniu U.. D. z kandidátnej listiny na voľbu do predstavenstva
družstva ako aj namietanému nezaradenie niektorých kandidátov - kritikov na kandidátnu listinu na voľbu

do predstavenstva a kontrolnej komisii a presadenie iných kandidátov do predstavenstva (pozri písm. b),
c) a e) bodu 15 odôvodnenia rozsudku), ktoré námietky boli žalobcami skutkovo doplnené v špecifikácii
osôb, ktorých sa malo namietané konanie dotknúť, súd uvádza.

Súd je oprávnený ako bolo už skôr uvedené posudzovať a vysloviť neplatnosť uznesenia zhromaždenia

delegátov žalovaného len pokiaľ by bolo v rozpore s právnymi predpismi a stanovami družstva.
Všeobecné právne predpisy upravujú len kompetenciu pokiaľ ide o voľbu členov predstavenstva a
kontrolnej komisie družstva, nezlučiteľnosť funkcií týchto členov orgánov družstva a zákaz konkurencie,
žiadnymspôsobomvšakneupravujúspôsobapostupvoľbydoorgánovdružstvaatedaanizostavovanie
kandidátnych listín. Zostavovanie kandidátnych listín volebnou komisiou žalovaného je upravené vo

volebnom poriadku žalovaného.

V súlade s volebným poriadkom bola teda volebná komisia povinná určiť termín na predkladanie
návrhov na kandidátov za členov predstavenstva a kontrolnej komisie, skontrolovať či navrhovaný
kandidáti spĺňajú podmienky pre zaradenie na kandidátne listiny a tých kandidátov, ktorí nespĺňajú

tieto podmienky na kandidátnu listinu nezaradiť a nakoniec na základe doručených návrhov zostaviť
kandidátne listiny na voľby do orgánov družstva. Podmienkou pre vznik práva člena družstva byť
volený do orgánov družstva je v zmysle volebného poriadku bezúhonnosť, dosiahnutie veku 18 rokov,
neexistencia splatných záväzkov voči žalovanému a s tým súvisiacich súdnych sporov a nakoniec
dodržanie zákazu konkurencie.

20. Žalobcovia namietali špecificky pri kandidátovi U.. D., že tento hoci podnikal v obdobnom predmete
podnikaniaakožalovaný,bolzaradenýnakandidátnulistinuprevoľbyčlenovpredstavenstvanavolebné
zhromaždenie delegátov. Z vykonaného dokazovania výpisom zo živnostenského registra vedeného
Obvodným úradom Bratislava pod č. 105-23904 pre podnikateľa U.. D. D., IČO: 35000236 (č.l. 343) mal

súd za preukázané, že ku dňu 29.10.2010 zanikli menovanému živnostenské oprávnenia v predmetoch
podnikania kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod), ktoré boli obdobné zapísaným predmetom podnikania žalovaného. Oprávnenia
na podnikanie v predmetoch činnosti sprostredkovateľská činnosť a prenájom nehnuteľností, ktoré
predmety boli obdobné predmetom podnikania žalovaného, zanikli menovanému podľa výpisu zo

živnostenského registra ku dňu 05.10.2005. Posledný zapísaný predmet podnikania menovaného
spočívajúci v mieste uloženia písomností nearchívnej povahy a administratívnych prác sa nezhodoval
s predmetom podnikania žalovaného. Zasadnutia volebnej komisie žalovaného sa, ako to vyplýva z
predložených zápisníc konali dňa 13.10.2010, 20.10.2010 , 15.11.2010 a nakoniec dňa 22.11.2010
( č.l. 187, č.l. 189, č.l. 190 a č.l. 191). Z obsahu jednotlivých zápisníc zo zasadnutia volebnej komisie

vyplýva, že táto až do jej posledného zasadnutia pred konaním volebného zhromaždenia delegátov
dňa 09.12.2010 kontrolovala, či navrhnutí kandidáti na voľby do orgánov žalovaného spĺňajú zákonom,
stanovami a volebným poriadkom určené podmienky, preto aby mohli byť zaradení na kandidátnu listinu.
Súddospelkzáveru,ženámietkyžalobcovvsúvislostisozaradenímkandidátaU..D.volebnoukomisioužalovaného na kandidátnu listinu v rozpore s právnymi predpismi a volebným poriadkom nie sú dôvodné,
keď žalobcami tvrdené porušovanie zákazu konkurencie kandidátom preukázané v konaní nebolo. Pre
úplnosť súd uvádza, že na zasadnutí zhromaždenia delegátov konanom dňa 09.12.2010 rozhodovali

