Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2011

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/88/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310203967
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2011:4310203967.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: V. G., J..
XX.X.XXXX, G. XXX XX O. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Tonkovičom, advokátom, Vajanského 4, 934
01 Levice, proti žalovanému: N. K., J.. X.X.XXXX, G. XXX XX O. XXX, zast. JUDr. Janou Ondrášikovou,
advokátkou, Bernolákova 12, 934 01 Levice, o uloženie povinnosti urobiť vhodné opatrenia,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2598,60 eur na
adresu JUDr. Jany Ondrášikovej, advokátky, so sídlom Levice, Bernolákova č. 12, do troch dní od dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť základovú pôdu pod základmi
domu žalobkyne zhutniť, prípadne vyhotoviť nový základ do úrovne nenarušeného podzákladia,
stabilizovať nosné steny domu, ktoré sú staticky porušené, nadvihnúť stropy po stabilizáciu stien a

následné stiahnutie stien na úrovni stropnej konštrukcie. To všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je výlučným vlastníkom stavebných objektov postavených na parcele
č.XXXX/X, parcele č.XXXX/X a parcele č.XXXX/X, v kat. úz. O.. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
stavebných a pozemkových nehnuteľností, ktoré sú vedené v evidencii správy katastra na LV č. XXX,
kat.úz. O., ako parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 700 m2, rodinný dom súp. č.
XXX na parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 490 m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o

výmere 819 m2. Uviedla, že tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou č. I. - XXXX/XXXX zo
dňa 9.1.2009. Pri ohliadke darovaného domu si nová vlastníčka všimla, že dom vykazuje na stenách
praskliny a posuvy. Na tomto základe žalobkyňa požiadala znalca z odvetvia statika stavieb a odhad
hodnoty nehnuteľností Ing. Igora Klačka o vypracovanie znaleckého posudku na zistenie príčin porúch
na jej dome. Žalobkyňa poukázala na to, že znalec jednoznačne konštatuje, že príčinou porúch bola
nedostatočná projektová príprava susedného objektu žalovaného, vzhľadom na širšie vzťahy, viedla k
opomenutiu a nezosúladeniu statiky projektu s architektúrou projektu. Susedný dom žalovaného sa na

základe stavebného povolenia č. SP-H-XX/XXXXX/Ski zo dňa 4.5.2000 mal umiestniť vo vzdialenosti
2,05 m od spoločnej hranice pozemku. Na základe geometrického plánu je najmenšia vzdialenosť
osadeného objektu od 1,07 m do 1,5 m od spoločnej hranice. Prístavba k susednému rodinnému
domu je od skúmaného objektu vzdialená cca 2,45 m. Nový upravený terén na susednom pozemku
sa zvýšil podľa projektovej dokumentácie o 1 m. Zakladanie podzemnej časti prístavby bolo vykonané
o 2,7 m hlbšie, ako je založenie skúmaného objektu. Projektová dokumentácia objektu na parc. č.

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vypracovaná na stavebné povolenie nespĺňa náležitosti § 47 písm. a zák.č.
50/1976 Zb. a to hlavne v tom, že stavba musí byť začlenená do územia okrem iného tak, aby sa
vylúčili negatívne účinky stavby na okolie. V zmysle § 48 ods. 2 stavebného zákona, stavby musia byťzaložené tak, aby sa neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných
pozemkov. Predmetná projektová dokumentácia nerieši užšie súvislosti, hlavne s ohľadom na susedný
predmetný objekt patriaci žalobkyni. Pre realizáciu stavby žalovaného bola požiadavka v predloženej

stavebnej dokumentácii na realizačnú dokumentáciu, nakoľko v zmysle § 139 b ods. 1 stavebného
zákona objekt už nie je uvažovaný ako jednoduchá stavba, vzhľadom k tomu, že objekt pôdorysne
s prístavbou má zastavanú plochu väčšiu ako 300 m2. Žalobkyňa poukázala na § 127 ods. 1 O.z.
Vzhľadom k tomu, že ide o vážne ohrozenie (zrútenie domu), žalobkyňa má v zmysle § 417 ods. 2 O.z.
právo domáhať sa, aby súd uložil žalovanému vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie

hroziacej škody. Žalobkyňa uviedla, že tento dom dostala darom od pani N.. Sama sa jej pýtala na
poruchy, ktoré v dome boli. Pani N. jej povedala, že si všimla, že sa zväčšovali praskliny na dome, keď
žalovaný staval dom, avšak keďže bola vo veľmi dobrom vzťahu s mamičkou žalovaného, tak z tohto
nerobila žiadne problémy. Uviedla, že žalovaný tam robil s ťažkými strojmi, vykopal veľkú jamu.
Žalobkyňa si dala vyhotoviť znalecký posudok. Chcela sa tiež dohodnúť so žalovaným. Poukázala na
to, že dom je na svahu, avšak keby bola chyba v tom, tak by sa posúval smerom dole, ale posúva sa

