Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 22, 2008

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/560/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8401899835
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2008:8401899835.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľa Slovenská
republika - zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36, právne zast. JUDr.
Renátou Bačárovou Miščíkovou, Advokátska kancelária, Patentová a známková kancelária, LL.M.,
Jarková č. 2, 080 01 Prešov proti odporcovi PRASTAV, stavebno-obchodná spoločnosť, Veľká Lomnica,
Popradská 504/27, právne zast. JUDr. Jaroslavom Sidorom, advokátom, Zdravotnícka 6, Poprad o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e,že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k.ú. P. I., C. P. I., okres W.,
parc. KN „C“ č. X/XX - zastavaná plocha o výmere 26 m2, parc. KN „C“ č. X/XX - zastavaná plocha o
výmere 78 m2, parc. KN „C“ č. X/XX - zastavaná plocha o výmere 3922 m2 a parc. KN „C“ č. X/XX -
zastavaná plocha o výmere 560 m2 je Slovenská republika v celosti.

II. Odporca je p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 65 384,- Sk na účet právnej

zástupkyne vedený vo VÚB č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v návrhu je Slovenská
republika v celosti a že sú v Správe Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave. Uviedol,
že odporca si notárskou zápisnicou z 21. 12. 1999 dal osvedčiť vyhlásením o vydržaní vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam v celosti. Odvodil ho z titulu právneho nástupníctva po právnom predchodcovi
z roku 1993 s tým, že právny predchodca nehnuteľností nadobudol najneskôr do roku 1970. Na základe

tejto zápisnice boli parcely zapísané v katastri nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX k.ú. P. I., okres
W.Ž. v prospech odporcu. Sporné parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XX z 2. 12.
1999 z pôvodných pozemkovo-knižných parciel tak ako je to v návrhu uvedené. Uvedené parcely boli
pôvodne vedené v PKV č. XXX k.ú. P. I. na základe zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme
boli poštátnené a na základe prídelovej listiny odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady
ONV v Kežmarku zo dňa 23. 8. 1958 boli odpísané do PKV č. XXX k.ú. P. I. v prospech Čsl. Štátu v
správe Štátneho majetku n. p. vo P. I.. Podľa výnosu Ministerstva poľnohospodárstva lesného a vodného

hospodárstva v Prahe zo dňa 17. 12. 1962 č. 25 737/62 došlo k zmene správy pre Šľachtiteľský a
semenársky podnik n. p. Košice, odštepný závod Semenársky štátny majetok vo P. I.. V roku 1986
došlo k zmene správy na Vedecko-výrobnú jednotku Slovosivo š.p. P. I. a v roku 1990 na Tatraosivo š.p.
so sídlom vo P. I.. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 písm. f/ zák. č. 229/1991 Zb.,
ktorého dňom účinnosti stratili štátne podniky k majetku vymedzenému v § 1 ods. 1 cit. zákona právo
hospodárenia.Takýtomajetokzostalvovlastníctveštátu,alesprávaknemuprešlavzmysle§17cit.zák.

na Slovenský pozemkový fond, zároveň medzi štátnym podnikom a Slovenským pozemkovým fondom
( ďalej SPF ) vznikol zákonný nájomný vzťah, pokiaľ nedošlo k inej dohode. Predmetné nehnuteľnosti,
teda ex lege prešli do správy SPF, štátny podnik k nim mal len zákonný nájomný vzťah. Uviedol tiež, že znotárskej zápisnice nevyplýva ani fakt, kto bol právnym predchodcom odporcu, akými právnymi úkonmi
nadobudol tieto nehnuteľnosti jeho právny predchodca. Neboli teda splnené podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany odporcu vydržaním a ani iným spôsobom.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Namietol tiež
aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože hospodárskou zmluvou č. 961/10/90 zo dňa 12. 2. 1990 došlo k
prevodu práva hospodárenia s národným majetkom medzi Slovosivom š.p., VŠÚZ VVJ a Miestnym
národným výborom P. I. k pozemkom, z ktorých boli vytvorené sporné parcely. Podľa ustanovenia § 2

zák. č. 138/1991 Zb. prešli tieto nehnuteľnosti z majetku SR do vlastníctva obce P. I., pretože ku dňu
účinnosti osobitného predpisu patrilo právo hospodárenia národnému výboru. Na základe uvedeného
len Obec P. I. by bola legitimovaná domáhať sa svojho vlastníckeho práva, ak by žalovanému nepotvrdila
užívanie sporných nehnuteľností. Potvrdením zo dňa 21. 12. 1999, ktoré bolo predložené k spísaniu
notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní.