delegáti zhromaždenia v súlade s článkom 6 os. 6, druhá veta volebného poriadku o prípadnom
vylúčení kandidáta U.. D. z kandidátnej listiny s tým, že za vylúčenie hlasovalo 22 delegátov, proti
hlasovalo 13 delegátov a hlasovania sa zdržalo 19 delegátov. Podľa obsahu zápisnice zo zasadnutia
zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010 sa uvedeného hlasovania zúčastnilo 54 delegátov
z celkového počtu 61 prítomných delegátov, teda hlasovanie bolo platné, ale za vylúčenie kandidáta

U.. D. hlasovalo menej ako nadpolovičná väčšina prítomných a hlasujúcich delegátov, preto nebol tento
kandidát vylúčený z kandidátnej listiny. Toto uznesenie zhromaždenia delegátov nebolo žalobcami
namietané (námietka žalobcov nebola zaprotokolovaná a ani dodatočne v mesačnej lehote doručená
žalovanému) a ani nebola žalobou žalobcami napadnutá platnosť predmetného uznesenia. Preto voči
tomuto rozhodnutiu zhromaždenia delegátov už nie je možné úspešne namietať a žiadať o určenie
jeho neplatnosti. Aj z dôvodu nevylúčenia U.. D. rozhodnutím zhromaždenia delegátov ako najvyšším

orgánom družstva vykonávajúcim v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze z kandidátnej listiny,
musel dospieť súd k záveru, že postupom volebnej komisie v súvislosti s kandidátom U.. D. a následne
prijatím napadnutého uznesenia zhromaždením delegátov neboli porušené právne predpisy ani stanovy
žalovaného družstva.

21. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena kontrolnej komisie
O.. M. X. bol predsedom predstavenstva spoločnosti OMNIA 2000 a.s., so sídlom Tomášikova 30,
Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmetoch činnosti prenájom nehnuteľného
majetku a sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť) a kúpa tovaru za
účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobochod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti

(veľkoobchod), teda v obdobnom predmete podnikania ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11
odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru O.. M. X. na voľbu do orgánu
žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57
ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou komisiou do kandidátnej listiny, postupovala
volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom

však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.

22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutá kandidátka na voľbu člena predstavenstva U.. W.
A. bola spoločníčkou spoločnosti BB PARTNER s.r.o., Boženy Němcovej 8, Bratislava, ktorá spoločnosť
podnikala okrem iného aj v predmete činnosti obdobnom predmetu podnikania zapísaného žalovaným

(pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru U.. W. A. na voľbu do
orgánu žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného
(čl. 57 ods. 1), preto ak nebola táto kandidátka zahrnutá volebnou komisiou do kandidátnej listiny,
postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho
dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.

23. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena predstavenstva X. D. bol
predsedom predstavenstva spoločnosti BKCE a.s., so sídlom Tajovského 1, Bratislava, ktorá spoločnosť
podnikala okrem iného aj v predmetoch činnosti vykonávanie bytových, občianskych, priemyselných
stavieb, inžinierska činnosť v stavebníctve, veľkoobchod s tovarom rôzneho druhu v rozsahu voľnej

živnosti a sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, teda v obdobnom predmete podnikania
ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11 odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca
kandidatúru p. X. D. na voľbu do orgánu žalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom
(čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57 ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou
komisiou na kandidátnu listinu, postupovala volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami

stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia
zhromaždenia delegátov žalovaného.

24. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhnutý kandidát na voľbu člena predstavenstva a
kontrolnej komisie A.. U. S. bol jediný spoločníkom a konateľom spoločnosti INTERMATIC, spol.

s r.o., so sídlom Medená 24, Bratislava, ktorá spoločnosť podnikala okrem iného aj v predmetoch
činnosti maloobchodná a veľkoobchodná činnosť a nákup, predaj a prenájom nehnuteľností a ich
sprostredkovanie , teda v obdobnom predmete podnikania ako mal zapísaný žalovaný (pozri bod 11
odôvodnenia rozsudku). Kandidátna listina obsahujúca kandidatúru A.. U. S. na voľbu do orgánovžalovaného by bola teda v rozpore s volebným poriadkom (čl.2 ods. 2) a stanovami žalovaného (čl. 57
ods. 1), preto ak nebol tento kandidát navrhnutý volebnou komisiou na kandidátnu listinu, postupovala
volebná komisia v súlade s citovanými ustanoveniami stanov a volebného poriadku, čoho dôsledkom

však nemôže byť neplatnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného.