k nehnuteľnosti žalovaného nabok. V dome boli praskliny, ale určite by sa nedospelo k tomu, že by
sa dom musel sanovať. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, či sa robili technické opatrenia na základe
geologického prieskumu z roku 1993. Čo sa týka znalca, tento robil merania z jej pozemku. Pokiaľ ide
o to, odkedy je jej známy stav nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou, tak bolo to od roku 2005, keď tam
začala chodiť k pani N., ktorú opatrovala. Pani N.Á. jej povedala, že jama bola urobená veľmi blízko a

veľmi hlboko a vtedy si všimla, že tá stena odchádza. Zemina sa začala odsúvať, jama bola štyri metre
hlboká. Vtedy zbadala, že tá zadná stena pri susednom objekte sa začala viacej odkláňať. Žalobkyňa
chcela predať dom. Založila ho, pretože si zobrala úver. Na tom dome nerobila nič. Od roku 2008, keď
doviezla pani N. k nim, dom je neobývaný. Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu sa pridržiavala
písomne podanej žaloby. Uviedla, že žalobu opiera o ustanovenie § 127 ods. 1 O.z. a § 417 ods. 2 O.z.,

pričom kumuluje obidva právne dôvody, čo je možné. Uviedla, že hroziacou škodou je zrútenie celého
objektu. Poškodenie nehnuteľnosti v súčasnosti predstavuje 20 000 eur, čo predstavuje vynaloženú
prácu potrebnú na opravu a rekonštrukciu domu. Suma 20 000 eur predstavuje hodnotu prác, ktoré žiada
žalobkyňa zo strany žalovaného vykonať. V znaleckom posudku je uvedené, že sa vyskytli ďalšie trhliny,
ktoré nemajú charakter trhlín z obdobia 1993. V znaleckom posudku sa ďalej konštatuje, že projektová

dokumentácia stavby žalovaného nespĺňa náležitosti § 47 zák.č. 50/1976 Zb. Ďalej sa konštatuje, že
východná stena je v havarijnom stave. Poukázala na to, že nebola dodržaná projektová dokumentácia
zo strany žalovaného, že ide o nekvalitnú výstavbu zo strany žalovaného, že bol povinný viesť stavebný
denník pri takejto stavbe. Premlčanie neprichádza do úvahy. Merania je možné uskutočňovať aj bez
toho,abyznalecvstúpilnapozemokžalovaného.Vznaleckomposudkusakonštatuje,žezadnáseverná

časť domu je postihnutá statickými poruchami a tiež sa uvádza, že nedostatky majú vplyv na dodatočné
deformácie rodinného domu vyvolané stavebnou činnosťou na susednom objekte. Nie je tiež pravdivé
tvrdenie, že by steny domu žalobkyne neboli zviazané betónovým vencom.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že ustanovenie § 417 ods. 1, ods. 2 O.z.

pojednáva o preventívnom opatrení, keď ešte škoda nevznikla, ale hrozí. V odseku 1 samotnému
poškodenémuukladá,abyzakročilnaodvrátenieškodyapodľaodseku2môžesadomáhaťprimeraných
opatrení.Nehnuteľnosťjevtakomzávadnomstave,žepoužitietohtoprávnehoustanovenianeprichádza
do úvahy. Nehnuteľnosť nebola v bezvadnom stave ani v čase, keď došlo k darovaniu nehnuteľnosti
žalobkyni. Nie je príčinou porúch na dome žalobkyne zakladanie stavby žalovaného, ale príčiny sú

iné, a to geologické, fyzikálne, ako aj to, že žalobkyňa, prípadne jej právni predchodcovia sa žiadnym
spôsobom o nehnuteľnosť nestarali. Žalobkyňa neuviedla, ako nehnuteľnosť vyzerá. Žalovaný poukázal
na záverečnú správu, ktorú si objednala obec z orientačného inžiniersko-geologického prieskumu, z
ktorej vyplýva, že vlastníci nehnuteľností uvádzali u domu číslo XXX., že poruchy na nehnuteľnosti trvali
približne osem až desať rokov. Poukázal na to, že v záverečnej správe je popísané jednak porušenie

nehnuteľnosti a jednak aj technické opatrenia, ktoré bolo doporučené vykonať podbetonovaním.
Doporučené technické opatrenia pôvodná vlastníčka ani terajšia vlastníčka neurobila. Okrem domu
žalobkyne v čase vykonania prieskumu boli zistené poruchy a boli dané doporučenia na vykonanie
opatrení pre všetky domy v tom rade, napríklad súpisné číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX. Žalovaný uviedol, že má výhrady proti predloženému znaleckému posudku, z ktorého nie je

zrejmé, aké mali charakter praskliny a posunutá stena do roku 1993, od roku 1993 do roku 2001, kedy
bola skolaudovaná stavba žalovaného. Nie je zrejmé, ktoré sú porušenia, ktoré má žalovaný odstrániť.
Nevyplýva z posudku, za čo je žalovaný zodpovedný. Neviem, ako sa dostal znalec k projektovej
dokumentácii. Žalovaný poukázal na to, že v znaleckom posudku nie sú uvedené správne údaje,napríklad na strane 13, kde sa uvádza, že prístavba k susednému rodinnému domu je od skúmaného
objektu cca 2,45 metra. Skutočná vzdialenosť v najmenšej vzdialenosti od prístavby k skúmanému
objektu je 3,26 metra a v najväčšej vzdialenosti 3,9 metra. Taktiež je nesprávny údaj uvedený nad