Na pojednávaniach účastníci, právni zástupcovia zotrvávali na svojich stanoviskách. Právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že s parcelou 5/2 vždy nakladal štát a bola zapísaná na LV č. XXX. Geometrický
plán, ktorý si dal vypracovať odporca vychádzal zo stavu PK a nebol braný do úvahy tento list vlastníctva.
V súčasnosti je napísaná na LV XXX, kde vlastníkom je SR, táto parcela bola vždy vo vlastníctve štátu a
nikdy nie obce. Pokiaľ ide o hospodársku zmluvu, na ktorú poukázal odporca táto nikdy nebola zapísaná

v katastri a podľa nej nebola spôsobilá na zápis. Nepodpísal ju ani p. riaditeľ N.. Ž.. Zopakovala, že
neboli splnené podmienky nadobudnutia vlastníctva odporcom vydržaním. Právny zástupca odporcu
uviedol, že nie je podstatné, či podpísal hospodársku zmluvu p. riaditeľ alebo v jeho neprítomnosti jeho
zástupca. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 2 zák. č. 138/1991 prešlo do majetku
obce,všetkoostatnémalodeklaratórnycharakter.Jevecouachybouobce,žesinedalasvojevlastníctvo

zapísať do katastra.

Svedok N.. Y. Ž. uviedol, že predmetnú hospodársku zmluvu z 12. 2. 1990 nepodpísal, ale po nahliadnutí
do nej uviedol, že ju podpísal N.. X., ktorý bol v tom čase jeho námestníkom. Pokiaľ ide o parcelu X/
X vypovedal, že neverí, že by zo strany Slovosiva bol daný súhlas k takémuto prevodu, pretože napr.

na parc. X/X mali aj ich budovy a teda nevidí dôvod, prečo by dávali súhlas k prevodu svojho majetku.
N.. X. mal právo podpisovať za Slovosivo, pokiaľ išlo o bežnú korešpondenciu v jeho neprítomnosti.
Pochyboval o tom, že mal právo podpisu pri hospodárskej zmluve a že vôbec oni, ako organizácia mali
takýto rozsah oprávnený pri takomto množstve pozemkov.

Svedok Milan Hrivňák starosta Obce P. I. uviedol, že v čase keď bola podpísaná hospodárska zmluva
bola predsedníčkou MNV p. W., on bol od roku 1981 do roku 1990 tajomníkom MNV. Starostom je od
júna 1990 doposiaľ. Predložil súdu územný plán vypracovaný v súvislosti s dôvodom prevodu majetku
uvedenom v hospodárskej zmluve, na ktorom ukázal, že malo dôjsť a kde malo dôjsť k ďalšej výstavbe
a bolo to zakreslené žltou a fialovou farbou.

Svedok N.. H. X. uviedol, že predmetnú hospodársku zmluvu podpisoval a bolo to v jeho kompetencií
ako námestníka Slovosiva. Pamätal si, že v tom čase bol p. riaditeľ na kúpeľnej liečbe. Spomenul si tiež,
že oni ako podnik dlhovali značnú čiastku
a išlo vlastne o kompenzáciu svojím spôsobom, pretože existoval územný plán výstavby obce a takto

sa to malo vyriešiť.