25. Vo vzťahu ku kandidátom O.. F. W. , A.. P. a U.. Z. I. na voľbu do predstavenstva a kontrolnej komisie
žalovaného, ku ktorým žalobcovia namietali, že menovaní boli neoprávnene navrhnutí za kandidátov na
voľby do orgánov žalovaného schôdzou vlastníkov bytov namiesto členskej schôdze samosprávy, resp.

boli neoprávnene akceptované návrhy výborov samospráv súd uvádza:

26. Členská schôdza samosprávy je orgánom družstva, v ktorom členovia družstva žalovaného
prerokúvajú záležitosti družstva v okruhu samosprávy (čl. 67 ods. 1 stanov družstva), pričom v zmysle
čl. 2 ods. 3 a 4 navrhuje príslušná členská schôdza samosprávy na základe výzvy volebnej komisie aj
kandidátov za členov predstavenstva a kandidátov za členov kontrolnej komisie, a to v rámci prípravy

procesu voľby do orgánov žalovaného. Členských samospráv je u žalovaného vytvorených niekoľko
a spravidla podľa jednotlivých bytových domov, teda členmi tej- ktorej samosprávy sú vlastníci bytov
v príslušnom bytovom dome, ktorí sú súčasne členmi družstva žalovaného. Výbor samosprávy je
výkonným orgánom členskej schôdze samosprávy (čl. 71 ods. 1 stanov družstva). Žalovaný vykonáva
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pre vlastníkov správu

bytov a nebytových priestorov, vrátane správy bytov a nebytových priestorov svojich členov v bytových
domoch, v ktorých sú vytvorené členské samosprávy družstva. Vlastníci bytov a nebytových priestorov
sa zúčastňujú na správe domu tak, že na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodujú ako spoluvlastníci
o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku (§ 14 z.č. 182/1993 Z.z.). Žalobcovia

tvrdili, že členovia družstva rozhodovali o návrhu na kandidátov do orgánov žalovaného nie v rámci
samosprávy družstva (na členskej schôdzi samosprávy) ale na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorej právomoc sa vzťahuje len ku správe bytového domu. Takto mali rozhodnúť a navrhnúť
za kandidátov do orgánov žalovaného O.. F. W. , A.. P.Ú. a U.. Z. I..

27. Súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať rozhodnutia schôdze členskej samosprávy družstva
a ani rozhodnutia výboru samosprávy ako výkonného orgánu, a to v súlade s jeho názorom vysvetleným
vyššie, že kompetencia zasahovať do vnútorných pomerov družstva súdom, sa obmedzuje výlučne na
posudzovanie platnosti uznesenia zhromaždenia delegátov.

28.VovzťahukunávrhukandidátaU..Z.I.navoľbudopredstavenstvažalovanéhozistilsúdzozápisnice
z konania členskej samosprávy domu Gajova 21 konanej dňa 27.09.2010 (č.l.274 ), jej bodu 7, že za
kandidáta do predstavenstva žalovaného bol jednomyseľne na schôdzi členskej samosprávy schválený
U.. Z. I..

29. Vo vzťahu ku návrhu kandidáta O.. F. W. na voľbu do kontrolnej komisie žalovaného zistil súd
zo zápisnice z konania členskej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Iľjušinova 8
konanej dňa 13.09.2010 (č.l.279 a č.l. 507 a nasl.), jej bodu 7, že za kandidáta do kontrolnej komisie
žalovaného bola 25 hlasmi ( 48 členov samosprávy) na schôdzi členskej samosprávy schválená O.. F.
W.. Podľa programu schôdze ako aj obsahu rokovania na schôdzi nešlo o schôdzu vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome, ale o členskú schôdzu samosprávy. Ako súd už vyššie uviedol
jednotlivé samosprávy žalovaného sú vytvorené v jednotlivých objektoch - bytových domoch, a preto
členoviatej-ktorejsamosprávysúspravidla(ažnamalévýnimky)súčasnevlastníkmi bytovanebytových
priestorov v príslušnom bytovom dome. Predmetom schôdze konanej dňa 13.09.2010 v dome na
Iľjušinovej 8 v Bratislave však nebola správa bytového domu a rozhodovanie o spoločných častiach a