týmto odsekom, kde malo byť uvedené, že najmenšia vzdialenosť osadeného objektu je 1,95 až 2
metre od spoločnej hranice. Merania znalca sú nepresné a žalovaný ani nevie o tom, že by sa bol
znalec dostal na jeho pozemok a tieto vzdialenosti meral. Potom sú nesprávne uvedené aj výpočty
na strane 13, keďže sa vychádzalo z nesprávne uvedených rozmerov. Poukázal tiež na to, že sám
znalec uvádza, že nehnuteľnosť je potrebné zbúrať a nie sanovať. Pokiaľ žil predchádzajúci vlastník

nehnuteľnosti súpisné číslo XXX pán N., resp. pani N., aby sa neotáčala východná stena, tak vyhotovil
k tejto stene opornú pätku, čo bolo približne pred 30 rokmi a čo je možné vidieť aj z fotodokumentácie,
ktorú predkladá. Poukázal na to, že pani N. obývala jednu izbu, v ktorej mala obložené steny, aby
nebolo vidieť poškodenia. Rozsiahle poškodenia boli v celom jej dome. Žalovaný si odfotil nehnuteľnosť,
čo mu dovolila žalobkyňa v čase, keď od neho požadovala zaplatenie určitej finančnej čiastky. Dom
žalobkyne je podmáčaný. Je a bol zanedbaný, nestarali sa oň, čo vyplýva z fotografií, ktoré predkladá.

V roku 1997 došlo k omietnutiu východnej časti domu žalobkyne. Už v tom čase boli trhliny na stene v
rozsahu 3 až 8 cm. Vo vnútri domu sú rozsiahle praskliny. Žalovaný predložil fotodokumentáciu aj svojho
domu, ktorý bol skolaudovaný v roku 2001 a podpivničné priestory sú urobené zo železobetónového
odliatku. Napriek tomu žalovaný má popraskané steny. Z fotodokumentácie tiež vyplýva, že plot na
nehnuteľnosti žalobkyne sa zlomil. Došlo k zosunutiu svahu pod plotom pri záplavách v auguste

6.8.2010. Stav nehnuteľnosti je zdokumentovaný na DVD, povodeň a aj to, ako došlo k zrúteniu plotu
žalobkyne a zosuvu pôdy pod nehnuteľnosťou. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva aj napríklad
upchatý odvod dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobkyne, taktiež aj to, že popraskané sú domy, a to
susedné nehnuteľnosti, napríklad č. XXX, XXX, XXX, XXX, pričom dom č. XXX sa medzičasom zrútil.
Najvhodnejším opatrením sa ukazuje nehnuteľnosť zrovnať, pričom to si musí žalobkyňa urobiť sama,

a to na vlastné náklady. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k poruchám na jej dome došlo posadením stavby
žalovaného, pokiaľ ide o základy jeho stavby a nadvihnutím jeho pozemku, tak k tomuto došlo v roku
2001 a preto žalovaný poukázal na to, že nárok žalobkyne sa už voči žalovanému premlčal. Poukázal
tiež na to, že dom žalobkyne nemá betónový veniec. Priamo v predloženom znaleckom posudku, sa
uvádza na strane 3, že steny nie sú ukončené stužujúcim železobetónovým vencom na úrovni stropnej

konštrukcie. S prihliadnutím na to a s prihliadnutím na podlažie rodinného domu žalobkyne, nízke
základy, svahovitý terén a otrasy, ktoré vznikajú aj v dôsledku kamionovej dopravy, vznikajú z tohto
dôvodu trhliny a praskliny na dome žalobkyne. Pokiaľ ide o príčiny porúch na stavbe žalobkyne, tieto
sú jasne stanovené v záverečnej správe z geologického prieskumu z roku 1993. Tieto príčiny stále
pretrvávajú, keďže na nehnuteľnosti žalobkyne nebolo nič robené. V roku 1997 mu robila firma dlažbu

za domom a vtedy ho požiadala pani N., či by jej nemohli omietnuť východnú stenu, od nehnuteľnosti
žalovaného. Na vonkajšej stene sú praskliny, ktorá bola omietnutá v roku 1997, dva až päť milimetrov,
ale z vnútornej steny sú päť až desať centimetrov. Z toho vyplýva, že tieto praskliny na vnútornej strane,
sú prasklinami, ktoré vznikli už predtým, ako on staval. Dal si vyhotoviť anketu, u občanov, ktorí bývajú
v tom istom rade, z ktorej vyplýva, koľko práce a financií bolo potrebné vynaložiť, aby tam mohli bývať.