Súd vo veci rozhodol dňa 8. 12. 2004 rozsudkom tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi trovy konania. Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove,
ktorému bol spis za účelom rozhodnutia o odvolaní predložený zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V závere svojho rozhodnutia uložil súdu
prvého stupňa úlohu, predovšetkým v ďalšom konaní posúdiť otázku platnosti hospodárskej zmluvy zo
dňa 12. 2. 1990 uzavretej medzi Slovosivom š.p. VŠÚZ VVJ P. I. a Miestnym národným výborom P. I..
Prvostupňový súd mal prihliadať na námietky žalobcu vo vzťahu k tejto otázke, ktoré žalobca uviedol v
podanom odvolaní. V odvolaní žalobca namietal, že má dôvodné pochybnosti o hodnovernosti a pravosti

predmetnej hospodárskej zmluvy a že táto bola vyhotovená účelovo v súvislosti až s týmto súdnym
konaním. Predmetná hospodárska zmluva nikdy nebola predložená na zápis, ani zapísaná do vtedajšej
evidencie nehnuteľností. Podľa jeho názoru je takáto hospodárska zmluva v rozpore s vyhláškou č.
119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, ako aj samotným hospodárskym zákonníkom.V zmysle tejto vyhlášky nemôže dôjsť k prevodu práva hospodárenia alebo prevodu vlastníctva k
poľnohospodárskej pôde. V PK zápisnici č. XXX k.ú. P. I. sú pôvodné PK parcely
č. XXX a X/X, z ktorých bola vytvorená KN „C“ parc. č. X/X, a ktorej časti zodpovedajú sporné parcely

vedené ako poľnohospodárska pôda. Parcela č. X/X a stavby na nej sa nachádzajúce slúžili evidentne
poľnohospodárskej výrobe. Jedná sa teda o poľnohospodársku pôdu, ktorá nemohla byť predmetom
prevodu práva hospodárenia, resp. vlastníctva. Prevody v zmysle citovanej vyhlášky sa realizovali na
základe žiadosti, čo nebolo v konaní preukázané, že k takejto žiadosti došlo. Táto žiadosť o prevode
by musela byť prejednaná jednak vo vedení VŠÚZ VVJ P. I., čo však z predložených záznamov

z porád a vyjadrení svedkov nevyplýva. Keďže v takomto prípade nešlo o obvyklé hospodárenie s
národným majetkom, navyše išlo o priestor, kde sa nachádzalo riaditeľstvo VŠÚZ VVJ a zachovanie
práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam malo význam pre fungovanie celého štátneho
podniku, je otázne, či takúto hospodársku zmluvu nemal podpísať riaditeľ Slovosiva š.p., Bratislava,
minimálne musel byť súhlas na takýto prevod, resp. či sa nevyžadoval aj súhlas zakladateľa Štátneho
podniku, vtedy ministerstva poľnohospodárstva a výživy, na čo poukázal vo svojej výpovedi aj vtedajší

riaditeľ N.. Y. Ž.. Prevod podľa dotknutej hospodárskej zmluvy bol bezodplatný, pričom prevody práva
hospodárenia s národným majetkom boli odplatné a v danom prípade nejde o výnimku uvedenú v
§ 12 ods. 3 citovanej vyhlášky. Hospodárska zmluva odkazuje na § 14, pričom pri bezodplatnom
prevode vlastníctva v zmysle § 14 ods. 4 bol potrebný súhlas ministerstva financií, cien a miezd, ktorý
v hospodárskej zmluve absentuje. Je otázne, či v danom prípade ide o prevod vlastníctva alebo prevod

práva hospodárenia a zároveň, či ide o prevod v zmysle § 14 ods. 8 písm. e/ vyhlášky, keďže v konaní
bolo preukázané, že ide o pozemok určený na pripojenie k pozemku vo vlastníctve iného právneho
subjektu, pre investičnú výstavbu alebo individuálnu bytovú výstavbu na základe územno - plánovacích
podkladov alebo právoplatného územného rozhodnutia. Podľa zistených skutočnosti nebolo vydané
žiadne územné rozhodnutie o takom využití územia, na aké poukazuje žalovaný. Územný plán obce P.