zariadeniach tohto bytového domu, teda vlastníci nevykonávali na tejto schôdzi svoje práva a povinnosti
vyplývajúce z účasti na správe domu ale vykonávali svoje práva a povinnosti ako členovia družstva
žalovaného. Uvedené vyplýva z programu schôdze a v zápisnici zachyteného obsahu rokovania. Išlo
o informáciu o činnosti samosprávy, o konaní zhromaždenia delegátov, o voľbu výboru samosprávy
ako výkonného orgánu členskej schôdze samosprávy, ďalej bol volený delegát na najbližšie volebné

zasadnutie zhromaždenia delegátov družstva a nakoniec aj kandidát, ktorý bude navrhovaný na voľbu
do orgánov družstva a to menovaná O.. W.. Teda bez ohľadu na skutočnosť, že v záhlaví zápisnica
označuje formálne členskú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a odkazuje tak na konanie
zasadnutia orgánu samosprávy družstva (členská schôdza) a súčasne na konanie schôdze vlastníkovbytov a nebytových priestorov, celý obsah rokovania zúčastnených bol venovaný výlučne záležitostiam
družstva v pôsobnosti tejto konkrétnej samosprávy družstva.

30. Súčasne zo zápisnice z konania členskej samosprávy garážnikov Tupolevova 5-7 konanej dňa
21.09.2010 (č.l. 510) súd zistil, že na členskej schôdzi samosprávy bol za kandidáta do predstavenstva
žalovaného zvolený U.. Z. I. a za kandidáta do kontrolnej komisie O.. W., obaja jednomyseľne, pričom
podľa prezenčnej listiny bolo prítomných osem členov samosprávy z desiatich.

31. Vo vzťahu ku namietanému návrhu kandidátky A.. P. do kontrolnej komisie súd zo zápisnice z
členskej schôdze výboru samosprávy na Nábr. arm. gen. L. Svobodu 28 (č.l. 294), ktorá sa konala dňa
28.09.2010 zistil, že išlo o členskú schôdzu samosprávy, na ktorej sa podľa prezenčnej listiny zúčastnilo
sedem členov samosprávy a v rámci schôdze prejednali zúčastnení oblasť hospodárenia žalovaného,
voľby do orgánov družstva na obdobie 2010 - 2015, boli informovaní o činnosti samosprávy a súčasne
bolo rozhodnuté o kandidátoch do orgánov žalovaného tak, že za kandidáta do predstavenstva bol

navrhnutý U.. I. a do kontrolnej komisie žalovaného A.. O. P.Á.. Skutočnosť, že na schôdzi boli v
rámci diskusie prejednané otázky týkajúce sa správy domu (revízne kontroly plynu, kotolne, hydrantov,
bleskozvodov a opodstatnenosť nákladov s tým spojených a dôslednosť upratovania) nemení charakter
schôdze ako členskej schôdze samosprávy, na ktorej sa prerokúvali záležitosti družstva v okruhu
pôsobnosti samosprávy, a kde členovia družstva realizovali svoje oprávnenia a povinnosti v súlade so

stanovami družstva.

32. Nakoniec ku namietanej nominácii U.. P. ako kandidáta na voľbu do orgánov žalovaného, ktorá
nominácia sa mala uskutočniť výborom samosprávy namiesto členskej schôdze samosprávy súd
uvádza, že U.. P. nebol volebnou komisiou zaradený na kandidátnu listinu ani na voľbu člena kontrolnej

komisie ani na voľbu člena predstavenstva, preto je bez významu vo vzťahu ku posúdeniu platnosti
uznesenia zhromaždenia delegátov z 09.12.2010, ktorým sa rozhodlo o voľbe členov uvedených
orgánov družstva tá skutočnosť, ktorý orgán družstva uskutočnil nomináciu U.. P. ako kandidáta. O U..
P. ako kandidátovi do niektorého orgánu žalovaného, zhromaždenie delegátov nerozhodovalo, preto
prípadný nedostatok pri jeho nominácii, keď následne nebol menovaný zaradený volebnou komisiou na

kandidátnu listinu, nemohol ovplyvniť výsledok volieb do orgánov družstva.