Niektoré náklady boli aj vo výške 500 000 Sk. Do budovy žalovanej pritom nebolo nič investované. Pani
N. bývala v jednej miestnosti, ktorú mala obloženú tatranským profilom. Kúpeľňu mala tiež v zlom stave a
do ostatných miestností nikoho nepúšťala. Pokiaľ ide o stavbu, tak on stavbu postavil podľa stavebného
projektu. Pôvodne chcel dom len nadstaviť a pristaviť, ale keď dali dolu strechu, tak steny boli tak
popraskané, že dom vybudovali úplne od základu. Čo sa týka kamionovej dopravy, táto bola odklonená,

ale len jedným smerom od Š. do J. L.. Týmto smerom je kamionová doprava pustená. Odklonená je na
N.. Žalovaný uviedol, že stavebný denník nebol vedený a stavbu vykonával svojpomocne.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný tento skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavebných a pozemkových nehnuteľností, ktoré sú vedené v Správe
katastra X. na LV č. XXX, kat. úz. O. ako parc.č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 700 m2 stavba
rodinného domu súp. č. XXX, parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 490 m2 a parc.č. XXXX/X záhrady o
výmere 819 m2. Žalobkyňa nadobudla tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou č. I.-XXXX/XXXX zo dňa
9.1.2009. Jej domová nehnuteľnosť bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou, na ktorej je rodinný dom

žalovaného súp.č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/X.

Zo Záverečnej správy z orientačného inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý vykonala AGROCONS,
akciová spoločnosť, Nitra vyplýva, že tento orientačný inžiniersko-geologický prieskum bol vykonaný vnovembri 1993 pre O. pre posúdenie statických porúch na rodinných domoch na základe požiadavky
Obecného úradu O.. Staticky porušené domy sa nachádzali vo východnej časti intravilánu obce O.,
vľavo od štátnej cesty O. - Š.. Jednalo sa o rodinné domy súp.č. XXX až XXX, XXX až XXX,t.j. vrátane

rodinného domu súp.č. XXX, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne. U rodinného domu súp.
č. XXX sa konštatovalo, že je nepodpivničený, zadná časť domu je porušená. Začiatok porúch bol
datovaný na 8-10 rokov. Predpokladá sa u domov súp.č. XXX, XXX, že v týchto dvoch prípadoch príčinou
statických porúch je dodatočné sadnutie objektov vplyvom podmáčania - presadavosť eolických ílov. V
obidvoch prípadoch na severnej strane sú umiestnené odkvapové zvody na dažďovú vodu a zrážková

voda pretekajúca z vyššiepoložených miest je odvádzaná poza rodinné domy v blízkosti základových
pásov. Na vznik statických porúch majú vplyv i dynamické účinky automobilovej dopravy na štátnej
ceste Š. - O., najmä od ťažkých nákladných automobilov. Zistenie ich miery vplyvu vyžaduje väčší
rozsah prieskumných prác špeciálneho zamerania, ktoré nebolo možno riešiť v etape orientačného
inžiniersko-geologického prieskumu. Boli navrhnuté technické opatrenia: Rodinné domy porušené
statickýmiporuchamijepotrebnéstabilizovaťpodbetónovanímzákladnýchpásovpodhĺbkuklimatických

vplyvov, t.j. minimálne 1,5 m p.t. Na zamedzenie priesakov zrážkovej vody k základovej škáre vybudovať
okolo rodinných domov okapové chodníky. Zrážkovú vodu z okapov i pritekajúcu z vyššiepoložených
miest odviesť od základových pásov do bezpečnej vzdialenosti cca 1,5 - 2 m alebo ju odviesť v
betónových žľaboch poblíž okapového chodníka. Zmenšenie vplyvu dynamických účinkov nákladných
automobilov možno docieliť znížením rýchlosti a udržovaním povrchu vozovky v bezchybnom stave.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by zo strany majiteľov rodinného domu súp. č. XXX boli
vykonané navrhované technické opatrenia.

Na základe požiadavky žalobkyne vypracoval znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb a
odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Igor Klačko znalecký posudok č.12/2009, ktorý žalobkyňa predložila

v súdnom konaní. Znalec v znaleckom posudku okrem iného uviedol zhodnotenie príčin porúch z
obdobia XI.1993,návrh technických opatrení z obdobia XI.1993, zhodnotenie príčin porúch v súčasnosti,
Znalec uviedol, že rodinný dom od posledných prieskumných prác v roku 1993 vykazuje ďalšie
trhliny, ktoré už nemajú charakter trhlín popisujúcich v roku 1993. Znalec uviedol zistenia, ku ktorým
dospel podľa štúdie hlavne projektovej dokumentácie susednej rekonštrukcie, prístavby a nadstavby

rodinného domu. Skonštatoval, že od posledných prieskumných prác v roku 1993 rodinný dom vykazuje
ďalšie trhliny, ktoré nemajú charakter trhlín popisujúcich v roku 1993. Znalec v znaleckom posudku
posudzoval vplyv zakladania susedného objektu žalovaného na objekt žalobkyne, pričom znalec
poukazuje na miery uvedené v projektovej dokumentácii, v geometrickom pláne a vychádza z nich
aj pri výpočtoch. Poukazuje na to, že predmetná projektová dokumentácia nerieši širšie súvislosti