I. bol schválený až v roku 1991, t.j. až vtedy možno hovoriť o platnej a záväznej územno-plánovacej
dokumentácie. Predmetné územie bolo riešené na poľnohospodársku činnosť, s časti išlo o záplavové
územie. Vychádzajúc z uvedeného nemohlo dôjsť k prevodu, či už práva hospodárenia alebo vlastníctva
bez právoplatného územného rozhodnutia alebo platnej a záväznej územno-plánovacej dokumentácie.
Navyše žiadna investičná ani iná výstavba sa na predmetnom území nerealizovala. Neexistuje teda

reálny dôvod na prevod majetku zo štátneho podniku na národný výbor. Nebolo tiež preukázané, že
národný výbor viedol tento majetok v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov, práve naopak s
týmto majetkom hospodáril a nakladal vždy štátny podnik, ktorý bol poverený úlohami na plnenie ktorých
tento národný majetok slúžil.

Po vrátení veci krajským súdom súd doplnil dokazovanie v intenciách jeho rozhodnutia. Právni
zástupcovia účastníkov zotrvávali na svojich stanoviskách, či už ústnych alebo písomných. Právna
zástupkyňa navrhovateľa zopakovala, že majú pochybnosti o pravosti hospodárskej zmluvy, s ktorou
sa nikdy nenakladalo a tento dokument bol predložený až na súdnom pojednávaní v priebehu konania.
Žiadala predložiť originál tejto zmluvy do spisu. Právny zástupca odporcu uviedol, že je nesporné,

že hospodárska zmluva uzavretá v roku 1990 je platne uzavretá a v zmysle poverenia, ktoré súdu
predložil je zrejmé, že za žalovaného mal oprávnenie podpísať N.. X.. Žiadal žalobu zamietnuť bez
ohľadu na zaoberanie sa ďalšími otázkami a to z procesných dôvodov. Poukázal na novelizované
ustanovenie § 21 O. s. p. a dôvodovú správu k nemu. Uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný
na podanie takejto žaloby. Poukázal tiež na rozhodnutie najvyššieho súdu z 23. 11. 2004 pod sp. zn.

1Cdo 2003/2004 a skutočnosť, že v tejto súvislosti by existovala aktívna legitimácia žalobcu na podanie
žaloby jedine vtedy, keby tu bola nesporná existencia vlastníckeho práva štátu, čo samozrejme nie je,
keďže sa jedná o žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Poukázal tiež na ustanovenie § 34
ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.. Pokiaľ ide o spochybňovanie platnosti hospodárskej zmluvy uviedol, že
právna zástupkyňa žalobcu o tomto nepredložila žiaden dôkaz. Právna zástupkyňa žalobcu reagovala

na námietku absencie ich aktívnej legitimácie poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 330/1991
Zb.. Kto iný by bol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, ak nie práve žalobca. Novelizácia
ustanovenia § 21 O. s. p. bola novelizáciou ustanovenia, ktorej desaťročia nebolo zmenené a išlo len o
akési prispôsobenie sa dobe. Existujú špeciálne predpisy, ktoré majú prednosť a ktoré im takúto právnu
spôsobilosťdávajú.Hospodárskuzmluvupovažovalazaneplatnústým,žesanechcelaznovuopakovať,

nakoľko celé je to podrobne uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázala tiež na jej
rozpor s právnymi predpismi. Zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou za Slovosivo a zdôraznila,
že podpísaná bola dňa 12. 2. 1990. V kontexte so zápisnicami z porád nachádzajúcimi sa aj v spise
je zrejmé a hlavne v kontexte so zápisnicou z 26. 2. 1990, že na tejto porade bol prítomný aj N.. Ž.N.a v závere zápisnice je uvedené, že vzhľadom na neprítomnosť riaditeľa VVJ od 1. 3. 1990 do 21. 3.
1990 je poverený zastupovaním N.. X., ekonomický námestník. Z tohto je evidentné, že v čase podpisu
hospodárskej zmluvy N.. Ž. bol prítomný a poverený zastupovaním bol N.. X. až od 1. 3. do 21. 3. 1990.