33. Pokiaľ ide o namietané výsledky hlasovania delegátov na zhromaždení delegátov žalovaného dňa
09.12.2010 vo vzťahu ku hlasovaniu U.. I. dvomi hlasmi súd uvádza, že žalobcami tvrdené skutočnosti
zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia delegátov z 09.12.2010 nevyplývajú. Voľba členov

predstavenstva a kontrolnej komisie žalovaného na zasadnutí zhromaždenia delegátov žalovaného sa
uskutočnili tajne a ich výsledky boli overené predsedom volebnej komisie. Dôkazné bremeno ohľadne
tvrdenia, že prišlo ku hlasovaniu jedným z delegátov dvakrát resp. dvomi hlasmi viazne na žalobcoch,
ktorí túto skutočnosť tvrdia. Žalobcovia však vo vzťahu ku nimi tvrdenej skutočnosti o neoprávnenom
hlasovaní U.. I. dvoma hlasmi, dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesli.

34.Poslednánámietkažalobcovsatýkalaskutočnosti,ževolebnákomisia predložilalistinusoznačením
ako „kandidátna listina“ a nie s označením „návrh kandidátnej listiny“. Podľa súdu nejde o nedostatok v
postupe volebnej komisie, pretože žiadne zákonné ustanovenie ani ustanovenie stanov alebo volebného
poriadku žalovaného neurčuje povinnosť konkrétneho označenia listiny, na ktorej volebná komisia

menovite uvádza navrhovaných kandidátov na voľby do orgánov družstva. Naviac ani ak by naozaj
bola listina s menovitým zoznamom navrhovaných kandidátov do predstavenstva alebo kontrolnej
komisie formálne označená nesprávne, nemôže to mať za dôsledok neplatnosť napadnutého uznesenia
zhromaždenia delegátov. Na zhromaždení delegátov boli z volebnou komisiou navrhovaných kandidátov
volení členovia predstavenstva a kontrolnej komisie, teda orgány družstva. Zo žiadneho tvrdenia

žalobcov nevyplýva, že by formálne označenie menovitého zoznamu volebnou komisiou navrhovaných
kandidátov za členov predstavenstva alebo kontrolnej komisie ako kandidátnej listiny a nie ako návrhu
kandidátnej listiny, spôsobilo omyl delegáta volebného zhromaždenia alebo jeho nesprávny výklad,
prípadne iný relevantný následok, ktorý by mohol mať vplyv na priebeh a výsledok volieb, a teda aj na
platnosť napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov.

35. Pre úplnosť súd uvádza, že v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok NS SR sp.zn.
2 Obo/46/2002) je oprávnený posudzovať neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia delegátov len na
základe dôvodov, ktorých sa žalobcovia dovolávali, a to vo včas uplatnenej námietke, o ktorejzaprotokolovanie požiadali priamo na zhromaždení delegátov, ktoré prijalo napadnuté uznesenie alebo
dodatočne oznámili predstavenstvu družstva v jednomesačnej lehote od konania zhromaždenia. Súd
teda nemohol prejednať a rozhodovať o platnosti žalobcami napadnutého uznesenia volebného

zhromaždenia delegátov z tých dôvodov, ktoré v námietke žalobcov uvedené neboli. V zmysle § 242
Obchodného zákonníka podaniu žaloby na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov
musí vždy predchádzať námietka člena voči družstvu, z čoho je možné dovodiť, že súd je oprávnený
preskúmavať platnosť uznesenia len v rozsahu vznesenej námietky. Súd sa teda nezaoberal dodatočne
žalobcamiuvádzanýmidôvodmineplatnostinapadnutéhouzneseniazhromaždeniadelegátovtýkajúcimi

sa volebnej komisie, jej kreácie, účasti na jej zasadnutiach a podobne, ani námietkami žalobcov o
nezvolení náhradníkov do predstavenstva (Z.. I.) a náhradníkov do kontrolnej komisie (A.. P. a U..
A.) väčšinou hlasov zhromaždenia delegátov. Z hľadiska týchto námietok, ktoré žalobcovia vzniesli
nad rozsah námietok oznámených žalovanému v zákonnej lehote, nemohla byť súdom posudzovaná
platnosť napadnutého uznesenia, teda neboli predmetom tohto konania a súd ich pri posúdení
platnosti/neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov nezohľadnil. Obsah žalobcami v zákonnej

lehote oznámených námietok totiž nekorešpondoval so všetkými dôvodmi, pre ktorého žiadali v
priebehu súdneho konania žalobcovia určiť napadnuté uznesenie zhromaždenia delegátov za neplatné.
Žalobcovia počas konania totiž rôzne rozširovali a menili dôvody neplatnosti napadnutého uznesenia
zhromaždenia delegátov.