hlavne s ohľadom na susedný /predmetný/ objekt. Znalec uvádza, že východná stena objektu, ktorá
sa nachádza v blízkosti susedného objektu, je staticky zatriedená do kategórie havarijného stavu,
kde treba pristúpiť k okamžitému odstráneniu porúch, nakoľko môže dôjsť k okamžitej strate stability
objektu. Vzhľadom na nepriaznivé zakladanie susedného objektu vznikli ďalšie statické poruchy na
predmetnom objekte, ktoré spôsobili daný nepriaznivý stav nosných konštrukcií. Základ pod východnou

stenou po celej dĺžke klesol o 10 cm a zároveň prišlo k vytočeniu uvedenej steny smerom na susedný
pozemok, pričom koruna steny je naklonená a uloženie stropovej konštrukcie je nevyhovujúce a
nepostačujúce. V prípade nepriaznivého klimatického zaťaženia s najväčšou pravdepodobnosťou
nastane porušenie objektu zrútením, čo je život ohrozujúci stav. Znalec uviedol, že trhliny, ktoré boli
zaznamenané a opisované v roku 1993 v geologickej správe neboli staticky zastabilizované. Časový

priebeh degradácie objektu by však nedospel do súčasného stavu, keď objekt vykazuje staticky veľmi
závažné poruchy. Nedostatočná projektová príprava susedného objektu vzhľadom na širšie vzťahy
viedla k opomenutiu a nezosúladeniu statiky projektu s architektúrou projektu. Opomenutím stabilizácie
pri výkopoch došlo k poklesu podzákladovej pôdy po šmykovej rovine čo malo za následok straty stability
a konzistencie podzákladovej pôdy, čo prispelo ku skypreniu podzákladia a následné zvýšené sadanie

bližšieho základu. Vzhľadom k uvedeným faktom v základovej konštrukcii sú poruchy, ktoré už nie sú
ekonomicky prospešné k sanácii, ale vedie ku asanácii celého objektu. Základové konštrukcie nie sú
celistvé. Skutočné prevedenie výkopových prác a zmien oproti projektovej dokumentácii susedného
objektu je potrebné prešetriť v stavebnom denníku, ktorý musel byť počas výstavby vedený, k čomu
je zaviazaný v stavebnom povolení. V časti exteriéru je klesnutý na východnej stene aj okapový

chodník, čo nasvedčuje k strate stability podzákladia. Pokiaľ ide o možné opatrenia, znalec konštatuje,
že vzhľadom na stratu únosnosti základovej pôdy a narušenia celistvosti základov rekonštrukcia
základov, nie je ekonomicky výhodná. Preto rekonštrukcia alebo stabilizácia v súčasnosti nie je
doporučovaná, nakoľko by bolo potrebné základovú pôdu pod základmi zhutniť, prípadne vyhotoviťnový základ do úrovne nenarušeného podzákladia. Nosné steny sú nielen staticky porušené, ale
vzhľadom na poruchu základov a podzákladia aj vykazujú veľké deformácie, kde je stabilizácia finančne
náročná. Stropné konštrukcie sú na minimálnej nedostatočnej dĺžke uložené steny, čo pri prípadných

rekonštrukčných prácach je potrebné nadvihnutie stropov po stabilizáciu stien a následné stiahnutie
stien na úrovni stropnej konštrukcie. Na základe uvedených zistení statické poruchy spôsobené stratou
stability podzákladia zapríčinené nedostatočnou projekčnou činnosťou na susednom objekte sú takého
charakteru, že objekt ekonomicky nie je vhodné rekonštruovať a stabilizovať, ale odstrániť a nanovo
naprojektovať a postaviť objekt. Prihliadnuc na okolnosti je teda objekt potrebné urýchlene odstrániť

pred ďalšou konsolidáciou stavebnou činnosťou narušeného podzákladia.

Z výpovede svedka Z. G. vyplýva, že vykonával práce v roku 1997 na dome pani N.. Opravoval u nej
zadnú stenu domu od žalovaného. Opravu bolo potrebné vykonať z dôvodu, že tam bola popadaná
omietka a na dvoch miestach bola trhlina. Väčšia trhlina bola tá, ktorá sa nachádzala pri okne. Bola taká
veľká, že mu tam vošla ruka. Dalo sa vidieť cez ňu až dovnútra domu. Dole bola v rozmeroch 3 cm a

hore 8 cm. Druhá trhlina mala rozmery asi 2 cm. Pamätal sa, že stena, ktorú opravoval, bola roztvorená.
Podľa neho horný roh sa odchýlil smerom do kopca hore.