Takisto sú pochybnosti, či zo strany miestneho národného výboru podpísala zmluvu oprávnená osoba,
nakoľko ju podpísal len tajomník p. V.. S týmto samozrejme nesúhlasil právny zástupca žalovaného.
Uviedol, že záznam z operatívnej porady z 26. 2. 1990 rozhodne nie je dôkazom takým, ktorý by
spochybňoval oprávnenosť N.. X. podpísať hospodársku zmluvu. Nedokazuje totiž, že dňa 12. 2. 1990,
kedy hospodárska zmluva bola podpísaná bol N.. Ž. prítomný na pracovisku. Aj za národný výbor zmluvu

Podpísala oprávnená osoba, nakoľko p. V. bol vtedy tajomníkom a predseda pracoval len na nejaký
štvrtinový úväzok. Stále podľa neho nebolo zrejmé, na základe čoho právna zástupkyňa žalobcu
spochybňuje neplatnosť hospodárskej zmluvy. V čase jej podpisu išlo, o také porevolučné obdobie keď
N.. Ž. z akéhosi dôvodu stratil dôveru a práve preto bol písomným poverením, ktoré sa v spise nachádza
N.. X. splnomocnený na uzatváranie hospodárskych zmlúv atď... Hneď v úvode tohto poverenia je
výslovne uvedené, že toto sa deje na základe skutočností, že mu bola vyslovená dôvera vo funkcii

ekonomického námestníka. Uvedené poverenie nie je časovo obmedzené, ale ide o poverenie z 9. 1.
1990 do budúcna. V zmysle neho teda N.. X. mal vyššie uvedené právo.

Žalobca súdu predložil stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR odboru zakladateľských funkcií
a majetkových vzťahov, ktoré bolo podané na základe žiadosti žalobcu. V stanovisku ministerstvo

uviedlo, že hospodárska zmluva č. 961/10/90 je podľa ich názoru uzatvorená v rozopre s príslušnými
ustanoveniami hospodárskeho zákonníka. Ustanovenie § 347 Hospodárskeho zákonníka upravuje
obsah zmlúv o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia. V hospodárskej
zmluve nie sú uvedené názvy nadriadených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy
národného majetku, hodnota prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie a dôvod prevodu

správy. Chýbajú tiež podpisy a pečiatky nadriadených orgánov, bez ktorých táto zmluva nemôže byť
účinná. Podľa názoru ministerstva teda je neplatná a nie je spôsobilá k prevodu správy národného
majetku na Miestny národný výbor P. I.. Slovosivo, Šľachtiteľský a semenársky podnik, š.p., Bratislava
bol založený zakladacou listinou č. 9777/1988-ORL z 20. 12. 1988 a jeho zakladateľom bol Ministerstvo
poľnohospodárstva a výživy SSR. V predmetnej zmluve je ako riadiaci orgán uvedený Slovosivo

š.p. Bratislava a odovzdávajúca organizácia Slovosivo, štátny podnik Výskumný a šľachtiteľský ústav
zemiakarsky P. I.. Ministerstvom žiadny doklad o existencii samostatného štátneho podniku so sídlom
vo P. I. nenašla. Uviedlo, že ak v čase podpisu hospodárskej zmluvy č. 961/10/90 existoval samostatný
š.p. Slovosivo, výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky P. I., tak potom bol oprávnený k podpisu
zmluvy iba riaditeľ N.. Ž.. V tejto súvislosti je poverenie na podpisové právo k uzatváraniu hospodárskych

zmlúv pre organizačnú jednotku Slovosivo, š.p., VŠÚZ VVJ P. I., odoslané do vlastných rúk N.. H. X.
podpísané N.. Q. B. 9. 1. 1990, iba snahou o odôvodnenie kompetencie k podpísaniu hospodárskej
zmluvy inou osobou než štatutárnym zástupcom odovzdávajúcej organizácie. Toto poverenie podľa
názoru ministerstva preukazuje tiež to, že Slovosivo, š.p. VŠÚZ VVJ P. I. bol len organizačnou jednotkou
Slovosiva, Šľachtiteľský a semenársky podnik, š.p. Bratislava. V takom prípade bol oprávnený k