36. Súd dokazovanie výsluchom svedka U.. S.D. a U.. A. nevykonal. Svedok U.. A. zomrel. Pokiaľ ide
o návrh na výsluch svedka U.. S., žalobcovia odôvodnili svoj návrh na vykonanie tohto dokazovania tým,
že z výsluchu svedka mala vyplynúť cieľavedomá manipulácia výberu kandidátov do orgánov družstva.
Súd navrhovaného svedka nevyslúchol preto, lebo žalobcovia navrhovali jeho výsluch na zistenie
skutkovýchtvrdení omanipuláciivýberukandidátovvolenoukomisiou. Skutkovétvrdeniavšaknezisťuje

súd výsluchom svedkom, skutkové tvrdenia sú povinné poskytnúť súdu stany konania, v tomto prípade
žalobcovia. Žalobcovia však neposkytli súdu v uvedenom smere žiadne skutkové tvrdenia, neoznačili
žiadne konkrétne sporné skutočnosti, ktoré by mali byť dokazované výsluchom svedka. Výsluchom
svedka nemôže súd zisťovať skutkové tvrdenia, ktoré mali súdu poskytnúť žalobcovia a nahradzovať
tak v konaní ich aktivitu, preto súd výsluch navrhovaného svedka nevykonal.

37. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania prehratím zvukového záznamu zo zasadnutia
zhromaždenia delegátov, ktorého uznesenie sa napáda, súd navrhované dokazovanie nevykonal,
pretože žalobcovia namietali neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov výlučne v súvislosti s
postupom volebnej komisie. Námietky s takýmto obsahom doručili žalovanému v zákonnej lehote po

prijatí napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov a následne sa námietky premietli aj v dôvodoch
neplatnosti napadnutého uznesenia, uvádzaných žalobcami v žalobe. Tieto námietky sú konečné a nie
je možné ich ďalej rozširovať. Naviac zo strany žalobcov absentovali konkrétne tvrdenia o tom, čo by
malobyťvykonanímnavrhovanéhodokazovaniapreukázané.Podľasúduniesúpostačujúcevšeobecné
tvrdenia žalobcov o manipulácii volieb bez konkretizácie kto, akým spôsobom a akým konaním mal voľby

manipulovať.

38. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že žalobcovia neuviedli také dôvody
neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 09.12.2010, ktoré by
spôsobili jeho neplatnosť. Súd teda posúdil žalobcami uplatnený nárok na určenie neplatnosti

napadnutého uznesenia ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spore
úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v plnej výške proti žalobcom, ktorý v spore úspech nemali.40. Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa článku 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom

bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 258 ods. 1 Civilného sporového poriadku svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

Podľa § 258 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 .

Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

V priebehu konania navrhli žalobcovia vykonať dôkaz a to obsahom zvukového záznamu zo zasadnutia

zhromaždenia delegátov konaného dňa 09.12.2010. V súvislosti s tým, že priebeh zasadnutia
zhromaždenia delegátov bol zvukovo zaznamenaný na médiu (magnetofónom páse), ku ktorému už
neexistujú technické prostriedky na jeho prehratie, bolo potrebné konvertovať zvukový záznam na inú
druh média, a to na CD. Prevod magnetofónového pásu a uloženie záznamov na CD zrealizovala spol.
WebLab s.r.o., ktorá si cenu tejto služby vyúčtovala faktúrou č. 2014037 splatnou 02.04.2014.

Na základe citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že na daný prípad je potrebné vo vzťahu k
výdavkom spol. WebLab s.r.o. analogicky aplikovať ustanovenie § 259 CSP a aj ustanovenie § 258 CSP,
podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s jej výdavkami. Touto osobou spol. WebLab s.r.o.. Súd preto priznal spol. WebLab
s.r.o. nárok voči v spore neúspešných žalobcom na náhradu jej trov vo výške 26,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.