Z výpovede svedka Š. Š. vyplýva, že zvykol chodiť do domu pána N. a pani N.. Dom začali stavať v
rokoch 1958, 1959 a asi v roku 1961, 1962 ten dom dokončili. V 70. rokoch začali tam praskať steny a

museli robiť opatrenia. Tie opatrenia robili tak, že vpredu dali brizolit, keďže tam padala omietka a na
zadnej strane dávali také betónové zosilnenie. Vnútri dávali tapety, aby nebolo vidieť praskliny. To bolo
všetko robené len kým žil pán N. a on zomrel v roku 1982. Keď žila už len pani N., bočnú stenu robili
murári. Iné opravy tam nevidel robiť. Na bočnej stene boli veľké praskliny. Stade chodili do vnútra domu
aj vrabce, myši. Svedok to videl. Stena po oprave vyzerala tak, že zvnútra tie praskliny boli stále a po

určitom čase sa praskliny znova objavili z vonkajšej strany. Tie praskliny začali po roku - dvoch, čo boli
vykonané práce murármi. Bolo to pred novostavbou žalovaného. Svedok uviedol, že pani N. zapchala
škáry v stene handrami. Išlo o priestory v komore. Išlo o stenu od K.. Tie škáry boli už v 70. rokoch.
Praskliny boli aj v izbách, kuchyni, v hornej časti. Najviac prasklín bolo v kuchyni. Zakrývali ich takými
papierovými obkladmi.

Z výpovede svedka K. G. vyplýva, že v minulosti robil na zadnej stene domu, kde boli dve praskliny.
Jedna prasklina nad oknom hore, bola väčšia a vmestila sa do nej ruka. Čo sa týka prasklín, tak dali
do nich tehly. Celú zadnú časť omietli. Iné opravy na dome nerobili. Svedok videl praskliny v dome pani
N., kde mala popchaté handry. Vie, že to bol pozrieť v špajzi.

Z výpovede svedka F.. F. H. vyplýva, že žalobkyňa mu umožnila prístup na jej nehnuteľnosť, aby mohol
vypracovať znalecký posudok a ohliadnuť nehnuteľnosť. Na susedné nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo
vlastníctve žalobkyne, prístup nežiadal a ani na nich nebol. Keď nehnuteľnosť ohliadol, bola porušená
nosná konštrukcia stien a základov. Bola porušená statika. Primárne kvôli geologickému posunu a

pohybom v danej oblasti a sekundárne porušenie spočívalo v čiastočnej strate stability určitej časti.
Základy boli porušené vplyvom podkopania časti v nosnej zóne. Videl praskliny a vady na bočných
stenách, hlavne na obidvoch bočných stenách. Stena od pána K. bola odklonená smerom na jeho
nehnuteľnosť pri strope o desať centimetrov. Z toho usúdil, že prišlo k pootočeniu základov steny
pri susednej nehnuteľnosti pána K.. Nehnuteľnosť je už v takom stave, že nie je možné vykonať jej

rekonštrukciu z finančného hľadiska, keďže z ekonomického hľadiska je rekonštrukcia drahšia ako
výstavba nového objektu. Zrekonštruovať sa nehnuteľnosť dá, ale by to bolo príliš nákladné a príliš
drahé. Neboli dodržané základné stavebno-technické predpisy, pokiaľ ide o projektovanie susednej
nehnuteľnosti. Konkrétne v hĺbke založenia susednej nehnuteľnosti a tým stratil pôvodný základ stabilitu.
V dôsledku toho došlo k pootočeniu, k vytočeniu steny nehnuteľnosti žalobkyne a stena sa začala

nakláňať k nehnuteľnosti žalovaného. Nedostatočná projekčná činnosť na susednom objekte spočíva
v tom, že projektant nebral do úvahy okolitú zástavbu a jej okolie. Na stene od žalovaného boli staršie
aj novšie trhliny. Staršie neboli aktívne. V dôsledku nich sa nepokračovalo v znehodnotení nosnej
časti konštrukcie. Novšie trhliny majú aktívnu formu. Pri druhej ohliadke, ktorú vykonal o dva týždne,
došlo k zväčšeniu novšej trhliny podľa merania o približne pol centimetra. Vplyv na novšie trhliny

má ílovíté podložie do tej miery, že výkopovými prácami došlo k obnoveniu ílovitého podložia a k
zmenám vlhkostných pomerov v ňom. Pri výkope íl zvetráva, vysuší sa, zmenší svoj objem, následne po
zabetónovaní vytiahne vodu z betónu a keďže ide o cementovú vodu, neprichádza následne k získaniu
spätného objemu. To znamená, že na ten zmenšený objem toho ílu dosadajú vyššie vrstvy až nakoniecdosadanie príde k základom rodinného domu. A tým mohlo prísť k pootočeniu základov domu žalobkyne.
Tieto novšie poruchy s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli vplyvom týchto výkopových prác. Netvrdí,
že výlučne len tým. V prípade, ak by boli vyhotovené podzemné steny pred výkopom. v takom prípade

by nedošlo k tomu pootočeniu steny, odchýleniu steny. K prasklinám by prísť mohlo, nakoľko ten objekt
patriaci žalobkyni už bol staticky porušený. Keby boli urobené opatrenia podľa geologického prieskumu k
pootočeniu steny by prišlo, ale v menšej miere. V prípade navrhovaných opatrení sa zastabilizuje stavba
domu v tom zmysle, že dom nespadne.