podpísaniu predmetnej hospodárskej zmluvy za odovzdávajúcu organizáciu riaditeľ N.. B. a za príslušný
orgán na schválenie zmluvy zástupca Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, právnych zástupcov, z hospodárskej
zmluvy č. 961/10/90, z notárskej zápisnice N 566/1999 z 21. 12. 1999, z LV č. XXX k.ú. P. I., z

geometrického plánu č. 142/99 z 2. 12. 1999, z PKV č. XXX k.ú. P. I., z PKV č. XXX k.ú. P. I., z vyjadrenie
OÚ Kežmarok č. 4/2001 z 9. 1. 2001, z výpisu z LV č. XXX, z LV č. XXX, z listov ministerstva vnútra,
z listu Slovosiva Šľachtiteľského a semenárskeho podniku, š.p. Bratislava z 9. 1. 1990, zo stanoviska
Ministerstva pôdohospodárstva SR zo 4. 1. 2008, z vyjadrenia Správy katastra W. z 15. 2. 2008, z
organizačného poriadku Slovosiva, š.p. Bratislava schváleného 8. 6. 1989, ako aj z ďalších listinných

dôkazov v spise súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená a má za to, že správa predmetných
parciel v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. ( § 22 ) skutočne mala prejsť na SPF. Podľa názoru súdu je
hospodárska zmluva č. 961/10/90 z 12. 2. 1990 neplatná. Keby aj táto zmluva bola platná potom by
skutočne došlo ako to zaznelo v priebehu konania k vydržaniu predmetných parciel štátom. V prvom
rade je potrebné uviesť, že žalovaný vo svojom vyhlásení o vydržaní konštatoval vyslovene všeobecne

a bez dôkazov a tiež v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli zistené v priebehu súdneho konania, že
svoje právo si odvodzuje po právnom predchodcovi z roku 1993 s tým, že tento ich nadobudol najneskôr
do roku 1970. Neuvádza sa v tomto vyhlásení ani kto to bol, o koho sa malo jednať, či tento údajný
právny predchodca užíval vôbec predmetné parcely a ak áno, či ich užíval v dobrej viere. V tom čase,teda tak v roku 1970 ako aj v roku 1993 bol však stále formálnym vlastníkom podľa zápisov evidencií
nehnuteľností ( PKV XXX, LV XXX, XXX ) stále štát, ( resp. ako správca semenársky podnik a jeho
právny predchodcovia a po účinnosti zákona č. 229/91 Zb. to bol zase SPF ). Tento stav trval až

do 21. 12. 1999, resp. do januára 2000, kedy na základe geometrického plánu č. 142/99 N.. L. X. a
spomínanej osvedčovacej listiny došlo k zmene tohto stavu. Dovtedy nikto tento stav nespochybňoval a
ani si neuplatňoval k predmetným parcelám vlastnícke a ani iné právo, a ani na nich nehospodáril. Štát,
či už prostredníctvom štátneho podniku alebo SPF nebol nikým pri nakladaní s parcelami rušený, ani
obmedzovaný. Obec P. I. si nikdy nenárokovala vlastnícke právo k predmetným parcelám, skôr naopak.

Pokiaľ ide o hospodársku zmluvu vyššie spomínanú považuje túto súd za neplatnú a na základe nej
nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva na Obec P. I.. V prvom rade sa súd zaoberal obsahom
tejto zmluvy, z výpovede svedka V. ( čl. 72 ) vyplýva, že obec navrhovala riešenie výstavby na danom
území ( športovo - rekreačná oblasť) no územný plán v danom čase tam však nebol nikdy schválený, išlo
len o akýsi návrh alebo zámer. Vtedy bol tajomníkom národného výboru. Z výpovede svedka N.. X. ( č.l.
81 ) zase vyplýva, že zmluvu podpisoval ako námestník riaditeľa slovosiva, keď tento bol na kúpeľnej

liečbe. Nešlo o bežnú vec, ale bola v jeho kompetencii. Potvrdil, že na danom území sa malo stavať.

Podľa § 6 zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku, podnik hospodári s majetkom v celospoločenskom
vlastníctve. Majetok mu môže byť odňatý len v prípadoch stanovených zákonom a za úplatu ( podľa §
347Hospodárskehozákonníkavhospodárskejzmluvesamusíuviesťajhodnotaprevádzanéhomajetku

podľa účtovníckych dokladov ).

Podľa vyhlášky č. 119/1988 Zb. ( § 4 ods. 2 ) národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo
spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie
ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre

budúce úlohy.

Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným
majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem
organizácieaštátnepodniky,prevedieorganizácianamiestnynárodnývýbor,vúzemnoobvode,ktorého

sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou sa prevedie vždy
na okresný ( mestský ) národný výbor.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. ak k pozemku pridelenému do osobného užívania má právo
hospodárska organizácia prevedie ho táto organizácia spravidla na miestny národný výbor, ktorý uzavrie

s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania. Poľnohospodársku pôdu možno takto previesť
až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe, lesné pozemky až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.

Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 119/1988 Zb. písm. c,d/ bezodplatne sa prevádza právo hospodárenia
s národným majetkom vždy, keď predmetom prevodu je právo hospodárenia k nehnuteľnostiam

prevádzaným národnému výboru pre ich odovzdanie do trvalého užívania podľa § 10 a k
nehnuteľnostiam, pri ktorých je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve a prevádzajú sa
podľa § 8 ods. 2.

V zmysle odsekov 4 až 6 z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že organizácie sú povinné

takýto prevod uskutočniť, avšak len k nehnuteľnostiam, ktoré sú určené na zastavanie platnou územnou
dokumentáciou. A na tieto účely nesmie byť prevedené právo hospodárenia k poľnohospodárskej pôde.

Z obsahu zmluvy, ako aj z výpovedi svedkov a žalovaného je zrejmé, že išlo o prevod hospodárenia
k poľnohospodárskej pôde za daným účelom, nie o prevod vlastníctva. Prevod podľa § 14 ods. 2

citovanej vyhlášky nemohol byť bezodplatný. Zmluva tak okrem rozporu s citovanými predpismi je aj
nezrozumiteľnou, lebo okrem bezodplatnosti podľa § 14 ods. 2, ktorý predpokladá prevod vlastníctva
uvádza dôvod - § 14 ods. 8 písm. e/, čo je prevod vlastníctva na výstavbu, ak sú vydané platné územno
plánovacie doklady. Takže správne malo zrejme ísť o prevod podľa § 8 ods. 2, keďže každý tvrdí, aj
žalovaný, že išlo o prevod hospodárenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uzavretá zmluva je v rozpore

s citovanou vyhláškou a je tiež nezrozumiteľná. Samozrejme netreba opomenúť aj oprávnenosť tých -
ktorých osôb podpísať uvedenú zmluvu.Podľa zákona č. 69/1967 v znení zákona č. 157/1988 o národných výboroch ( § 45 ) národný výbor
zastupuje predseda a predsedu podpredseda alebo iný člen rady poverený plenárnym zasadnutím
národného výboru. Takže táto právomoc nepatrí v zmysle vtedy platných právnych predpisov

tajomníkovi.

Podľa § 52 citovaného zákona tajomník plní úlohy vedúceho organizácie, pracovno právnych vzťahoch
pracovníkov národného výboru v rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom. Právny predpis
neoprávňoval teda k podpisu tajomníka a nič iné preukazujúce opak nebolo produkované.