Podľa § 127 ods. 1 O.z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 417 ods. 1 O.z., komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 417 ods. 2 O.z., ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Žalobkyňa opiera svoj nárok uplatnený v žalobe podľa § 127 ods. 1 O.z. a podľa § 417 ods. 2 O.z.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam patriacim vlastníkovi proti tomu, kto
neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že porušuje povinnosť zdržať sa všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§
127 ods. 1 O.z.), poskytuje ustanovenie § 126 ods. 1 O.z. Vlastník veci sa môže domáhať ochrany proti

tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci,
zapieracou žalobou, žalobou na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Oprávnený, dožadujúci sa
súdnej ochrany s poukazom na § 127 ods. 1 O.z. môže sa dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi
veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti
niečo konkrétne konať. Ak však už ide o vážne ohrozovanie výkonu práv suseda, z ktorého by už

vážne hrozila aj škoda, ohrozený vlastník má podľa § 417 ods. 2 O.z. právo domáhať sa, aby súd uložil
rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie. Nie je ani vylúčené,
aby ohrozený vlastník kumuloval obidva návrhy, tak podľa § 127 ods. 1 O.z., ako aj podľa § 417 ods.
2 O.z. na odvrátenie hroziacej škody.

V prejednávanej veci žalobkyňa poukazuje v žalobe na obidva zákonné ustanovenia,
§ 127 ods. 1 O.z. a § 417 ods. 2 O.z. Z petitu žaloby však vyplýva, že žaloba žalobkyne nie je žalobou
zapieracou podľa § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 O.z., pretože žalobkyňa nežiada uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov, ale žiada žalovanému uložiť povinnosť vykonať opatrenia
na odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 O.z.

Podľa § 417 ods. 2 O.z. má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil ohroziteľovi povinnosť vykonať
vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, ak ide o vážne ohrozenie. Ustanovenie §
417 ods. 2 O.z. poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, a to škode vážnej. V prejednávanej veci
žalobkyňa za hroziacu škodu považuje zrútenie jej rodinného domu. Za vhodné a primerané opatrenia

na odvrátenie hroziacej škody, ktoré žiada žalovanému uložiť, považuje uloženie povinnosti žalovanému
základovú pôdu pod základmi domu žalobkyne zhutniť, prípadne vyhotoviť nový základ do úrovne
nenarušeného podzákladia, stabilizovať nosné steny domu, ktoré sú staticky porušené, nadvihnúť stropy
po stabilizáciu stien a následné stiahnutie stien na úrovni stropnej konštrukcie, a to všetko do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa žiada uloženie tejto povinnosti žalovanému s poukazom na

to, že dochádza k rozpadu rodinného domu žalobkyne, dom vykazuje na stenách praskliny a posuvy
a príčinou porúch, podľa znaleckého posudku, ktorý si žalobkyňa dala vyhotoviť, bola nedostatočná
projektová príprava susedného objektu žalovaného súp.č. XXX vzhľadom na širšie vzťahy, viedla k
opomenutiu a nezosúladeniu stability projektu s architektúrou projektu.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V rámci
poskytnutia ochrany práva podľa § 417 ods. 2 O.z. možno uložiť povinnosť na vykonanie konkrétnych

opatrení tomu, z ktorého konania vážne ohrozenie vzniklo, t.j. tomu, kto by za škodu, pokiaľ by vznikla,
zodpovedal. Pokiaľ sa jedná o ohrozenie vážne, z ktorého hrozí škoda v budúcnosti, je treba posúdiť ,
či vykonanie požadovaných konkrétnych opatrení je z hľadiska § 417 ods. 2 O.z .možno považovať za
opatrenia, ktoré sú na odvrátenie hroziacej škody za vhodné a primerané.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by práve v dôsledku stavebnej činnosti
žalovaného, v dôsledku výkopových prác, hrozila žalobkyni vážna škoda, spočívajúca v zrútení jej
rodinného domu. Je treba prihliadnuť na to, že v čase, keď žalovaný vykonával stavebnú činnosť,
výkopové práce v súvislosti s prestavbou svojho rodinného domu súp.č. XXX, bol už rodinný dom
žalobkyne súp.č. XXX staticky porušený. Už v novembri 1993 boli statické poruchy rodinného domu
predmetom inžiniersko-geologického prieskumu a už v tom čase, ako je uvedené v záverečnej správe

z tohto prieskumu boli statické poruchy datované na 8-10 rokov. Na základe záverečnej správy z tohto
prieskumu sa predpokladalo, že príčinou statických porúch je dodatočné sadnutie objektu, rodinného
domu súp.č. XXX vplyvom podmáčania - presadavosť eolických ílov. Na vznik statických porúch tohto
rodinného domu mali vplyv aj účinky automobilovej dopravy na štátnej ceste Ś.- O., najmä od ťažkých
nákladných automobilov. Existencia statických porúch rodinného domu súp.č. XXX vyplýva aj z výsluchu

svedkov Š. Š., K. G. Z. G. a aj z výsluchu účastníkov. Žalobkyňa o statických poruchách rodinného
domu vedela už od predchádzajúcej vlastníčky tohto rodinného domu. Predchádzajúca vlastníčka tohto
rodinného domu a neskôr ani žalobkyňa nevykonali technické opatrenia, ktoré vyplývali zo záverečnej
správy o orientačnom inžiniersko-geologickom prieskume. S prihliadnutím na to, že na rodinnom
dome sa vyskytli statické poruchy už pred vykonaním stavebnej činnosti žalovaného, pred vykonaním

výkopových prác, s prihliadnutím aj na to, že existovali viaceré faktory, ktoré mali vplyv na narušenie
statiky tohto rodinného domu a s prihliadnutím na to, že zo strany vlastníčky rodinného domu neboli
vykonané navrhnuté opatrenia pre stabilizáciu rodinného domu podľa Záverečnej správy z inžiniersko-
geologického prieskumu z novembra 1993 nemožno bez podrobného odborného posúdenia týchto
okolností posudzovať vplyv stavebnej činnosti, výkopových prác žalobcu, na stabilitu rodinného domu

žalobkyne. Predložený znalecký posudok nemôže byť podkladom pre záver, že vážne ohrozenie, ktoré
hrozí, vzniklo práve stavebnou činnosťou, výkopovými prácami, zo strany žalovaného. Znalec totiž
vypracoval znalecký posudok bez toho, aby uskutočnil merania na mieste samom, aj na nehnuteľnosti
žalovaného. Znalec vychádzal z údajov z projektovej dokumentácie, z geometrického plánu, avšak
bez toho, aby tieto údaje porovnal so skutočnými údajmi zistenými na tvári miesta na nehnuteľnosti

žalovaného. Znalec tiež predpokladal ešte aj nutnosť prešetrenia skutočného prevedenia výkopových
prác a zmien oproti projektovej dokumentácii. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, aké mali charakter
praskliny a posunutá stena od r.1993. F.. F. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že keby boli urobené
opatrenia podľa geologického prieskumu, k pootočeniu steny by prišlo, ale v menšej miere.

Žalobkyňa nepreukázala, že ňou navrhnuté opatrenia, ktoré žiada uložiť žalovanému, sú primerané a
vhodné na odvrátenie hroziacej škody. V ňou predloženom znaleckom posudku, o ktorý opiera svoj
nárok, sa uvádza, že objekt, t.j. rodinný dom žalobkyne nie je vhodné rekonštruovať, ani stabilizovať,
keďže by to bolo finančne náročné, ekonomicky nevýhodné, ale je vhodné ho odstrániť. Súd tiež
poukazujenato,žezavhodnéaprimeranéopatrenienaodvráteniehroziacejškodynemožnopovažovať

opravu, prípadne úpravu veci, ku ktorej ohroziteľovi neprináleží vlastnícke právo (judikatúra- R3/1988).
Nie je preto dôvodné požadovať, aby žalovaný vykonal navrhované opatrenia na domovej nehnuteľnosti,
ktorá je vo vlastníctve žalobkyne Súd preto nepovažoval za dôvodné ani hospodárne nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom zistenia, či práve z konania žalovaného hrozí žalobkyni vážna škoda, keď
návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť už z dôvodu, že navrhuje na odstránenie hroziacej škody

opatrenie, ktoré nie je vhodné a ani primerané, pretože ho má vykonať žalovaný na nehnuteľnosti
patriacej žalobkyni a pretože má byť ekonomicky, finančne nevýhodné. Súd preto nepovažoval za
dôvodné nariadiť znalecké dokazovanie ani za účelom preukázania dôvodnosti vznesenej námietky
premlčaniažalovanýmzatýmúčelom,abybolomožnézistiť,kedydošlokvážnemuohrozeniurodinného
domu žalobkyne, keďže od tohto zistenia by závisel začiatok plynutia premlčacej lehoty.

Súd s poukazom na vyššieuvedené dôvody žalobu zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech a preto mu prislúcha náhrada trov konania. Náhrada trov
konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia nasledovne: Odmena za právne služby určená
podľa§10ods.1,2vyhl.č.655/2004z.z.vypočítanázhodnoty20000eur,čopodľažalobkynejehodnota
prác, ktoré žiada žalobkyňa v podanej žalobe zo strany žalovaného vykonať. Hodnota úkonu: 353,54
eur, prevzatie veci z 21.5.2010 - 353,54 eur, účasť na pojednávaní 24.1.2011, dva úkony - 707,08 eur,

účasť na pojednávaní 5.4.2011, dva úkony - 707,08 eur, účasť na pojednávaní 19.9.2011- 353,54 eur,
režijný paušál r. 2010: 1 x 7,21 eur - 7,21 eur, režijný paušál r. 2011: 5 x 7,41 eur - 37,05 eur, odmena
spolu 2154,50 eur + zvýšenie odmeny a náhrad o 20 % DPH zo základu 2165,50 eur , t.j. zvýšenie o
433,10 eur. Spolu s DPH trovy právneho zastúpenia sú 2598,60 eur. Žalobkyňa je povinná náhradu trov
konania zaplatiť advokátke žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.