Podľa § 5 zákona č. 88/1988 o štátnom podniku, ak sa člení podnik na výrobno organizačné jednotky,
môže organizačný poriadok sformovať rozsah, v ktorom vystupuje výrobno organizačná jednotka v
právnych vzťahoch menom podniku. Právne úkony tak činí jej vedúci, prípadne ďalší pracovníci určení
organizačným poriadkom, prípadne iným vnútro podnikovým organizačným predpisom. Podľa § 25
citovaného zákona koná riaditeľ ako štatutárny orgán. Môže síce určiť po prejednaní v rade ( § 26 ) z radu

pracovníkov svojho zástupcu, ale ktorý ho zastupuje len v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu. A
tento sa zapisuje do podnikového registra ( v tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 108 ods.
3 Hospodárskeho zákonníka ).

Súd z uznesenia Mestského súdu v Košiciach ( č.l. 87 ), z výpisu z obchodného registra ( č.l. 195-196 ),

z organizačného poriadku má preto za to, že zrejme nešlo v Slovosive P. I. o odštepný závod a preto
hospodársku zmluvu podpísala neoprávnená osoba. Maximálne ju mohol podpísať iba N.. Ž.. Nešlo
pritom vôbec o bežnú vec a N.. Ž. bol v kúpeľoch zrejme až od 1. 3. 1990. Je tiež zaujímavé, že on
ako riaditeľ nebol vôbec o zamýšľanom prevode nehnuteľností vlastne v areály závodu, ktoré využívali a
potrebovali na prístup, informovaný a nevedel nič ani o zmluve, ani o údajnom pláne výstavby na týchto

parcelách ( dokonca údajne pre ich účely ) a podľa neho išlo o záplavové pásmo. Podľa neho si tiež
právo na parcelu obec neuplatnila, do roku 1994 určite. Istú pochybnosť o pravosti hospodárskej zmluvy
súd nadobudol aj pri porovnaní s plnomocenstvom nachádzajúcim sa na č.l. 112 spisu, nakoľko laickým
pozorovaním súdu to vyzerá tak, akoby tieto dva dokumenty boli napísané na totožnom písacom stroji,
aj keď mali vzniknúť úplne inde a v inom čase. Táto okolnosť však nemala vplyv na rozhodnutie súdu a

týmto smerom súd dokazovanie ani nevykonával, ale poukazuje na už vyššie uvedené dôvody svojho
rozhodnutia.

Súd má teda názor, že nikdy nedošlo k prevodu práva hospodárenia na národný výbor a jedná sa o
majetok štátu, ktorý v zmysle príslušných právnych predpisov je v správe SPF. Napriek tomu možno

súhlasiť s názorom a vyjadrením zástupkyne navrhovateľa, že v danom prípade štát nadobudol alebo
mohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam aj vydržaním. S týmto majetkom vždy
nakladal v dobrej viere ako s majetkom štátu, nebol nikým rušený a môže si započítať aj dobu oprávnenej
držby pred 1.1.1992. Tieto skutočnosti boli v rámci vykonaného dokazovania preukázané a už sú
spomenuté v úvode zdôvodnenia rozhodnutia súdu.

Podľa § 68 Hospodárskeho zákonníka prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo
obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami ( § 347 ). Pokiaľ ide o štátne podniky,
môžu tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným
pozemno-plánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných

organizácií a k pozemkom určeným na individuálnu bytovú výstavbu.

Podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka v hospodárskej zmluve sa musí uviesť aj hodnota prevádzaného
majetku podľa účtovných dokladov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 149 ods. 1 O. s. p. a trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z 3 úkonov po 19 250,- Sk ( prevzatie veci a príprava, účasť na pojednávaní 19. 11. 2008

a 11. 12. 2008 ), z 3 x režijného paušálu po 190,- Sk, z náhrady cestovného v súvislosti s účasťou na
pojednávaniach dňa 19. 11 a 11. 12. 2008 vo výške 3 260,- Sk a z náhrady za stratu času za 12 1 hod.
t.j. 3 804,- Sk. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom o výmere 4 586 m2a v zmysle vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je hodnota týchto pozemkov
minimálne 700,- Sk za 1 m2 t.j. spolu 3 210 200,- Sk, z ktorej sa vychádzalo pri vyčíslení trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí
byťzjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,akejvecisatýkaačosanímsleduje,musíbyťpodpísané
a datované, podanie treba predložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.